Gardista, apríl 1942 (IV/75-98)

1942-04-01 / nr. 75

Bočník IV., číslo 75 Situácia na východe U — Berlín, 31. marca. Hádam je skoro podávať už teraz ko­nečnú bilanciu o priebehu a výsledku zimných bojov na východe. No už teraz možno zaznačiť, aké mjesto zaujmú tuho vedené obranné a útočné boje o nemec­kú zimnú líniu na východe v dejinách tohto vojnového konfliktu. Najlepším východiskom sú zprávy hlavného veli­teľstva nemeckej brannej moci od po­čiatku decembra. V týchto zprávach sa v decembri tvrdilo, že v smysle rozhod­nutia nemeckého vedenia nemecká ofen­zíva ustala, aby na strategicky najúčel­nejšej zimnej línii vyčkala priaznivejšie klimatické predpoklady pre systematic­ké ďalšie vedenie vojny. Pravda, k zimnému odpočinku na vý­chodnom fronte nedošlo, lebo sovietske vedenie videlo v zastavení nemeckej ofenzívy príležitosť k tomu, aby bez­ohľadným nasadením ľudí a materiálu začalo útočiť a pokúsilo sa o prelomenie frontu. Ako z početných moskovských prejavov vysvitá, cieľom sovietskych útočných akcií bolo rozbiť nemecký front, vyhnať nemecké oddiely z pozícií, dobytých za letnej a jesennej ofenzívy, a — nakoľko možno — opäť obsadiť stratené územia. V Moskve dúfali strhnúť na seba vojenskú iniciatívu, ktorú dovtedy v nijakom štádiu východ­nej vojny nemali. Pre dosiahnutie toho, cieľa sovietske hlavné veliteľstvo zorga­nizovalo nesmierne rezervy ľudí i ma­teriálu, a všetko to nasadilo bezmyšlien­kovite do boja. w ' Aj nezainteresovaného pozorovateľa, ktorý má v rukách frontové zprávy s obidvoch strán, možno ľahko presved­čiť, že situácia frontu na východe neza­znamenala nijaké väčšie zmeny. I keď bojové akcie boly ťažké, sovietske útoky tvrdošijné, strategický obraz vojny na východe začiatkom tejto jari nelíši sa takmer vôbec od situácie v oných de­cembrových týždňoch lanského roku, keď vzbikly sovietske útočné akcie. Tento dojem potvrdzuje sa doterajší­mi zprávami obidvoch hlavných veliteľ­stiev. Ak niekto sleduje frontové zprávy nemecké a takisto aj frontové zprávy ruské, zistí to isté: obidve zprávy udá­vajú rovnaké miesta. Na obidvoch stra­nách hovorí sa ako o ťažiskách bojov o polostrove Kerč, o Doneckej oblasti, Val­­dajskej oblasti, o priestore okolo Ilmen­­ského jazera, o železnom kruhu pri Le­ningrade. V moskovských zprávach za útočné ciele označené mestá, ako naprí­klad Taganrog, Charkov, Kursk, Orel, Vjazma a iné sú pevne v nemeckých ru­kách. Iné mestá, ako napríklad Dnepro­petrovsk a Smolensk, ktoré moskovské zprávy tiež niekoľko ráz spomínaly, le­žia dokonca ďaleko za bojovou líniou. Z tohto všetkého možno uzatvárať, že nemecký front v neustálych zimných bo­­ijoch nielen že nebol prelomený, ale ani nikde citeľnejšie zatlačený. Ale aj takzvaná opotrebovacia a osla­­bovacia vojna prebieha v skutočnosti celkom ináč, než ako to očakávali v Mos­kve, v Londýne a Washingtoné. V Ber­líne nepochybujú o tom ani najmenej, že vojenský potenciál sovietskeho útoč­níka sa nepomerne viac snížil, ako stra­ta vojenského potenciálu, ktorú si vy­žiadala nemecká obrana. Z početných jednotlivých zpráv s nemeckej strany vysvitá, že krvavé straty sovietskych sväzov, na niektorých miestach tvrdošij­ne útočiacich, sú nepredstaviteľne veľké, ba neraz nezaostávajú ani za stratami veľkých, zničujúcich bitiek z minulej je­sene. Podľa nemeckého náhľadu veľkosť nemeckých úspechov v tejto obrane zja­ví sa až potom, keď sa fronty na výcho­de opäť pohnú. Hlavný redaktor MILO URBAN ■RRT Am o &405 r Streda, 1. apríla 1942 India rozhoduje o svojom osude Sovietske miešanie sa do indických záležitostí Podľa zprávy britské] spravodajskej služby z New Delhi, prezident kongresu Azad po skončení zasadnutia výkonného výboru, ktoré trvalo 3 a pol hodiny, vyhlásil, že výbor „dospel k jednomyseľnému rozhodnutiu ohľadom Crippsových návrhov“. Výbor návrhy čo najpodrobnejšie prerokoval so všetkých hľadísk a dospel teraz do štádia, v ktorom sa vypracujú rozhodnutia. Na základe informácií, ktoré došlý z New Delhi, sú v londýnskych informovaných kru­hoch toho názoru, že miernejšia časť členov indického kongresového výboru zamedzí strikt­né zamietnutie britských návrhov. Od výboru očakávané protinávrhy majú siahať podľa ná­zoru menovaných kruhov veľmi ďaleko. Dá sa vraj očakávať, že kongresová strana bude od Anglicka žiadať, aby Indii hneď preuw halo celé vedenie zahraničnej a finančnej politiky, ako aj vojenských vecí. S trpkosťou vyhlasujú, že India svojím sta­noviskom oproti britskému plánu prezradzuje prekvapujúcu krátkozrakosť (!). S prekvapením sa zaznamenáva zpráva, že Gnuulii sa pri svojich *o.íiok;iocí. s .j. rozhodne vyslovil proti britskému návrhu. Gandhi odôvodnil svoje stanovisko obavou, že by v prípade prijatia britských návrhov mohla byť India zatiahnutá do vojny. (!). Ďalej sa vraj Gandhi energicky vyslovil proti právu Seccesie pre mohamedánov predvídanom v britskom pláne pre Indiu. Ako vyplýva z výro­kov dobre informovaných londýnskych osob­ností, po odmietavom postoji Indov spolieha sa vraj britská vláda zrejme viacej na mohame­dánov. Vyhlasuje sa, že mohamedáni z Indie musia vraj uznať, že od prijatia britského plá­nu pre Indiu mohli by očakávať väčšie výho­dy, ako keby v prípade odmietnutia tohto plá­nu, ostalo všetko pri starom. Pesimistickú zprávu o výhľadoch prijatia plänu pre Indiu podal zástupca agentúry Uni­ted Press v New Delhi. Väčšina členov prí­tomného výboru indickej kongresovej strany, je vraj za odmietnutie návrhov. Vedúci člen strany kongresu vraj vyhlásil: „Ani jediný človek výboru nezastáva prijatie britských ná­vrhov v terajšej forme.“ Keby sa mala strana kongresu rozhodnúť oficiálne na zamietnutie návrhov, americká zpráva vyzdvihuje, že Cripps by bol prinútený odcestovať domov. Stanovisko všetkých ostatných bolo by potom bezpredmetné. Podľa zprávy zo Šanghaja, ktorá tam došla z New Delhi, Hindua Mahadžabha, tretia naj­väčšia strana Indie, upovedomila sira Staffor­­da Orippsa o tomo, že britské návrhy pre In­diu sú neprijateľné. Pracovný výbor Ligy mos­­linov po viachodinovej porade rozhodol sa od­ročiť svoje porady. ^Japonské informácie z čunkingu poukazujú na to, že vydanie anglických záujmov na Iráne boľševikom, osmelilo ich k tomu, že sa teraz miešajú aj do indických vecí. Sovietska vláda chce vraj teraz ťažkosti, ktoré vznikly v ro­kovaniach medzi Crippsom a indickými vod­cami využiť na to, aby sa vyslaním vlastného posla do Indie mohla do rokovaní zapäť. Pre toto poslanie má byť podľa zprávy časopisu Hoši Šimbun predurčený sovietsky vojenský atašé v Čunkingu, generál Jukov, ktorý má v krátkom čase odcestovať do Indie, aby tam rokoval s Nehrum a s inými vedúcimi indic­kými osobnosťami • « Vzájomná nedôvera medzi spojencami /. . Veľké boje pri Ilmenskom jazere — Neúspešné boľševické útoky Vo vlastnej zpráve časopisu Times z Moskvy sa hovorí, že „netrpezlivosť sovietov o aktívnejšej britskej účasti“ je do istej mieri spôsobená sklamaním britskej propa­gandy. Oči sovietov sú uprene na Anglicko, ale po všetkom, čo doteraz mohlo An­glicko ukázať, soviety nie sú presvedčené o tom, že Veľká Británia toho času sku­točne splňuje svoje najväčšie produkčné výkony a že je ochotná obetovať všetko pre konečné víťazstvo. Preto aj dnes pýtajú sa v sovietskom Sväze, aký je dôvod tohto postoja britského spojenca. Zpráva Timesov zmieňuje sa medziiným, že Bri­tish Braodcasting Corporation prináša sovietske vojnové zprávy „pridramaticky“ a úplne si nevšíma charakter, ktorý majú t. č. boje sovietskeho Sväzu. Predpovede o skorom páde „istého mesta a pokroky“ imaginárnych vojenských kliešťových po­hybov, aké obvykle prináša anglieký rozhlas, zanechávajú v sovietskom Sväze do­jem, že anglická propaganda používa sovietsky front, aby zastrela vlastné britské porážky na inom bojišti. Dopisovateľ Timesov podčiarkuje, že soviety by chcely vedieť, či Anglicko teraz konečne zvýši svoju produkciu, a aké prípravy v 'Anglicku podniknú pre okamžitý zásah do vlastných bojových operácií. F Hlavné veliteľstvo nemeckej brannej mo­ci oznamuje z Fiihrerovho hlavného stanú: V doneckom území stroskotaly nové nepria­teľské útoky. Pri vyčisťovacej akcii v úse­ku východne od Charkova ukoristili sme po­četný vojnový materiál. Na strednom fron­tovom úseku zaútočil nepriateľ na viace­rých miestach s veľkými silami. Útoky stroskotaly po tvrdých bojoch s najťažšími krvavými stratami pre nepriateľa. Pritom sme zničili 24 pancierových bojových vo­zov. Na viacerých úsekoch východného frontu ďalšie úspešné vlastné útočné ak­cle. Letectvo bombardovalo továreň na lie­tadlá v Sevastopole a prístavné zariadenia pri kerčskej morskej úžine. Pri leteckých útokoch na letištia a železničné spojenia Sovietov stratil nepriateľ značný počet lie­tadiel a pohyblivého materiálu. Bojové lie­tadlá bombardovaly prístav Murmansk. V čase od 23. do 30. marca zničili sme na vý­chodnom fronte 183 nepriateľských pancie­rových bojových vozov. Vo frontovej zprá­­ve z 29. a 30. marca spomenutý nepriateľ­ský konvoj v námornej oblasti pri Murman­­sku bol opäť napadnutý nemeckými ponor­ 70 hal. kami. Potopily pri vchode do zátoky Kola dve ťažko naložené dopravné lode spolu o 11.000 brt. Torpédovali sme tretiu tran­sportnú loď a s jej potopením možno rátať. Pri leteckých útokoch poškodili sme väčšiu obchodnú loď. V severnej Afrike pre ťažké piesočné búrky len nepatrná bojová čin­nosť. V Marmarike sme úspešne bombardo­vali letište a prístavné zariadenia v Tobru­­ku. Zasiahli síbe britskú nákladnú loď. Pri anglickom východnom pobreží poškodily bojové lietadlá britskú obchodnú loď stred­nej veľkosti. Nad pobrežím Kanála sostre­­lUo námorné delostrelectvo í britské stíha­cie lietadlá. Rušivé nálety jednotlivých brit. ských bojových lietadiel smerovaly na vý­chodné ríšske územie. Pri nočných náletoch britských bombardovacích lietadiel na ob­sadené nórske územie sostrelili sme tri ne­priateľské lietadlá. Stotnik Ihleteid dosia­hol so siedmimi sostrelmi svoje 82. letecké víťazstvo. Ponorka pod vedením kapitána­­poručíka Rndrassa, nositeľa dubovej rato­lesti k rytierskemu krížu železného kríža sa nevrátila z plavby proti nepriateľovi. Vy­nikajúci veliteľ ponorky zahynul so svojou statočnou posádkou pred nepriateľom. Odrazené boľševické útoky Ako sa oznamuje s vojenskej strany, na Kryme panovala 30. marca len nepatrná prieskumná a rušivá činnosť, čo na jednej strane odôvodňujú nepriaznivé pavetrnost­­né pomery a na druhej otrane mimoriadne vysoké straty na ľuďoch a materiáli, ktoré utrpeli boľševici pri predošlých bojoch. Nemecké strmhlav útočiace lietadlá rozo­­hnaly*včera v priestore severovýchodne od Ilmenského jazera vlnovitými náletmi po­četnými pancierovými bojovými vozmi pre­vedený boľševický útok. Napriek tuhej obranne] paľbe sovietskeho protileteckého delostrelectva "h'y - "packá Votadlá na nepriateľské pancierové bojové vozy a za­­sypaly ich bombami ťažkého kalibru. Boľ­ševici boli úspešne zasiahnutí. V čase od 23. do 30. marca zničili sme na východnom fronte celkom 133 sovietskych panciero­vých boŤových vozov. Podľa doteraz predlo­žených zpráv stratili boľševici pri včeraj­ších bojoch na východnom fronte celkom 57 lietadiel, z čoho 42 v leteckých bojoch. Dve lietadlá sostrelilo protiletecké delostre­lectvo a zvyšok bol zničený na zemi. Ako oznamuje hlavné veliteľstvo brannej moci, nemecké a fínske oddiely odrazily na fronte v Laponsku 30. marca prekvapujúci útok väčších nepriateľských sil. Ihneď nato prešly do protiútoku a zahnaly zvyšky boľ­ševického útočného práporu nazpäť na vý­chod. Kým vlastné straty boly pri týchto bojoch nepatrné, zostalo na bojišti ležať viac ako 300 padlých boľševikov. Okrem toho utrpeli boľševici na tomto fronte vyso. ké straty pri prieskumných akciách a vý­zvedných útokoch. Zahynul vraj vodca Indov Bosé EP — Berlín, 31. marca. Anglickou zpravodajskou službou rozší­rená zpráva o smrteľnej nehode vodcu in­dických nacionalistov, Subhas Chandrah Bosého, a tými istými miestami uverejne­né sústrastné telegramy matke Bosého, do­teraz v Berlíne bližšie nekomentovali. Vo Wilhelmstrasse iba vyhlásili, že doteraz o celom tomto prípade sú k dispozicii iba an­glické zprávy, z ktorých sa dá predpokla­dať, že smrteľnú nehodu mal utrpieť Sub­has Chandrah Bose a nie jeho vzdialený príbuzný, ktorý nesie to isté rodinné meno a žije v Tokiu. Vo Wilhelmstrasse však dú­fajú, že v najbližšom' čase budú môcť podať o tejto nehode bližšie údaje. Argentína chce mier STK — Buenos Aires, 31. marca Argentínsky viceprezident Castillo skon­čil svoju okružnú cestu po argentínskych západných provinciách a prišiel opäť do Buenos Aires. Zástupcovi časopisu Ja Ra­­zon vyhlásil, že na svojej ceste zistil, že tak vlády provincií, ako aj obyvateľstvo se­verozápadnej Argentíny si želajú udržať mier. Preto prejavujú všade plné porozume­nie pre vládnu politiku.

Next