Gardista, júl 1942 (IV/147-172)

1942-07-02 / nr. 147

r Strana 2 t»' ■ ■ ————__— Egypt osud ostatných krajín, na ktoré vkročili anglicki vojaci. Konštatuje sa, že taktika vypálenej krajiny by predovšetkým postihla egyptské obyvateľstvo. Podľa po­sledných zpráv nemecko-talianske oddiely sú na 60 km od Alexandrie. Zprávy zo Sofie oznamujú, že celý Egypt hol vyhlásený za operačné územie. Palestí­na stoji v znamení obranných opatrení, ži­dia dokonca zrušili sobotu za sviatok. Do prístavu Haifa prišly anglické námorné jed­notky. Obranu pobrežia prevzaly britské a české oddiely. Veľký podiel leíeclva na dobytí Sevasiopoľa Berlín, 1. júla. Ako oznamuje hlavné veliteľstvo brannej moot k víťazným bojom nemecko-rumunských oddielov v pevnostnej oblasti Sevastopol’!!, strmhlavové bojové lietadlá, zniéily 30. júna boľševický odpor, ktorý sa zorganizoval na posledný zúfalý pokos vo výškach západne od hranie mesta. Strmhlavové bojové lietadlá so zničujúcimi zásahmi bômb nepriateľský odpor úplne zniéily. Letecká zbraň pripravo­vala postupujúcej pechote cestu ťažkým! bombami cez postavenia Nikolajevky a oko­lia. Bomby shodené s malej výšky strhly obrovské bloky skalných stien, ktoré pocho­­valy väčšinu nepriateľských posádok i s ma­teriálom v zákopoch. Podobný bol účinok ne­meckých strmhlavovýcli lietadiel nad vchod­mi do skalných tunelov .Skalné, steny vo veľ­kosti päťposchodových domov zataraslly vchody do podzemných skalných pozícií a vy­­radilý tým z bojov mnohé dobre maskova­né a nemeckému delostrelectvu ťažko dosa­­žitePné nepriateľské batérie. Zničovanie spô­sobené predchádzajúcimi útokmi nemeckých bojových lietadiel vo vnútornej časti mesta, boiy ešte ďalej v priebehu včerajšieho dňa rozšírené. Kasáme, skladištia, dielne, elek­trárne a plynárne začaly po plných zásohoch bômb horieť vysokým plameňom. V týchto leteckých útokoch zasiahnuté boly aj náklad­né lode kotviace v prístave, z ktorých viaceré parníky boly potopené, Poliaci majú zachrániť Angličanov v Egypte TP — Berlín, 1- júla Londýnsky rozhlas oznámil včera, že Mr- Greenwood vo vysielaní »Poľsko« sprostred­koval pozdravy britskej robotníckej strany a povedal pritom: »Sľubujeme, že zas bude navrátená nezávislosť a sloboda’, za ktoré sme sa chopili zbraní«.' Bez toho, aby sa skúšalo, aké pocity vyvolá u sovietov takéto vyhlásenie, ktorým ešte len pred niekoľký­mi týždňami bolo prisľúbené v tajnej klau­zule poľské teritórium, možno konštatovať, že je pozoruhodné hromadenie sa sľubov Poliakom, ktoré v poslednom čase rozšírila anglická propaganda. Zdá sa, že stojí v sú­vislosti s tým, že Angličania sa teraz sna­žia poslať svoju 9. armádu zo Sýrie do Egyp­ta, aby zastavila trosky na úteku sa nachá­dzajúcej britskej ôsmej armády. Táto de­viata armáda sa skladá, ako počuť, hlavne z poľských mužov, ktorí ta prišli ako ute­čenci tdeho boli prepustení zo sovietskych koncentračných táborov, aby naplnili rady Angličanov a ich pomocných národov. Tieto poľské kontingenty majú byť teraz zdanlivo povzbudené a preto je londýnsky agitačný aparát čulý. Admirál Keys žiada zmenu v admiralite Veľkoadmirál sir Roger Keyes, ktorý pod­poroval návrh na odoprenie dôvery, predlože­ných v Dolnej snemovni sirom Johnom Wa-r­­dlawom, vyhlásil v ďalšom priebehu debaty v Dolnej snemovni, že spojenecký vojnový stroj v severnej Afrike vyvolal takú obštrukciu, že sa vojenské akcie odkladaly tak dlho, kým An­gličanov nepredstihli Nemci. Ďalej sir Roger vyhlásil: „Hoci sme mali značné množstvo for­mácií, vycvičených pre boj na mori i na zemi", po dlhé mesiace neboly na radu ministerského predsedu v činnosti. „Churchill vedel, že An­glicko malo znamenité vedenie v tomto druhu vojny. Skutočnosť, že Churchill nerešpektoval náhľady námorných poradcov, bola len nešťa­stím. Sir Roger Keyes vyhlásil, že Anglicko by si oddýchlo a práve tak aj anglické loďstvo, keby Churchill previedol už dávno vyžadova­né zmeny v britskej admiralite. Keyes potom tvrdil, že v septembri minulého roku stálo do­statok bojových síl na mori i na zemi na stred­nom východe, ktoré mohly hrať rozhodujúcu úlohu, keby sa nebolo jednalo proti mienke ná­morných poradcov. V ďalšom priebehu svojho prejavu vyčítal sir Roger Keyes admiralite jej oneskorené akcie a ďalej, že nevyzbrojila loďstvo na Stredozemnom mori dostatočnou leteckou námornou zbraňou. Keyes vravel, že ľutuje, keď musi podporovať návrh, na vyja­drenie nedôvery. Napokon sir Roger Keyes žia­dal, aby Churchill stal na čele skutočnej ná­rodnej vlády a nie takej, ktorá vznikla kom­promismi. GARDISTA 1. júl je dôležitý medzník v tejto vojne Dnešným dňom začala nová proiisovielska ofenzíva — Aká je vojenská siiuácia Berlín, 1. júla. Vojenský zpŕavúdajca Nemeckej zpravodaj­­skej kancelárie píše: Situáciu na všetkých sve­tových frontoch ovláda dnes päť činiteľov. Je to po prvé: priblíženie bojových síl mocností Osi k Alexandrii, k ostanému veľkému anglic­kému námornému oprnému bodu vo Východ­nom Stredozemnom mori; po druhé: pochod japonských bojových síl na východnú hranicu Indie a ovládnutie Indického oceána japonským vojnovým Iodstvom; po tretie: strata vyše 1910 miliónov brt., ktorú do konca júna utrpela ob­chodná anglosaská lodná tonáž len účinkom nemeckých zbraní; po štvrté: pád sevastopoľ­­skej pevnosti a tým strata všetkých nádejí spojencov na znovuzískanie kľúčovej pozície v Čiernom mori a po piate: počiatok európskej východnej ofenzívy proti sovietskemu Sväzu. Všetkýeh týchto päť činiteľov, hoci každý z nich predstavuje ďalekosiahlu jednotlivú sku­točnosť, tvorí nedeliteľný celok. Vyplývajú ne­pochybne z jediného mohutného vojnového plá­novania so strany generálnych štábov a admi­­rallty Nemecka, Talianska a Japonska. Vojenskí odborníci venujú ohzvláštnu pozor­nosť dnes prirodzene udalostiam na východo­európskom fronte. Označujú deň 1. júla za jedno z najpozoruhodnejších dát v dejinách tejto druhej svetovej vojny. Lebo dnešným dňom možno už hovoriť o tom, že sa začala druhá veľká etapa vojny proti sovietskemu Sväzu. Začala sa vo chvíli, keď nemeckí hlavní velitelia armád, stojacich na východnom fron­te, oznámili veľkonemeckému generálnemu Štábu, že spolu so Sevastopoľom akcie na oči­­steúíé frontu, prebiehajúce o:l jari; sú skončlly a že jednotlivé armády dosiahíy-svojich' výpa­­dových pozícii. Vojenskí odborníci- poúkäéali dnes predovšetkým na výkony nemeckých ä rumunských oddielov pri zlomení nepriateľskej obrannej sily pred Sevastopoľom a naznačili, že tu najvyššie nemecké velenie nasadilo do­siaľ neznáme delostrelecké zbrane. Zničujúcim účinkom týchto načim v nie poslednej miere pripísať tento rýchly úspech. Kalibry doteraz neznámej veľkosti rozstrieľaly tu, ako to vidieť na plátne nových nemeckých týždenníkov, naj­silnejšie betónové steny. Rýchlosť tohto úspe­chu a vyseká útočná morálka sväzov, bojujú­cich pred Sevastopoľom, vyplýva podľa .jedno­značného úsudku nemeckých pevnostných od­borníkov predovšetkým zo skutočnosti, že táto najsilnejšia pevnosť sveta rozbitá bola prak­ticky už za 23 dní, kým dobytie Sevastopoľu v krymskej vojne 1854/55 trvalo presne 349 dní, pričom už na vtedajšie pomery vypálili z neslýchaného počtu 800 diel, 1,350.000 strieť na pevnosť, kým generál obrancov vztýčil napokon bielu zástavu. Obliehajúci Angličania a- Fran­cúzi stratili 80.000 ľudí, obliehaní Rusi asi 120.000 mužov. 7. júna 1942 začal sa nový útok na predné srázy a rokliny, na najmodernejšie vybudované pancierové opevnenia, proti kto­rým najsilnejšie betónové múry Maginotovej línie vyzeral y ako domčeky z karát. Už 14. jú­na padla pevnosť Stalin, 15. pevnosť Sibír, 19. dosiahly nemecké oddiely zálivu Severnaja, 21. júna padla pevnosť Lenin a 30. júna dobyly útokom rokliny saponských výšin. Týmto od včerajška útok premenil sa na ustavičný po­stup dopredu. Pádom mesta a prístavní nado­budol boj okolo pevnostných zariadení pred mysom Chersones len bezvýznamnú miestnu povahu. Zdá sa, že už niekoľko dní hlavné útočné sily sa zo Sevastopoľa stiahly, lebo naj­vyššie nemecké velenie nepokladalo ich činnosť na tomto mieste už viac za potrebnú. Krym je týmto voľný. Pádom. Sevasiopoľa stratil so­vietsky S väz definitívne panstvo aj na čier­nom mori. Ďalekosiahajúce rameno nemeckej leteckej zbrane náide zvyšky jeho vojnového loďstva aj v kaukazských zátokách, Japonci obsadili Nikodar a ostrovy Natuna .«búg#»' noflrv-.rt .í " ... . " •. „ „ ' • Japoňské ponorky pred vchodom do Červeného mora Tokio, L .júla. Japonci obsadili 13. a 14. júla bez prelievaní krvi britské súostrovie Nikobory, jnStre’ od Andamanských ostrovov v Indickom oceáne. Japonské námorné oddiely plkly 21. júna holandský ostrov Veľkú Natunú v Ju'inňfa­­sfcom mori. Tamojšia rozhlasová sťanlčh bola až do posledného času v spojení S nepriate­ľom a najmä s neprial :T‘-kými ponorkami. Po pristaní Japonského námorného shorn na ostrove, holandskí vojaci, ktorí holi ešte na ostrove, vyhodili rozhlasovú sír.rícu do vzdu­chu. Japonci uí obsadili všetky najdôležitej­šie ostrovy natunskej skupiny. Domci oznamuje, žc japonské vojsko po obsadehí mesta Ljangu v provincii Klangs! V utorok pokračovalo vo svojom postupe, pri­čom očistilo susedný úsek od zvyškov riepria­­teľského' vojslra. Dve japonské kolóny, po­] stupujúce od východu a od západu pozdĺž že­­. ,0| £ tl Sekisng-Kiangsi, sa spojily v stredu ráno v meste Huangfengu. Japonci tým ovládli v pomerne krátkom čase úplne íelesnlčnú trať čeidasig—Kinngsi Japonské bojové sily začaly včera so všeobecnou ofen­­:>u proti základni 50. čunkingskej armády v csatom vojnovom pásme. UnPéí Press rozširuje cppávu z Káhiry, žc v blízkosti červeného mora spozorovali japon­ské ponorky. Keby aj Rommel nedošiel až k Suezskému prieplavu, hovor! táto zpráva ďalej, s praktickou stratou tejto dôležitej premávkovej línio musi byť aj tak rátané. ^rar»r Ministerská vojnová rada £ v Káhire Po návšteve egyptského ministerského predseda Nahas pašu u kráľa Faruk a, na ktorej sa medziiným rozhodlo prepustiť na slobodu bývalého ministerského predsedu Ali Mahera pašu, bola podľa úradného vy­hlásenia v Káhire mimoriadna ministerská rada, na ktorej sa zúčastnili v predsedníctve vlády stále prítomní členovia kabinetu. Viachodinová ministerská rada bola preru­šená. keď sa tam objaví! britský vyslanec sir Miles Lapson, aby prejeďnal s Nahas pašom o situácii, aby mu oznámil rozhod­nutie britskej vojenskej rady. Na vojenskej rade, podľa oznámenia arabského rozhlasu egyptského hlavného mesta, zúčastnili sa šéfovia britských oddielov na" "Blízkom á Strednom východe, teda generál Auchin­­lcck, generál Wilson a generál Qulman. Na poradách bôli ďalej prítomní šéí stredo­morskej floty admirál Herwood a maršal letectva Tedder, ako aj šéf severoamerickej vojenskej misie na Biízkom a Strednom vý­chode generál Maxwell. Jediné dosiaľ zná­me rozhodnutia vojnovej rady nariaďuje zatvorenie všetkých vo väčších egyptských mestách sa nachádzajúcich zábavných pod­nikov, ako divadiel a kín a večerných loká­lov akéhokoľvek druhu. Berlínska tlač o vojenskej situácii Berlín, 1. júla Večerníky ríšskeho hlavného mesta glosujú pre Anglicko zničujúcu vojenskú situáciu, za ktorej sa tento raz sišla Dolná snemovňa v Londýne. Deutsche Allgemeine Zeitung cituje pri tom­to Times, ktorý síce považuje Churchillovo ví­ťazstvo v Dolnej snemovni za isté, súčasne ale zdôrazňuje, žé britská verejnosť želá si predo­všetkým víťazstvo v v Egypte a až potom ví­ťazstvo vo Westminsteri. Deutsche Allgemeine Zeitung poukazuje na tó, že vo Washingtoné sa len pred niekoľkými mesiacmi sosadený ve­liteľ britskej stredomorskej floty, admirál Cun­ningham, vyjadril na tlačovej konferencii príčinách porážky v severnej Afrike v tom o .zmysle, že letectvo mocností Osi tak zasiahlo Maltu, že tam neutralizovalo britské bojové sily a Rémmel preto dostal všetko, čo potre­boval pre svoju oferizívu, keď podal’ náhľadu vedúcich londýnskych časopisov nie je nebez­pečenstvo pre stredný Orient z dneška, ale da­tuje sa od toho okamžiku, keď pred viacerými mesiacmi bolo Stredozemné more prakticky uzavreté pre britské konvoje, tak sú —■. ako vyhlasuje Deutsche Allgemeine Zeitung — ta­kéto .vyhlásenia v ostrom rozpore so skutočno­sťou, lebo Churchill len nedávno odmietol vo Washingtoné nebezpečenstvo pre Egypt, ktorý bude Angličanmi istotne udržaný. Tento časopis pripomína, že Churchill po­kúšal sa uspokojiť verejnú mienku Anglicka presne pred rokom v čase katastrofy Singa­­púru vo svojej reči v dolnej snemovni o vý­zname stredného Orientu s poznámkou: „An­glicko nikdy nesmie stratiť Egypt." V takejto nebezpečnej situácii -r- píše časopis — nachá­dza ša dnes britské vojnové vedenie. Okrem toho však aj v júni priniesla vojna proti ne­priateľskej zásobovacej lodnej plavbe výsledok, ktorý sa s 886.000 brt. približuje k rekordným 2. júla 1942. K situácií Dr. Göbbels o druhom fronte Berlín, 1. júla V týždenníku Das Reich zapodieva sa ríš­sky minister Dr. Göbbels v článku pod ti­tulom „Vstup do Európy zatarasený“ dru­hým frontom, ktorý v terajšom čase hrá v britskej agitácií určitú úlohu. Úvodom minister konštatuje, že anglické vedenie v tejto vojne nielen zlyhalo, ale — čo je ove­ľa horšie, nepozná svoje chyby a nedostat­ky a nechce ich pripustiť a podľa toho ani vyvodiť z toho príslušné dôsledky. „Je sa­mozrejmou vecou“, tak píše minister, „že šikovnej propagande môže sa na istý čas podariť, urobiť z porážky víťazstvo a ústup vysvetliť ako vlastný vojnový úspech. Ale takýto postup musí sa natrvalo zle pomstiť a vytriezvenie, ktoré ho bude nasledovať, bude tým trpkejšie. Churchillová propa­ganda uviedla britský národ v takéto hmly, že zrejme nie je vôbec schopný už normál­neho politického smýšľania. Jeho inštinkt ■ je silne otupelý, smýšľa už len v tradičných formulách a poskytuje tým pre spôsob, akým Churchill prevádza svoje vedenie, najvhodnejší objekt. Nám by bolo milšie, keby tomu bolo ináč. Inteligentné vedenie na nepriateľskej strane je príjemnejšie už preto, lebo možno rátať vtedy s určitou pravdepodobnosťou, ako sa zachová v ta­kom, alebo onakom prípade. To však u Churchilla a Roosevelta je úplne vylúčené. Sú schopní najrozličnejších nevypočítateľ­ných neshodností a čím situácia sa stane ťažšou, budú skôr schopní urobiť najväčšie bláznovstvá, ak im ich podnik sľúbi čo len. aký-taký tieň úspechu. Preto dnes nemôže nikto predpovedať, či a kedy a ako a kde zamýšľajú vybudovať takzvaný druhý front. Pravdepodobne nebudú predpokladať, že sme nechali časti europského kontinentu prichádzajúce do úvahy preto nechránené, lebo sme sa spoliehali na to, že takýto po­kus neurobia. Fiihrerove vedenie vojny od­jakživa rátalo so všetkými i najvzdialenej­šími možnosťami a vykonalo príslušné opa­trenia. Tak tomu je dnes aj na západe a tp v takom rozsahu, že skoro by sme si mohli želať, aby raz Angličania podnikli takýto pokus a oboznámili sa tak s nemeckými opa­treniami.“ Minister poukazuje ďalej na to, že Angli­čanom sa už dosť často veľmi srozumiteľne oznámilo, že vstup do Európy pre nich je zatarasený. Dožijú sa »pri pokuse vylodiť sa kdekoľvek y: Europe takého fiaskó, ktoré proti katastrofe, čo prežili pri Dürkirchene, je hračkou«. Minister ďalej píše, že v teraj­šom čase Nemecko má v rukách lepšie trom­fy ako Anglicko, lebo Angličania na európ­skej pevnine nemajú už nijaké pomocné ná­rody a teraz odkázaní sú úplne len na svo­je vlastné vojenské vedenie a na statočnosť svojich oddielov. »Keby však chceli snfvať«, tak pokračuje minister, »o povstaniach v obsadených oblastiach, v ktorých by sa mohly vyvolať proti nám revolúcie, musíme im povedať, že takáto nádej je príliš naiv­ná, než by sme ju museli nejako vážne vy­svetľovať. Takýto pokus by podľa všetkého mohol trvať len niekoľko hodín, lebo ja niečo iného príležitostne vyhodiť do povetria nejakú koľajnicu, alebo prepadnúť z chrbta bojujúcu skupinu. Predpokladáme, že toto plne chápu všetci v Nórsku, Holandsku, v. Belgicku a aj vo Francúzsku«. Dr. Göbbels zapodievajúc sa problémom nedostatočného lodného priestoru spojen­cov, ktoré pre otázku prípadnej invázie hrá zaiste nie bezvýznamnú úlohu, píše: „Ame­ričania zrejme nemajú veľkú náladu predá­vať svoju kožu vyslovene za britské záuj­my, ale v Anglicku je ešte celý rad panen­ských divízií, ktoré sa doteraz zapodievaly len minimálnymi vojnovými úlohami. Tieto údatné oddiely, slúžiace obrane britských ostrovov, nepoznajú ešte vážnosť vojny. Zrejme dráždia nielen anglickú verejnosť, ale aj britských spojencov, z ktorých naprí­klad pravdepodobne boľševici by mohli oča­kávať, že páni Angličania by im mphli prísť na pomoc prinajmenšom so svojimi vycvi­čenými a vyzbrojenými vojakmi. Človek ne­potrebuje veľa fantázie, aby si predstavil, akému nátlaku je v tejto otázke vystavený Churchill, tak doma, ako aj za hranicami. Churchill však vie práve tak dobre ako my, že akýkoľvek pohyb z pokoja by mohol pri­vodiť okamžitú mŕtvicu. Jedným slovom í Anglicko sedí vo svojej pasci“. výsledkom uplynulých mesiacov. Napriek zo­silnenej americkej obrane, je len výsledok po­norkovej vojny so 757.000 brt. takmer taký vy­soký ako v máji. V južnom a strednom úseku východného frontu prešly do útoku nemecké a spojenecké oddiely, pred Sevastopoľom sa po­daril prelom do vnútorného pevnostného okru­hu a v Egypte sa útočí na poslednú nepriateľ­skú pevnostnú pozíciu pred Alexandriou. Kým všetky tieto neodškriepiteľné skutočnosti ob­sahuje dnešná nemecká frontová ST’rí'v*!, vy­stupuje Churchill „s víťazstvami in4 Steri".

Next