Gardista, august 1942 (IV/173-197)

1942-08-01 / nr. 173

točník IV., číslo 173 Hlavný redaktor MILO URBAN Lode, maslo, cigary Jozef Petro Práve rok tomu, čo v severoamerickej re­ime Time zjavila sa v rubrike „Novinky zo /zneseného sveta“ (zaujímavá rubrika v ča­sopise najdemokratickejšieho štátu a reží­­nu sveta, všakže?) takáto zpráva: „William ľ. Bullit, niekdajší vyslanec Spojených štá­­ov vo Francúzsku, poslal bývalému fran­­súzskemu ministerskému predsedovi Paulo­­/i Reynaudovi, ktorý je nateraz vo väzení, Dalik s potravinami. K balíku pripojil lístok s týmito riadkami: „Delá som Vám poslať lemohol, ale tu Vám posielam trocha ma­sla.“ Túto politickou pikantériou zaváňajúcu listorku pripomíname dnes, po roku, nie izda preto, že je ešte stále platná, veľmi výstižná charakteristika sľubov, ktoré dá­­zaly a dávajú Spojené štáty severoamerické i ich prezident Roosevelt najrozmanitejším štátom, ale tak trocha äj preto, lebo v ne­dávnych dňoch zavítal Mr. William C. Bul­lit, ako o*Sobitný poverenec prezidenta Roo­­sevelta opäť do európskej oblasti. Pravda, tento raz nezamieril do tej krajiny, kde tak dlho a tak „blahodárne“ pôsobil, totiž do Francúzska, nešiel navštíviť svojho uväzne­ného priateľa Reynauda, ba teraz mu už ani maslo neposlal — teraz Mr. Bullit mal namierené do Londýna a to rovno k anglic­kému ministerskému predsedovi Winstonovi Churchillovi. Po čo k nemu šiel? Podľa úradných zpráv Mr. Bullit prišiel do Londýna rokovať o otázke lodného prie­storu. No za jeho pobytu v Londýne zjavi­­ly sa zprávy, že sa až veľmi horlivé a činne zúčastňoval na nedávnych konferenciách anglo-americko-sovietskych o zriadení dru­hého frontu. Teda akokoľvek, isté je, že Mr. Bullit vystupuje v Londýne ako jeden z najúžších spolupracovníkov prezidenta Roo­­sevelta. Jeho úlohou je nasľubovať toho Churchillovi čo možno rfajviac — sľúbiť lo­de, lietadlá, vojakov a všetko, čo otázkou lodného priestoru a nedostatočným zásobo­vaním tiesnené Anglicko tak preveľmi po­trebuje. No a v takomto sľubovaní je pred­sa Mr. Bullit ozajstný majster! Jeho pôsobenie ako severoamerického veľvyslanca v Paríži je ešte v našej čerstvej pamäti. Po publikovaní francúzskych i iných dokumentov v nemeckých Bielych knihách poznáme veľmi dobre úlohu ,ktorú Mr. Bul­lit hral v Paríži a v Europe vôbec. Bol v najvlastnejšom smysle slova pravou rukou prezidenta Rooseyelta v jeho európskej poli­tike. Bullitovo úradné sídlo, Paríž, stalo sa ústredňou severoamerickej politiky v Euro­pe. Tu sa sbiehaly všetky viditeľné i tajné vlákna onej podkopnej politiky, ktorú pe­stoval" prezident Roosevelt s takou záľubou práve v najrozmanitejších europských štá­toch. A Mr. Bullit, Rooseveltov miestodrži­teľ v Europe, udeľoval svojim podriadeným rozkazy, snoval intrigy, vykonávajúc pri­tom, pravda, a splňujúc aj sám rozkazyčo mu prišly zpoza mora, z washingtonského Bieleho domu. Raz dejiny určia — ba vlastne už určily •— Bullitovu vinu na tom, že sa Francúzsko dostalo do vojnového konfliktu, ktorý po­tom tak katastrofálne prehralo. Ale nie o toto nám ide. Skôr o to, ako sa asi dnes Mr. Bullit cíti, keď ho jeho Clipper doviezol opäť do európskej sféry? Ako mu asi bolo v tej chvíli, keď si spomenul na niekdajšiu Európu, Európu včerajšiu, v kto­rej mal aj on svoje slovo, a to veľké slovo, a keď ju porovnal s Europou dnešnou, do vývinu ktorej už nemôže zasahovať, do kto-. rej Európy sa už ani len dostať nemôže. Aspoň nie cestou cez Anglicko. Uvedomil si tie obrovské zmeny, ktoré sa tu staly^ od čias jeho účinkovania? Uvedomil si, že vlastne aj on je na vine, že Europa musela prejsť takými ťažkými skúškami? A vôbec: pochopil, že v Europe, hej, dokonca aj y „jeho “ Francúzsku stály sa priam dejinné ďalekosiahle zmeny? Zamyslel sa Mr. Bullit nad nimi, uvažoval o ich následkoch? Sotva. Je to iba veľmi, veľmi málo prav­depodobné. Lebo ľudia, ktorí sa veľmi previ­nia, napríklad tým, že účinne napomáhajú zaviesť do národnej, politickej, hospodár­skej j vojenskej skazy celé národy, necjjcú Bratislava, 31. júla Predseda vlády Dr. Vojtech Tuka, ktorý je na niekoľk°dennej ceste na východnom fronte, odcestoval autom v stredu 29. júla zo Žitomíra k jednotkám slovenskej zaisťova­cej divízie. Na cestu vyrazil za včasných ranných hodín a až po 15. h°d. popoludní prišiel do istého miesta, kde je umiestené jedno naše veliteľstvo. Pred siávn°stne vy­zdobenou budovou °čakávali predsedu vlá­dy dôstojníci posádky, čestná rota vojska s hudbou a vojsko, ktoré práve vykonal0 službu. Pri príchode predsedu vlády Dr. Tuku a ministra národnej obrany, gen. Čat­loša a sprievodu vojenská hudba zahrala štátnu hymnu, predseda vlády prijal hlá­senie veliteľa čestnej roty, vyk°nal pre­hliadku, načo mu boli predstavení dôstoj­níci posádky. S predsedom vlády pricesto­val aj nemecký voj. atašé, pplk. Becker, le­­gačný radca nemeckého vyslanectva Dr. Endrös, náčelník štábu MNO, pplk. gen. št. Tatarko a iní vojenskí h°dncstári. Po pri­vítaní vzácneho hosťa veliteľom zaisťovacej divízie, pluk. Kunom, odišiel predseda vlády na halkon veliteľskej budovy, odkiaľ pove­dal prejav, adres°vaný slovenským voja­kom, bojujúcim na východnom fronte. Po reči predsedu vlády, ktorú vojsko prijalo s neobyčajným oduševnením, b°l spoločný obed, na ktorom sa zúčastnili aj miestni nemeckí zástupcovia civilných a vojenských úradov. Na tomto poľnom v°jenskom obede slovenskí dôstojníci pripravili predsedovi vlády v družnej rozprave srdečné rodinné prostredie a uctili ho piesň°u Starý náš, starý náš ... V podvečer prezrel si predseda vlády s ministrom národnej obrany, jednotlivé v°­­jenské zariadenia. Po prehliadke, ktorá trvala vyše 2 hodiny, predseda vlády Dr. Tuka srdečne sa porozprával s vojakmi a súčasne od obyvateľstva dal sa inf°rmovať o miestnych pomeroch a bývalom režime. Na spoločnej večeri pozdravil a privítal predsedu vlády Dr. Tuku, minister národnej obrany, gen Čatloš, kt°rý svojím prívetom vytvoril úvod k ďalšej rozprave, pri ktorej predseda vlády a prítomný dôstojníci mali možnosť vzájomne voľno sa informovať o autuálnych otázkach. Minister národnej obrany vo svojom pozdravnom prívete Oce­nil význam prítomnosti predsedu vlády me­dzi našimi vojakmi na východnom fronte. Vyzdvihnul obetavosť a lásku, ktorú pred­seda vlády dal najavo, svojou cestou do tak ďalekých krajov. Návštevou predsedu vlády. Dr. Tuku v poli, — povedal minister, generál Čatloš medziiným — jasne sa vyzdvihuje význam vojska a jeho práce pre nár°d a štát, lebo pre túto cestu museli ustúpiť do úzadia iné vážne politické a štátne veci. Šéf sloven­skej vlády prišiel sa pozrieť na východný front, ako tu slovenský národ skladá b°­­jom svojich statočných synov dejinnú služ­bu. Vojsko svojím hrdinstvom up°zornilo našu pospolitosť na posvätnosť dejinného poslania národ°v pre dnešok i budúcnosť. Slovenské vojsko plne si uvedomilo posla­nie, vyplývajúce z tejto skutočnosti. Uve­domilo si to v tom smysle, že musí tak, ako doteraz i naďalej statočne, svedomité, disci­plinovane konať svoje úlohy doma, ale naj­mä v zahraničí. Minister, generál Čatloš poďakoval pred­sedovi vlády Dr. Tukoví za túto jeho sta­rostlivosť o sl°venské vojsko a uistil ho, že ani on, ani najvyšší veliteľ slovenskej brannej moci a ani slovenský národ vo voj­sku sa nikdy nesklame. Z tejto slávnostnej príležit°sti vydal mi­­nister národnej obrany osobitný armádny rozkaz pre zaisťovaciu divíziu, v ktorom zhodn°til význam návštevy predsedu vlády na vých°dnom fronte. Po pozdravnom prívete ministra národnej obrany ujal sa slova predseda vlády Dr. Tuka, ktorý vo veľmi obsažnej reči načrtol poslanie slovenského štátu v novej Europe, i-oukázal na jednotlivé úseky nášho boja o slobodu a v závere svojej reči vyhlásil, že komu raz slovenský nár°d podal ruku, u toho vytrvá v práci i v boji d° posledného dychu. Dnes musíme nielen v boji stá1’, — povedal medziiným — ale i v spoločensk°m živote národa presne a za každých, okolno­stí plniť tieto povinnosti, ktoré vyplývajú zo cti. Slovenská armáda robí prvú kapitolu nových dejín a robí ju dobre. Po reči predsedu vlády rozvinula sa veľ­mi družná debata, pri ktorej sa rozobraly otázky vojenského i politického rázu. Predseda vládu Dr. Tuka u zaisťovacej divízie Slovenská armáda robí prvú kapitolu nových dejín a robí ju dobre — Prejavy predsedu vlády Dr. Tuku a ministra generála Čatloša k vojakom zaisťovacej divízie Predseda vlády Dr. Vojtech Tuha. uznať svoju vinu, nie sú otrasení následka­mi svojho konania, práve naopak, snažia sa očierniť iných, na iných svaliť vinu a sami pokračujú v začatej ceste. Mr. Bullit to tak robí v každom prípade. Voľakedy účinkoval v Paríži, aby potom, keď vojna nemecko­­francúzska dostala sa do štádia rozhodova­nia, ustupoval z Paríža ta, kde sa sťahova­la francúzska vláda — a dnes, po dvoch ro­koch, účinkuje zasa v Londýne. Robí nritom to isté, čo vtedy v Paríži: presviedča o účel­nosti súčasnej vojny, sľubuje hory-doly, aby potom, keď mu pôda pod nohami začí­na horieť, jednoducho zmizol a vrátil sa do bezpečia Bieleho domu. Po čase sa potom opäť ozve, ako to urobil v spojitosti s Fran­­cťjpkom. a pošle svojmu „i^iléisu“ Rejg^u* dovi, u ktorého v dejinných chvíľach mája a júna 1940 bol denným hosťom a pbrad­­com — trocha masla s niekoľkými farizej­skými riadkami. Ktovie, či sa nezopakuje ten istý postup aj v prípade Anglicka? Ktovie, či raz nebu­deme čítať v newyorskej Time, v rubrike „Novinky zo vznešeného sveta“, takú,to zprávu: „William C. Bullit, niekdajší oso­bitný poverenec prezidenta Roosevelta Londýne pre otázky lodného priestoru, po­v slal bývalému anglickému ministerskému predsedovi Winstonovi Churchillovi, ktorý je nateraz v politickom ústraní, balík. K balíku pripojil listok s týmito riadkami: „Lode som vám poslať nemohol, ale tu vám posielgm škatuľku cigár*«»“v 70 hal Sobota 1. augusta 1942 Slovenské a spojenecké oddiely prekročily Don Spojenci obsadili Šachty — Nemecké oddiely útokom dobyly železničný uzol Kučevskaja Ako oznamuje hlavné veliteľstvo brannej moci, pri obsadzovaní dôležitých oblastí na Ukrajine zabraly spojenecké °ddiely dve dôležité priemyselné mestá Šachty a Ka­­mensk Šachiinskij. Ako sa dozvedá nemec­ká zpravodajská kancelária, Šachty ležia v najvzialenejšom juhovýchodnom výbežku doneckého uhoľného revíru, teda už za hranicami Ukrajiny v Oblasti Rostova na hlavnej železničnej trati Moskva—Voronež— Ro.slOv. Mesto sa predtým volalo Alexán­­drovsk-Grušeskij a svoje nové meno Odvo­dzuje od početných uhoľných šácht, ktoré sa nachádzajú v jeho okolí. Oblasť toht° mesta je uhoľný revír s najväčšou produk­ciou v celom Sovietskom sväze. Tu sa do­luje vys°ko cenný sovietsky antracyt. Oblasť Šachty zásobuje asi 10% celý Soviet­sky sväz uhlím. Sovieti preto silne vybudo­vali túto oblasť a sústredili tu veľký počet robotníkov. Roku 1939 malo mesto už 155.000 obyvateľov. Z priemyselných závodov dôleži­té sú fabriky na stroje Kujbyšev, v ktorej je zamestnaných asi 2000 robotník°v a ústredné závody pre výrobu elektrických strojov, ktoré patria uhoľnému trustu. Veľká elektráreň mimoriadnej kapacity, po­háňaná uhlím, zásobuje juhovýchodnú Časť doneckej oblasti prúdom. Mesto Iiamensk-Šachtinskij, ležiacej se­verne od Rostova na Donci, patrí do hospo­dárskej oblasti strediska Šachty. Na prvom mieste v zbrojárskom priemysle mesta Ka­­mensk-šachtinskij je chemický kombinát, s vlastnou oceliarňou a elektrárňou. Vo vý. robe vedie zhotovovanie p°četných trhacích a otravných látok, plynových masiek, chló­ru, bojových plynov, strelnej bavlny dyňa­­mitu, nytroglycerínu aiď. Na začiatku vojny budovala sa tu letecká fabrika, ktorej stavba medzi časom pravdepodobne bola skončená. Mimo mesta asi 6 km na juh na­chádza sa veľká fabrika Valkovo, kde asi 15.000 robotníkov spracováva alumínium. Sovieti bezhlavé utekajú Hlavné veliteľstvo nemeckej brannej mo­ci oznamuje o bojoch na východe: Nemecké, rumunské a slovenské od­diely prekročily dolný tok Dona v šírke 250 km a v tomto úseku rozprášily na obranu nasadené nepriateľské sily. Nepriateľa, kto­rý je na bezhlavom úteku, bez akéhokoľvek poriadku, prenasledujú rýchle sväzy a pred­né oddiely pechoty a strelecké divízie a už teraz na r°zličných miestach zarazily v ne­únavnom prenasledovaní ďalší ústup ne­priateľovi. Predné oddiely nemeckých útoč­ných armád stoja už 189 km na juh od Do­na. Od dnes rána bojuje sa o dôležitý želez­ničný uzoľ Salsk. Istá pešia divízia zabrala mesto Kučevskaja. P°čet zajatcov a koristi stále rastie, nemožno ho však pri stálom rýchlom postupe doteraz zistiť. Vzdušná zbraň bez prestávky zasahuje do prenasle­­dovacích bojov a r°zprášila početné kolóny, zabrániac protivníkovi sútrediť sa na nový odpor. Vo veľkom ohybe Dona nemecké a ru­munské °ddiely zahnaly nepriateľa cez rie­ku. Talianske sväzy krvavo odrasily miest­ne sovietske útoky, podporované panciero­vými bojovými vozmi. Pokusy Obfeolesených nepriateľských síl

Next