Gardista, december 1942 (IV/277-297)
1942-12-02 / nr. 277
Straní 2 Významný prejav Dr. Göbbeka Berlín, 1. decembra. Ríšsky minister Dr. Göbbels vyhlásil včera v prejave pred dôstojníkmi pechotnej školy, že nemecká branná moc, ktorá v minulej zime nasbierala skúsenosti, vstupuje do bojov budúcich mesiacov vo vedomí svojej víťaznosti. Aj v Aírike diva sa Nemecko s odhodlanosťou v ústrety ďalšiemu vývoju. Nijaký krik nepriateľov Nemecka nemôže klamať o tom, že jeho nepriatelia ne- I mali ani odvahu ani silu skutočne zriadiť j tak chvastavo ohlasovaný druhý Iront na j európskej pôde. Zatiaľ však vedie sa nepo- I mýleue ďalej bitka na svetových moriach. Výsledky práve uplynulého mesiaca znova ukázaly, že o konečnom výsledku bitky na s svetových moriach nemožno pochybovať. Dr. Göbbels obrátil sa potom proti tvrdeniu nepriateľskej agitácie, že čas pracuje pre spojencov.. Konečné víťazstvo, tak vývodu Dr. Göbbels, je otázkou času a trpezll- - j vosti. Rozhodujúce však je, kto má k dispo- i zícii priestor. Priestor, o ktorý sa bojuje, ; patri bezpochyby Nemecku. Nemecko nebojuje tento raz za bezkrvne ideály, tak zdôraznil Dr. Göbbels záverom, vojna má do- ! končiť to, čo začala národnosociallstická revolúcia. Sila Američanov v Indii vzrastá E ľ — Tokio, 1. decembra ' O vzrastajúcom vplyve a vzrastajúcej vo- I jenskej sile Američanov v Indii podáva obraz zpráva Yomiuri-Hochi, došlá z bumiského frontu. Front na indicko-Burmskej hranici nadobúda stále viacej charakteru boja medzi USA a Japonskom, oznamuje táto zpráva, ktorá odhaduje počet amerických oddielov, stojacich vo východoindiekých provinciách, na 50.000 mužov. V po- ‘ slédnom Čase v Indii zaradené do služby početné americké lietadlá. Súčasne má byť tiež podstatne rozšírená americká vkusná zbraň v Cíne, oznamuje tiež táto zpráva. í Všetky pohonne látky musia však byť do- | pravované leteckou cestou % Indie, takže i ohrozenie Japonska ZO vzduchu s čínskej Strany môže byť predbežne považované iba i za teoretické.* Toulonský arzenál uzavretý Podľa poloúradnej zprávy bol arzenál-v Toulone pre ťažkosti so znovuzapočatím práce zatvorený až do ďalšieho určenia. Prístup k arzenálu majú iba inžinieri, správni úradníci, technickí úradníci a personál elektrickej, plynovej a vodnej služby. Džibuti obsadené Angličanmi? EP - Vichy, 1. decembra V dobre Informovaných kruhoch sa vyhlasuje, že Džibuti sa pravdepodobne nachádza v britských rukách. Úradné potvrdenie o obsadení mesta anglo-americkými oddielmi však ešte nedošlo. I GÄRPISTS I Tašiaiisite sa sieiiefi britských Bude bojovať až do úplného víťazstva Rím, 1. decembra Prudký útok, ktorý Churchill v nedeľu večer vo svojej reči namieril proti Taliansku, vzbudil v zodpovedných politických kruhoch Talianska sústrasť — ako píše diplomatický spolupracovník Agencie Stefani — lebo britská vláda dokázala, že vôbec nechápe dušpvný stav talianskeho národa. Churcbil ešte aj po troch rokoch vojny prechováva ten istý náhľad na taliansky národ, keď hovorí: „Osobitný mier, alebo útoky zo vzduchu až do krajnosti.“ Churchill je veľmi zle informovaný, keď nás kladie pred podobnú alternativa. Taliansko podobné alternatívy s úšklebkom pohŕdania stále odmieta. Taliansky nárcd síce veľmi ľutuje bombardovacie útoky na svoje historické mestá, ktoré slúžia ku cti celému ľudstvu, predsa sa nebojí britského barbarstva. Taliansky národ veľmi dobre vedel, keď vstupoval do vojny, že jeho mestá budú bombardované, avšak toto hrdo berie na seba ako riziko boja. Churchill a všetci Angličania môžu byť o tom presvedčení, že Taliansko, ak by malo dôjsť k voľbe medzi separátnym mierom a aleternatívou, že prehrá vojnu, tak by dalo prednosť druhému riešeniu. Taliansky národ síce želá svetu skorý mier, avšak taký mier, ktorý nríde zo talianskym a nie anglickým víťazstvom. Churchill má právo veriť, že Taliansko je ešte ďaleko od víťazstva. Taliani sú však presvedčení o tom, že anglické víťazstvo je i ešte vzdialenejšie. V dôsledku tohto mier, ktorý dejiny najprv zaznamenajú, bude urj Čený talianskym víťazstvom. Churchill svo- j j jou rečou dosiahol iba jeden pozitívny vý- j j sledok, menovite pred oči sveta postavil j ! mimoriadne veľkú naliehavosť, s akou sa í Angličania a Američania na všetkých fron- J t toch vojny snažia kískať aspoň jeden veľký ' úspech. Aby tento cieľ dosiahli, Anglicko \ zahadzuje svoju masku a je ochotné s chladnou rozvahou vykonať každý druh teroristických útokov. ^ Keď taliansky národ vyťahuje z pochvy ! svoju šabľu, činí tak vždy iba zo závažných a nezmeniteľných dôvodov a po zrelom uvážení. Ani jedna talianska vojna však nebola tak oprávnená, ako táto vojna, ktorú Taliansko teraz vedie proti Anglicku o svoj stáročný boj po národnom rozkvete. A teraz po tomto stáročnom boii Anglicko odrazu Taliansku vrhne do očú: „Tvoja stárpčná práca bola zbytočná. U teba budem rozkazovať ja. Musíš poslúchať, alebo ťa zničím.“ Churehillova reč, tak končí diplomatický snolupracovník agentúry Stefani, jasno dokázala celému súčasnému a budúcemu svetu, prečo bojuje Taliansko tak odhodlane proti Anglicku a bude bojovať plece pri nleci so svoiimi snojencami v Europe a v Ázii až do posledných konsekvencií. Kríza vo Francúzsku BR — Paríž, 1 decembra. Hoci rozhodnutie francúzskej vlády o návrate do Paríža nebolo ešte uverejnené, vSak uzavretie centrálnej rady Rassrcmblement Nationale Popularie, ako aj reč Marcela Deals zosilňujú v politických kruhoch dojem, žo ťažisko politických rozhodnutí Francúzska bude v budúcnosti preložené z Vichy do Paríža. Návrat samotnej vlády nedá sa očakávať skôr, než za niekoľko týždňov. Rozhodnosť, s akou ohlásili teraz svoj nárok na zastúpenie vo vláde Marcel Déa't a •Rassemblement Nationale Pooularie, •neminula sa tiež pozornostl. V každom prípade je isté, že posledné bolestné udalosti vyžiada iú si ešte ďalekosiahlejšie očistenie vlády od nespoľahlivých elementov, pokiaľ'tieto elementy už samy neodnadly spolu so zradnými generálmi a admirálmi, ako so Glrandom, Darlanom. Noguésom atď. Toto negatívne hnutie vyžiada si pravdepodobne poži ívne doplnenie pribranim absolútne spoľahlivých elementov do vlády. Prlh’áSky do Africké! falangy sa v posledných dňoch napriek odzbrojeniu francúzskej armády množia. Odplata po jedenástich rokoch Istá žiadosť na vyplatenie odmeny 50.000 ' pengő za zistenie zločinca železničných atentátov Silvestra Matuschka, po jedenástich rokoch znovu oživila tú o veľkú aféru Matuschka spáchal vtedy v Maďarsku a v bývalom Rakúsku niekoľko (železničných atentátov. Pre železničné atentáty, spáchané na území býv. Rakúska odsúdili ho na viac rokov žalá- 5 - a potom ho vydali Maďarsku. Na základe lne'-inárodných právnych stykov v Maďarsku n^QjjQ] pyf pre biatorbágysky atentát prevedei«* rozgil<jolí keďže takýto rnz- ! súdok v by. Rakúsku nejestvoval. Matusch- Jia obdržal Uy, milosť na doživotný žalár. Teraz pani trhová Zo Slmintnrnya zdô“ j ) ražňu je vo svo'ŕv. a,pe|e, že jen na základe jej úaajov, ktoré vr\(y povedala pred úra hni. i došlo sa na stopu Ma\~pkkovu Vraj už v*e- | dy si nárokovala túto otmenu avšak 1ei žvidosť nebola vybavená. tSKCia v Budapešti preskúma tieto údaje. Matuschka má byť, ako sa čh^vedáme, pre jeho slušné chovanie sa pre púst eh§ zo žalára. Atentátor zaoberal sa v žalári s technickými vynálezmi a doeiell] na tomto polí .údajne prekvapujúce výsledky. Exkráľ Karol.opúší'a Mexiko. Podľa švédskych novín rumunský exkráľ Karol odišiel z Mexika do Washingtonu, aby prevzal organizovanie zakladajúcej sa „Rumunskej légie“. Je .to zaujímavé nreto, lebo v lete Karolovi americké úrady až dva razy zakázaly cestu do USA. \ Pod nemeckým dozorom ... Stráž had íkmraSsolom, kde sú obžalovaní z ríorr“kého procesu, bola prevzatá Nemcami, \M3ourassole (neďaleko Lyonu) nachádzajú'.sa: bývalý hlavný veliteľ francúzskej armády, generál Oame'in. Léon Blum. Daladier, ge: 1 nerálnv inšnektf zbrojenie .Tacomet a j bývalý minister tva Guy la Chambre, f Mandel a Reyimud nie sú v Bourassple. .. Portugalská neuíraliía Lisabon, T. decembra. Posolstvo generála Carmonu k portugalskému národu, v ktorom vyhlasuje, že niet ni.ia* kej príčiny, aby sa Portugalsko vzdalo svojai neutrality, upokojilo portugalskú verejnosť tým skôr, že v portugalskom obýva'eľstve po nedávnych vojenských udalostiach, ktoré pribiižily vojnu k portugalským hraniciam, sa prejavovala určitá nervozita. Hoci Portugalsko nemá priamo nič do činenia s vojnou, čo je zásluhou prezidentom Carmonom určený línie neutrálnej politiky, jednak len vždy viac pociťuje ťažké následky vojnových odniesli, ktoré najmä poškodzujú jeho zahraničný obchod- Jednou z hlavných zásad portugalskej zahraničnej politiky zostáva boí proti komunizmu, podporovanému nesporne Anglickom a Spojenými Štátmi, úradné miesta vždy movú fdéŕazítújú, Že Pokhgaisko v posudzovaní vojny proti sovietskemu S v íl zu nezostáva neutrá’ne, ale želá si zničenie komunistického nebezpečenstva, Tendenčná švajčiarska tlač Berlín, 1 decembra. Osobitný zppnvodíijop STK z Berlína oznamuje: Na, utorflajšej tlačovej konferencii vyslanec Dr. Schmidt zasa sa zapodieval písaním Švajčiarskej tlače'a poukázal na jej systematický útok proti politike Osi. švajčiarska tlač, ktorá kladie neustále veľký dôraz na slobodu písania a nemá o nemeckej tlači dobrého slova, lebo vraj nemecká tlač je usmernená, pustila sa svorne ako by na po- j veľdô rozxiberánln istého článku »Völkischer Beobachtenú. ’ ktorý srt. zaoberal židovským problémom. Vyslanec Dr. (Schmidt’ zdôraznil, žo Švajčiarska tlač pMe takýmto spôsobom vtedy, keď by mohla nájsť pre Európu tisíce kladných problémov, najmä vtedy, T:eď áa bombami vraždia nevinní ľudia v susednom. Taliansku, ktoré bolo vždy priateľské voči švajčiarsku. Zakladajúca schôdzka SŠVZ v Trenčíne Trenčín, 1. decembra. Po Banskej Bystrici, Zvolene, PreSove, Ružomberku Žiline a Vrútkach konala sa dnes o 17. hodine vo dvorane hotela Tatra v Trenčíne zakladacia schôdzka miestnej skupiny SŠVZ pre okres trenčiansky. Schôdzku otvoril okresný náčelník Andrej Štiavnický. Po ňom predseda SŠVZ poslanec Štefan Suroviak v Obžiru >m referáte podal výklad najdôležitejších stati Štatútu a organizačného poriadku SŠVZ a informoval prítomných o’1 práci Sdruženia za záujmy štátneho a verejného zamestnaňectvá. Slovensko v chorvátskom rozhlase Bratislava, 1. decembra. Chorvátsky rozhlas usporiada týždeň slovenskej kultúry, ktorý v nedeľu 29. novembra večer otvoril čestný predseda chorvá skoslovenskej spo'očnosti v Záhrebe strážca Štát. nej pečate minister Dr Mirko Puk. Chorvátsky rozhlas venoval prevážnu väčšinu svojho vysielania v tomto týždni slovensko-chorvátskym kultúrnym, vedeckým a politickým stykom a aj jeho časopis »Hrvatski Krugoval« stoji úo'ne v znamení tejto spolupráce. Úvodný článok do slovenského .čísla časopisu rHrvatskl Krugoval« napísal vyslanec Slovenskej republiky minister Dr. Jozef Cieker o slovensko-chorvä' skych stykoch. Časopis uverejňuje aj vrelý článok o podpredsedovi vlády a hlavnom veliteľovi HG ministrovi Mechoví, o veľkom priateľovi chorvátskeho národa a predsedovi Slovensko-chorvátskej spoločnosti v Bratislave. V obrázkovej časti časopis uverejňuje fotografie zvečne'ého voď 1 cu Andreja Hlinku. Vodcu a prezidenta Rennb'lky .Dr. Jozefa Trsu, predsedu vlády proj fesorn Dr. Vojtecha Tuku, podiprédseu vláy, ! { ministra vnútra Macha. ministra národnej \ obrany generála Ferd. úatloäa, obrázky z boja našej hrdinskej .armády na . východnom fronte, .snímky z budovania slovenského života. HM, ako aj z prírodných krás našej . vlasti. Čo síralilo Francúzsko so svojou ííoíou? Paríž, X. de'čefnbra. j rPetit Párisién« zaujíma dnes stahovlsko k i .potopeniu francúzskej floty v Toulone a vy- j slo.vuje mienku, že nad týmto sa môžu tešiť j iba zlí Francúzi, alebo nepriatelia Francúz- I skp. Polepenie toulonskej flo'y skôv znamená ; porážku Francúzska. Pri podpísaní primeria j zbrani celkom správate sa povedalo, že Fran- j cúzsko sa môže zotaviť, lebo mu zostalo jeho j impérium, a jeho flota. Teraz sa aje treba j spýtať, .51 Francúzsko nestratilo svoju kolo- í nlálnu ríšu, svoju flotu a veľkú časť svojej i prestýže? »■Oeuvre-: píše: »Flotu potop ily právo vtedy, keď Francúzsko malo šance vybudovať bezj rečnú a vernú armádu a v takom čase, keď i ,Francúzd-o malo zaistenú pomoc euľopíkých 1 mocností k znôvádobytiu svojej koloniálnej prestíže? 2. decembra 1942 Zasadnutie Snemu Bratislava, 1. decembra Predseda Snemu Slovenskej republiky Dr. Martin Sokol svolaí Snem na 101. zasadnutie, ktoré bude v piatok 4. decembra o JS- liod. Rozpoče! Pohronskej župy Banská Bystrica, 1. decembra.. Župný výbor Pohronskej župy sostavil na svojom pos’ednom Zasadnú’ í župný rozpočet na rok 1943. Celková potreba rozpočtu, ktorá je 86,210.964 Ks spočíva na tvrdom zákone reality, aby mohla vyhovieť všetkým hospodárskym, kultúrnym, sociálnym, zdravotným a komunikačným požiadavkám občanov Pohronskej žuny. V 'tomto znamení je zostavená každá kapitola župného rozpočtu a všetky jednotlivé položky. Na takomto podklade sostavené riadne hospodárenie župy má preiiminovanú potrebu ver výške 24,694 544 Ks a mimoriadne hospodárenie 6,616.420 Ks. K tomu ešte pristupuje investičné hospodárenie s prellmlnárom 4 mil. 900 000 Ks. Jednotlivé kapitoly župného rozpočtu sú tieto: ústredná správa 236.700 Ks, župný ma Jetok 389.579 Ks. poľnohospodára'vo 961.815 KE;, živnosť, obchod a priemysel 1,330.000 Ks, zdravotníctvo a telesná výchova 2.872.800 Ksjji sociálne a humanitné ciele, 691 870 Ks. kultúrne cíe'e 4 252.000 Ks, verejné stavov (komunikácie) 12.539.200 Ks — 5,7X6 420 Ka (prvá suma udáva po'rebu riadnu a druhá mimoriadnu) a na úmor dlhov 1,420.580 Ks — 900 000 Ks. Rozvedenie jednotlivých karďól jasne ukazuje, že na dopravné ciele sú venované na i* váčšie sumy. V danom prípade činí to viac ako tretinu celého rozpočtu Na jednej útr.v ne svedči to o dobrej snahe, aby dopravné aooje v župe dostaly svo tu dobrú úroveň, kým. na druhej S rane je to dôkazom, že najväčšia Časť župných prostriedkov ide na budovanie nových ciest a na udržovanie starých ciest. Pohronská župa. za výdatnej pomoci štátu od začiatku roku 1940 všemožne sa pričíňuíe, aby táto pálčivá otázka bola s urýchlením vyriešená. Po celé dva rokv uskutočnilo Sa viac novostavieb ciest a rekonštruovaly sa poškodené cesty, preto i v budúcom roku bude sa pokračovať na začatých cestách. Politická škola v Novej Bani * Bratislava, 1. decembra. V dňoch 27. až 29. novembra bola v Novej Bani politická škola pre novobanský okres. Na tejto škole zúčastnilo sa 83 lunk* cionárov, ktorí vypočuli 43 prednášok. Nový chorvátsky vyslanec do Bratislavy jp — Bratislava, 1. decembra Ako vysvitlo zo zpráv dennej tlače, doterajší vyslanec Nezávislého chorvátskeho štátu v Bratislave Dr. Berkovič odchádza a už sa aj rozlúčil so všetkými slovenskými oficiálnymi osobnosťami. Poglavnik vymenoval za nového vyslanca pre Slovensko Blaža Lorkoviča, brata chorvátskeho ministra zahraničných vecí Dr. Mladena Lorkoviča. Nový chorvátsky vyslanec pride do Bratislavy po Vianociach. K odchodu vyslanca ministra Berkoviča z Bratislavy dozvedáme sa ešte toto: Vyslanec Berkovič bol čestným členom výboru Slovensko-chorvátskej spoločnosti v Bratislave. Výbor tejto spoločnosti v posledný deň pobytu J. E. vyslanca Berkoviča v Bratislave usporiada na jeho počesť slávnostné zásada nie, na ktorom sa predseda Spoločnou minister Mach v mene Slovcnsko-chorvatskoj spoločnosti i v mene celej slovenskej verejnosti rozlúči s vyslancom Berkovičom. Slovenská verejnosť obľúbila si vyslanca Berkoviča, ktorý si Získal v politických, kultúrnych i hospodárskych kruhoch slovenských veľmi mnoho úprimných priateľov a upevnil v slovenskom národe základy slovensko-ehorvátskeho priateľstva prehĺbením stykov obidvoch národov. V posledných dňoch jeho odchodu urobil sa Sa v prehĺbení týchto stykov ďalší významný krok na poli-kultúrnom. Bola podpísaná kultúrna dohoda za prítomnosti vynikajúcich reprezentantov chorvátskeho kultúrneho života. Vyslanec Berkovič odchádza z Bratislavy povolaný poglavnikom do 7M- hreba, kde ho očakávajú dôležité práce vo významnom postavení. Sprevádza ho slovenské a. gardistické Želania všetkého najlepšieho pre osohu vyslanca, idú s ním pozdravy naše pre poglavniká a pre celý chorvátsky národ. Ako zo zprávy vysvitá, nástupcom Dr. Berkoviča v Bratislave bude vynikajúci uBtašistický vedúci pracovník Blaž borkoví?,, ktorý v najťažších časoch stál v prvých' radoch uslAŠistického hoja. Blaž Lorkovíč už hol u nás na. Slovensku, ako hlava delegácie ushaSisHckeJ, ktorá priniesla prvé pozdravy Ustaše Hlinkovej garde. #