Gardista, marec 1943 (V/50-75)
1943-03-02 / nr. 50
Ročník V., číslo 50 • Bulharsko, blízke naším srdciam R - V Žiline, 1. m irca Shodou okolností v predvečer bulharského štátneho sviatku vítame na oslobodenej slovenskej pôde vzácneho bulharského hosťa, ministra pravosúdia Dr. Konštantín? Pratova, ktorý prišiel oplatiť nedávnu sofijskú návštevu nášho ministra pravosúdia Dr. Gejzu Fritza. Slovensko ho víta z toho svojho úprimného srdca a teší sa jeho pobytu medzi nami.- Takto sa mu opätovne naskytuje vácna príležitosť potvrdiť city úprimného priateľstva, aké prechováva k bratskému bulharskému národu už od začiatkov svojich dejín. Milovať a vážiť si Bulharov bolo odjakživa prirodzenou potrebou slovenského národa, ktorého životné osudy sú tak podobné životným osudom národa bulharského. Obaja sme mali pred mnohými storočiami mocné, dobre spravované ríše a obaja sme za dramatických okolností na dlhé časy upadly pod cudziu nadvládu. Ešte všetci sa pamätáme, s akým nadšením sme sledovali oslobodzovací boj bulharského národa za balkánskej vojny a nie menšie bolo naše potešenie, keď pred nedávnom uskutočnil sa sen mnohých bulharských generácií o Veľkom Bulharsku. A ešte aké vzácne iné historické reminiscencie nás. viažu k Bulharsku! Spomeňme "5 'f,u 'há mána šoiffisKyew vierozvešteov, ‘ sv. Cyrila a Metoda! Bulharský národ však ani za tmavých dní poroby nezabúdal na nás a my zas úzkostlivé sme sledovali jeho tvrdú borbu o politickú samostatnosť. Milovali sme jeho literatúru, obdivovali sme sa jeho skvelej, statočnej armáde a len čo sme shodili jarmo, s pocitom veľkej radosti i zadosťučinenia sme nadviazali s ním i riadne diplomatické styky, dôstojné dvoch suverénnych národov. Preto keď vítame medzi nami i úradného predstaviteľa bulharského štátu, deje sa tak so spontánnou srdečnosťou a v presvedčení, že tlmočíme tým úprimné city celého slovenského národa. Spolu s Bulharskom stojíme v boji i za novú Európu, máme spoločných priateľov, spoločných nepriateľov a spoločné je i naše politické myslenie v rámci spoločných konštruktívnych ideálov. Obaja sme podpísali pakt proti Kominterne, obaja sme pristúpili i k paktu Troch mocností. A keď aj Bulharsko dnes ešte ani nebojuje na zakrvavených sarmatských stepiach proti spoločnému boľševickému nepriateľovi, stojí so zbraňou u nôh, hotové kedykoľvek zasiahnuť a takto plní zodpovedné poslanie strážcu a ochráncu mieru na Balkáne. Spoločné osudy nás robia nielen prirodzenými priateľmi na podklade krvného príbuzenstva, ale i prirodzenými spojencami, čo — veríme — vo zvýšenej miere sa prejaví v povojnovej, celkom zreorganizovanej Europe, v ktorej bude hrať Bulharsko mimoriadny zástoj, ako zaslúžilý člen pospolitosti europských národov. Sme presvedčení, že prejavením našich pocitov k šľachetnému a bratskému bulharskému národu len opätujeme to, čo cíti tento národ k nám Slovákom a čo až manifestačné vyjadril už či v tlači alebo živým slovom z príležitosti sofijskej návštevy nášho ministra pravosúdia Dr. Gejzu Fritza. Táto naša bulharsko-slovenská vzájomnosť je veľmi cenným príspevkom k novému európskemu poriadku a ako takú ju musíme hodnotiť. Hlavný redaktor MILO URBAN Europská mama-charta Obraz novej Európy na poradách ríšskeho zahraničného min. von Ribbenlropa s Mussolinim v Ríme — Dokonalá solidarita veľmocí Osi Ako sa hlási úradne z Ríma, ríšsky minister zahraničných vecí von Ribbentrop zdržiaval sa z príkazu Ffihrera od 2£. do 28. februára v Taliansku. V sprievode ríšskeho ministra nachádzali sa veľvyslanec v Zahraničnom úrade Ritter, zástupca šéfa vedúceho štábu brannej moci generálporučík Warlimont a príslušní vedúci oddelení Zahraničného úradu. Na ceste ríšskeho ministra zahraničia zúčastnil sa aj kráľovský taliansky veľvyslanec v Berlíne Dino Alfieri. 23. februára prijal Duce ministra zahraničia von Ribbentropa, ktorý mu odovzdal oeobné posolstvo Führera. Vzápätí konal sa v prítomnosti štátneho tajomníka Bastianlniho a veľvyslancov von Mackensena a Dina Alfierlho prvý rozhovor, ktorý trval štyri hodiny. V piatok, sobotu a v nedeľu sa v rozhovoroch medzi Ducem a ríšskym ministrom pokračovalo. V priebehu rozhovorov prerokovaly sa všetky dôležité otázky európskej politiky a spoločného vedenia vojny mocnosti Trojpaktu. Rozhovory medzi Ducem a ríšskym ministrom zahraničia viedly sa v atmosfére otvorenej srdečnosti a v duchp priateľstva, ktoré spojuje ľrhr'-rw g Bucebo. Rozhovory okázalý úplnú shodu náhľadov, ktoré vždy panovaly medzi Nemeckom a Talianskom a ktoré sú zárukou víťazstva v spoločnom boji, ktorý Nemecko a Taliansko vedú v dokonalej solidarite s Japonskom a s ostatnými spojencami. Duce a ríšsky minister zdôraznili znova odhodlanosť obidvoch krajín, viesť vojnu so všetkou potrebnou silou až do úplného zničenia nepriateľských bojo-vých síl a konečného odstránenia smrteľného nebezpečenstva zboľševizovanía Európy. Ešte raz dArazne konštatovali odhodia; nú vôľu Nemecka a Talianska, vybudovať po dobytí konečného víťazstva v Europe nový poriadok. Tento poriadok poskytne všetkým europským národom zaistené žitie v atmosfére spravodlivosti a spolupráce. Europským národom, oslobodeným od všetkých židovských a plutokr atických vplyvov, má byť zaručená možnosť produktívnej práce a sociálnej spravodlivosti vo vnútri zaistených hraníc veľkého europského priestoru. I Slovensko zastúpené Okrem rozhovorov medzi Ducem a Rlbbentropom konaly sa v prítomnosti Duceho a ríšskeho ministra zahraničia rozhovory medzi vojenskými a politickými odborníkmi. Ribbentrop bol štyri razy u Duceho. Okrem toho Duce pozval ríšskeho ministra zahraničia na raňajky v najužšom kruhu. Okrem rozhovorov s Ducem mal Ribbentrop rozhovory s novým vedúcim talianskeho ministerstva zahraničia štátnym tajomníkom Bastianinlm. Ríšsky minister zahraničia vykonal ďalej návštevu u bývalého ministra zahraničia grófa Ciana a v nedeľu predpoludním prijal japonského charge d’affaires, španielskeho veľvyslanca, vyslancov Fínska, Rumunska, Maďarska, Chorvátska, Slovenska, a charge d’affaires Bulharska. V nedeľu večer Ribbentrop odcestoval z Talianska a vrátil sa zpät do Nemecka, aby podal Fiihrerovi zprávu o výsledku cesty. Pobyt a rozhovory von Ribbentropa v Taliansku stály v znamení osobitnej srdečnosti a boly preniknuté atmosférou pravého kamarátstva. Nový poriadok Diplomatický dopisovateľ Nemeckej zpravodajskej kancelárie píše: Spoločné nemecko-talianske komuniké o viachodinových rozhovoroch, ktoré z Fiihrerovho príkazu viedol v Taliansku ríšsky minister zahraničia von Ribbentrop, zasluhuje si osobitnú pozornosť ako výraz nekompromisnej bojovej víťaznej vôle mocností Osi a ich spojencov. Nemecko-talianske komunik je skutočne viac, ako prosté protokolárne vyhlásenie. Toto komuniké prestavuje do istej miery magnu chartu veľkoeuropského priestoru, ktorá má po skončení vojny dostať bezpečné hranice a nový poriadok, ktorý zaručuje všetkým europským národom bezpečné bytie v atmosfére spravodlivosti a spolupráce, ako aj možnosti produktívnej práce a sociálnu spravodlivosť. V tomto konštatovaní spočíva súčasne odmietnutie všetkých tých síl a mocností, ktoré by chcely urobiť z tohto priestoru kolbište politických a hospodárskych vášní. O prostriedkoch na dosiahnutie tohto cieľa sa rokovalo vo všetkých podrobnostiach, ako sa vyzdvihuje ďalej v nemecko-talianskom vyhlásení a boly zamerané na spoločné vedenie vojny paktu troch mocností. Na politickom, vojenskom a hospodárskom poli viedly nemecko-talianske rozhovory k vyjasneniu koordinovania všetkých otázok, ktoré osobitne určujú v terajšej chvíli vojnové vedenie mocností Trojpaktu a európsku politiku. Ribbentrop u Viktora Emanuela III. Jeho Veličenstvo kráľ a cisár Viktor Emanuel III. prijal 27. lebruára ríšskeho ministra zahraničných veci von Ribbentropa. Odpoveď na Casablanku Ako hlási EP, štvordenné rokovania ríšskeho ministra zahraničných vecí von Ribbentropa s Ducem, považujú v ríšskych politických kruhoch za jasnú odpoveď Osi aa konferenciu v Casablanke. Zdôraznenie skutočnosti, že na týchto poradách sa s obidvoch strán zúčastnili aj vojenskí znalci, považujú v rímskych kruhoch za náhodu. Smerodajné miesta zachovávajú o mieste týchto porád najprísnejšiu mlčanlivosť. Talianska verejnosť je pod dojmom skorších komuniké o poradách Osi, v ktorých sa zdôrazňuje zachránenie europských národov pred boľševizmom a obzvlášť sa zdôrazňuje, že po víťazstve bude zaručené harmonické spolunažívanie europských národov v rámci nového spravodlivého svetového poriadku. Rímska tlač uverejňuje tieto komentáre v nápadnej úprave, avšak bez akýchkoľvek komentárov. Minister dr. Partov o svojej ceste Rozhovor s bratislavskými novinármi Bratislava, 1. marca Dnes večer o 19. hod. v hoteli Carlton bulharský minister pravosúdia Dr. Konštantín Partov vo svojom apartemente prijal reprezentantov slovenskej tlače. Minister Dr. Partov prijal novinárov krátkom prejavom v bulharskej reči a podal toto vyhlásenie o bulharsko-slovenských stykoch: Som šťastný, že som na Slovensku a že môžem stráviť niekoľko dní medzi slovenským bratským národom. Moja návšteva koná sa v rámci kultúrnej spolupráce medzi Slovenskou republikou a Bulharským kráľovstvom, ktorá bola už zvýraznená nedávno medzi týmito štátmi uzavretými dohodami o vzájomnej právnej pomoci a vydávaní zločincov. Musim zdôrazniť moju radosť nad tým, že mám tú česť, spolupracovať v tomto smere so slovenským mini i Utorok, 2. marca 1943 strom pravosúdia Dr. Gejzom Fritzom, veľkým podporovateľom bulharsko-slovenskej spolupráce a ktorému s potešením odplácam jeho v Bulharsku vykonanú návštevu. Bulharsko-slovenská spolupráca sa buduje na mimoradne požehnanom podklade, na večných a prirodzených páskach spoločného pôvodu a na príbuznej ľudovej kultúre, ktoré sjednocujú Slovákov a Bulharov v duchovnú jednotnosť. Našou úlohou je prehlbovať toto prirodzené duchovné príbuzenstvo, toto prehlbovať tým, že teraz uzavreté doho-. dy budú začiatkom rada ostatných prejavov kultúrnej vzájomnej pomoci obidvoch príbuzných krajín. Dúfam, že v tomto smere nájdu naše snahy účinnú a srdečnú podporu u zástupcov slovenskej tlače, ktorým pripadá veľká úloha pri prehlbovaní a upevňovaní pre naše spoločné záujmy prepotrebného priateľstva a spolupráce medzi našimi bratskými národmi. Po tomto vyhlásení bulharský minister pravosúdia Dr. Partov novinárov pohostil a dlhšie si s nimi pohovoril. Snemovanie županov a okresných náčelníkov (jh) Taká schôdza županov a okresných náčelníkov, akú sme mali dnes v pondelok tu v Žiline, nie je veru každodennou vecou. Župami a okresní náčelníci sú predstaviteľmi štátnej moci a menovite vo vojnových časoch, aké teraz prežívame, sú mimoriadne dôležitými činiteľmi verejného poriadku a občianskej kázni. Na ich pleciach spočíva takmer všetko, čo sa týka i distribúcie rôznych životne dôležitých článkov a vôbec zásobovania obyvateľstva, sú predsa výkonnými orgánmi príslušných ústredných úradov v Bratislave a bez ich činnosti by ostávala väčšina nariadení len tak na papieri. To je konečne samozrejmé a pochopiteľné. Patri im však vďaka a obdiv širokej verejnosti, ako neúnavne a obetave vykonávajú svoje zodpovedné povinnosti, každý na svojom mieste, kam bol postavený, už či župan, alebo okresný náčelník. Ze je u nás i cez tažké vojnové pomery takmer vzorný poriadok a že v tomto ohľade nejednému europskému štátu môžme slúžiť za príklad, na tom majú veľký podiel i naši župani a okres, ni náčelníci. i *: Žilinská schôdzka županov a okresných na. čelnikov slúžila samozrejme prerokovaniu najaktuálnejších problémov, ktoré má verejná správa vo vojnových časoch na starosti. Zaiste každý pochopí, že takýchto problémov postupom vojny je vždy viac a viac, a to v každom odvetvi verejnej správy. Máme tu okrem obvyklej administratívnej agendy zásobovanie obyvateľstva životnými článkami, producentov surovinamil udržovanie občianskej kázne, utužovanie verejného poriadku, parolizovanie nepriateľskej propagandy, kontrolu dodržiavania mimoriadnych nariadení Mini. sterstva vnútra, Najvyššieho úradu pre zásobovanie a všetkých ostatných centrálnych úradov atčľ. A prišli župani a okresní náčelni. ci do Ziliry i preto, aby na začiatku porád vypočuli smemicový prejav svojho najvyššieho predstaveného, ministra vnútra A. Macha, ako aj významné slová ministra národnej obrany generála Catloša a predsedu NŰZ-u Dr. Karvaša.* A na týchto poradách sa zasa ukázalo, akým nesmierne dôležtiým faktorom je aj samotná pospolitosť, keď si je vedomá významu dnešných časov a disciplinovane sa podrobí všetkým nezbytným, i keď často tvrdým opatreniam. Azda nikdy dosiaľ v našom národnom živote sa neukázala potreba jasnej hlavy, nezavedeného úsudku, národnej i ľudskej poctivosti, dobrej vôle a občianskej kázne tak, ako v týchto rozhodujúcich časoch. Pozdvihujúci priebeh žilinských porád ukázal, že na zaistenie verejného poriadku a splnenia slovenských úloh' v tejto vojne azda bude treba ešte určitý počet opatrení, ako si ich vyžaduje pozorovanie každodenného života. Je teraz povinnosťou každého slušného, statočného, svoj národ i štát milujúceho Slováka, aby dával príklad v konaní občianskych povinností.