Gardista, marec 1943 (V/50-75)

1943-03-02 / nr. 50

Ročník V., číslo 50 • Bulharsko, blízke naším srdciam R - V Žiline, 1. m irca Shodou okolností v predvečer bulharské­ho štátneho sviatku vítame na oslobodenej slovenskej pôde vzácneho bulharského hos­ťa, ministra pravosúdia Dr. Konštantín? Pratova, ktorý prišiel oplatiť nedávnu so­­fijskú návštevu nášho ministra pravosúdia Dr. Gejzu Fritza. Slovensko ho víta z toho svojho úprimného srdca a teší sa jeho po­bytu medzi nami.- Takto sa mu opätovne naskytuje vácna príležitosť potvrdiť city úprimného priateľstva, aké prechováva k bratskému bulharskému národu už od za­čiatkov svojich dejín. Milovať a vážiť si Bulharov bolo odjakživa prirodzenou po­trebou slovenského národa, ktorého život­né osudy sú tak podobné životným osudom národa bulharského. Obaja sme mali pred mnohými storočiami mocné, dobre spravo­vané ríše a obaja sme za dramatických okolností na dlhé časy upadly pod cudziu nadvládu. Ešte všetci sa pamätáme, s akým nadšením sme sledovali oslobodzo­vací boj bulharského národa za balkánskej vojny a nie menšie bolo naše potešenie, keď pred nedávnom uskutočnil sa sen mno­hých bulharských generácií o Veľkom Bul­harsku. A ešte aké vzácne iné historické reminis­cencie nás. viažu k Bulharsku! Spomeňme "5 'f,u 'há mána šoiffisKyew vierozvešteov, ‘ sv. Cyrila a Metoda! Bulharský národ však ani za tmavých dní poroby nezabúdal na nás a my zas úzkostlivé sme sledovali jeho tvrdú borbu o politickú samostatnosť. Mi­lovali sme jeho literatúru, obdivovali sme sa jeho skvelej, statočnej armáde a len čo sme shodili jarmo, s pocitom veľkej rado­sti i zadosťučinenia sme nadviazali s ním i riadne diplomatické styky, dôstojné dvoch suverénnych národov. Preto keď vítame medzi nami i úradného predstaviteľa bulharského štátu, deje sa tak so spontánnou srdečnosťou a v pre­svedčení, že tlmočíme tým úprimné city celého slovenského národa. Spolu s Bul­harskom stojíme v boji i za novú Európu, máme spoločných priateľov, spoločných ne­priateľov a spoločné je i naše politické my­slenie v rámci spoločných konštruktívnych ideálov. Obaja sme podpísali pakt proti Kominterne, obaja sme pristúpili i k paktu Troch mocností. A keď aj Bulharsko dnes ešte ani nebojuje na zakrvavených sarmat­ských stepiach proti spoločnému boľševic­kému nepriateľovi, stojí so zbraňou u nôh, hotové kedykoľvek zasiahnuť a takto plní zodpovedné poslanie strážcu a ochráncu mieru na Balkáne. Spoločné osudy nás robia nielen prirodze­nými priateľmi na podklade krvného prí­buzenstva, ale i prirodzenými spojencami, čo — veríme — vo zvýšenej miere sa pre­javí v povojnovej, celkom zreorganizovanej Europe, v ktorej bude hrať Bulharsko mi­moriadny zástoj, ako zaslúžilý člen pospo­litosti europských národov. Sme presvedčení, že prejavením našich pocitov k šľachetnému a bratskému bul­harskému národu len opätujeme to, čo cíti tento národ k nám Slovákom a čo až mani­festačné vyjadril už či v tlači alebo živým slovom z príležitosti sofijskej návštevy nášho ministra pravosúdia Dr. Gejzu Fritza. Táto naša bulharsko-slovenská vzájom­nosť je veľmi cenným príspevkom k nové­mu európskemu poriadku a ako takú ju musíme hodnotiť. Hlavný redaktor MILO URBAN Europská mama-charta Obraz novej Európy na poradách ríšskeho zahraničného min. von Ribbenlropa s Mussolinim v Ríme — Dokonalá solidarita veľmocí Osi Ako sa hlási úradne z Ríma, ríšsky mi­nister zahraničných vecí von Ribbentrop zdržiaval sa z príkazu Ffihrera od 2£. do 28. februára v Taliansku. V sprievode ríš­skeho ministra nachádzali sa veľvyslanec v Zahraničnom úrade Ritter, zástupca šé­fa vedúceho štábu brannej moci generál­poručík Warlimont a príslušní vedúci odde­lení Zahraničného úradu. Na ceste ríšske­ho ministra zahraničia zúčastnil sa aj krá­ľovský taliansky veľvyslanec v Berlíne Di­­no Alfieri. 23. februára prijal Duce ministra zahra­ničia von Ribbentropa, ktorý mu odovzdal oeobné posolstvo Führera. Vzápätí konal sa v prítomnosti štátneho tajomníka Bastia­­nlniho a veľvyslancov von Mackensena a Dina Alfierlho prvý rozhovor, ktorý trval štyri hodiny. V piatok, sobotu a v nedeľu sa v rozhovoroch medzi Ducem a ríšskym ministrom pokračovalo. V priebehu rozho­vorov prerokovaly sa všetky dôležité otázky európskej politiky a spoločného vedenia vojny mocnosti Trojpaktu. Rozhovory me­dzi Ducem a ríšskym ministrom zahrani­čia viedly sa v atmosfére otvorenej srdeč­nosti a v duchp priateľstva, ktoré spojuje ľrhr'-rw g Bucebo. Rozhovory okázalý úplnú shodu náhľadov, ktoré vždy panova­­ly medzi Nemeckom a Talianskom a ktoré sú zárukou víťazstva v spoločnom boji, ktorý Nemecko a Taliansko vedú v doko­nalej solidarite s Japonskom a s ostatnými spojencami. Duce a ríšsky minister zdôraz­nili znova odhodlanosť obidvoch krajín, viesť vojnu so všetkou potrebnou silou až do úplného zničenia nepriateľských bojo-vých síl a konečného odstránenia smrteľ­ného nebezpečenstva zboľševizovanía Euró­py. Ešte raz dArazne konštatovali odhodia­­; nú vôľu Nemecka a Talianska, vybudovať po dobytí konečného víťazstva v Europe nový poriadok. Tento poriadok poskytne všetkým europským národom zaistené ži­tie v atmosfére spravodlivosti a spoluprá­ce. Europským národom, oslobodeným od všetkých židovských a plutokr atických vplyvov, má byť zaručená možnosť produk­tívnej práce a sociálnej spravodlivosti vo vnútri zaistených hraníc veľkého europ­­ského priestoru. I Slovensko zastúpené Okrem rozhovorov medzi Ducem a Rlb­­bentropom konaly sa v prítomnosti Duce­­ho a ríšskeho ministra zahraničia rozhovo­ry medzi vojenskými a politickými odbor­níkmi. Ribbentrop bol štyri razy u Duce­­ho. Okrem toho Duce pozval ríšskeho mi­nistra zahraničia na raňajky v najužšom kruhu. Okrem rozhovorov s Ducem mal Ribbentrop rozhovory s novým vedúcim talianskeho ministerstva zahraničia štát­nym tajomníkom Bastianinlm. Ríšsky mi­nister zahraničia vykonal ďalej návštevu u bývalého ministra zahraničia grófa Cia­­na a v nedeľu predpoludním prijal japon­ského charge d’affaires, španielskeho veľ­vyslanca, vyslancov Fínska, Rumunska, Maďarska, Chorvátska, Slovenska, a charge d’affaires Bulharska. V nedeľu večer Ribbentrop odcestoval z Talianska a vrátil sa zpät do Nemecka, aby podal Fiihrerovi zprávu o výsledku cesty. Pobyt a rozhovory von Ribbentropa v Taliansku stály v zna­mení osobitnej srdečnosti a boly preniknu­té atmosférou pravého kamarátstva. Nový poriadok Diplomatický dopisovateľ Nemeckej zpravodajskej kancelárie píše: Spoločné nemecko-talianske komuniké o viachodino­vých rozhovoroch, ktoré z Fiihrerovho prí­kazu viedol v Taliansku ríšsky minister za­hraničia von Ribbentrop, zasluhuje si oso­bitnú pozornosť ako výraz nekompromisnej bojovej víťaznej vôle mocností Osi a ich spojencov. Nemecko-talianske komunik je skutočne viac, ako prosté protokolárne vy­hlásenie. Toto komuniké prestavuje do istej miery magnu chartu veľkoeuropského priestoru, ktorá má po skončení vojny do­stať bezpečné hranice a nový poriadok, ktorý zaručuje všetkým europským náro­dom bezpečné bytie v atmosfére spravodli­vosti a spolupráce, ako aj možnosti pro­duktívnej práce a sociálnu spravodlivosť. V tomto konštatovaní spočíva súčasne od­mietnutie všetkých tých síl a mocností, kto­ré by chcely urobiť z tohto priestoru kol­­bište politických a hospodárskych vášní. O prostriedkoch na dosiahnutie tohto cieľa sa rokovalo vo všetkých podrobnostiach, ako sa vyzdvihuje ďalej v nemecko-talian­­skom vyhlásení a boly zamerané na spo­ločné vedenie vojny paktu troch mocností. Na politickom, vojenskom a hospodárskom poli viedly nemecko-talianske rozhovory k vyjasneniu koordinovania všetkých otá­zok, ktoré osobitne určujú v terajšej chvíli vojnové vedenie mocností Trojpaktu a európsku politiku. Ribbentrop u Viktora Emanuela III. Jeho Veličenstvo kráľ a cisár Viktor Emanuel III. prijal 27. lebruára ríšskeho ministra zahraničných veci von Ribbentro­pa. Odpoveď na Casablanku Ako hlási EP, štvordenné rokovania ríš­skeho ministra zahraničných vecí von Rib­bentropa s Ducem, považujú v ríšskych po­litických kruhoch za jasnú odpoveď Osi aa konferenciu v Casablanke. Zdôraznenie skutočnosti, že na týchto poradách sa s obidvoch strán zúčastnili aj vojenskí znalci, považujú v rímskych kruhoch za ná­hodu. Smerodajné miesta zachovávajú o mieste týchto porád najprísnejšiu mlčanli­vosť. Talianska verejnosť je pod dojmom skorších komuniké o poradách Osi, v kto­rých sa zdôrazňuje zachránenie europských národov pred boľševizmom a obzvlášť sa zdôrazňuje, že po víťazstve bude zaruče­né harmonické spolunažívanie europských národov v rámci nového spravodlivého sve­tového poriadku. Rímska tlač uverejňuje tieto komentáre v nápadnej úprave, avšak bez akýchkoľvek komentárov. Minister dr. Partov o svojej ceste Rozhovor s bratislavskými novinármi Bratislava, 1. marca Dnes večer o 19. hod. v hoteli Carlton bulharský minister pravosúdia Dr. Kon­štantín Partov vo svojom apartemente prijal reprezentantov slovenskej tlače. Mi­nister Dr. Partov prijal novinárov krátkom prejavom v bulharskej reči a podal toto vyhlásenie o bulharsko-slovenských sty­koch: Som šťastný, že som na Slovensku a že môžem stráviť niekoľko dní medzi sloven­ským bratským národom. Moja návšteva koná sa v rámci kultúrnej spolupráce me­dzi Slovenskou republikou a Bulharským kráľovstvom, ktorá bola už zvýraznená ne­dávno medzi týmito štátmi uzavretými do­hodami o vzájomnej právnej pomoci a vy­dávaní zločincov. Musim zdôrazniť moju ra­dosť nad tým, že mám tú česť, spolupra­covať v tomto smere so slovenským mini­ i Utorok, 2. marca 1943 strom pravosúdia Dr. Gejzom Fritzom, veľ­kým podporovateľom bulharsko-slovenskej spolupráce a ktorému s potešením odplácam jeho v Bulharsku vykonanú návštevu. Bulharsko-slovenská spolupráca sa buduje na mimoradne požehnanom pod­klade, na večných a prirodzených pás­kach spoločného pôvodu a na príbuznej ľudovej kultúre, ktoré sjednocujú Slo­vákov a Bulharov v duchovnú jednot­nosť. Našou úlohou je prehlbovať toto prirodzené duchovné príbuzenstvo, toto prehlbovať tým, že teraz uzavreté doho-. dy budú začiatkom rada ostatných pre­javov kultúrnej vzájomnej pomoci obi­dvoch príbuzných krajín. Dúfam, že v tomto smere nájdu naše snahy účinnú a srdečnú podporu u zástup­cov slovenskej tlače, ktorým pripadá veľká úloha pri prehlbovaní a upevňovaní pre naše spoločné záujmy prepotrebného pria­teľstva a spolupráce medzi našimi bratský­mi národmi. Po tomto vyhlásení bulharský minister pravosúdia Dr. Partov novinárov pohostil a dlhšie si s nimi pohovoril. Snemovanie županov a okresných náčelníkov (jh) Taká schôdza županov a okresných náčelníkov, akú sme mali dnes v pondelok tu v Žiline, nie je veru každodennou vecou. Župami a okresní náčelníci sú predstaviteľmi štátnej moci a menovite vo vojnových časoch, aké teraz prežívame, sú mimoriadne dôleži­tými činiteľmi verejného poriadku a občian­skej kázni. Na ich pleciach spočíva takmer všetko, čo sa týka i distribúcie rôznych ži­votne dôležitých článkov a vôbec zásobovania obyvateľstva, sú predsa výkonnými orgánmi príslušných ústredných úradov v Bratislave a bez ich činnosti by ostávala väčšina nariadení len tak na papieri. To je konečne samozrejmé a pochopiteľné. Patri im však vďaka a obdiv širokej verejnosti, ako neúnavne a obetave vykonávajú svoje zodpovedné povinnosti, kaž­dý na svojom mieste, kam bol postavený, už či župan, alebo okresný náčelník. Ze je u nás i cez tažké vojnové pomery takmer vzorný poriadok a že v tomto ohľade nejednému eu­­ropskému štátu môžme slúžiť za príklad, na tom majú veľký podiel i naši župani a okres, ni náčelníci. i *: Žilinská schôdzka županov a okresných na. čelnikov slúžila samozrejme prerokovaniu naj­­aktuálnejších problémov, ktoré má verejná správa vo vojnových časoch na starosti. Za­­iste každý pochopí, že takýchto problémov postupom vojny je vždy viac a viac, a to v každom odvetvi verejnej správy. Máme tu okrem obvyklej administratívnej agendy zá­sobovanie obyvateľstva životnými článkami, producentov surovinamil udržovanie občianskej kázne, utužovanie verejného poriadku, paroli­­zovanie nepriateľskej propagandy, kontrolu dodržiavania mimoriadnych nariadení Mini. sterstva vnútra, Najvyššieho úradu pre záso­bovanie a všetkých ostatných centrálnych úradov atčľ. A prišli župani a okresní náčelni. ci do Ziliry i preto, aby na začiatku porád vypočuli smemicový prejav svojho najvyššie­ho predstaveného, ministra vnútra A. Macha, ako aj významné slová ministra národnej obrany generála Catloša a predsedu NŰZ-u Dr. Karvaša.* A na týchto poradách sa zasa ukázalo, akým nesmierne dôležtiým faktorom je aj samotná pospolitosť, keď si je vedomá významu dneš­ných časov a disciplinovane sa podrobí vše­­tkým nezbytným, i keď často tvrdým opatre­niam. Azda nikdy dosiaľ v našom národnom živote sa neukázala potreba jasnej hlavy, ne­zavedeného úsudku, národnej i ľudskej poc­tivosti, dobrej vôle a občianskej kázne tak, ako v týchto rozhodujúcich časoch. Pozdvihu­júci priebeh žilinských porád ukázal, že na zaistenie verejného poriadku a splnenia slo­­venských úloh' v tejto vojne azda bude treba ešte určitý počet opatrení, ako si ich vyžaduje pozorovanie každodenného života. Je teraz povinnosťou každého slušného, statočného, svoj národ i štát milujúceho Slováka, aby dá­­val príklad v konaní občianskych povinností.

Next