Gardista, jún 1943 (V/126-147)
1943-06-01 / nr. 126
Ročník V., číslo 126 Trochu viac tej aktívnej solidarity! R — v Žiline, 31. mája. Máme akosi už tradične vo zvyku oháňať Ba zdánlive účinnými, pekne zaokrúhlenými frázami a heslami a keď príde do tuhého, keď príde na praktický dôkaz našej dobrej vôle, koľkí potom pokuľhávame za rečami! Napríklad každý sa bije rád v prsia, akým je sociálne cítiacim človekom, socializmus je jeho programovou náplňou, nemajetným zvlášť za vojny treba vychádzať V ústrety, sociálne krivdy treba odstrániť, každému dať, čo mu patrí, ale beda, ak by on sám mal predchádzať rukolapným príkladom. Alebo vezmime len takúto, zdánlive celkom malichernú, verejného záujmu vôbec sa netýkajúcu vec: búra sa veľká, zdra|vá budova, hoci podľa intencií príslušných tniest by sa búrať vôbec nemala, lebo veď B okrašľovanim mesta nehorí, na to jest idosť času aj po vojne, i peniaze by sa daly investovať rozumnejším spôsobom. Dobre, Všetkým nájomníkom sa nájde iný byt, len práve pre človeka, ku ktorému chodia zá- Btupy chudobných o pomoc proti najzákernejšej sociálnej chorobe, nenájde sa vhodného prístrešia — pánom nie je dosť sympatický. Nuž, kde je tu čo len trošku prejavu onej aktívnej lásky k bližnému, ktorou sa tak radi a verejne vystatujeme? Stane sa Však i taká vec, že odmietajú pochovať statočného, poriadneho človeka, sebavedomého Slováka, len preto, že má ženu iného vierovyznania ... aké to vzorné nasledovanie Kristovho učenia o účinnej, ži- Vej láske! Ä ako podporujú tieto prípady jednotu v národe — môžeme si to na prstoch spočítať. Nuž nás Slovákov je ozaj tak mnoho a žijeme v takých pohodlných časoch, že si môžeme dovoliť hocijaké experimenty — nič sa nám nemôže stať. Hlavnou vecou je, bby sme pred svetom, slovom a písmom, čím viac vyznávali svoju rodolásku, svoj Socializmus, svoju spravodlivosť i sVoju oddanosť k cirkvi, národu a štátu, — ako 6a ináč chováme, na tom vôbec nezáleží, do toho nikoho nič, len keď sa nám dobre darí & nemusíme sa rozčulovať. Keď človek o takýchto alebo podobných Zjavoch uvažuje, vše by sa mu mimovoľne Zachcelo veriť, že sú ľudia, ktorým vedome Záleží na tom, aby sa šírila nespokojnosť, aby ľudia hundrali, nadávali, po strane šomrali. Daly by sa uviesť nepočetné prípady a zjavy, ktoré už len tým, že sa skutočne stály, dobre sa hodia na šírenie zlej nálady a značne uľahčujú prácu tým, ktorí nemajú ani s národom, ani so štátom dobrých úmyslov a radi by nás dostali ta, kde by nám kynula len záhuba: Dnes si musíme priznať, že každý človek, ktorý vyvoláva pohoršenie, poburuje a jednotu v národe porušuje, je vedomým záškodníkom, sabotážnikom! A nič nie je nebezpečnejšie v dnešných časoch, ako takéto záškodníctvo, smerujúce rovno na korene nášho národného bytia. Pravda, dva—tri prípadv by dohromady nič neznamenaly, ale keď je už^ ich priveľa a niet nijakých výhľadov, žeby prestať chcely, lebo ich vyvolávačov nik neusadí, — potom sa stávajú veci už povážlivými a prichádza čas na robenie tvrdého poriadku, bez ohľadu na osobnosť škodcu a záškodníka, Všetci, ktorí vyvolávajú verejnú nespokojnosť, bv mali byť nohnaní na zodpovednosť, a to čím skôr, tým lepšie, vyžaduje si tó životný záujem národa slovenského! ClovfÍT len žasne, akých to máme Slovákov medzi sebou a aké je ich skutočne smýšľanie! Že nejedni z nich — a sú medzi jiimi i verejní činitelia — ešte vždy tiahnu fevdcom na iuh a rodiny svoja v nesloven* Hlavný reaktor MILO URBAN Mládež patri celému národu Prezident Republiky proti rozbíjaniu mládeže Bánovce n. Bebravou, 31. mája. V nedeľu 30, mája prehovoril v Bánovciach n. Bebravou na oslave Dňa slovenskej rodiny, spojenej s okresným dňom mládeže vodca a prezident Republiky Dr. Jozef Tiso. Vo svojom prejave medziiným povedal: Slávime slovenskú rodinu predovšetkým, ale je samozrejmé, že keď rodinu slávime, slávime i mládež. Čo by to bol za kvet, ktorý by tievoňal, hovoril tu jeden predrečník, čo by to bol za strom, ktorý by neprinášal plody. A to isté možno hovoriť aj o rodine. Preto, keď spomíname rodinu, musime myslieť i na mládež. Čo by to bola za rodina bez kvetu, bez deti? Prečo slávime rodinu? Včera pred odchodom z Bratislavy prijal som delegáciu 12 až viacdetných matiek z celého Slovenska. Prijal som ich v miestnosti, ktorá je v prezidentskom paláci vyhradená tzv. diplomatickým zástupcom. A týmto matkám, ktorým tam boly odovzdané pochvalné dekréty, pripomenul som túto okolnosť: Pamätajte na to, že vás prijímam v miest, n osti, kde inokedy prijímam len vyslancov cudzích štátov, zástupcov hláv štátov alebo Iných reprezentantov cudzích štátov. Z tohto už vidíte, že dnešný slávnostný akt, kde v mene národa slovenského zdravím tieto mnohodetné a starostlivé slovenské matky, hodnotím tak, ako akúkoľvek zahraničnú diplomatickú reprezentáciu. Včerajšie prijatie slovenských matiek zvýšilo a potvrdilo vo mne pocit bezpečnosti o budúcnosť slovenského národa. Len ten národ, ktorý má také matky, ktorý má také korene, z ktorého vychádzajú také bohaté plody, ten národ, ktorý má matky, ktoré nie pre seba, ale pre svoju rodinu, pre svoje dietky žijú, dávajú národu svojmu tak bohatý dorast, ako tp preukazujú slovenské matky — tento národ nezhynie, a preto sa ani nemá čoho b á ť. Oslavujeme slovenskú rodinu, lebo ako tie slovenské matky, tak aj slovenská rodina je zdravá, je početná, lebo je bohabojná, lebo žije mravne podľa božích prikázaní, a vždy je povzbudzovaná a pestovaná tým úsilím dávať Bohu a národu všetko, čo len môže každý náš jednotlivec dávať. A toto je vlastnosť slovenská. Slovák nežije zo štátu, z národa, Slovák chce žiť svojmu štátu a nároau. Deň matiek bol aj v minulosti v mňohých štátoch. Oslavovali ho tam, kde cítili, že je národ na sklonku života, tam, kde sa usilovali zachraňoval národ. Boly to národy, ktoré už- nepoznaly vo svojom mravnom kódexe ani Boha, ani slušnosť a hranice slušnosti. Ešte aj Stalin bol prinútený oslavovať rodinu. Ten Stalin, ktorého celý systém bol založený na rozbíjaní rodiny. Veď boľševizmus nestrpí, aby dieťa ostalo v rodine. Hneď po narodení príde dieťa do internátu a tam dostane číslo ako každá iná jednotka. Toto bol boľševický plán roztrhať rodinu. Rozvod? Ľahšie ako sobáš. To bol základ sovietskeho života, takto chceli tvoriť nový spoločenský život a poriadok. Isteže zo začiatku sa to robilo a tešilo sa tomu všetko, lebo vypukla sloboda v rodine taká, ako rabovka. Dokiaľ je čo rabovať, dotiaľ sa rabuje, , ale potom čo budeme robiť? Podobne, dokiaľ sa trhaly sväzky rodinné, dotiaľ to išlo, ale po niekoľkých rokoch vycítili, že kde niet rodiny, tam niet budúcnosti. Namiesto šíkov rudej armády malý hordy bezprizorných deti, to je pravý boľševický výkvet, ktoré sa bez otca-matky túlaly a z týchto sa stávaly desaťroční až štrnásťroční vlamači, rozbíjači a vrahovia, na ktorých musela boľševická polícia isť násilím, zbraňami. Keď takto v Rusku dospelý veci, prišiel raz na májovú manifestáciu Stalin s malým dieťaťom v náručí. Usmieval sa a hovoril, že toto je príklad, takto to treba robiť. Takýmto atrakciám rozumieme. Rozumieme a chápeme aj to, keď sa oslavovala rodina vo Francúzsku, kde jednodetný systém bol módou po dlhé desaťročia. Potom im museli polia obrábať Slováci, Rumuni a iní. Zbadali to po rokoch, ale už bolo neskoro. Tento národ sa zrútil pri prvom nápore. Oslavovali rodinu, lebo videli klesať barometer národného vzrastu a preto sa museli pustiť do toho, aby rozvírili záujem o rodinu. skom duchu vychovávajú, doma nie slovenčine dávajú prednosť, pre ich deti slovenské školy, pre nich samotných slovenské nemocnice a sanatóriá nie sú dosť dobré... a ktožvie, či nemajú schované na povale cudzie zástavy, aby na dom vystrčili, keby náhodou... však vieme, však si rozumieme ... A londýnersfki vierovyznavači tiež si zasluhujú osobitnej našej pozornosti, lebo ich praktiky nie sú oveľa menej nepriateľské našej štátnosti. Toto je vaša povinnosť a túto povinnosť neprestaneme prízvukovať, že to robíme tu pred mládežou, schválne chcem aj pred ňou na to poukázať,- Mládež .má sa držať podľa rodičov. Musi sa podľa nich učiť, ale musi sa snažiť lepšie bývať, nesmie trpieť na Slovensku všelijaké tie chajdy, povedal by som búdy, aby slúžlly za bývanie ľuďom. Pravda, mládež sa musí odučiť aj od toho, aby povedala: nuž dajte nám. Slovák sa chytí roboty, bude si to robiť sám a vystaví si. Slovenská mládež má byť novým človekom. Začni to ty, mládež slovenská, buď hrdá na to, že nechceš od nikoho nič, ale chceš byť budovateľkou, tvorcom vlastného štátu a svojho života. Prezident Republiky hovoril potom, pre- I čo sa vydalo nariadenie vyplácať mzdy nie v sobotu, ale uprostred týždňa. Slovenský štát dobre vedel, pokračoval, koľko je na Slovensku robotníkov a koľko títo statočne zarobili. Mnohí tento zárobok v sobotu aj prepili. Nemali z neho nič ani oni, ani žena, ani deti, iba krčmár. A krčmári to neboli naši. Dobrodenie štátu je v tom, že nebudete prepijať svoje zárobky, svoje mzdy. Aby ste nemali toľko príležitostí, vyplácať sa budú mzdy v týždni, keď treba ísť na druhý deň do roboty. Zásada starostlivostí slovenského štátu voči rodine ide ďalej. Rodinný prídavok Robotník dostane svoju mzdu tak, ako ju zaslúži, podľa svojho výkonu a dostane vyplatenú na každé dieťa podporu. Teda čim viac má detí, tým viac dostane. Mnohi krútili nad tým hlavou a povedali: Mnoho ja z toho robotníka mám, keď je ženatý alebo slobodný. Ja mám tomu ženatému dať viac, ako slobodnému? Z takéhoto kapitalistického stanoviska to štimuje. Lenže slovenský štát do ústavnej listiny pri svojom zrodení vložil túto vetu: „Majetok má sociálnu funkciu. Majetok neslúži len tomu, kto ho má." Toto je stanovisko kresťanské. Povie sa, že kopírujeme nové vzory. To su kresťanské vzory, na ktoré sme my kresťania sami zabudli. My na Slovensku nechceme mať ani veľkých boháčov, ale nechceme mať na Slovensku ani veľkých chudákov.. Toto sa tiež mnohým neľúbi, že to uplatňujeme, keď sú v rozbehu. Dobre, zbohatni, ale daj aj pre druhých z toho, lebo len tak bude panovať láska v slovenskom národe, keď budeme približne rovnakí i v majetku. Slovenský štát upevňuje rodinu a každej stránky a to aj so stránky Utorok, 1. júna 1943 hospodárskej. Preto najlepšia je taká oslava: Ozdravovať korene, z ktorých slovenská rodina žije. To je zárukou pre nás, že slovenská rodina bude zdravá a bude zdravý aj slovenský národ. Potom povedal významné slová k mládeži. Tieto slová boly adresované tým, ktorí prekážajú jednotné organizovanie mládeže. Prezident Republiky výslovne hovoril o skrachovaných politických existenciách, ktoré nevedia sa uplatniť na politickom poli, a preto rozbíjaním slovenského národa chceli by dostať legitimáciu, aby mohli byť niečim. I katolícku mládež chceli by rozbíjať, ale mládež nie je na rozbíjanie. Prezident Republiky doslovne povedal: „M 1 á d e ž patrí celému národu, nie jeho odtienkom, ale celému ne deliteľnému národu slovenskému, nikomu Inému. Celý národ, celá mládež pospolu, to musi byť vždy naším heslom, našou s m e r n i c o u.“ Vyhlásenie vodcu a prezidenta, v ktorom zdôraznil, že mládež patri celému národu, prichádza v najvyššom čase. Už dlhši čas bolo pozorovať na Slovensku určité skupiny, ktoré chcú pomocou konfesionálnych organizácií mládeže presadzovať svoje protislovenské politické tendencie. Každý vie, o ktoré organizácie ide. Preto treba do dôsledkov uskutočniť smernicu, danú vodcom a prezidentom, podľa ktorej mládež patrí celému národu a nikomu inému. Pred medzinárodnou konferenciou CIA v Bratislave Bratislava, 31. mája. Medzinárodná remeselnícka ústredňa v Ríme CIA má každoročne usporiadať medzinárodné remeselnícke kongresy a konferencie. Prvý kongres bol v septembri minulého róiiu v Pešti. CIA pre tento rok navrhla usgpriadanie medzinárodnej odbornej konferencie remesiel na Slovensku. Sdruženie príslušníkov priemyslu, živnosti a peňažníctva v Bratislave, ako riadny člen CIA sa' podujala na zoragnizovanie tohto podniku a pripravené práce sa mu podarilo natoľko deftončiť, že čas konferencie mohol sa určiť na 4. a 6. júna t. r. do Bratislavy. Podľa doterajších prihlášok na konferencii aa zúčastnia zástupcovia remeselníckych organizácií z Nemecka, Talianska, Chorvátska, Rumunska, Bulharska, Španielska a, z Maďarska. Zo Slovenska sa na konferencii zúčastnia zástupcovia SPŽP všetkých obchodných a priemyselných komôr a Sväzu živnostenských spoločenstiev. Program konferencie je tento: Vo štvrtok 3. júna popoludní sa očakáva príchod zástupcov zahraničných remeselníckych organizácií. Popoludnie sa venuje na ich vzájomné soznamovanie. V piatok 4. júna vo veľkej zasadacej sieni Obchodnej a priemyselnej komory v Bratislave minister hospodárstva Dr. Gejza Medrický otvorí prvú medzinárodnú konferenciu CIA. Potom nasledujú prfvety bratislavskej Obchodnej a priemyselnej komory Ing. J. Procházku, predsedu SPŽP Dr. Mikulu, prezidenta CIA Pietra Gazetti z Ríma a viceprezidenta CIA a vodcu ríšskonemeckých remesiel Hansa Sehnerta. Popoludní je pracovná konferencia. V sobotu predpoludním členovia delegácie urobia návštevu u predsedu vlády, min. hospodárstva,, ministra vnútra, predsedu SPP a u hlavného mešťanostu mesta Bratislavy. Popoludní sa pokračuje v pracovnej konferencii. V nedeľu ráno odidu hostia Tatranským expresom do Piešťan, prezrú si tam kúpele, popoludní prídu zpäť do Bratislavy na zakľúčeine odbornej prvej medzinárodnej konferencie europských remesiel. Péiainova sústrasť mestu Rennes Z príležitosti nového leteckého útoku na V mesto Rennes, ktorý stál život doteraz 170 civilných osôb, poslal maršal Pétain prefektovi mesta sňstrastný telegram tohto znenia: Práve som sa dozvedel o novom útoku. Po tak mnohých iných útokoch, ktoré tomuto predchádzaly, dotýka sa ma a] toto bombardovanie veľmi bolestne. Skláňam sa pred obeťami tohto atentátu s bolestnou úctou. Odovzdajte ťažko skúšanému obyvateľstvu moju sústrasť a úprimný výraz účasti.