Gardista, august 1943 (V/174-199)
1943-08-01 / nr. 174
Ročník V., číslo 174 Hlavný redaktor MILO TURBAN Rovnakou mierou R — Žilina, 31. Júla. Merať rovnakou mierou každému je jednou t najdôležitejších požiadaviek sociálneho života vôbec. Kto ju splniluhádol záladný tón dnešných čias a tak má nádej, že sa mu podarí rozmotať gorďický uzol otázok, namotaných v poslednom storočí. Kto ju však odmieta, ide v ústrety skaze. Lebo uvedomovací proces širokých pracujúcich vrstiev dosiahol už taký stupeň vývoja, že proste neznesie, aby sa táto miera porušovala v ich neprospech, aby tu aj naďalej boly vrstvy, ktoré by žily na ich úkor. Aký Jedinečný význam má rovnaká miera V sociálnom živote, aké obrovské úspechy možno ňou dosiahnuť v každom odvetví ľudského počínania a napokon, akým skvelým konsolidačným faktorom je ona aj v živote národnom, najlepšie vidíme na nemeckom príklade. Vari máloktorý národ bol tak dôkladne rozbitý rozličnými protichodnými doktrínami, a hľa — stačil nekompromisný, do dôsledkov idúci smer, smer národnosocialistický, ktorý nastolil a tiež uvádzal do života rovnoprávnosť každého člena národnej pospolitosti, ktorý odstránil stavovské rozdiely a zaviedol režim rovnakej miery pre každého, už či šlo o šľachtica alebo jednoduchého robotníka, aby tieto doktríny zmietol a takrečeno s jedného dfia na druhý obnovil porušenú národnú jednotu. Ak tu vôbec možno s niekým porovnávať, bez váhania môžeme povedať, že nikde na svete nepodarilo sa tak radikálne a dôkladne odňať komunizmu vietor s plachát, ako práve v Nemecku. A to nie nejakými drastickými opatreniami, ale dôsledným a všestranným riešením sociálnych otázok, teda splnením všetkých sociálnych požiadaviek pracujúcich vrstiev. To je totižto jediný spoľahlivý liek proti tejto nebezpečnej chorobe sociálne zanedbaných národov sveta. - Hľadiac pod týmto zorným uhlom na veci, aj my Slováci musíme si položiť otázku, čl sme využili čas a či sme urobili, čo nám vývoj káže, t. j., či sme sa usilovali zlepšiť sociálne položenie svojich pracujúcich vrstiev? Nuž, — iba človek celkom zlomyseľný mohol by povedať, že sme ich záujmy nemali pred (očami, že sme sa neusilovali robiť, čo sa za daných okolnosti v našich pomeroch v ich prospech urobiť dalo. Chýbal nám azda systém, sem-tam azda nevedeli sme sa rozhodnúť, podľa akého vzoru v tej-ktorej otázke pokračovať, z čoho časom vznikly isté nedôslednosti, ale príčinu toho treba už hľadať nie v nedostatku ochoty a dobrej vôle, lež v nedostatku skúseností. Ochota, dobrá vôľa a porozumenie pre riešenie sociálnych otázok tu boly i sú, a že sme ich aj prakticky uplatňovali, o tom svedčí pekný rad zákonov a rozličných opatrení, sociálnej povahy. Ak niečo, tak pociťuje sa len istý nedostatok ich ideového skĺbenia, spomenutý už systém a ich dôsledné uplatňovanie v praktickom živote nielen podľa mŕtvej litery, ale i podľa ich ducha. Ide najmä o to posledné. Lebo sociálne zákonodarstvo iba vtedy stopercentne plní svoje poslanie, keď sa mu ide v ústrety aj zdola, keď sa ono v radoch zamestnávateľských nepociťuje ako ťarcha, ale ako radostná povinnosť hlbokej mravnej i národnej povahy, teda, keď neuskutočňujeme z neho len to nevyhnutné, lež pamätáme aj na také podrobnosti, ktoré zákonodarca neuvádza, ktoré však z ducha toho-ktorého zákona samočinne vyplývajú. My práve tu narážame na najväčšie ťažkosti. Žiaľbohu, mnohí naši ľudia vo svojom podniku vidia iba zárobkový prameň. Pamätajú na všetko, čo súvisí s jeho zveľadením, ale iba potiaľ, pokiaľ to prináša úžitok im alebo ich rodinám. Robotník je im už akousi prítažou, hoci — keď mravnú a národnú stránku ponecháme bokom — už z hľadiska čisto racionálneho, pre jeho výkonnosť, treba sa o neho starať práve tak, ako o ktorýkoľvek jemný a drahý nástroj. Lenže tu ide o viac. Robotník je človek, náš spolubližný, náš brat. Preto treba úzkostlivo dbať aj o jeho duševný život. Nestačí mu vyplatiť len zaslúženú mzdu a nejaké tie prídavky, ale treba dbať aj o to, aby dobre býval, aby mal čo najviac príležitosti osviežiť sa duševne, slovom, aby mohol byť a abv bol v každom ohľade spokojný. Vďaka nemeckému vzoru aj v týchto veciach urobili sme už značné pokroky. Máme podniky, v ktorých sa na tieto prirodzené požiadavky dnešných čias plne pamätá. Nezabúdajme Však na to, že p.ri takýchto pôdni-koril tým viac kričia podniky, v ktorých sa to nerobí, v ktorých zamestnávatelia a robotníctvo tvoria dva samostatné, od seba sociálne izolované svety. A máme i také. Vieme o jednom, kde riaditeľovi, pokrstenému Židovi a jeho bezdetnej manželke, teda dvom ľuďom, s veľkou ochotou zariadili osemizbový byt, ale nepodnikli ani kroka, aby v akcii rodinných domkov postarali sa o slušné bývanie aspoň akej-takej čiastky svojich robotníkov. Takéto prípady prirodzene kričia, najmä keď v správnej rade sedia vplyvní páni, ktorých povinnosťou by bolo starať sa predovšetkým o robot. HÍStvo, Nečudujme en potom*'keď robotpistvo v takýchto podnikoch na všetko gáni a uverí každej hlúposti šikovných rozvratníkov. Je len otázkou krátkeho času, keď aj v takých podnikoch zavládne duch spravodlivosti, duch rovnakej miery. Vývoj aspoň ide týmto smerom a pracujúce vrstvy — prv či neskôr — prídu na svoje. Ide len o to, aby sme to, čo im patrí, dali my z vlastného presvedčenia, po dobrom a čím prv, aby sme netvorili umelé prehrady, neznepokojovali a nezneebucovali ľudí, ale stvorili zdravé ovzdušie sociálnej rovnoprávnosti, ktorá je základom ľudského pokroku, národného života a s nim i našej t^úpnostl, Nedeľa, 1. augusta 1943 Márne zaslrašovacie pokusy so strany Angličanov a Američanov Taliansko sa nevzdá Rozhodnosť Badogliovej vládyvoči nepriateľovi — Nátlak Roosevelia a Stalina na neutrálov ohľadne Mussoliniho — Plány spojencov s Talianskom v prípade kapitulácie Transkontinent Press hlási z Berlína: Na Wilhelmstrasse vykonali v sobotu napoludnie analýzu talianskeho postoja, ako sa prejavuje v zahraničnej a talianskej tlači. V anglickej a americkej tlači prejavuje sa dnes po začiatočných ďalekosiahlych kombináciách zas jednotná línia. Kým v prvých dňoch po zmene vlády v Taliansku robila tlač rôzne kombinácie a návrhy, čo by malo urobiť Taliansko, zastáva sa dnes už iba jedna tendencia, ktorú klasicky jasne definoval Pally Expres: „Fy chceme urobiť z Talianska oporný bod proti nášmu nepriateľovi a toto naše rozhodnutie je pevné. Aleuo urobíme z Talianska oporný bod násilím, čo by znamenalo pre taliansky národ veľké obete, alebo ho získame cestou rokovania, čomu by sa mala dať prednosť. Vždy však ostáva nezmenené: my chceme Taliansko ako oporný bod.“ To sa zdá byť tak vyhlásili na Wilhelmstrasse — propagačnou smernicou, ktorú vydali v Londýne a vo Washingtoné. V neutrálnej tlači možno pozorovať určitú zdržanlivosť, ako vo Švajčiarsku, Švédsku, Taliansku, Portugalsku a Turecku. V týchto novinách pouazujú síce na udalosti'v-severnom Taliansku, kde vystúpily do popredia komunistické a anarchistické tendencie, vcelku však badať v neutrálnej tlači, že nechce predbiehať udalostiam. Vo väčšine týchto časopisov poukazuje sa tiež na pokoj a istú reakciu, ktorá v Berlíne panovala od zmeny vlády v Taliansku. Na tejto reakcii sa nič nezmenilo — tak vyhlásili ďalej. Nemecké chápanie ostane nezmenené, že každá vlastenecká talianska vláda si musí byť vedomá toho, že život a europské veľmocenské postavenie Talianska môže byť zaistené len ďalším vedením tejto vojny, v ktorej musia ako Nemecka tak aj Taliansko pokračovať až do konečného víťazstva. Toto stanovisko sa stále viac prejavuje aj v talianskej tlači, ktorá sa sice rozchádza v hodnotení vnútropolitických udalosti, avšak je vonkoncom jednotná v otázke ďalšieho vedenia vojny. Nepriateľské agentúry zapodievajú sa pokračovaním nervovej vojny proti Talianskn a aj neutrálov. Sem patrí článok Timesov, v ktorom sa pokúsili urobiť Turecku návrhy, týkajúce sa vstupu tejto krajiny do vojny. Na to odpovedal oficiálne turecký časopis Ulus a tieto návrhy odmietol s poukazom, že Turecko nemá nijaký dôvod vydať sa na pospas meniacemu sa vojnovému šťastiu, šťastie vo vojne sa mení rýchlo, ale obete sú trvalé, ktoré musí priniesť národ, ktorý vstúpi do vojny. ČESŤ A SLOBODA TALIANSKA (EP) űradná agentúra Stefanl uverejňuje v piatok večer opätovné uistenie, že taliansky národ „je dnes menej než hocikedy predtým ochotný, zriecť sa svojej slobody a svojej cti“. Agentúra odpovedá na posledné ponuky Talianska a na anglo-americké tlačové ohlasy, z ktorých citiije New York Times, ktorý napisal: „Chceme, aby sa Taliansko stalo operačnou bázou proti Nemecku!“ Stefani k tomu poznamenáva: „V tomto tóne sa môžé hovoriť s niekým, kto ponúkol kapituláciu, nie však s Talianskom. Tcnio tón dokazuje, že v Anglicku a v USA ešte dobre nepochopili, čo sa odohráva v Taliansku a že si nerozvážili, že duch a vôľa, ktoré podnecujú taliansky národ od 23. júla, vyjadrujú pevné rozhodnutie, obraňovať česť a slobodu vlasti.“ Falošné posudzovanie talianskej sitnácie anglo-americkou tlačou a ponuky, ktoré sa tam stále objavujú, označuje Stefani za „dôkaz určitého zmätku a zároveň aj značnej nervozity na spojeneckej strane“. „Bezpodmienečná kapitulácia znamená vydanie Talianska na pospas!", píše zuryšský časopis Tat v úvahe o podmienkach spojencov pre uzavretie mieru s Talianskom. Faršal Badoglio nachádza sa v nesmierne ťažkom položení, pokračuje Tat a nakoniec vyhlasuje, že čestný mier neznamenal by pre Talianov nič iného, než vydanie krajiny spojencom. Protifašistické búrky v Taliansku (EP) V Taliansku dochádza vždy k ďalším protifašistickým demonštráciám. V Ríme boli pritom usmrtení viacerí fašisti. Na rohu ulíc sú postavené guľomety, ulicami prechádzajú panciemiky, a to najmä v blízkosti paláca Chigi. Vo vlaku, ktorý odchádzal z Ríma na sever v piatok v noci, spievali Internacionálu. Podľa zprávy časopisu „Gazetta del Popolo“ vojenský súd v Turíne odsúdil 48 osôb pre rušenie záikazu zdržovať sa na uliciach v noci na mesačné až 3-aročné väzenia. „Gazette ď Lausane“ oznamuje, že v Miláné rozprášili vojaci hniezdo fašistického odporu, avšak súčasne boli založené nové takéto odporové hniezda, o odstránenie ktorých sa bojuje. Práce podľa týchto prameňov skoro všade začaly, ale v každom prípade v, zmenšených merítkách. Početní robotníci nemohli sa dostať na svoje pracovné pôsobišté pre nedostatok dopravných prostriedkov.. Trojpaktu, keby sä títo uchádzali. Rooseveltovo vyhlásenie. ,s ktorýťn sa britská vláda v úradnom hlásení oficiálne indentifikuje, dáva príčinu k domnienke, že už dnes neplatí Rooseveltom a jeho spojencami vytrubované uisťovanie, že v prípade kapitulácie poskytnú nepriateľovi čestné podmienky. POHORŠENIE VO ŠVAJČIARSKU Proti tejto požiadavke spojencov energicky sa obracia časopis „Gazette de Lausanne“ v úvodnom článku. Časopis poukazuje na to, že i keď sú tieto štáty neutrálnymi chcú svoje rozhodnutia vynášať s celou nezávislosťou, ktorá sa zakladá na ich národnej suverenite. Švajčiarsko by napr. neposkytlo bez ďalšieho asyl vysokej osobnosti zo štátov mocností Osi alebo zo spojeneckých štátov, je však jasné, že túto otázku by muselo úplne slobodne preskúmať a rozhodnúť o nej na základe svojich vlastných zásad a náhľadov. V BERLÍNE NIE SÚ PREKVAPENÍ S anglosaskej a teraz so sovietskej strany dali neutrálnym štáte t n výstrahu, aby neprijímali prípadných utečencov z krajín Osi. V talianskych politických kruhoch si tejto (výstrahy povšimli, pretože znamená zrejmé zasahovanie do svätoprávne nstálelenej tradície a tým aj do svrohovanosti neutrálnych štátov. V Berlíne však vvhlásiii, že tam vôbec neprekvapil tento ítrok Angličanov a sovietskeho Sväzu. Zakazujú neutrálom prijať Mussoliniho a jeho spolupracovníkov Moskovský rozhlas hlásil, že sovietska vláda zaslala švédsku a Turecku nótu, v ktorej žiada tieto krajiny, aby neprljímaly Mussoliniho, alebo iných fašistických vodcov. Spomenutý rozhlas oznámil, že za terajších udalostí v Taliansku s ohľadom na možnosť, že „Mussolini a iní fašistickí vodcovia si mnsia nájsť útulok v neutrálnych krajinách“, sovietska vláda zaslala prostredníctvom svojich vyslancov tureckej a švédskej vláde notu s výzvou, aby takýmto osobám neposkytly útulok. Rozhlas ďalej hovorí, že sovietska vláda oznamuje, že poskytnutie útulku alebo pcfnoci talianskym osobám by považovala za porušenie zásad, za ktoré bojujú spojenecké národy a ktoré sú rozhodnuté presadiť všetkými možnými prostriedkami. Podľa informácii sovietskej vlády britská vláda poslala, noty podobného obsahu. ROOSEVELTOVA VÝSTRAHA Na tlačovej konferencii urobil Roosevelt vyhlásenie, v ktorom v priamych narážkach na talianíike osobnosti varoval neutrálne štáty pred tým, aby poskytly útulok politickým a vojenským vodcom mocnosti Vážne slovo Berlína V Berlíne konštatujú, že napriek rozličnému posudzovaniu politickej situácie po zmene vlády v Taliansku anglosaská tlač žiada použitie talianskej pevniny ako základne spojencov pre pokračovanie vo vojne proti Nemecku. Túto požiadvku už vyslovili vo svojich rečiach aj Churchill a Roosevelt. Splnenie tejto požiadavky by znamenalo premenenie Talianska na bojište. Postoj talianskej tlače k aktuálnym otázkam však naznačuje, že taliansky národ vie dobre, aké ciele majú Roosevelt a Churchill, to je, že nebojujú proti politickej vládnej forme, alebo jej exponentom, ale vôbeo proti všeobecným záujmom Talianska. ZLE INFORMOVANÝ LONDÝN Agentúra Stefani uverjňuje nasledovné vyhlásenie: Spôsob, ktorým vysvetľovaly niektoré zahraničné rozhlasy vyhlásenia