Gardista, júl 1944 (VI/148-172)

1944-07-02 / nr. 148

ie organizácie v Belgicku Z Bruselu, 1. Júla Okrem iných ilegálnych organizácii estvuje v Belgicku takzvaný „Nezávislý íront“. V normálnom prípade mohlo by sa pod týmto titulom predpokladať vlastenecké hnutie, ktoré by sledovalo cieľ, hájiť ne­závislosť Belgicka voči každému, ktorý by Ju ohrožoval alebo ktorého by z toho mo­hli podozrievať. Pod týmto rúškom však v skutočnosti skrývala sa komunistická buň­­ka, ktorá sledovala vyvolanie povstania a bola nástrojom boľševizmu; organizovala sa v nej žiaľ, veľká časť belgického obyva­teľstva, ktorá poväčšine z naivnosti jej cie­le neprehliadla, o čom dosvedčuje úspešné zakročenie nemeckej bezpečnostnej služby proti tejto ilegálnej organizácii, z ktorej v tomto týždni po prvý raz postavili dva­násť členov pred vojnový súd v tüttichu, ktorý po desaťhodinovom rokovaní odsúdil desať obžalovaných na smrť. Doteraz zla­pali celkom 56 členov Nezávislého frontu, medzi nimi hlavného funkcionára oblasti Veľkého Lfittichu a Ourthe-Exbleve, a celý archív taktiež sapo darilo zhabať tak­že bolo možné zasiahnuť aj ďalších mno­hých nižších funkcionárov a zhabať veľký sklad zbraní a výbušného materiálu. Hlav­ný funkcionár, bruselský pravotár menom Lejour bol v prvom procese, ktorý sa viedol v Lüttich u svedkom. Podľa Jeho výpovedi nemôžu byť nijaké pechýbnosti už o boľše­vickom charaktere organizácie a Jej boľše­vických cieľoch. Lejour, ktorý od svojho 17. roku, poťažne od r. 1922 Je organizova­ným členom komunistickej strany v Bel­gicku, žil pred vojnou z obhajoby komuni­stických obžalovaných. Všetky záležitosti boľševickej pomoci prechádzaly cez jeho prax. Niekoľko ráz hol v Moskve, kde ho osobne prijal aj Stalin. Lejour priznal nie­len to, že už 22 rokov Je presvedčeným ko­munistom, ale uviedol aj to, že Je pôvod­com akcii proti rexlstickým Belgičanom vo svojom obvode, pre ktoré postavili teraz pred vojnový súd jeho 12 súdruhov. Okrem vrážd spáchali Jeho spoločníci celý rad sabotážných akcií, lúpežných prepadnutí a iné násilenstvá. Balkánske šíáíy a Moskva ’ . i EP — Z Berlína í. Júla -Londýn sa trpko sklamal v septembri 1943, že mu vtedy nespadol do lona ako zralé ovocie celý juhovýchodný priestor Európy. V dôsledku toho bola potom kapi­tulácia y Teheráne, ktorá uzatvára v sebe prakticky zrieknutie sa Veľkej Británie eu­­ropského Juhovýchodu v prospech SSSR«, píše Berliner Börsenzeitung v úvodnom článku, ktorý sa zamestnáva s postojom balkánskych štátov Oproti Moskve. Nech sa už zdajú byt štáty juhovýchodnej Euró­py rozdielnymi, ba často aj protikladnými, jedno majú predsa spoločné, a to vedomie skutočných cieľov SSSR a s tým aj rozhod­né odmietanie Moskvy. Berliner Börsenzei­tung na základe rozličných príkladov kon­štatuje, prečo štáty juhovýchodnej Európy nikdy nemôžu byt srozumemé s rozhodujú­cim vplyvom Moskvy- na otázky, ktoré sa ich dotýkajú. Aj pôvodne Nemecku nie priateľsky naklonené kruhv na Balkáne nemalý ťažkú voľbu, keď volily pre Nemec­ko proti boľševizmu. Vojnová situácia v Číne a v Búrme I EP - Z Tokia, 1. Júla Vojenský komentár japonskej zpravodaj­­akej agentúry Domel podal v sobotu pre­hľad o terajšom stave bojov na čínskom a lndicko-buTmskom bojišti. Komentátor vyhlásil, že silné Japonské jednotky prera­­žily už 60 km cez obolesenú citadelu v Hen­­gyangu smerom na Juh a obsadily mesto Leiyang pri železničnej línii Kanton—Han­­kau už vo štvrtok. Predné voje japonských sväzov sú toho časn vzdialené od hranice provincia nž iba 100 km. Podľa náhľadu komentátora nenačim hrať tragicky čun­­kingom ako protiopatrenia proti postupu Japoncov na juhu rozpútané guerilové boje pri krídle japonskej útočnej armády pri Yiangu. Ningsiangu a Pingsiangu, keďže tieto guerilové sväzy sú početne slabé a očakáva Ich ten istý osud, ako partizán­skych bojovníkov, ktorí po páde Loyaagu pokúsili sa operovať východne a západne od železnice Peking—Hankan, leda úplné fcničenie. GARDISTA Ďalšie porážky partizánov Zo Záhreba, 1. júla Partizáni ntrpeli dnes v horách Moslavi­­na ďalšiu citeľnú porážku, v ktorej mali ťažké straty. Podobne arj v Ivanských ho­rách mali partizáni veľké stratv. Nad obla­sťou Romanijských hôr sostrelilv poriad­kové oddiely Jedno nepriateľské lietadlo. 2. VG. 194í Výzva fínskych sec. demokratov Fínski sociálni demokrati podporujú rozhodnutie vlády , pokračovať v boji za slobodu — Nemecko-fínske dohody nenarúšajú nijak suverenitu ínska tp. — Zo Štokholmu, 1. júla. Fínska sociálne-demokratická skupina oznámila v piatok večer, že vyzvala social­­nedemokratických členov, aby aj naďalej ostali na svojich miestach. Vo vyhlásení, ktorým sa dôvodňuje toto rozhodnutie, sa m -i. hovorí: „Obrana Fínska proti hrozia­cemu nebezpečenstvu je toho času najdô­ležitejšou úlohou, ktorú musia podporovať všetky vrstvy národa. Preto vyzývame všetkých robotníkov, aby zachovali v te­rajších búrlivých časoch pokoj, a všetký­mi prostriedkami podporovali našu bran­nú moc v boji o zaistenie samostatnej bu­dúcnosti našej vlasti". Týmto prakticky schválila smerodajná fínska vládna stra­na dohodu s Nemecktm. Ostane teda vo vláde a bude spolupracovať v prevedení d:hody. Po rozhodnutí fínskej sociálne-demokra­­tickej strany zostať vo vláde a týmto schváliť fínsko-nemeckú dohodu, rozíde sa •—ako hlási Morgon Tidningen — švédska sociálne-demokratická strana s fínskou so­ciálnou demokratickou. Tento rozchod ne­bude mať oficiálny charakter, ale bude to faktický rozchod. Nemožno už hovoriť o intímnej spolupráci, ako o výmene reční­kov, pozvánkach na kongresy atď. časo­pis hovorí o „trpkom sklamaní“ pre švéd­sku sociálnu demokrádu s ohľadom na skutočnosť, že Fínsko sa rozhodlo pokra­čovať v boji o svoju existenciu. Výzvu S^ciálneďeroínkratíckei strany k fínskym robotníkom oslavuje fínska tlač v sobotu ako vlastenecké a objasmnúce roz­hodnutie. „Helsinem Saniomať" k tfrmu píše: „Výzva sociálnedemokratickej skupi­ny v ríšskom sneme je diktovaná zodpo­vedným vlasteneckým smýšľaním a môže vyjasniť situáciu. V nej zastupovaný ná­hľad zahrňuje široké kruhy Fínska. Toho oznámenie je vstave objasniť nedorozume­nia. ktoré boly naznačené v zahraničnej tlači, a vyznačiť postoj Fínska". Prerušené styky USA s Fínskom V Helsinki oznámili v piatok večer s úradnej strany j Terajší chargé ď affaires USA v Helsin­ki vyhľadal v piatok o 18. hod. fínskeho ministra zahraničia a oznámil mu, že vlár da Spojených štátov sa rozhodla prerušiť diplomatické styky s Fínskom. Švajčiar­ska vláda bola požiadaná, aby zastupovala záujmy USA vo Fínsku“. Jasný postoj Fínska V súvislosti s prerušením diplomatic­kých stykov USA s Fínskom časopisy po­znamenávajú, že prvý krok na tejto ceste stal sa už pred návštevou ríšskeho mini­stra zahraničných vecí vo fínskuom hlav­nom meste, a to, keď z Washingtonul vy­kázali fínskeho vyslanca. Posltoj Fínska je jasný. Pokračuje v boji po boku svojho nemeckého spojenca zo všetkých svojich síl. Prerušenie diplomatldkýck stykov Tfte­­dzi USA a Fínskom neboloprekvapením-Na Wilhelmstrasse poukázali už včera na to, že po rozhodnutí Fínska pokračovať v boji o slobodu a nezávislosť, Spojené štáty za­­ite bez ťažkotí premenia svoj úmyel, pret­­javený už zreteľne vykázaním diplomatic­kých zástupdov Fínska vo formálny akt, ku ktorému teraz došlo. Nóta, ktorou štát­ny departement odôvodňuje svoj krok, označuje sa v Berlíne za dokument po­krytectva. Fínsko, ktoré Spojené štáty se­veroamerické zahrňovaly chválou, keď sa hrdinský boj malého národa proti boľše­vickému kolosu hodil do ^rlitickej kon­cepcie USA, dnes je hanené, keď Soojené štáty daly svoj podpis na vydanie Európy na pospas boľševizmu. Pokus štátneho de­partementu skonštruovať rozdiel medzí vládou, zodpovednou za osud Fínska a fínskym národom, pomocou tvrdenia, že vláda je plne zodpovedná za údajné vy­danie Fínska nácizmu, teda pokus vyvolať rozpory medzi vládou & národom sa nepo­daril. jednoznačný postoj fínskej tlače a '■•íťe viac f -stoj sociáln c-demokratické j strany Fínska, ktorý zaujaly k vládnemu vyhláseniu o rozhodnutí národa pokračo­vat po boku Nemecka v boji proti boľše­vizmu dokazuje, že fínsky národ priznáva sa k úlohe, ktorú mu osud určil: nasade­ním všetkých síl brániť svoju dejstvu a tým súčasne splniť svoj záväzok voči slo­bode Európy- Nemecko-fínsky pomer , Suverenita^ Fínska nie je nijako dotknu­tá nemecko-fínskymi dohodami. Tiež fínska vnútorná politika nie je nimi nijako do­tknutá,. ale podlieha i dnes akio tomu bolo aj včera, únlne slobodnému roz’l dova­­niu Fínov. Nemôže sa hovoriť o nijakom ovplyvnení fínskej vlády, čo sa už aj navo­nok ^ dokumentuje tým, že sociálne-demo­­kratičká strana sa rozhodla ponechať svo­jich 6 ministrov vo vláde. Toto povedal autorizované zástupca Zahraničného úradu v okamihu, kedy bola vo Washingtoné úradne oznámená zpráva o prerušení di­plomatických stykov s Fín sitom. Pokusy anglických, amerických a švédskych časo­pisov predstaviť všetko tak, ako keby do* hoda o nemeckej ozbrojenej moci pre Fín­sko mala znamenať koniec fínskej demo­kracie alebo suverenity, vyvracajú sa tý­mito konštatovaniami ako zodpovedajúc« skutočnosti. To. že od r. 1941 stav nemec­­ko'fínskeho kamarátstva v zbrani dostal teraz už aj pevné politické pozadie — ako ho vyhlásil vyslanec Dr. P. Schmidt pred zástupcami zahraničné! tlaiče — nemôže nikoho prekvapiť. Fínsko už teraz nevedi« vojnu izolovane, ale namiesto postupova­nia proti spoločnému nepriateľovi vedľa seba bude sa teraz postupovať vojensky a aj politicky spoločne. V Berlíne nie sú ochotní rozširovať sa o skreslených tvrde­niach švédskych časopisov ako napr. Mor­gans Tidningen o nemecko-fínskbm pome­re. V najbližších dňoch sa to vykoná ú fínskej strany ktorej sa to týka vo väčšej miere, autoritatívnym spôsfcbom. Nemecká! pomoc pre fínsky národ stojacemeu v boji o svoju holú existenciu- bola teraz využití! Rooseveltom za zámienku, aby previedol už cd niekoľkých týždňov Kremľu prisľú­bené prerušenie stykov s Fínskom. Je t<S „smutný menéver v smutnom pomere veľ­moci k malému štátu“. Na Wilhelmstrass« pripomínajú, čo ľVo povedané o merio“ kom postoji, keď fínsky vyslanec vo Wa­shington br>l vykázaný za nedôstojných okolností: Roosevejtova služba Stalinovi na úkor' malej demokracie. .*<»., | OzVerta neutrálnej cudziny V tunajších politických kruhoch vyvo­lalo rozhodnutie Fínska pokračovať bez­výhradne v boji proti Sovietskemu «väzu po boku -Nemecka veľmi hlboký dojem. Aj Nemecko, tak vyhlasujú, prejavilo pekný príklad vernosti veči svojmu malému spto jencovi. keď ríšsky minister zahraničných vecí neváhal osobne odobrať sa do Helsin­ki, aby na tvári miesta poznal ťažkostí Fínska a postaral sa v rámci možnpstí O pomoc. Nemožno zaprieť, že nemecká za­hraničná politika dosiahla vo Fínsku pre­svedčivý úspech, ktorý načim hodnotiť tym viac, lebo Anglicko a najmä Amerika zo všetkých síl snažily sa urobiť z Fínska zá­vislým na svojich želaniach. Roosevelt na4 príklad neváhol ani zbaviť sa fínskeho vy­slanca. 1 Portugalská tlač, ktorá uverejnila Kom­müniké o návšteve ríšskeho ministra za­hraničných vecí v nápadnej úprave a okrení toho prináša denne zprávy z Helsinki ft cituje fínsku frontovú zprávu tento prípad nekomentovala. Toto však nedokazuje, ž« by fínsky postoj nebol vyvolal na tunaj­ších miestach veľký rozruch ft' to tým vise, lebo práve anglo-americká zpravodaj­­ská 'politika v Portugalsku poukazovala; stále na prípad Fínska a predstavovala ho vo svetle, že verejnosť musela predpokla­dať, že Fínsko skôr-neskôr bude kapitulo­vať. Lisabonský večerník Republica nad­­pisuje článok- prevzatý z Reutera z časo­pisu New York Times, v ktorom sa pranie­ruje neschopnosť dmlomácie spoiencovl Tragické zlyhanie diplomacie spojenfcv^ v prípade Fínska- veľkýríí a malých vyloďovaclrli špeciálnych lodí. Len útokmi nemeckého letectva vyra­dili 75 dopravných a prísunových lodí o celkovej tonáži asi 500.000 brt. a 34 vojno­vých lodí, ako aj 29 vyloďovacich špeciál­nych lodi. Straty, ktoré utrpely pri týchto útokoch nemecké eskadry sú menšie ako sa rátalo. Pri leteckých útokoch v oblast! Stredo­zemného mora ťažko poškodili Nemci 6 lodí spolu o 28.000 brt. a poškodili jeden torpé­doborec a jednu vyloďovacju špeciálnu loď. Talianski torpédovací letci zasiahli v obla­sti Stredozemného mora, a to pri útoku na Gibraltársky pristav 6 nepriateľských do-, pravných lodí spolu o 41.000 brt Novy generálny taiomník predsedníctva rumunskej vlády Z Bukureštl, 1. júla Za rrenerálneho tajomníka v predsedníc­tve vlády vymenovali zástupcu generálne­ho direktora Grigora Basarabeanu. Mini­sterstvo zahraničných vecí previedlo počet­né povýšenie v diplomatickej a konzulárnej službe. Profesora -Tona Vantu a Ovidia Vla­­desca vymenovali za členov právnického odboru rady diplomatov v ministerstve za­hraničných vecí. _ Gandhi a Japonsko Z Amsterdamu, t. júla Vo štvrtok prehovoril pred asi 50 zástup­cami kongresu Gandhi, ktorý vyhlásil, že by dnes nebola, vojna s Japonskom, keď by bola India slobodná. Avšak niet nijakého dôvodu pre pesimizmus alebo zúfalosť. Som presvedčený, že utrpenia indického národa sa zmenšia až potom, keď sa sjednotia jeho vodcovia. Úspech nemeckého letectva Z Berlína, L júla Ako sa dozvedá Medzinárodná informač­ná kancelária od svojho leteckého spravo­dajcu, pri útokoch nemeckých bojových a torpédovacích lietadiel od 6. júna 1944 do večerných hodín 30. júna potopili Nemci na inváznom fronte 31 lodí, dopravujúcich od­diely, nákladných lodí a tankových lodí spolu o 242.400 brt. Nemci ďalej ťažko po-' kodili 44 dopravných lodí- rozličného typu o tonáži 259.000 brt. V boji proti anglo-ame­rickým námorným bojovým silám v okruhu nvázneho pobrežia a v Kanáli potopili Nemci 9 torpédoborcov a 3 veľké vyloďova­­cie jednotky, ktoré boly. pravdepodobne vy­radené z boja: 1 bojová loď, 11 ťažkých a ľahkých krížnikov, 13 torpédoborcov a 28 Moskva utvorila raäu menšinových náboženstiev tp - Zo Štokholmu, 1. Júla Podľa zprávy z Moskvy bola v Soviet­skom sväze utvorená „ruda náboženských kultov", ktorá má udržovať kontakt medzi náboženskými organizáciami a sovietskou vládou. V rade Je zastúpená arménsko-gre­­gorianská cirkev, staroveriací katolíci, grécko katolíci, luteráni, Židia, mohamedá­ni, budhisti a Iní, teda zástupcovia menši­nových konfesii Sovietskeho svfizu, kým ruská ortodoxná cirkev sl ponechá svoje osobitné postavenie, a nie je zastúpená v rade. Po tom, čo ruská ortodoxná cirkev bola postavená v posledných mesiacoch do služieb sovietskej propagandy v zahraničí, má rozšíriť novoutvorená rada menšino­vých konfesii propagačnú aktivitu aj na ostatné náboženské organizácie v Soviet­skom sväze. Nemecko-bulharské sžylcy Z Berlína, 1. júla Na Wilhelmstrasse položili dnes otázku, či vo vzťahoch s novou bulharskou vládou ide o prehĺbenie nemecko-bulharského priateľstva. Zástupca ministra zahranič­ných vecí na to odpovedal, že pri úprimnej a úzkej spolupráci medzi Nemeckom a Bnl­­harskom, nemôže byť reči o prehĺbení sty­kov v tomto smysle. Skôr iné problémy by mohly byť predmetom debaty, o tých však predbežne nemôže sa nič povedať. Američania priznávajú ťažké síraty Zo zprávy, ktorú predložili Booseveltovl americkí generáli Marshall a Arnold, ako aj admirál King o situácii na inváznom fronte vyplýva, že americké hlavné veliteľ­stvo je veľmi nespokojné s náladou a voj­novým výkonom amerického obyvateľstva' v Spojených štátoch. „Po našom návrate z invázneho frontu, tak hovorí zpráva meiiziiiným, zbadali sme doma náladu, proti ktorej musíme verejne vystríhať.“ Ďalej sa vraví, že úspechy Ame­ričanov proti „fanatickej rozhodnosti ne­priateľa“, závisia od toho, či domáci front poskytne bojujúcim silám absolútnu pod­poru. Boje, ktoré teraz sa odohrávajú, vy­žadujú si veľké materiálne straty, ktorú musí priemysel nahradiť.

Next