Gardista, august 1944 (VI/173-195)
1944-08-02 / nr. 173
2 nemecké sväzy protivýpadmi rozbi!y všetky útoky bcľševíkov. Na úžine Narvy ne. priateľ nepokračoval vo svojom vel’koútoku pre svoje vysoké straty, ktoré utrpel v minulý deň. Slabšie útoky stroskotaly. Na úspešnom odrazení sovietskych veľkoútokov v posledných dňoch majú vynikajúcu účasť 3. (germánsky) pancierový sbor SS pod vedením SS Obergruppenführern a generála zbraní SS Steinera, s germánskymi dobrovoľníkmi divízií SS Nordland a SS Niederland, XX. estónska dobrovoľnícka divízia, XI. východopruská pešia divízia, ako aj na pozemnom fronte nasadené jednotky vojnového námorníctva, armádneho delostrelectva a vrhačov. Vo fínskom zálive boly zničené 2 sovietske hľadače mín a jedna prázdna loď zásahmi mín. V tej istej námornej oblasti sostrelily strážne plavidlá vojnového námorníctva a stíhačky 10 sovietskych bombardovacích lietadiel. Bojové letecké eskadry zasiahly na ťažiskách boja s dobrým účinkom do pozem. ných bojov a zničily vyše 300 nepriateľských vozidiel-Severoamerické bombardovacie lietadlá napadly včera Bukurešť a oblasť Floesti. Nemecké a rumunské sily protilietadlovej obrany zničily 11 nepriateľských lietadiel. Za ochrany hustých mrakov podnlkiy severoamerické bombardovacie lietadlá teroristické útoky na mestá Mníchov, Mannheim, Luďvigshalen a Frankenthal. Napriek ťažkým obranným pod. mienkam bolo sostrelených 15 nepriateľských lietadiel. Vojnové námorníctvo a letecká zbraň potopily v júli 25 nákladných a transportných lodí o 110 000 brt. Z nepriateľských vojnových lodí potopily 2 krížniky, 10 tor. pédoborcov, 1 fregatu, 1 hľadača mín, 2 strážne lode a 11 rýchločlnov. Jednu bojovú loď, 4 krížniky, 11 torpédoborcov, 1 torpédový čln. 2 špeciálne vyloďovacie lode a viaceré rýchločlnv poškodily zrasti bombami, torpédami a delostreleckými zásahmi. Námorné bojové sily, palubné protilietadlové delostrelectvo obchodných lodí a námorné protilietadlové delostrelectvo so. etrelily v čase od 1- do 31. júla 196 nepriateľských lietadiel. Fron! posilňuje fiojovú vôľu Rumunska EP Z Bukurešti, 1. augusta Osobitný zpravodajca rumunského časopisu Curentul, podčiarkuje pokoj a rozhodnosť obyvateľstva vo výohodnýcv, rumunskými oblastiach, ktoré ležia v blízkosti frontu. Kto sa pýta, čo sa dnes deje za frontom, piše sa v tejto zpráve, nech sa len odoberie do jednej z týchto obci za východnou bojovou líniou a nech tam strávi hoci len jeden jediný deň. V každom mesto do ktorého som prišrôl, píše ďalej vojnový zpravodajca, našiel som tú istú pohotovosť. považovať vojnu za potrebnosť a za jedinú možnosť k uskutočneniu nášho národného snu.Presvedčenost, s ktorou hovorili títo ľudia o jedinom možnom vífaartve našej spravodlivej veci, je znamením postoja obyvateľstva v oblasti za frontom. Tu neodstrašuje smrť nikoho. Vojnový zpravodajca potom konštatuje, že aj obyvateľstvo rovinatých krajín ukazuje ten istý silný duševný postoj. Beznádejná situácia v obsadenom Taliansku Z Milána, 1, augusta Valtikánsky vysielač vysielal zprávu o beznádejnej situácii, v ktorej sa nachádza obyvateľstvo obsadeného Talianska od v pochodovania anglo-ameňických oddielov. V zpráve sa hovorilo, že obyvateľstvo musí stáť pred rozbitými domami, deti a ženy musia hladovať. Mužovia hľadajú po poliach, ktoré spustošila vojna, zbytky obilia a ovocia, vystavujúc sa nebezpečent ftvu. že stratia svoje životy pi-i výbuchoch doteraz nevybuchnutých granátov. Obavy o budúcnosť ťažko doliehajú na celý národ. Všade vyjadrujú obáv)7, ako prekoná obyvateľstvo zimu- Zem neposkytuje dnes ľuďom nijaké možnosti k výžive. Úspechy nemeckých ponoriek Berlín, 1. augusta. Podľa Medzinárodnej informačnej kancelárie nemecké ponorky a torpéda s jedným mužom potopily v júli pred inváznym frontom a na ostatných námorných prísunových cestách 22 transportných lodi o 124.000 tonách. Okrem toho torpédovaný a ťažko poškodily 7 transportných lodí, o ktorých konečnom osude cie je nič známe. GARDISTA Sovietske podmienky Mikolaiczykovi Porady Mikolajczyka a Roméra s americkým a britským vyslancom v Moskve — Občianska vojna v Poľsku? Zo Ženevy, 1. augusta. Diplomatický dopisovateľ Daily Telegraphu oznamuje, že jednou z hlavných podmieno Sovietov bolo odstránenie všetkých protisovietskych členov z Mikolajczykovej vlády a že Poliaci nakoniec prijali túto podmienku. Stalin oznámil svoje podmienky osobným posolstvom Churchillovi a len potom mohol Mikolajczyk odcestovať do Moskvy. Vydal sa na cestu v dôsledku rýchleho postupu sovietskej armády na poľské územie a je ochotný prijať bezvýhradne všetky podmienky Sovietov. Ako hlási EP so Štokholmu: ministerský predseda poľskej emigrantskej vlády v Londýne, Stanislav Mikola j czyk a jeho minister zahraničia T. Römer došli podľa zprávy briasko-americkej zpravodajskej agentúry do Moskvy. Sovietska tlač neuverejňuje ani slova o význame a cieli cesty, ktorú podnikli obaja Poliaci do Moskvy. Z nedostatku zpráv o príchode Mikolajczyka do Moskvy môže sa usudzovať, že so sovietskej strany neboly pri prijatí týchto dvoch Poliakov nijaké oficiálne osobnosti. Mikolajczyk a Römer mali doteraz porady iba s americkým vyslancom Averellom Harrymanom a britským veľvyslancom sirom Archibaldom Clark-Kerrom. Návšteva ministerského predsedu poľskej exilne] vlády v Londýne, v Kremli má smysel iba v tom prípade, ak je Mikolajczyk schopný hovoriť tou istou rečou so sovietskou vládou a s poľským oslobodzovacím výborom. Times o Poľsku Za posledný pokus, „skoro už o 12. hod.“, vyhnúť sa občianskej vojne medzi prívržencami moskovskej a londýnskej poľskej emigrantskej vlády, označuje dnes Times návštevu poľského ministerského predsedu Mikolajczyka v Moskve. Keby sa touto návštevou nedocielilo aspoň sblíženie, potrvá nebezpečenstvo občianskej vojny ďalej. V tejto súvislosti podčiarkuje Times skutočnosť, že obidve poľské organizácie, v Moskve a v Londýne, úzkostlivé pred sebou zatajovaly počet svojich prívržencov. Wilhelmstrasse o Mikolajczykovi O ceste poľského exilného ministerského predsedu Mikolajczyka do Moskvy poukázali na Wilhelmstrasse na nápadnú nepriateľskú sprievodnú hudbu sovietskej tlače. Zpráva, že Mikolajczyk prišiel bola len veľmi krátka. Súčasne uverejnila Pravda úvodník, v ktorom prudko útočí na poľskú emigrantskú vládu a konštatuje, že tie „úspechy“, ktoré docielil poľský národ spolu so Sovietskym svíizom, sú smerodajné. Cesta šéfa poľskej emigrantskej vlády Mikolajczyka do Moskvy stretáva sa v berlínskych politických kruhoch i naďalej so záujmom pre veľmi zaujímavé sprievodné zjavy. Na Wilhelmstrasse dnes konštatovali, že pozvanie Moskvy, ktoré Mikolajczyka zastihlo v Káhire, neprišlo vo funkcii šéfa poľskej emigrantskej vlády, ale len ako známeho poľského politika, a preto Mikolajczyk zapadá pre Moskvu do tej istej kategórie ako páter Orlemanský a profesor Lange. O preddejinách pozvania oznámil zaujímavé podrobnosti Daily Telegraph, ktorý napísal, že poľská vláda sa musela zaviazať prijať viičšie sovietske požiadavky skôr, ako dostane pozvanie. Veľmi zaujímavé je aj stanovisko moskovskej tlače, ktorá naozaj intenzívne útočí na emigrantov v Londýne. Agentúra TASS hovorí pritom celkom otvorene, že obnovenie jednoty poľského národa sa stalo bez pričinenia emigrantskej vlády v Londýne. Napokon v Berlíne zdôraznili, že pozornosť si zasluhuje aj stanovisko anglo-americke] tlače k tejto otázke, ktorá neprejavuje o vec veľký záujem. Londýnsky vysielač vyhlásil napríklad, že je nepravdepodobné, že Poliaci budú si klásť veľké nádeje na bezpečnosť po boku Veľkej Británie. Toto konštatovanie v Berlíne výslovne zdôraznili. ^ I.' /'r; i Nové opatrenia Dr. Göbbelsa Zasadnutie kabinetu ríšskych ministrov — Prejav ministra Dr. Lammersa Berlin, I. augusta Pod predsedníctvom šéfa ríšskej kancelárie, ríšskeho ministra Dr. Lammersa, konala sa v Berlíne porada ríšskych ministrov, vedúcicj, najvyšších ríšskych úradov, šéfov civilnej správy v obsadených územách a štátnych tajomníkov ríšskych ministerstiev, ktorej hlavným bodom bol prejav ríšskeho splnomocnenca pre totálne vojnové dosadenie ríšskeho ministra D r. Göbbelsa. Ríšsky minister Dr. Ľammers poukázal vo svojom úvodnom prejave na súvis me. dzi prvými opatreniami, urobenými na jar r. 1943 a terajším dosadením ríšskeho splmomooneca. Už vtedajšie opatrenia, prispôsobené vtedajším pomerom, zmobilizovaly milióny Nemcov pre brannú moc a zbrojenie. Terajšie nové a rozsiahle plné moci, zodpovedajúce terajšej celkovej situácii vojny, sverené Führerom jeho výnosom z 25. júla ríšskemu splnomocnencovi pre totálne vojnové dosadenie, umožnia úplnú koncentráciu síl a totálne využitie záloh nemeckého vojnového potenciálu. Ríšsky minister Dr. Gôbbels podal vo svojom vyše hodinovom, veľmi názornom prejave, prehľad zásad a metód, s ktorými zamýšľa plniť svoju úlohu ríšskeho splnomocnenca pre totálne vojnové dosadenie. Naša p©\ná vôľa, zdolať terajšiu vojnovú situáciu, vyhlásil Dr. Gôbbels, nás núti urobiť rozhodné opatrenia. Musíme odvážne a bezvýhradne dosadiť celý štátny aparát výhradne na vlastné vojnové účely a zastaviť všetky práce, ktoré priamo nesúvisia s vojnovými potrebami. Treba rátať aj so zastavením celých pracovných oborov verejnej služby, lebo najmä takéto prenikavé opatrenia uvoľnia veľké zálohy síl pre priame vojnové dosadenie na fronte a vo zbrojárstve. Ríšsky minister Dr. Gôbbels vyzdvihol, že všetky obete a ťarchy, prinášané nemeckým národom, budú rovnomerne a bez rozdielu rozdelené na všetky vrstvy národa a nimi spoločne znášané. V závere svojho prejavu apeloval Dr. Gôbbels na všetkýcK šéfov najvyšších ríšskych úradov, aby z vlastnej iniciatívy podporovali vývin Nemecka na opravdový »národ vo vojne«. Máme vo svojich rule ách najúčinnejšie záruky víťazstva, zdôraznil Dr. Gôbbels, ktoré musíme teraz úplne zmobilizovať. Som presvedčený, že dosiahneme aj tohto nového, Führerom označeného cieľa a že to bude rozhodujúce v tejto vojne. Ríšsky minister Dr. L am mens vyslovil po prejave Dr. Göbbelsa odhodlanie členov ríšskeho kabinetu a všetkých prítomných, podporovať s rozhodnou jednomyseľnosťou ríšskeho ministra Dr. Göbbelsa a splniť so všetkou energiou jeho požiadavky. O čom chce Churchill hovoriť? EP - Zo Štokholmu, 1. augusta Na stredu oznámená reč britského ministerského predsedu Winstona Churchilla, má byť najobsiahlejšou a najobšírnejšou, akú anglický premiér doteraz vôbec predniesol, hlási tlačová služba International News Service. Churchill zamýšľa obšírne hovoriť o problémoch na frontoch, chce zaujať k všetkým akútnym politickým vývinom stanovisko, a podať nové vyhlásenie o nemeckej tajnej zbrani, lebo v Anglicku prijali vyhlásenie ríšskeho ministra Dr. Göbbelsa o ďalších nových nemeckých zbraniach veľmi vážne. Provizózna mierová smluva s Talianskom? tp ženenai, 1. augusta Daily Sketch oznamuje, že toho času uvažujú v Londýne a Washingtoné o uzavretí provizórnej mierovej smluvy s Talianskom. Všetky teritorálne otázkv budú však vyriešené až po skončení vojny. Časopis sa ďalej opatrne vyjadruje, že Moskva nie je usrozumená- s tf ato postupom. 2. Vili. 194í Sovielsko-íurecký pakt Pokračovanie s 1. strany ako aj v Stredozemnom mori dostaly rozkaz, aby vplávaly do tureckých prístavov. Turecké vojnové loďstvo, ktoré pozostáva iba z málo jednotiek, bolo stiahnuté do vojnových prístavov a je pripravené pre „námorné cvičenia“. Tureckí štátni občania dostali rozkaz, aby sa ihneď vrátili“. Zastavenie tureckej osobnej a lodnej dopravy Turecký minister dopravy AU Faut vyhlásil, že po terajšom provizórnom zastavení dopravy v čiernom mori zastaví sa osobná doprava z Izmira cez Egejské more. Nové smernice pre zastavenie minister neoznámil, ale má sa. za to, že doprava pre veťké letecké cvičenia v Čiernom mori a v celej morskej oblasti sa za. sta vi. Gandhiho interview Zo 2enevy, 1. augusta. Indický dopisovateľ angliokého týždenníka New Leader referuje o interviewe, ktorý mu nedávno poskytol Gandhi. Gandhi sa v tomto interviewe vyslovil proti mienke, že augustová rezolúcia pracovného výboru kongresovej strany už neplatí. Gandhi to nikdy nevyhlásil, ale naopak, po svojom prepustení viac ráz opakoval, že na tejto rezolúcii nemôže nikto zmeniť ani bodku, okrem samotného pracovného výboru, Určitý zmätok zapríčinilo „predčasné“ uverejnenie jeho interviewu s dopisovateľom News Chronicle v Indii Stuartom Gellderom. Gandhi znova konšattuje, že sa absolútne nlô ž nezmenilo na rozhodnutí kongresovej strany, Angličania musia opustiť Indiu. Otázkou, pred ktorou stoji dnes Gandhi a s ním celá India, je, ako za terajších okolností uskutočniť rezolúciu, schválenú takmer pred dvoma rokmi. Na otázku, aký je rozdiel medzi Jeho plá. nom a návrhmi, predostretýml svojho času Crippsom, Gandhi odpovedal, že jeho návrhy sa úplne odlišujú od návrhov Crippsových. Indovia nemôžu prijať Crlppsove návrhy jednoducho preto, že predstavujú trvalé rozdelenie Indie a znemožňujú akú. koťvek nezávislosť krajiny. Povinnosťou každého spravodlivé rozmýšľajúceho človeka je, ako predtým, čeliť „diabolskému sprisahaniu“, pomocou ktorého nechcú Angličania Indii poskytnúť nezávislosť. Ak vodca mohamedánov Jinnah neprijme návrhy Gandhiho a anglická vláda urobí to isté, tak to bude pre Gandhiho dôkazom, že sf opravdove neželajú slobody a nezávislosti Indie. Gandhi neveri v odpor Jinnaha, súdi však, že britská vláda hatí dohodu hindov a mohamedánov, aby sa Indii nedostalo už dávno jej patriacej nezávislosti. Osoba Jinnahova slúži Angličanom iba na to, aby sa za ňu skrývali. Bulharsko bráni svoju jednotnosľ EP — Zo Sofie, 1. augusta. Od založenia štátu r. 1878 nepozdvihol bulharský národ nikdy nárok na cudzie oblasti, píše bulharský pondelník „Reč“. Od toho času vedené vojny malý za cieľ iba to, aby boli všetci Bulhari postavení pod ochranu svojho vlastného štátu. V znamení tohto sjednotenia priniesol bulharský národ početné obete. To si musia pripomenúť malé a veľké národy, priatelia ako nepriatelia, keď chcú pochopiť bulharskú politiku. K politickej taktike novej vlády píše časopis „Dega“: Novým, v posledných rokoch, bohužiaľ, zabudnutým elementom tejto politiky je pritiahnutie širokých más k spolupráci pri vládnych poradách, ako sa to teraz prevádza na hospodárskom poli. V politickom sektore bude sa podobne pokračovať, aby sa pri objasnení politických skutočností prišlo k práve tak jasnému politickému smeru. RIADITEĽSTVO PRE NÁRODNÚ PROPAGANDU ZRUŠENÉ Na základe usnesenia ministerskej rady bolo dňom 1. augusta zrušené riaditeľstvo pre národnú propagandu. Cenzúra ako aj informačná služba zrušeného riaditeľstva propagandy budú podriadené riaditeľstvu tlače ministerstva zahraničia. <«* Milión mariek za vypáíranie Dr. Gördelera Z Berlína, 1, augusta Bývalého mešťanostu v Lipsku Dr. Karla Gördelera, ktorý bol r. 1932-33 ríšskym komisárom pre schvaľovanie cien, hľadajú pre spoluúčasť ua atentáte na Tiihrera zatykačom. Naposledy býval v Lipsku a od 20. júla je na úteku. Za údaje, ktoré by viedly k jeho vypátraniu, je vypísaná odmena milión ríšskych mariek.