Gardista, september 1944 (VI/196-216)

1944-09-06 / nr. 196

Ročník VI, číslo 196 Žilina, streda 6. septembra 1944 Nová slovenská vláda Ü)r. Štefan Tiso novým predsedom vlády — Poslanec Haššík ministrom národnej obrany Zo starej vlády zostávajú traja ministri Žilina, 6. septembra Zmena slovenskej vlády, s ktorou sa už každý deň rátalo, sa teraz uskutočnila a členov novej vlády náš rozhlas oznámil v tomto sostavení: Vodca a prezident republiky Dr. Jozef Tiso prijal demisiu vlády Dr- Vojtecha Tu­ku a vymenoval túto novú vládu: Predseda vlády: Dr, Štefan Tiso, pred­seda Hlavného súdu v Bratislave, ktorý jo súčasne poverený vedením ministerstva za­hraničných vecí a ministerstva pravosúdia. Minister vnútra: posl. Alexander Mach. Minister národnej obrany poslanec Šte­fan Haššík, doterajší nitriansky župan. Minister financií: poslanec Dr, Mikuláš Pružinský. Minister školstva a nárednej osvety: po­slanec Dr- Aladár Kočiš, generálny ta­jomník USES. Minister hospodárstva: poslanec Dr. Gej- Ea M e d r i c k ý. Minister dopravy a verejných prác: Ing. Eudovít L e d n á r, generálny tajomník Združenia štátnych a verejných zamestnan­cov. Kto odstúpil? Z doterajšej vlády odstupujú predseda Vlády Dr. Vojtech Tu k a, minister národ­nej obrany generál Ferdinand C a 11 o š, mi­nister školstva a národnej osvety Jozef S i- V á k, minister pravosúdia Dr. Gejza Fritz, a minister dopravy a verejných prác Július Stano. V novej vláde ostávajú zo starej vlády títo ministri: minister vnútra Alexander M ach, minister hospodárstva Dr- Gejza Medrický a minister financií Dr. Miku­láš Pružinský. Nijaká zmena slovensko-nemeckýcb vzťahový Z povolaných miest sa oznamuje, že roz­ličné zprávy o zmene slovensko-nemeckých vzťahov, ktoré sa rozšírily v cudzine i na Slovensku, nezodpovedajú pravde. Toto kon­štatuje vo svojom ostatnom čísle aj vládny iorgán „Slovák“, ktorý medziiným píše: t,Slobodný slovenský štát pod vedením svoj­ho Vodcu a prezidenta Dr. Jozefa Tisn spra­vuje si svoje veci aj naďalej slobodne a su­verénne. Na inom mieste uvádza, že vinu »a udalostiach na Slovensku nesú niektorí dôstojníci, v ktorých boľševici našli odda­ných snolunracovníkov, ktorí súčasne orga­nizovali vzburu a pridali sa na stranu par­tizánov. Slovenská armáda, zrejme s touto klikou nemá nič spoločného. Všetkv slovenské novinv a časopisy ostrn napádoiú bývalého ministra národnej obra­ny a hlavného veliteľa slovenskej armády generála Catloša, ktorý sústavne vylučoval zo slovenskei armády slovensky smýšľajú­­rich dôstoiníkov a na ich miesta dosadzoval Cechoslovákov. Slovenská tlač všeobecne vyslovuje požiadavku o okamžitom vylúčení československých * slobodomurárskych živ­lov z nášho politického a h^nodársbeha ži­vota. Pokým sa toto neuskutoční, umožňuie so židom možnosť styku s partizánmi a roz­šírenie ich účasti na vzbure. Židia mohli takto beztrestne organizovať vzburu a na­­d’aipi natávať na vedúeioh miestach nášho hospodárskeho a vereiného života. Je naj­­yvS«; čas, vwodiť z +oho dôsledky a bez­ohľadne zakročiť nrotj všetkým rozvratným a vzbúreoeokým živlom. Prvá formácia nemeckej domobrany na Slovensku Štátny tajomník Ing. Karmasin navštívil v pondelok 4. septembra t. r- večer prvú jj uniformovanú jednotku nemeckej domobra- f n y na Slovensku a povedal prejav k nástú- ' pcným mužom nemeckej národnej skupiny. Vyhlásil, že organizovanie tejto domobrany sa už dávnejšie pripravovalo a jej vedením t bol poverený krajský vodca Khig, ktorý medzičasom pado] v boji proti partizánom. Nemecká domobrana na Slovensku je pod­riadená nemeckému vojenskému veliteľovi Ina Slovensku a podlehajú jej všetci prísluš­­• níci nemeckej skupiny od 16—50 rokov. Výmena stráží Dnešný Slovák na okraj zmeny vlády pí­še vo svojom úvodnom článku: „Nová vlá­da Dr. Štefana Tisu preberá svoje úlohy v najťažších časoch, aké kedy slovenský národ vo svojich dejinách prežíval. Náš ná­rod neočakáva oď novej vlády nijaký veľký politický program, ani nijaké bohaté plány, ale očakáva, že s najväčšou rozhodnosťou Zo Štockolmu, 6. septembra Ako oznámil dnes večer moskovský roz­hlas, komisár zahraničných vecí Molotov odovzdal v utorok 5. septembra 1944 o 7. hod. večer z príkazu sovietskej víádv vy­slancovi Bulharska v Sovietskom sväze Stamenovovi notu, v ktorej Sovietsky sväz vyhlasuje Bulharsku vojnu. V tejto nóte Sovietsky sväz udáva, že Bulharsko podporovalo po tri roky Nemecko de facto vo vojne proti Sovietskemu sväzu. Vyhlásenie vojny Bulharsku, koré ozná­­mli moskovský rozhlas a ktorú potvrdila britská zpravod. služba označujú v berlín­skych politických kruhoch za príznačné pre toľko, vychvaľované »bratstvo Soviet­skeho sväzu«, na ktoré sa zástupcovia bul­harskej vlády \-o svojich posledných pre­javoch stále snažili odvolávať. Zákerná dýka do chrbta Náhle vyhlásenie vojny Bulharsku sta­via do pravého svetla, tak ako ešte nikdy, brutalitu a pravé úmysly Sovietov na Bal­káne. Bulharsko robilo v poslednom čase takú politiku, aby sa dostalo zo stavu voj­­novedúceho štátu do stavu neutrality. So­vietsky sväz, ktorý doteraz mat 's Bulhar­skom normálne diplomákká styky, prepa­dá ho vyhlásením vojny. Smysel je jasný. V Moskve nadobudli dojem, že Bulharsko so svojou novou politikou uzavrelo si re­stu k svojmu Perneckému spojencovi. Od tých čias a najmä odtedv. keď nový bul­harský ministerský predseda vydal vyhlá­senie proti Trojpaktu, Sovietska vláda vi­dela, že Bulharsko je úplné bezmocné. Pre­to pokladala dnešné časy za vhodné pre vyhlásenie vojny a pre a r, c x i u Bulharska. V Bulharsku teraz poznajú pravú tvár ruského bratstva, ktoré sa sovietska vláda bulharskému národu stále snažila naho­voriť. Je to naozaj groteskná hra, ktorá sa odohráva pred očami celého sveta a ktorá vrhá tieň. aj na budúcnosť tých krajín, ktoré sa vyďaly na milosť boľševizmu. Wilhelmstrasse o Muravjevove.j reči Na otázku o udalostiach v Bulharsku vyhlásili dnes na Wilhelmstrasse, že ylád­­ne vyhlásenie, v Bulharsku .boly v , posled­nom čase prenáhlené. Vo všetkých týchto vyhláseniach javila sa snaha voči žela­niam Sovietskeho syäzu priatéľstvo, ba dokonca pochlebníctvo. No napriek tomu obnoví na Slovensku poriadok a odstráni z verejného života tie živly, ktoré ckceiy ná­rod zaviesť do záhuby. Nová vláda bude musieť vyriešiť český problém. Nová vlá­da pri plnení svojich úloh môže sa spolie­hať plne na podporu starej gardy Hlinkovej slovenskej ľudovej strany. Zasadnutie ministerskej rady Vodca a prezident republiky Dr. Jozef Tiso prijal v utorok 5. septembra t. r. po­poludní novovymenovanú vládu Dr. Štefana Tisu. Nová vláda složila do nik Vodcu a prezidenta republiky, ústavou (§ 42) pred­písanú, prísahu. Popoludní o 16. bod. sišla sa potom za účasti Vodcu a p^vridenta re­publiky Dr. Jozefa Tisu nová vláda na, svo­je pne pracovné zasadnutie. Zasadnutie mi­nisterskej rady sa skončilo o 18. hodine. ani jedno z týchto vyhlásení nenašlo u boľševikov očakávaný ohlas. Aj na vyhlá­senie Muravjeva, podobne ako ai na Ba­­grianova odpovedia v Moskve, že im nesta­čí neutrálitná politika Bulharska, ale že Bulharsko musí prestúpiť na stranu spo­jencov. Nepriateľstvo na rumunsko-maďarských hraniciach Zprávý zahraničných rozhlasov a čáso­­pisov, podá ktorých vypúkly na maďarsko­­rumunských hra.nic.iach nepriatel’skské srážky, ako oznamuje maďarská tlačová kancelária, sú pravdivé. Z maďarskej stra­ny sa podnikly potrebné opatrenia, aby rumunské oddiely, vnikajúce na maďarské územie boly zadržané a zahnané. SSSM. vypovedal 1 Bulharsku vofrau Bulharsko doplatilo na obojeínú hru —- Sovietí opäť prekvapili Angloameričanov — Hrozba Turecku? Mobilizácia vo Švajčiarsku Z Bernu, 6. septembra. Ako sa úradne oznamuje, spolková ra­da nariadila na návrh hlavného veliteľa armády čiastočnú vojnovú mobilizáciu pohraničných oddielov. Baky odstúpil Z Budapešti, 6. septembra. Ríšsky správca pozbavil na vlastnú žiadosť štátneho tajomníka v minister­stve vnútra Bakyho doterajšej funkcie. Švédsky snem svolaný Zo Štokholmu, 6. septembra. Časopis Aftonbladet oznamuje, že švédsky parlament svolali na október. Dôvodom svola­­nia parlamentu je všeobecná politická situácia. Boľševické panstvo v Litve obnovené Z Bernu, 6. septembra. Švajčiarska telegrafická agentúra oznamu­je: Podľa zprávy z Moskvy, plenárne shromaž­­denie predsedníctva komunistickej strany v Litve vo Wilne sa rozhodlo obnoviť platnosť všetkých zákonov a nariadení, vydaných v čase boľševického panstva v léte 1940 až 1941 a ob­noviť všetky úrady So-vietov a strany ako aj inštitúcie vo všetkých krajoch Litvy, ktoré doteraz sovietska armáda obsadila. Za 1 korunu Ma vlastnej koži R — Žilina, 7. septembra. Ako by sme boli tušili: v poslednom čase deň čo deň upozorňovali sme na rozličné ná­sledky, ktoré by mohly byť vyvolané počína­ním niektorých našich nerozumných ľudi. Pravda, vychodili sme pritom z istých predpo­kladov, ktoré sa stále množily a ktoré nako­niec nemohly vyvrcholiť ináč, než ako sa to stalo. No, aj keď sme neboli veľkí optimisti, aj keď sme sa neraz presvedčili, že títo ľudia na rozumné dohováranie a triezvu argumentáciu nič nedajú, boli sme ochotní veriť, že k naj­horšiemu nedôjde. Poznajúc ich mentalitu, dú­fali sme, že keby došlo na lámanie chleba, .rozmyslia si to a dajú prednosť tomu, čo im bolo najmilšie — svojmu osobnému pohodliu. Tým viac, keďže sa u nás ešte pomerne dobre žilo, keďže tu nebolo vážnych príčin na ne­spokojnosť, a keďže — popri konkrétnych ideoiogicko-politických plánoch — chýbal im aj patričný idealizmus, aký sa pri takých ve­ciach bezpodmienečne vyžaduje. A toto bol s našej strany omyl! Posledné udalosti na Slovensku nám. ukäza­­ly, že sme žili v ilúziách, že sme dôverovali viac než sme mali, a to aj takým, Čo si to vô­bec . nezaslúžili. V predpoklade, že stmelíme predovšetkým režimami rozbitý národ, boli sme až príliš zhovievaví, a dnes ... Chytáme sa za hlavu: na vlastnej koži skusujeme, že zhovievavosť sa nevypláca, že ona — čo ako dobre myslená — v takýchto časoch môže vy­páliť proti nám a narobiť nám nenahraditeľné škody. Prosím! Vedomí toho, že sme na správ­nej ceste, že svojmu národu chceme len dobre, keď chránime jeho obnovenú štátnu samostat­nosť, smiali sme sa v duchu tlčhubom a ich bankrotárskym zámerom, smerujúcim jednak zpät do československého nevoľníctva a jednak do pochybného červeného „raja“. Verili sme, že na Slovensku už nenájdu slovenského člove­ka, ktorý by sa na takéto ohryzené, zapácha­júce koštiale ulakomil. A predsa našli! Našli hazardérov, ktorým aj tieto koštiale stačily, ktorí v herostratovskej túžbe po ničení boli ochotní podpáliť to, čo si slovenský náred v ťažkých bojoch, s vypätím všetkých síl vy­dobyl. Vedľajšie, že ide o ľudí mravne menejcen­ných, o vykoľajené povahy, o asociálne a cu­dzorodé živly. Aj to sú sily, ktoré vplývajú na osudy národov. Tam, kde ich nikto neusmer­­ňuje, kde sa im ponecháva voľné pole, môžu strhnúť národ do záhuby. Že sa vyskytly aj u nás. je celkom prirodzené. Po toľkých zvra­toch v nedávnej minulosti, v takom priazni­vom ovzduší, ako je terajšie, musely vzniknúť. Veď nevedeli im predísť ani v Nemecku, ktoré má všetky predpoklady národnej jednoty. Nie je však prirodzené, že sme im dovolili rozrásť sa do takých rozmerov, tobôž, keď sme ich zbadali, pozorovali stále a stále varovali pred nimi. Bolo predsa verejným tajomstvom, akú činnosť tu vyvíjajú Židia a Česi, čo sa robí v slovenskej armáde, ako smýšľa časť našej inteligencie, časť mládeže, najmä študujúcej atď., atď.-Ba ani tajomstvo to nebolo! Pouka­zovali sme skoro dehne slovom i písmom na rozličné nezdravé zjavy, svedčiace o rozrasta­júcej sa chorobe. Stačilo teda udrieť len ener­gicky na stôl, urobiť niekoľko radikálnych re­zov a — mohli sme si ušetriť celú tú hrôzu, ktorá sa dnes valí Slovenskom. Áno; báli sme sa do dôsledkov uskutočniť svoju slovenskú revolúciu, váhali sme zbaviť sa cudzích, rozvratných živlov a tak dnes nú­tení sme skúšať na vlastnej koži i c h revolú­ciu. Mali sme strach z vlastnej nekrvavej re­volúcie, z očisty nášho národného a verejného života, i hľa — doplácame naň revolúciou cu­dzou, krvavou. Tam, kde pred troma, štyrmi rokmi bolo by stačilo trochu obozretnosti a dô­slednosti, vážne pokarhanie, prípadne koncen­tračný tábor, dnes musia hovoriť zbrane, musí tiecť ludská krv. Hava je síce prázdna, ale do­kedy? A keby len Hava! Čo však naše sloven­ské cintoríny? Koľko tam pribudne nových, zbytočných hrobov? Ale dosť! Nebudeme rekriminovať. Čo sa stalo, už sa neodčiní. Udalosti dostaly svoj tragický spád. Nepo­učili sme sa z nešťastia iných, nuž musíme sa teraz učiť na vlastnej koži. Je to bolestná, ťaž­ká skúška, ale Boh a Slovensko je nánj

Next