Gardista, november 1944 (VI/244-267)

1944-11-03 / nr. 244

2 Ö3ERDISTX ’ Trpké chvíle Banskej Bystrice Dva mesiace v pazúroch českoboFševických pučistov — Kto udával tón? Ufňukaný Šrobár a spory s partizánmi Žilina, 2. novembra. Banská Bystrica... Po celé dva mesiace bola sídlom dobrodru­hov, vzbúrencov proti vlastnému národu a štá­tu, útulkom všetkých pochybných živlov, boľ­ševických vrahov a — postrachom statočných slovenských ľudí. Po celý ten čas chodily po uliciach B. Bystrice hliadky a kontroly raz žandárov­­četníkov, hneď zas vojakov, partizánov alebo povestnej GPU, ktorej robil neoce­niteľné služby povestný Jiŕí šujan. Vyšla tak na povrch všetka spodina ľudskej spoločnosti, ktorá nemilosrdne zatvárala, bila a vraždila každého, kto sa jej nezdal dosť spo­ľahlivý. Veľa ľudi bolo uväznených — pučisti tomu vraveli zaistených — v Banskej Bystrici, odkiaľ tie väčšie „kalibry" odvádzali do Slo­venskej Ľupče. Dni strachu a neistoty Prechádzame banskobystrickými ulicami 48 hodin po oslobodení. Vidieť ešte kde-tu vyhláš­ky „poverenca pre veci vnútorné“ Dr. Husáka. Jedna vraví o povinnej evidencii občianstva, druhá už o povinnej evakuácii, tretia o povin­nej účasti na pozemných prácach a pod. Po­dľa týchto vyhlášok by sa zdalo, že tu všetko krásne fungovalo, že tu vládol poriadok, pokoj a teda opravdivý raj. Lenže z krátkych viet Bystričanov sa dozviete, že to nebolo tak. Nikto si nebol istý, či ho v najbližšej chvíli neodvedú a „nezaistia“, lebo sta­čilo obyčajné udanie, že je niekto „gcs­­tapákom“, že má čiernu vysielačku, že je členom „Slovensko-nemeckej spoloč­nosti,“ že arizoval obchod, že bol vždy otvorene za slovenský štát, že venoval väčšiu sumu na Zimnú pomoc, že spro­stredkoval obchod, alebo dodal tovar pre nemeckú firmu“ — to všetko stačilo, aby mohol byť každý zaistený, a to hneď v Slovenskej Ľupči. Keď sa časom uverejnia príčiny zaistenia všetkých ľupčianskych väzňov, budú sa čudo­vať aj tí, čo doteraz mali pre tamtých v By­strici vždy ešte slovo ospravedlnenia a obha. joby. _ Banskobystrický miestny rozhlas fungoval od rána do večera. Prinášal všetky relácie lon­dýnskeho a moskovského rozhlasu okrem fron­tových zpráv, týkajúcich sa východného fron­tu, lebo podlá banskobystrického rozhlasu boľ­ševici boli už 13. septembra (!) 20 km od Pre­­šova a potom — aby sa ľudia mohli lepšie kla­mať — vymýšľaly sa bezvýznamné východo­slovenské dedinky, ktoré už malý možnosť okú­siť boľševický raj. Čo sa týka bojov na Slovensku, podľa miestneho rozhlasu Banskej Bystrice Nemci na všetkých úsekoch museli ustú­piť po „ťažkých stratách na životoch a na materiáli“ ... Keď v najbližších číslach prinesieme o tom re­portáž z časopisu Bojovník, orgánu tzv. česko­slovenskej armády na Slovensku, nájdeme vy­svetlenie, čo všetko museli pučisti povymýšľať, aby udržali vo svojich radoch náladu. A vôbec, čo sa týka propagandy, ukázali sa byť v Banskej Bystrici veľmi vynaliezaví. Po vzore našich nástenných novín vydávali ná­stenné noviny Hlas ľudu, ktoré im redigoval Michal Závodský, bývalý redaktor A-Zetu. Kto sa staral o náladu? Boľševická propaganda, ktorá všade účinne vytláčala tzv. demokratickú tlač, postarala sa aj o boľševické filmy. Z plakátov, ktoré tu ešte kde-tu nájsť, vidieť, že napr. v pondelok a v utorok, teda 23. a 24. októbra, mali v kine Pod Urplnom sovietsky film Nádej dúha a 30. a 31. októbra mali hrať tendenčný partizánsky za­hrotený film Hrdina. Pripravovali aj film Ona bráni vlasť, ale k tomu sa už tiež nedostali. Ako sme už v predošlom čísle uviedli, tón na pučistami obsadenom území udávala komu­nistická Pravda, ktorá mala redakciu na Ná­rodnej ulici č. 8. Bola ústredným orgánom ko­munistickej strany Slovenska. časopis Čas bol ústredným orgánom demo­kratickej strany na Slovensku a mal redakciu na Nábrežnej ul. 3 v miestnostiach obvodného sekretariátu HSDS. Myšlienkové bol veľmi rozpačitý a na veľmi biednej úrovni. Národnie Noviny, ktoré sa stály v prvých dňoch vzbúry hlásnou trúbou, ba aj orgánom Slovenskej národnej rady, klesly čoskoro už len na orgán — ani nie ústredný! — demokratickej strany na Slovensku, teda stal sa z nich časopis druhoradým, závislý na Čase, a vyjadro­­valy len mienku „demokratických evan­jelikov“ Redakciu mali v Evanjelickom spolku. Týždenník pre politiku, kultúru a hospodár­stvo Nové slovo mal redakciu na Národnej ul. č. 3 v byte Pittnera, ktorý sa stal prvou obe­ťou partizánov v Banskej Bystrici. Nové slovo vyšlo dovedna v 5. číslach, posledné s dátu­mom 22. októbra, a hlavnými splupracovníkmi boli: Michal Horváth, Dr. Ján Púll, Bohumil Lauschmann, D. M. Kmo, Ivan Petruščiak, Srb Dr. Miloševič, Štefan Rajs, Ľudovít Ková­čik, Dr. Michal Falt in, Dr. Alexander Matúš -ka, J. R. Lipka atď. Vydávateľom, majiteľom a _ zodpovedným redaktorom bol Dr. Gustáv Husák, poverenec pre veci vnútorné. Nové slo­vo bol jediným časopisom, v ktorom nebolo anonymov a v ktorom sa nebáli uviesť na ti­tulnej strane, že cena jedného výtlačku je 2.— Ks! Všetky ostatné časopisy uvádzaly cenu „po korune". * V poslednom čase fungovalo aj divadlo. Bol tu takmer kompletný súbor tzv. Komorného divadla z Turč. Sv. Martina, ktorého riadite­ľom bol tajomník Matice slovenskej Dr. Ján Marták. Hlavným režisérom bol Andrej Bagar a pomocným režisérom Zvarík. Paľo Bielik, ktorý bol v čase puču v Demä. novskej doline, pridal sa hneď k vzbúrencom, pokradol filmové zariadenia Nástupu a hneď sa dal nakrúcať film, ktorý mal mať názov „Odboj“. Martin Hollý, ktorého Paľo Bielik stiahol so sebou, pri prvej vhodnej príležitosti zutekal, a keď ho potom našli, zaistili ho. Podobne zaistili na Sedrii v Banskej Bystrici aj V. H. Kurthu, a redaktora Literárnych zve­stí Račka. Čechoslováci v pomykove • Naša zpráva, že Šrobár a ešte niekoľkí kutí čechoslováci zo Slovenskej národnej rady od­leteli do Londýna sťažovať si na boľševikov, našla potvrdenie aj v zprávach, získaných v Banskej Bystrici. Slovenská národná rada sa stala veľmi skoro spoločnosťou niekoľkých če­­choslovákov, ktorí boli svätosväte presvedčení, že sa Beneš so Stalinom záväzne dohovorili o vzniku ČSR a že Stalin vynaloží všetko úsilie a poskytne všetku pomoc, aby sa to čím prv stalo. Skutočnosť však dokázala niečo celkom iné. Boľševickým exponentom, shodeným ale­bo prišlým na Slovensko, nešlo ani najmenej o nejakú Benešovu ČRS, a vykonávali si na Slovensku svoje veci bez ohľadu na Slovenskú národnú radu, v ktorej aj tak hlavné rezorty, ako napr. povereníctvo pre veci vnútorné, ob­sadili si svojimi ľuďmi, starými a osvedčený­mi boľševikmi. Títo Stalnovi expenenti robili si, čo za najlepšie uznali a nikto im v tom ne­mohol prekážať. Keď prišla zpráva, že partizáni zavraž­dili katolíckeho kňaza šaláta, banskoby­strický biskup Dr. škrábik pobral sa k Šrobárovi a pýtal si vysvetlenie, prečo Šaláta zavraždili? Šrobárovi vyhŕkly do očú falošné farizejské slzy a vravel: „Ja za to nemôžem! To urobili parti­záni. Tí si robia, čo chcú. Mne samému vzali osobné auto. čo si pomôžem? Veď aj takého Ing. Jána Klinovského, ktorý nám ipiniesol 3 mil. Ks, zavraždili!“ ... V poslednej chvíli sa Šrobár vzdal predsed. nictva Slovenskej národnej rady, ktoré potom prevzal Dr. Jozef Lettrich. n Napätie medzi vojakmi a partizánmi Podobne napätá situácia bola aj medzi vo­jakmi a partizánmi. Vojaci aj po Bystrici chodili s automatickými pištoľami a stavali si k svojim autám ozbrojené stráže, lebo ne­bolo zriedkavosťou, že vojenské, nestrážené auto ukradli partizáni. V Bojovníkovi ozýva­­ly sa napokon otvorené slová nespokojnosti s partizánmi. V posledných dňoch prichádza­lo medzi vojakmi a partizánmi aj k otvore­ným bojom. Ľudia z našich dediniek nám vy­povedali. že keď prišli Po partizánoch naši vojaci, všetci si vydýchli, lefbo bol koniec drancovaniu a nebezpečenstvu života. A vôbec naši obyčajní vojaci, zväčša rozkazom odvelení do krajov, obsadených partizánmi a vzbúrencami, chovali sa vcelku pasívne a kde mohli, pomohli na­šim ľuďom Medzi prvými rozkazmi, ktoré Slovenská národná rada vydala, bol rozkaz vyprázdniť a tzv. povereníctvu pre zásobovanie uvoľniť Jezuitský kláštor na Rázusovej 9. Jezuiti do­stali na to 24 hodín. Bez pomoci našich aby. čajných vojakov, ktorí im pomáhali, by sa im to ani nebolo bývalo podarilo. Nová vláda v Rumunsku V nej sú najsilnejšie zastúpení komunisti — Vodca komunistov Patrascanu prevzal ministerstvo pravosúdia, aby mohol dôkladne prevádzať očistu Z Bernu, 2. novembra. United Press oznamuje z Bukurešti, že nová vláda ru­munská bola utvorená doterajším pred­sedom vlády Sanatescom s výhradou schválenia kráľom. Pozostáva zo štyroch liberálov, piatich národných zaranistov a šiestich členov takzvaného demokratic­kého frontu, t. j. komunistickej organi­zácie. Medzi nimi je vodca komunistov Patrascanu, ktorý svojou demisiou spô­sobil krízu prvej vlády Sanatesca. Patrascanu má ministerstvo pravo­súdia, ktorému pripadá rozhodujúca vláda pri takzvanej očiste štátneho aparátu, t. j. zlikvidovanie nekomu­nistických živlov. Komunisti so šiesti­mi kreslami majú teraz najsilnejšie zastúpenie vo vláde. Mániu a Bratia­­nu, ktorí sú vodcami národných zara­nistov a liberálov museli sa uspokojiť iba funkciou ministrov bez torby. Rekonštrukcia vlády má zreteľne cha­rakter ďalšieho vývoja na ceste určenej komunistami, ktorí zatlačujú liberálov a všetky dôležité pozície sami obsadzujú. Moskovský rozhlas od utorka stále prud­šie útočí proti starej rumunskej vláde a obviňoval liberálov, že sabotujú utvore­nie „demokratickej vlády“. Ešte utorok napoludnie Moskva citovala početné hla­sy bukureštských časopisov, v ktorých boly útoky na doterajšiu vládu. Hrôzy vojny v Holandsku Britovia pretrhli hrádze ostrova Walch er n a tisíce Holanďanov sa utopilo vo vlnách mora Vojnový zpravodajca EP, Waltera Felch­­nera oznamuje: »Prichádzam z mokrého pekla vo Wal­­cheren.« Z 35.000 Holanďanov na tomto ostrove, zaplavenom 2 a pol m vysokou vo­dou Severného mora, stratilo svoj život ná­sledkom zničenia hrádzí Britmi už 3—5000. 30.000 bojuje toh0 času zúfalo o svoj život, ktorý je ohrožený neprestajne stúpajúcimi vlnami, hladom, smädom a epdidémiami. Serooskerke bolo tak rýchlo zaplavené vlnami, že z 300 obyvateľov mohlo dosiah­nuť ochrannú hrádzu iba 20. Neďaleko od hrádze strhol nás prúd. Spadli sme. ostali sme trčať v kroví a boli sme odplavení. Plávali sme so všetkými silami k sedliac­kemu domu. Videli sme. ako bežali nemecki námorní delostrelci k hrádzi, vrhli sa do vody, aby s prúdom plávali k dedine, kde ľudia kričali zo striech svojich domov o pomoc. Jeden z domov sa zrútil. Videl som, ako zmizla vo vlnách celá rodina, muž, že­na a tri deti-24 hod. strávili sme s 2 deťmi, 80-ročným sedliakom a s mladou ženou, ktorá nepre­stajne volala šialeným hlasom za svojim mužom, ktorý bol na streche domu, ktorú sme prerazili, aby sme sa chránili pred mrazivým vetrom s ostrým dažďom v pod­krovnej komôrke. V našich mokrých ša­toch trpeli sme zimou. Cez celú noc preni­­kaly k nám zúfalé výkriky z dediny. Zo su­sednej obce Grypskerke plávaly k nám vše­tky možné domáce potreby a nadmuté telá, zahynuvšieho statku. Pri hrádzi nahroma­­dily sa telá utopených ľudí a zvierat, roz­bité vozy, náradie a iné veci. Ráno boli sme prevezení k hrádzi. V jednom z bunkerov dostali sme horúcu kávu. Na schodoch le­žali Holanďania, preživší túto noc, mužovia polonahí a ženy zahalené v pokrývky, kto­ré im dali nemeckí vojaci. Štábny lekár vy­dal nariadenie: »Potrebujeme predovšetkým pitnú vodu, pošlite nám ešte pokrývky.« S chorými ženami a deťmi odviezol som sa okolo večera zpät na motorovom člne. Vša­de, kde sme plávali okolo zaplavených de­dín a sedliackych domov, videli sme o po­moc kričiacich holandských sedliakov na najvyšších miestach domov a na strechách. Nemôžeme však im teraz pomôcť. Sú to obete nepriateľského teroru, ktorý uvrhnul tento úrodný holandský ostrov do skazy, lebo už sa asi navždy potopil vo vinách mo­ra. Nemeckej posádke predmostia podarilo sa odpútať sa z ostrova Walcherena so všetkými zbraniami a materiálom. Toto územie, ktgré bolo získané dlhoročnou prá­cou odvodňovaním mora a ktoré sa značu­­je za »záhradu Holandska«, je zničením priehrad celé zaplavené morom a navždy stratené. Toto nesmyselné pustošenie ne­vyradilo dôležité nemecké pozície, na dru­hej strane však spôsobilo neopísateľnú bie­du asi 33 0090 Holanďanov, ktori sú stlačení napriek všetkým snahám nemeckej posád­ky na najužší priestor a vystavení najväč­šej biede. Nemci v Holandsku zničili výluč­ne iba sladkovodné priehrady, pričom vše­tky priehrady proti moru nielenže zacho­vali, ale na niektorých miestach ešte aj zdokonalili. »Práca« britsko-amerických bombardovacích lietadiel zasiahla preto nie nemeckú posádku, ale holandské civilné obyvateľstvo. S. X. iöß ßtu na západné Slovensko V stredu 1. novembra napaludnie zdržiavaly sa nad územím západného Slo­venska j menšie sväzy nepriateľských bombardovacích lietadiel. Hlásenia o bombardovaní nedošly. Španielsko očistené . EP - Barcelona, 1. nov. — Generál MoS- cardo dostal v pondelok popoludní telefo­nickú výzvu od generála Dona Ricarda Martesa, vojenského veliteľa v Leride, v ktorej tento oznámil: »Už aj posledný čer­vený Španiel bol zatlačený zpät cez fran­cúzsku hranicu-« Pouličné boje v Athénach Zo Ženevy, 2. novembra. Grécka vláda pokúša sa zneva o uplätnie svojej moci. Keďže podľa zprávy United Pressu v Athé­nach aj v noci na stredu boly opäť boje medzi rozličnými skupinami partizánovi predseda vlády nariadil rozpustenie vše­tkých odporových organizácií a oznámil, že vláda zriadi vlastnú regulárnu armádu. Bitka v Pacifiku EP - New York, 1. nov. — Američania úradne oznamujú vylodenie japonských po­síl na ostrove Leyte. V zpráve z hlavného stanú Mac Arthura sa o tom hovorí: Tajfún o sile vetru až 70 míľ za hodinu značne ovplyvnil všetky operácie v oblasti Filipinu Japonci vylodili za ochrany tmy posily v Ormaci a na západnom pobreží ostrova Leyte. Posily boly dopravené z ostrova Ce­bu. Tri spojenecké lietadlové lode, jeden kríž­nik a jedna transportná loď potopené, šesť spojeneckých lietadlových lodí, dve bojové lode, dva krížniky, jedna transportné loď a tri nepriateľské vojnové lode neznámeho typu poškodené, oznámil císarský hlavný staň v utorok popoludní ako výsledok, kto­rý doeielily sväzy japonskej leteckej zbra­ne. nazvané »Kami Kaza« (božský vietor) od 25. okt. v neprestajných ťažkých útokoch pr0ti spojeneckej fiotovej jednotke a trans­portnej flote vo vodách východne od Fili­pín včítane zálivu Leyte. Na základe neskorších zpráv, k číslam, ktoré už holy uverejnené z príležitosti ná­mornej bitky pri Filipínach, treba pripojiť ešte tieto: Potopené: 1 krížnik, 2 torpédo­borce; poškodené: 2 lietadlové lode, 3 kríž* niky alebo torpédoborce. Japonské živé bomSy Z Tokia. 2, novembra. — O dosadení japon­ských „živých bômb“ oznamuje jeden vojnový dopisovateľ tieto podrobnosti: Posádky „živých bômb“ nastúpily pred han­gármi pred svojimi lietadlami. Hlavný veliteľ námorného letectva, ktorý priletel niekoľko minút predtým, prehovoril k malej skupine mladých pllótov. Rozmach, alebo sostup našej vlasti závisí na tomto okamihu, vyhlásil, zá­visí na vás. Ako svojho času „božská víchrica“ zahnala loďstvo Mongolov od pobrežia Japon­ská, tak je teraz vašou úlohou zahnať nepria­teľa od pôdy našej vlasti. Máte obetovať svoj život za cisára a vlasť. Hlavný veliteľ podal potom ruku každému letcovi. Zaspievali pieseň námorníctva. Veliteľ letišťa a celý pozemný personál po­sielajú lietadlám posledný pozdrav, kým ne­zmiznú v diaľke. Dňa 28. októbra dozvedel sa japonský národ z denného rozkazu hláv. veliteľa japonského loďstva, admirála Tojodu, mená dôstojníkov a poddôstojníkov oddielu Šlkišlma, ktorí sa vrhlil s osvojimi lietadlami na nepriateľské loďstvo a potopili lietadlovú loď a krížnik a zapálili ďalšiu lietadlovú loď. Za ochrany stí­hačiek, ktoré bojovaly s nepraiteľskými lietad. lami, vrhli sa na nepriateľské jednotky a za obrovských výbuchov boli s nimi strhnutí do hlbín. Prvý útok japonských živých bômb ja pyšným úspechom. Oddiel Šikišima splnil svoju povinnosť a už nejestvuje. Jeho tradícia však­­bude žiť. ** Pokles dovozu má pre Švajčiarsko za následok stále obmedzovanie zásobovacích možností v potravinách i v surovinách. ** Švédske železnice zaviedly elektrické rušne mimoriadne silnej konštrukcie o 3800 KS, konštruované na pohon ťažkých vlakov s príkrym stúpaním. Rušne majú tri hna­cie súkolia a vážia 102 ton. Každá lokomo­tíva utiahne vlak s váhou 2000 ton pri 8%« stupňoch stúpania. Najväčšia rýchlosť je 80 km za hodinu. Motory majú fúkací chladič novšieho typu. Studený vzduch ne­jde cez strojný priestor, ale cez zvláštne vetracie komory. Švédske železnice zamý­šľajú po vojne zaviesť malé, rýchle elek­trické vlaky s 3—4 vozmi pre 184 cestujú­cich 2. triedy. Rýchlosť vlaku 130 km hod. Vo Švédsku doteraz zelektrizovali 4500 km trate, čiže 41 percent celkovej štátnej že­lezničnej siete.

Next