Gardista, november 1944 (VI/244-267)
1944-11-03 / nr. 244
2 Ö3ERDISTX ’ Trpké chvíle Banskej Bystrice Dva mesiace v pazúroch českoboFševických pučistov — Kto udával tón? Ufňukaný Šrobár a spory s partizánmi Žilina, 2. novembra. Banská Bystrica... Po celé dva mesiace bola sídlom dobrodruhov, vzbúrencov proti vlastnému národu a štátu, útulkom všetkých pochybných živlov, boľševických vrahov a — postrachom statočných slovenských ľudí. Po celý ten čas chodily po uliciach B. Bystrice hliadky a kontroly raz žandárovčetníkov, hneď zas vojakov, partizánov alebo povestnej GPU, ktorej robil neoceniteľné služby povestný Jiŕí šujan. Vyšla tak na povrch všetka spodina ľudskej spoločnosti, ktorá nemilosrdne zatvárala, bila a vraždila každého, kto sa jej nezdal dosť spoľahlivý. Veľa ľudi bolo uväznených — pučisti tomu vraveli zaistených — v Banskej Bystrici, odkiaľ tie väčšie „kalibry" odvádzali do Slovenskej Ľupče. Dni strachu a neistoty Prechádzame banskobystrickými ulicami 48 hodin po oslobodení. Vidieť ešte kde-tu vyhlášky „poverenca pre veci vnútorné“ Dr. Husáka. Jedna vraví o povinnej evidencii občianstva, druhá už o povinnej evakuácii, tretia o povinnej účasti na pozemných prácach a pod. Podľa týchto vyhlášok by sa zdalo, že tu všetko krásne fungovalo, že tu vládol poriadok, pokoj a teda opravdivý raj. Lenže z krátkych viet Bystričanov sa dozviete, že to nebolo tak. Nikto si nebol istý, či ho v najbližšej chvíli neodvedú a „nezaistia“, lebo stačilo obyčajné udanie, že je niekto „gcstapákom“, že má čiernu vysielačku, že je členom „Slovensko-nemeckej spoločnosti,“ že arizoval obchod, že bol vždy otvorene za slovenský štát, že venoval väčšiu sumu na Zimnú pomoc, že sprostredkoval obchod, alebo dodal tovar pre nemeckú firmu“ — to všetko stačilo, aby mohol byť každý zaistený, a to hneď v Slovenskej Ľupči. Keď sa časom uverejnia príčiny zaistenia všetkých ľupčianskych väzňov, budú sa čudovať aj tí, čo doteraz mali pre tamtých v Bystrici vždy ešte slovo ospravedlnenia a obha. joby. _ Banskobystrický miestny rozhlas fungoval od rána do večera. Prinášal všetky relácie londýnskeho a moskovského rozhlasu okrem frontových zpráv, týkajúcich sa východného frontu, lebo podlá banskobystrického rozhlasu boľševici boli už 13. septembra (!) 20 km od Prešova a potom — aby sa ľudia mohli lepšie klamať — vymýšľaly sa bezvýznamné východoslovenské dedinky, ktoré už malý možnosť okúsiť boľševický raj. Čo sa týka bojov na Slovensku, podľa miestneho rozhlasu Banskej Bystrice Nemci na všetkých úsekoch museli ustúpiť po „ťažkých stratách na životoch a na materiáli“ ... Keď v najbližších číslach prinesieme o tom reportáž z časopisu Bojovník, orgánu tzv. československej armády na Slovensku, nájdeme vysvetlenie, čo všetko museli pučisti povymýšľať, aby udržali vo svojich radoch náladu. A vôbec, čo sa týka propagandy, ukázali sa byť v Banskej Bystrici veľmi vynaliezaví. Po vzore našich nástenných novín vydávali nástenné noviny Hlas ľudu, ktoré im redigoval Michal Závodský, bývalý redaktor A-Zetu. Kto sa staral o náladu? Boľševická propaganda, ktorá všade účinne vytláčala tzv. demokratickú tlač, postarala sa aj o boľševické filmy. Z plakátov, ktoré tu ešte kde-tu nájsť, vidieť, že napr. v pondelok a v utorok, teda 23. a 24. októbra, mali v kine Pod Urplnom sovietsky film Nádej dúha a 30. a 31. októbra mali hrať tendenčný partizánsky zahrotený film Hrdina. Pripravovali aj film Ona bráni vlasť, ale k tomu sa už tiež nedostali. Ako sme už v predošlom čísle uviedli, tón na pučistami obsadenom území udávala komunistická Pravda, ktorá mala redakciu na Národnej ulici č. 8. Bola ústredným orgánom komunistickej strany Slovenska. časopis Čas bol ústredným orgánom demokratickej strany na Slovensku a mal redakciu na Nábrežnej ul. 3 v miestnostiach obvodného sekretariátu HSDS. Myšlienkové bol veľmi rozpačitý a na veľmi biednej úrovni. Národnie Noviny, ktoré sa stály v prvých dňoch vzbúry hlásnou trúbou, ba aj orgánom Slovenskej národnej rady, klesly čoskoro už len na orgán — ani nie ústredný! — demokratickej strany na Slovensku, teda stal sa z nich časopis druhoradým, závislý na Čase, a vyjadrovaly len mienku „demokratických evanjelikov“ Redakciu mali v Evanjelickom spolku. Týždenník pre politiku, kultúru a hospodárstvo Nové slovo mal redakciu na Národnej ul. č. 3 v byte Pittnera, ktorý sa stal prvou obeťou partizánov v Banskej Bystrici. Nové slovo vyšlo dovedna v 5. číslach, posledné s dátumom 22. októbra, a hlavnými splupracovníkmi boli: Michal Horváth, Dr. Ján Púll, Bohumil Lauschmann, D. M. Kmo, Ivan Petruščiak, Srb Dr. Miloševič, Štefan Rajs, Ľudovít Kováčik, Dr. Michal Falt in, Dr. Alexander Matúš -ka, J. R. Lipka atď. Vydávateľom, majiteľom a _ zodpovedným redaktorom bol Dr. Gustáv Husák, poverenec pre veci vnútorné. Nové slovo bol jediným časopisom, v ktorom nebolo anonymov a v ktorom sa nebáli uviesť na titulnej strane, že cena jedného výtlačku je 2.— Ks! Všetky ostatné časopisy uvádzaly cenu „po korune". * V poslednom čase fungovalo aj divadlo. Bol tu takmer kompletný súbor tzv. Komorného divadla z Turč. Sv. Martina, ktorého riaditeľom bol tajomník Matice slovenskej Dr. Ján Marták. Hlavným režisérom bol Andrej Bagar a pomocným režisérom Zvarík. Paľo Bielik, ktorý bol v čase puču v Demä. novskej doline, pridal sa hneď k vzbúrencom, pokradol filmové zariadenia Nástupu a hneď sa dal nakrúcať film, ktorý mal mať názov „Odboj“. Martin Hollý, ktorého Paľo Bielik stiahol so sebou, pri prvej vhodnej príležitosti zutekal, a keď ho potom našli, zaistili ho. Podobne zaistili na Sedrii v Banskej Bystrici aj V. H. Kurthu, a redaktora Literárnych zvestí Račka. Čechoslováci v pomykove • Naša zpráva, že Šrobár a ešte niekoľkí kutí čechoslováci zo Slovenskej národnej rady odleteli do Londýna sťažovať si na boľševikov, našla potvrdenie aj v zprávach, získaných v Banskej Bystrici. Slovenská národná rada sa stala veľmi skoro spoločnosťou niekoľkých čechoslovákov, ktorí boli svätosväte presvedčení, že sa Beneš so Stalinom záväzne dohovorili o vzniku ČSR a že Stalin vynaloží všetko úsilie a poskytne všetku pomoc, aby sa to čím prv stalo. Skutočnosť však dokázala niečo celkom iné. Boľševickým exponentom, shodeným alebo prišlým na Slovensko, nešlo ani najmenej o nejakú Benešovu ČRS, a vykonávali si na Slovensku svoje veci bez ohľadu na Slovenskú národnú radu, v ktorej aj tak hlavné rezorty, ako napr. povereníctvo pre veci vnútorné, obsadili si svojimi ľuďmi, starými a osvedčenými boľševikmi. Títo Stalnovi expenenti robili si, čo za najlepšie uznali a nikto im v tom nemohol prekážať. Keď prišla zpráva, že partizáni zavraždili katolíckeho kňaza šaláta, banskobystrický biskup Dr. škrábik pobral sa k Šrobárovi a pýtal si vysvetlenie, prečo Šaláta zavraždili? Šrobárovi vyhŕkly do očú falošné farizejské slzy a vravel: „Ja za to nemôžem! To urobili partizáni. Tí si robia, čo chcú. Mne samému vzali osobné auto. čo si pomôžem? Veď aj takého Ing. Jána Klinovského, ktorý nám ipiniesol 3 mil. Ks, zavraždili!“ ... V poslednej chvíli sa Šrobár vzdal predsed. nictva Slovenskej národnej rady, ktoré potom prevzal Dr. Jozef Lettrich. n Napätie medzi vojakmi a partizánmi Podobne napätá situácia bola aj medzi vojakmi a partizánmi. Vojaci aj po Bystrici chodili s automatickými pištoľami a stavali si k svojim autám ozbrojené stráže, lebo nebolo zriedkavosťou, že vojenské, nestrážené auto ukradli partizáni. V Bojovníkovi ozývaly sa napokon otvorené slová nespokojnosti s partizánmi. V posledných dňoch prichádzalo medzi vojakmi a partizánmi aj k otvoreným bojom. Ľudia z našich dediniek nám vypovedali. že keď prišli Po partizánoch naši vojaci, všetci si vydýchli, lefbo bol koniec drancovaniu a nebezpečenstvu života. A vôbec naši obyčajní vojaci, zväčša rozkazom odvelení do krajov, obsadených partizánmi a vzbúrencami, chovali sa vcelku pasívne a kde mohli, pomohli našim ľuďom Medzi prvými rozkazmi, ktoré Slovenská národná rada vydala, bol rozkaz vyprázdniť a tzv. povereníctvu pre zásobovanie uvoľniť Jezuitský kláštor na Rázusovej 9. Jezuiti dostali na to 24 hodín. Bez pomoci našich aby. čajných vojakov, ktorí im pomáhali, by sa im to ani nebolo bývalo podarilo. Nová vláda v Rumunsku V nej sú najsilnejšie zastúpení komunisti — Vodca komunistov Patrascanu prevzal ministerstvo pravosúdia, aby mohol dôkladne prevádzať očistu Z Bernu, 2. novembra. United Press oznamuje z Bukurešti, že nová vláda rumunská bola utvorená doterajším predsedom vlády Sanatescom s výhradou schválenia kráľom. Pozostáva zo štyroch liberálov, piatich národných zaranistov a šiestich členov takzvaného demokratického frontu, t. j. komunistickej organizácie. Medzi nimi je vodca komunistov Patrascanu, ktorý svojou demisiou spôsobil krízu prvej vlády Sanatesca. Patrascanu má ministerstvo pravosúdia, ktorému pripadá rozhodujúca vláda pri takzvanej očiste štátneho aparátu, t. j. zlikvidovanie nekomunistických živlov. Komunisti so šiestimi kreslami majú teraz najsilnejšie zastúpenie vo vláde. Mániu a Bratianu, ktorí sú vodcami národných zaranistov a liberálov museli sa uspokojiť iba funkciou ministrov bez torby. Rekonštrukcia vlády má zreteľne charakter ďalšieho vývoja na ceste určenej komunistami, ktorí zatlačujú liberálov a všetky dôležité pozície sami obsadzujú. Moskovský rozhlas od utorka stále prudšie útočí proti starej rumunskej vláde a obviňoval liberálov, že sabotujú utvorenie „demokratickej vlády“. Ešte utorok napoludnie Moskva citovala početné hlasy bukureštských časopisov, v ktorých boly útoky na doterajšiu vládu. Hrôzy vojny v Holandsku Britovia pretrhli hrádze ostrova Walch er n a tisíce Holanďanov sa utopilo vo vlnách mora Vojnový zpravodajca EP, Waltera Felchnera oznamuje: »Prichádzam z mokrého pekla vo Walcheren.« Z 35.000 Holanďanov na tomto ostrove, zaplavenom 2 a pol m vysokou vodou Severného mora, stratilo svoj život následkom zničenia hrádzí Britmi už 3—5000. 30.000 bojuje toh0 času zúfalo o svoj život, ktorý je ohrožený neprestajne stúpajúcimi vlnami, hladom, smädom a epdidémiami. Serooskerke bolo tak rýchlo zaplavené vlnami, že z 300 obyvateľov mohlo dosiahnuť ochrannú hrádzu iba 20. Neďaleko od hrádze strhol nás prúd. Spadli sme. ostali sme trčať v kroví a boli sme odplavení. Plávali sme so všetkými silami k sedliackemu domu. Videli sme. ako bežali nemecki námorní delostrelci k hrádzi, vrhli sa do vody, aby s prúdom plávali k dedine, kde ľudia kričali zo striech svojich domov o pomoc. Jeden z domov sa zrútil. Videl som, ako zmizla vo vlnách celá rodina, muž, žena a tri deti-24 hod. strávili sme s 2 deťmi, 80-ročným sedliakom a s mladou ženou, ktorá neprestajne volala šialeným hlasom za svojim mužom, ktorý bol na streche domu, ktorú sme prerazili, aby sme sa chránili pred mrazivým vetrom s ostrým dažďom v podkrovnej komôrke. V našich mokrých šatoch trpeli sme zimou. Cez celú noc prenikaly k nám zúfalé výkriky z dediny. Zo susednej obce Grypskerke plávaly k nám všetky možné domáce potreby a nadmuté telá, zahynuvšieho statku. Pri hrádzi nahromadily sa telá utopených ľudí a zvierat, rozbité vozy, náradie a iné veci. Ráno boli sme prevezení k hrádzi. V jednom z bunkerov dostali sme horúcu kávu. Na schodoch ležali Holanďania, preživší túto noc, mužovia polonahí a ženy zahalené v pokrývky, ktoré im dali nemeckí vojaci. Štábny lekár vydal nariadenie: »Potrebujeme predovšetkým pitnú vodu, pošlite nám ešte pokrývky.« S chorými ženami a deťmi odviezol som sa okolo večera zpät na motorovom člne. Všade, kde sme plávali okolo zaplavených dedín a sedliackych domov, videli sme o pomoc kričiacich holandských sedliakov na najvyšších miestach domov a na strechách. Nemôžeme však im teraz pomôcť. Sú to obete nepriateľského teroru, ktorý uvrhnul tento úrodný holandský ostrov do skazy, lebo už sa asi navždy potopil vo vinách mora. Nemeckej posádke predmostia podarilo sa odpútať sa z ostrova Walcherena so všetkými zbraniami a materiálom. Toto územie, ktgré bolo získané dlhoročnou prácou odvodňovaním mora a ktoré sa značuje za »záhradu Holandska«, je zničením priehrad celé zaplavené morom a navždy stratené. Toto nesmyselné pustošenie nevyradilo dôležité nemecké pozície, na druhej strane však spôsobilo neopísateľnú biedu asi 33 0090 Holanďanov, ktori sú stlačení napriek všetkým snahám nemeckej posádky na najužší priestor a vystavení najväčšej biede. Nemci v Holandsku zničili výlučne iba sladkovodné priehrady, pričom všetky priehrady proti moru nielenže zachovali, ale na niektorých miestach ešte aj zdokonalili. »Práca« britsko-amerických bombardovacích lietadiel zasiahla preto nie nemeckú posádku, ale holandské civilné obyvateľstvo. S. X. iöß ßtu na západné Slovensko V stredu 1. novembra napaludnie zdržiavaly sa nad územím západného Slovenska j menšie sväzy nepriateľských bombardovacích lietadiel. Hlásenia o bombardovaní nedošly. Španielsko očistené . EP - Barcelona, 1. nov. — Generál MoS- cardo dostal v pondelok popoludní telefonickú výzvu od generála Dona Ricarda Martesa, vojenského veliteľa v Leride, v ktorej tento oznámil: »Už aj posledný červený Španiel bol zatlačený zpät cez francúzsku hranicu-« Pouličné boje v Athénach Zo Ženevy, 2. novembra. Grécka vláda pokúša sa zneva o uplätnie svojej moci. Keďže podľa zprávy United Pressu v Athénach aj v noci na stredu boly opäť boje medzi rozličnými skupinami partizánovi predseda vlády nariadil rozpustenie všetkých odporových organizácií a oznámil, že vláda zriadi vlastnú regulárnu armádu. Bitka v Pacifiku EP - New York, 1. nov. — Američania úradne oznamujú vylodenie japonských posíl na ostrove Leyte. V zpráve z hlavného stanú Mac Arthura sa o tom hovorí: Tajfún o sile vetru až 70 míľ za hodinu značne ovplyvnil všetky operácie v oblasti Filipinu Japonci vylodili za ochrany tmy posily v Ormaci a na západnom pobreží ostrova Leyte. Posily boly dopravené z ostrova Cebu. Tri spojenecké lietadlové lode, jeden krížnik a jedna transportná loď potopené, šesť spojeneckých lietadlových lodí, dve bojové lode, dva krížniky, jedna transportné loď a tri nepriateľské vojnové lode neznámeho typu poškodené, oznámil císarský hlavný staň v utorok popoludní ako výsledok, ktorý doeielily sväzy japonskej leteckej zbrane. nazvané »Kami Kaza« (božský vietor) od 25. okt. v neprestajných ťažkých útokoch pr0ti spojeneckej fiotovej jednotke a transportnej flote vo vodách východne od Filipín včítane zálivu Leyte. Na základe neskorších zpráv, k číslam, ktoré už holy uverejnené z príležitosti námornej bitky pri Filipínach, treba pripojiť ešte tieto: Potopené: 1 krížnik, 2 torpédoborce; poškodené: 2 lietadlové lode, 3 kríž* niky alebo torpédoborce. Japonské živé bomSy Z Tokia. 2, novembra. — O dosadení japonských „živých bômb“ oznamuje jeden vojnový dopisovateľ tieto podrobnosti: Posádky „živých bômb“ nastúpily pred hangármi pred svojimi lietadlami. Hlavný veliteľ námorného letectva, ktorý priletel niekoľko minút predtým, prehovoril k malej skupine mladých pllótov. Rozmach, alebo sostup našej vlasti závisí na tomto okamihu, vyhlásil, závisí na vás. Ako svojho času „božská víchrica“ zahnala loďstvo Mongolov od pobrežia Japonská, tak je teraz vašou úlohou zahnať nepriateľa od pôdy našej vlasti. Máte obetovať svoj život za cisára a vlasť. Hlavný veliteľ podal potom ruku každému letcovi. Zaspievali pieseň námorníctva. Veliteľ letišťa a celý pozemný personál posielajú lietadlám posledný pozdrav, kým nezmiznú v diaľke. Dňa 28. októbra dozvedel sa japonský národ z denného rozkazu hláv. veliteľa japonského loďstva, admirála Tojodu, mená dôstojníkov a poddôstojníkov oddielu Šlkišlma, ktorí sa vrhlil s osvojimi lietadlami na nepriateľské loďstvo a potopili lietadlovú loď a krížnik a zapálili ďalšiu lietadlovú loď. Za ochrany stíhačiek, ktoré bojovaly s nepraiteľskými lietad. lami, vrhli sa na nepriateľské jednotky a za obrovských výbuchov boli s nimi strhnutí do hlbín. Prvý útok japonských živých bômb ja pyšným úspechom. Oddiel Šikišima splnil svoju povinnosť a už nejestvuje. Jeho tradícia všakbude žiť. ** Pokles dovozu má pre Švajčiarsko za následok stále obmedzovanie zásobovacích možností v potravinách i v surovinách. ** Švédske železnice zaviedly elektrické rušne mimoriadne silnej konštrukcie o 3800 KS, konštruované na pohon ťažkých vlakov s príkrym stúpaním. Rušne majú tri hnacie súkolia a vážia 102 ton. Každá lokomotíva utiahne vlak s váhou 2000 ton pri 8%« stupňoch stúpania. Najväčšia rýchlosť je 80 km za hodinu. Motory majú fúkací chladič novšieho typu. Studený vzduch nejde cez strojný priestor, ale cez zvláštne vetracie komory. Švédske železnice zamýšľajú po vojne zaviesť malé, rýchle elektrické vlaky s 3—4 vozmi pre 184 cestujúcich 2. triedy. Rýchlosť vlaku 130 km hod. Vo Švédsku doteraz zelektrizovali 4500 km trate, čiže 41 percent celkovej štátnej železničnej siete.