Gardista, január 1945 (VII/1-25)

1945-01-02 / nr. 1

Ročník VII., čís. 1 Pondelok, 1. januára 1945//z sw± -jwuU Za 1J0 Kj Podomové boje v Budapešti Tuhé boje o Adlerhegy a Gellérthegy — Všetci mužovia v zbrani — Na severe prešli Nemci a Maďari na západný breh Hrona — Na západe silný útok 3. americkej armády Z Berlína, 30. decembra. Medzinárodná infor­mačná kancelária oznamuje o bojoch v Ma­ďarsku: Po tom, čo Sovietsky sväz v zalesnenom te­réne severne od dunajského kolena stal sa prí­liš silným, nemecké a maďarské oddiely za účelom úspory síl a vytvorenia miestnych zá­loh silnými zadnými vojmi kryjúc svoj úmysel, odpútaly sa nepozorovane od nepriateľa a na­priek ťažkým terénnym pomerom prekročily rieku Hron. Hoci na rieke plávajú ľadové kry­hy a napriek tomu, že vedie cez ňu len nie­koľko úzkych mostov, operácia sa podarila v plnom rozsahu. Nemcom sa podarilo odviezť na západný breh bez škôd celý vojnový mate­riál a tu vybudovali hneď nové pozície. Sovieti príliš neskoro zbadali nemecké operácie. Potom zaútočili, ale do prázdneho. Nemci zmarili via­ceré pokusy Sovietov o prekročenie rieky a prielom do nemeckého frontu. V protiútoku zatlačili aj dve menšie predmostia, ktoré sa podarilo boľševikom vybudovať popoludní ha východnom brehu Hrona. Iba pri ústí Hrona do Dunaja bol boj včera večer ešte nerozhod­nutý. Južne od slovenskej h”anice nemecké panciemikové oddiely prenikly pri Šahách hlbo­ko do pozícií boľševikov a tým zmarily akciu, ktorú Sovieti pripravovali. Kým malé mesto Sečany, okolo ktorého leží tisíce mŕtvych boľ­ševikov, po rozhorčených podomových bojoch bolo váprázdnené, stroskotaly všetky ostatné sovietske útoky, ktoré uskutočnili s miestne sú­stredenými silami južne od Šalgotarjánu a juž­ne od Rimavskej Soboty. Východne od Košíc, kde boľševici s masovanými silami po celý me­siac útočili na cestu z Michaloviec, očistenie zpät dobytého územia je skoro skončené, Nemci zničili, poťažne zajali všetky odporové hniezda Sovietov. Boj o Budapešť Nemecká a maďarská posádka v Budape­šti kladie aj naďalej rozhorčený odpor a týmto núti sovietske vedenie, aby na obko­lesenie mesta stiahlo ohromné sily, ktoré chýbajú v ostatných operačných oblastiach. V dôsledku toho operácie medzi východným, brehom Rlatenského jazera a južným bre­hom Dunaja západne od Ostrihomu, Hronu podstatne spomalilv, ba na niektorých mie­stach úplne zastavilv. Nemecké vedenie týmto získalo čas na posilnenie svojich svä_ zov zálohami, ktoré sa v úplnom poriadku boly stiahlv a postupujúcim sovietskym pŕtdn.'m odd’elom na výhodných terénnych pozíciách stále odporovalv. Tieto sväzy na mnohých miestach, prešlv do protiútoku. Menšie skupiny síl, ktoré malv rczkaz brá­niť pokiaľ len bude možné svoje postave­nia, prebily sa cez boľševické útočné kliny a po zničení mnohých boľševických prie­­zvedných oddielov a stráží dosiahly nové nemecké línie. Sovietske útoky v tejto oblasti mieria se­verozápadným smerom a južne od Dunaja na západ cez výbežky Bakoňských hôr KAMARÁTI, R — Bratislava, 30. decembra. Minuloročná bilancia je pre nás Slovákov bolestná; vari najbolestnejšia, akú môžeme vo svojich krušných, tŕnistých dejinách dosiaľ zaznamenať. Bolestná nielen preto, že nás stála tisíce slovenských životov a za miliardy slovenského majetku, ale bolestná najmä tým, že sme za ňu v značnej miere sami zodpoved­ní. Ukázali sme sa proste malými a slabými. Nezvládli sme zodpovedné úlohy, ktoré nám čas predložil, aj keď tu bolo dosť predpokla­dov na ich zvládnutie. Politicky síce pred šiestimi rokmi sme zvíťazil, ale — nakazení mravne — uviazli sme v hriechoch minulosti, ktoré len-len že nás nestrhly do prepasti. Aj keď sme prvý náraz s božou a nemeckou pomocou prekonali, vývoj v tomto smere ne­možno ešte pokladať za ukončený. Tým viac, že ho medzinárodne komplikuje vojnové a po­litické položenie nášho kontinentu. No, hoci sa nepriateľovi nateraz darí, hoci nebezpečne preniká do nášho životného priestoru a usi­luje sa ovládať nás, pesimizmus bol by ne­opodstatnený a odhadzovanie pušiek do žita predčasné. Kto drží ruku na tepne Európy a pozorne sleduje vývoj udalostí, tomu ani v tej­to vojnovej povíchrici neunikne prebúdzanie sa nových, zdravých, dosiaľ utajených síl, ktoré v odvekej zákonitosti tohto priestoru nastupujú do rozhodnej obrany a ktorých ví­ťazstvo je len otázkou času, ako to bolo za vpádu Avarov, Tatárov, Turkov a iných hôrd z východu, pravda, s časovým odmocnením, primeraným našej dobe. Čo sa tu rúca a bez. nouejne pada, to je len starý svet so svojimi neudržateľnými rekvizitami politickými, hos­podárskymi a najmä sociálnymi. Padajú zhnité zvyšky feudalizmu, liberalizmu so všetkými svojimi chorobnými výhonkami rodových a hmotných výsad, ako nám to výrazne ukazu­je prípad Talianska, Rumunska, Bulharska, Grécka, bývalej Juhoslávie, Maďarska atď. A za týmto by nebolo čo žialiť. Naopak, v his­torickej peršpektíve tento vývoj — aj keď sa uskutočňuje v takej drastickej forme — v ko­nečnom výsledku treba len vítať. Veď, čo sa tu dalo robiť? Nebolo ochoty riešiť nahroma­dené problémy dobrovoľne, nuž s logickou ne­vyhnutnosťou musel nastúpiť takýto krvavý spôsob očisty. Z tohto hľadiska treba posudzovať aj minu­loročné udalosti u nás. Hoci naša problemati­ka je podstatne iná, hoci tej stariny sme mali nepomeme menej, jednako — podľahli sme niektorým nebezpečným chorobám svojej do­by. Preto tiež — priotrávení a dusení chorým okolím — museli sme sa podriadiť tvrdým zá­konom, vyplývajúcim z takéhoto procesu a voľky-nevoľky prijať všetky drastické spôso­by krvavej liečby. Ani u nás nebolo dosť dob­rej vôle, aj my odbočili sme na krivé chod­níčky, za bludnými svetielkami osobných a skupinových záujmov. Holdovali sme mamone, osobným ambíciám, pohodliu, požívačnosti, dali sme sa unášať všelijakými preludmi a ne­návisťou, nastavovali sme často obidve uši fa­lošným prorokom, začali sme sa deliť, vypí­nať jedni nad druhýc čo prišlo, muselo prísť. takže koniec-koncov, Dnes síce vieme, že vojna na naše územie by bola prišla aj bez toho, že pri svojej početnej malosti tak či onak boli by sme sa stali bojovým územim, no jed­no, čo nás dnes vari najviac trápi, v každom prípade mohli sme si ušetriť. Pri troche dobrej vôle a zdravého rozumu nemuseli sme mať nepríjemné vedomie, že prv než prišlo na nás vojnové navštívenie, za ktoré sme nemohli, sa­mi sme si zasadili ťažkú ranu, ktorá nás teraz mravne 1 uráža a bolí. No, čo sa stalo, stalo sa Odčiniť sa už nedá, najmä čo sa týka škôd. Preto ani nerekrimi. nujme. Napokon ... Veď niet, alebo aspoň ne­má byť takého nešťastia, z ktorého by sa roz­umný človek nepoučil. Nemuseli sme sa síce učiť na vlastnej koži, i.eď tu bolo už toľko po­učných príkla v, ale keď sa v jednako tak majú, poučme sa na nej aspoň teraz, a to do všetkých dôsledkov. Nezatvárajme oči pred tvrdou skutočnosťou, ktorá nás obklopuje so všetkých strán, nezachraňujme staré graty, ktoré nestoja za reč, ale sústreďme celú svoju pozornosť, všetky svoje sily na odstraňovanie horľavín a na potláčanie požiaru, ktorý okolo nás blčí. Tým viac a tým horlivéjšie, že mnohí dosiaľ nechápu úlohy. kajúce na nás, ba ne­uverím^”-’* si ani nebezpečenstvo, ktoré nám hrozí, ak ich nesplníme Osud týchto ľudí tak či onak je už spečatený. Krvavá povíchrica ich zmetie, utopia sa vo vlastnej bezradnosti alebo nečinnosti, preto ich miesta budú musieť VYDRŽAŤ! zaujať chlapi, plní odvahy a sily, ktorí budú vedieť vzdorova nielen náporu, ale — až nápor pominie — i budovať nanovo z trosiek svoju ťažko postihnutú domovinu. Nuž len sa nebáť tej krvavej povíchrice, za­víjanie a mrazivý chlad ktorej nám už nie­koľko mesiacov dáva tušiť, že nastávajúci rok 1945 nebude ľahký. Počítajme s ňou ako s ne­­vyhnutosťou, tak, ako sa svedčí na chlapov, a zachovajme sa v nej naozaj po chlapsky, lebo čím viac nás bude takých, tým skôr a tým ľahšie ju prežijeme. Podľa všetkého, narobí nám ďalšie škody, odnesie všeličo z toho, čo Nemci ich na výšinách pred nížinou všade odrazili. Západne a severozápadne od Sto­ličného Belehradu Nemci koncentrovanými útokmi pancierových bojových skupín od­razili viaceré sovietske útočné čelá, ktoré obkolesili a vyhladili. Severne od Felső Ga­la sovietske jazdecké sväzy dostaly sa do pasce a Nemci ich až na malé zvyšky vy­hladili. Na budapeštianskom fronte sa situácia veľmi nezmenila. Obliehatelia postupujú stále opatrne pred východnými predmostiami a robia priezvedné útoky iba slabšími silami, ktoré nemecká obranná paľba udržuje v úctyhodnej vzdialenosti. EP hlási z Budapešti, že v hlavnom me­ste Maďarska zúri rozhorčená podomová bitka teraz už na obidvoch brehoch Dunaja o kopce Adlgrhegy a Gellérthegy, ako aj o nádherné budovy na výšinách pravého du­najského brehu a naľavo od prúdu na krás. nych cestách pozdĺž dunajského nábrežia. Potom, čo sa Sovieti prepracovali po krva­vých bojoch zblízka do predmostí, nastú­pila nemecko-maďarská posádka do domov v jadre mesta, kde sa aj vo štvrtok so strojnými zbraňami, ručnými granátmi bo­jovalo zblízka a kde sa udržala proti prud­kým útokom Sovietov. Západne cd hlavné­ho mesta—podnikli Sovieti medzi Biaten­­ským jazerom a Dunajom nové pokusy na západ. Všetky tieto výpady nemecké divízie odra zilv. Iba vo štvrtiach na západnom brehu Dunaja došlo opäť ku krvavým bojom zblízka o jed­notlivé budovy, ktoré nemecké a maďarské oddiely úspešne bránily. Každý komplex domov podobá sa pevnosti, z ktorej búši do Sovietov zúrivá paľba. Medzi troskami domov na zniče­ných uliciach hromadia sa pänciemikové vozy. Nemecké útočné delá a pnotipancipmikové de­lá, ktorých šrapnele dopadaly ná míny, spôso­bilý boľševikom opäť vysoké krvavé a mate­nás dosiaľ obklopovalo a čím sa neraz nedalo pohnúť, no — popri svojich nepríjemných stránkach bude mať iste aj dobré následky. Zbaví nás toho, čo tu bolo neduživé, choré, prehnité, staré, neschopné života, čo nám za­vadzalo a hatilo náš národný vývoj. Tieto trosky nás nesmú v nijakom prípade mýliť. Naopak, ony musia byť podnetom pre budova­nie nového, lepšieho života. Že to okolo bude ešte hvižďať, že padajúce múry ohrožovať aj životy slovenských ľudí? Kamaráti, vydržať! Zaťať zuby a vydržať, lebo to je vôľa božia, lebo to tak musí by, lebo — kto dlhšie vydrží, ten nakoniec aj zvíťazí. Toto nech je našou devizou do nového ro­ku 1945. riálne straty. Medzi horiacimi domami ostalo 47 sovietskych tankov. Obyvateľstvo mesta prejavuje hrdinskú disciplínu a ochotne vyko­náva nariadenia úradov. Všetci mužovia, ktorí sú zbrane schopní, hlásili sa dobrovoľne do boja. Ženy a deti vypomáhajú ako ošetrova­teľky. Boje na západnom front® Po ťažkých stratách, ktoré v predošlý deň utrpely americké pancierové formácie v ob­lasti Grandmeilu pri útoku na nemecké zá­­tvorové pozície, keďže tu narazily priamo na hustý zátvorový protipancierový cieľ nemec­kých obranných síl, Američania včera na ce­lom severnom úseku zimnej bitky, v Ardénach zachovávali pomerne pokoj. Nemci zaútočili pancierovými bojovými skupinami a útočnými delami a vnikli hlboko medzi americké pance­­rové a pechotné zálohy, pričom im spôsobili ťažké straty. Rozprášení Američania utrpeli také krvavé straty, že sa museli vzdať pripra­vovaného náporu. Tým silnejšia, bola však aktivita Američa­nov na južnom krídle ardenského frontu. Tu zaútočili divízie 3. americkej armády pod ve­liteľstvom generála Pattona na širokom fron­te a vrhali stále nové sily do bojov, ktorých ťažisko bolo opäť v oblasti juhozápadne od Bastogne a v strednom Luxembursku. Kým Nemcom sa podarilo odraziť všetky útoky pri Bastogne, americké pancierové sily severne od Saueri rozšírily o niečo svoje predmostie, ktoré tu majú vybúdované už dva dni. Dosadením miestnych nemeckých zásah'ových záloh, ktoré prostriedkami pre boj zblízka zničily 13 ťaž­kých tankov, ďalší postup Američanov bol zastavený. Medzi Saiarou a Rýnom pokračovaly nemec­ké divízie vo viacerých miestnych akciách na očisťovanie terénu, pričom okrem početných zajatcov získaly značnú korisť zbrani a voj­nového materiálu najrozličnejšieho druh,:. V hornom Alsasku a pri Cáchach nedošlo nikde k väčším bojovým akciám. Na talianskom fronte včerajší deň prešiel bez pozoruhodnejších bo­jových akcií. Na západnom krídle pokračovaly nemecké oddiely v očisťovaní terénu získané­ho v predchádzajúce dni v údolí Serchio. Me­dziiným Nemci ukoristili niekoľko skladov streliva a šatstva. Na jadranskom krídle jednotky 8. britskej armády po celý deň severovýchodne od Faen­­zy slabšie útočily proti nemeckým zátvorovým postaveniam, pričom sa im však nepodarilo rozraziť nemecké predpolné zaistenia. Aj zá­padne od Via Adriatica stroskotal útok ka­nadských oddielov, podporovaných panciermi, na nemeckej obrannej paľbe. Na bojisku zo­­staly tri bojové vozy. do nížiny juhovýchodne od Komárna Vysoké vyznamenanie baľka Škulíéíyho Turí. Sv. Martin, 30. decembra. — V pia­tok 29. decembra t. r. navštívil v zastúpení vyslanca Veľkonemeckej ríše Hansa Elarda Ludina, Ieg. radca Walter Lohmann správ­cu Matice slovenskej v Turč. Sv. Martine, nniv. prof. Dr. Jozefa Škultétyho, aby mu odovzdal diplom čestného doktora filo­zofie, ktorým ho poctilo filozofická fakulta Lipskej univerzity. Na slávnostnej promó­cii v byte správcu MS, univ. prof. Dr. Škul­tétyho zúčastnili sa predstavitelia verejné­ho a kultúrného života. Slovenskú univer­zitu zastupoval rektor Dr. Valentin, za MŠANO zúčastnil sa hláv. radca Dr. Osus­­ký, ďalej tu bol vládny poverenec pre Tat­ranskú župu Kniha, správca MS J. C. Hron­ský, okresný náčelník čajka, mešťanosta Litrich, predseda vedeckých odborov HS, Dr. Hrušovský, Dr. Florek, okresný veliteľ HG Silnický, tajomník MS Dr. Mečiar s re­­ferentami Geraldinim, Dr. Rampákom, Grá­fom, Bašiarom, Frličkom a spisovatelia J. K. Šmálov, J. Okáľ a prof. Frone. Po odo­vzdaní diplomu čestného doktora filozofie Lipskej univerzity, v ktorom sa oceňujú zásluhy za prácu MS Dr, Jozefa Škultétyho o novú spisovnú reč a literatúru slovenskú prehovoril Ieg. radca Waler Lohmann, ktorý vo svojom preslove vyslovil svoje potešenie, že môže takému zaslúžilému pracovníkovi za spisovnú reč a literatúru slovenskú, akým je správca MS, univ. prof. Dr. škul­­téty odovzdať toto vysoké vyznamenanie jednej z najstarších a najslávnejších uni­verzít. Súčasne mu k tomuto vyznamenaniu blahoželal a želal mu veľa úspechov v živote pri ďalšej vedeckej práci. V odpovedi na reč. Ieg. radcu poďakoval sa správca MS baťko škultéty sa toto vy­soké vyznačenie a podotkol, že pracoval za tú vec, za ktorú napr. toľko černovcov obe­tovalo svoj život.. Krásna slávnosť promócie správcu MS univ. prof. Dr. škultétyho skončila sa gratu­láciami všetkých prítomných predstaviteľov verejného a kultúrného života a spoločným obedom, na ktorom odznelo na adresu oslá­venca niekoľko srdečných zdravie. Zmena v Eisenhowerovom generálnom štábe? EP — Z Lisabon, 30. decembra. — V Eisen­howerovom generálnom štábe dajú sa s určito­sťou očakávať už v krátkom čase dôležité zmeny ako následok prekvapujúcej nemeckej ofenzívy na západe. Táto domnienka sa vyslo­vuje v zpráve Associated Pressu, odvolávajú­cej sa na úradné kruhy vo Washingtoné. V tejto zpráve sa ďalej hovorí, že teraz je už isté, že spojenecká zpravodajská služba previ, nila sa ťažkou nedbanlivosťou, lebo táto v Ei­senhowerovom hlavnom stane zastupovala vždy náhľad, že nemecké armády boly pri bo­joch vo Francúzsku úplne rozbité. Na základe nesprávnych informácií nezodpovedaly skutoč­nosti ani strategické výpočty spojeneckých cíenzív a voľba ' b časovej lehoty. Síeííinius sir^tne sa s Edenom EP — Zo Štokholmu, 30. dec. — Štátny minister Edward Stettinius stretne sa v krátkom čase s ministrom zahraničných veci Edenom. Vo Washingtoné sa domnie­vajú, hovorí sa ďalej v tejto zpráve, že sa na tejto konferencii zúčastní azda aj za­hraničný komisár Molotov. 40 ľudových súdov v Bulharsku Zo Ženevy, 30. decembra. — Ako oznamu­je sofijský zpravodajca anatolskej telegra­fickej agentúry, ; o";t 24 ľudových súdov, 1' '-r: ľ^igujú v Bulharsku, má sa zvýšiť na 40,

Next