Gardista, január 1945 (VII/1-25)
1945-01-02 / nr. 1
Ročník VII., čís. 1 Pondelok, 1. januára 1945//z sw± -jwuU Za 1J0 Kj Podomové boje v Budapešti Tuhé boje o Adlerhegy a Gellérthegy — Všetci mužovia v zbrani — Na severe prešli Nemci a Maďari na západný breh Hrona — Na západe silný útok 3. americkej armády Z Berlína, 30. decembra. Medzinárodná informačná kancelária oznamuje o bojoch v Maďarsku: Po tom, čo Sovietsky sväz v zalesnenom teréne severne od dunajského kolena stal sa príliš silným, nemecké a maďarské oddiely za účelom úspory síl a vytvorenia miestnych záloh silnými zadnými vojmi kryjúc svoj úmysel, odpútaly sa nepozorovane od nepriateľa a napriek ťažkým terénnym pomerom prekročily rieku Hron. Hoci na rieke plávajú ľadové kryhy a napriek tomu, že vedie cez ňu len niekoľko úzkych mostov, operácia sa podarila v plnom rozsahu. Nemcom sa podarilo odviezť na západný breh bez škôd celý vojnový materiál a tu vybudovali hneď nové pozície. Sovieti príliš neskoro zbadali nemecké operácie. Potom zaútočili, ale do prázdneho. Nemci zmarili viaceré pokusy Sovietov o prekročenie rieky a prielom do nemeckého frontu. V protiútoku zatlačili aj dve menšie predmostia, ktoré sa podarilo boľševikom vybudovať popoludní ha východnom brehu Hrona. Iba pri ústí Hrona do Dunaja bol boj včera večer ešte nerozhodnutý. Južne od slovenskej h”anice nemecké panciemikové oddiely prenikly pri Šahách hlboko do pozícií boľševikov a tým zmarily akciu, ktorú Sovieti pripravovali. Kým malé mesto Sečany, okolo ktorého leží tisíce mŕtvych boľševikov, po rozhorčených podomových bojoch bolo váprázdnené, stroskotaly všetky ostatné sovietske útoky, ktoré uskutočnili s miestne sústredenými silami južne od Šalgotarjánu a južne od Rimavskej Soboty. Východne od Košíc, kde boľševici s masovanými silami po celý mesiac útočili na cestu z Michaloviec, očistenie zpät dobytého územia je skoro skončené, Nemci zničili, poťažne zajali všetky odporové hniezda Sovietov. Boj o Budapešť Nemecká a maďarská posádka v Budapešti kladie aj naďalej rozhorčený odpor a týmto núti sovietske vedenie, aby na obkolesenie mesta stiahlo ohromné sily, ktoré chýbajú v ostatných operačných oblastiach. V dôsledku toho operácie medzi východným, brehom Rlatenského jazera a južným brehom Dunaja západne od Ostrihomu, Hronu podstatne spomalilv, ba na niektorých miestach úplne zastavilv. Nemecké vedenie týmto získalo čas na posilnenie svojich svä_ zov zálohami, ktoré sa v úplnom poriadku boly stiahlv a postupujúcim sovietskym pŕtdn.'m odd’elom na výhodných terénnych pozíciách stále odporovalv. Tieto sväzy na mnohých miestach, prešlv do protiútoku. Menšie skupiny síl, ktoré malv rczkaz brániť pokiaľ len bude možné svoje postavenia, prebily sa cez boľševické útočné kliny a po zničení mnohých boľševických priezvedných oddielov a stráží dosiahly nové nemecké línie. Sovietske útoky v tejto oblasti mieria severozápadným smerom a južne od Dunaja na západ cez výbežky Bakoňských hôr KAMARÁTI, R — Bratislava, 30. decembra. Minuloročná bilancia je pre nás Slovákov bolestná; vari najbolestnejšia, akú môžeme vo svojich krušných, tŕnistých dejinách dosiaľ zaznamenať. Bolestná nielen preto, že nás stála tisíce slovenských životov a za miliardy slovenského majetku, ale bolestná najmä tým, že sme za ňu v značnej miere sami zodpovední. Ukázali sme sa proste malými a slabými. Nezvládli sme zodpovedné úlohy, ktoré nám čas predložil, aj keď tu bolo dosť predpokladov na ich zvládnutie. Politicky síce pred šiestimi rokmi sme zvíťazil, ale — nakazení mravne — uviazli sme v hriechoch minulosti, ktoré len-len že nás nestrhly do prepasti. Aj keď sme prvý náraz s božou a nemeckou pomocou prekonali, vývoj v tomto smere nemožno ešte pokladať za ukončený. Tým viac, že ho medzinárodne komplikuje vojnové a politické položenie nášho kontinentu. No, hoci sa nepriateľovi nateraz darí, hoci nebezpečne preniká do nášho životného priestoru a usiluje sa ovládať nás, pesimizmus bol by neopodstatnený a odhadzovanie pušiek do žita predčasné. Kto drží ruku na tepne Európy a pozorne sleduje vývoj udalostí, tomu ani v tejto vojnovej povíchrici neunikne prebúdzanie sa nových, zdravých, dosiaľ utajených síl, ktoré v odvekej zákonitosti tohto priestoru nastupujú do rozhodnej obrany a ktorých víťazstvo je len otázkou času, ako to bolo za vpádu Avarov, Tatárov, Turkov a iných hôrd z východu, pravda, s časovým odmocnením, primeraným našej dobe. Čo sa tu rúca a bez. nouejne pada, to je len starý svet so svojimi neudržateľnými rekvizitami politickými, hospodárskymi a najmä sociálnymi. Padajú zhnité zvyšky feudalizmu, liberalizmu so všetkými svojimi chorobnými výhonkami rodových a hmotných výsad, ako nám to výrazne ukazuje prípad Talianska, Rumunska, Bulharska, Grécka, bývalej Juhoslávie, Maďarska atď. A za týmto by nebolo čo žialiť. Naopak, v historickej peršpektíve tento vývoj — aj keď sa uskutočňuje v takej drastickej forme — v konečnom výsledku treba len vítať. Veď, čo sa tu dalo robiť? Nebolo ochoty riešiť nahromadené problémy dobrovoľne, nuž s logickou nevyhnutnosťou musel nastúpiť takýto krvavý spôsob očisty. Z tohto hľadiska treba posudzovať aj minuloročné udalosti u nás. Hoci naša problematika je podstatne iná, hoci tej stariny sme mali nepomeme menej, jednako — podľahli sme niektorým nebezpečným chorobám svojej doby. Preto tiež — priotrávení a dusení chorým okolím — museli sme sa podriadiť tvrdým zákonom, vyplývajúcim z takéhoto procesu a voľky-nevoľky prijať všetky drastické spôsoby krvavej liečby. Ani u nás nebolo dosť dobrej vôle, aj my odbočili sme na krivé chodníčky, za bludnými svetielkami osobných a skupinových záujmov. Holdovali sme mamone, osobným ambíciám, pohodliu, požívačnosti, dali sme sa unášať všelijakými preludmi a nenávisťou, nastavovali sme často obidve uši falošným prorokom, začali sme sa deliť, vypínať jedni nad druhýc čo prišlo, muselo prísť. takže koniec-koncov, Dnes síce vieme, že vojna na naše územie by bola prišla aj bez toho, že pri svojej početnej malosti tak či onak boli by sme sa stali bojovým územim, no jedno, čo nás dnes vari najviac trápi, v každom prípade mohli sme si ušetriť. Pri troche dobrej vôle a zdravého rozumu nemuseli sme mať nepríjemné vedomie, že prv než prišlo na nás vojnové navštívenie, za ktoré sme nemohli, sami sme si zasadili ťažkú ranu, ktorá nás teraz mravne 1 uráža a bolí. No, čo sa stalo, stalo sa Odčiniť sa už nedá, najmä čo sa týka škôd. Preto ani nerekrimi. nujme. Napokon ... Veď niet, alebo aspoň nemá byť takého nešťastia, z ktorého by sa rozumný človek nepoučil. Nemuseli sme sa síce učiť na vlastnej koži, i.eď tu bolo už toľko poučných príkla v, ale keď sa v jednako tak majú, poučme sa na nej aspoň teraz, a to do všetkých dôsledkov. Nezatvárajme oči pred tvrdou skutočnosťou, ktorá nás obklopuje so všetkých strán, nezachraňujme staré graty, ktoré nestoja za reč, ale sústreďme celú svoju pozornosť, všetky svoje sily na odstraňovanie horľavín a na potláčanie požiaru, ktorý okolo nás blčí. Tým viac a tým horlivéjšie, že mnohí dosiaľ nechápu úlohy. kajúce na nás, ba neuverím^”-’* si ani nebezpečenstvo, ktoré nám hrozí, ak ich nesplníme Osud týchto ľudí tak či onak je už spečatený. Krvavá povíchrica ich zmetie, utopia sa vo vlastnej bezradnosti alebo nečinnosti, preto ich miesta budú musieť VYDRŽAŤ! zaujať chlapi, plní odvahy a sily, ktorí budú vedieť vzdorova nielen náporu, ale — až nápor pominie — i budovať nanovo z trosiek svoju ťažko postihnutú domovinu. Nuž len sa nebáť tej krvavej povíchrice, zavíjanie a mrazivý chlad ktorej nám už niekoľko mesiacov dáva tušiť, že nastávajúci rok 1945 nebude ľahký. Počítajme s ňou ako s nevyhnutosťou, tak, ako sa svedčí na chlapov, a zachovajme sa v nej naozaj po chlapsky, lebo čím viac nás bude takých, tým skôr a tým ľahšie ju prežijeme. Podľa všetkého, narobí nám ďalšie škody, odnesie všeličo z toho, čo Nemci ich na výšinách pred nížinou všade odrazili. Západne a severozápadne od Stoličného Belehradu Nemci koncentrovanými útokmi pancierových bojových skupín odrazili viaceré sovietske útočné čelá, ktoré obkolesili a vyhladili. Severne od Felső Gala sovietske jazdecké sväzy dostaly sa do pasce a Nemci ich až na malé zvyšky vyhladili. Na budapeštianskom fronte sa situácia veľmi nezmenila. Obliehatelia postupujú stále opatrne pred východnými predmostiami a robia priezvedné útoky iba slabšími silami, ktoré nemecká obranná paľba udržuje v úctyhodnej vzdialenosti. EP hlási z Budapešti, že v hlavnom meste Maďarska zúri rozhorčená podomová bitka teraz už na obidvoch brehoch Dunaja o kopce Adlgrhegy a Gellérthegy, ako aj o nádherné budovy na výšinách pravého dunajského brehu a naľavo od prúdu na krás. nych cestách pozdĺž dunajského nábrežia. Potom, čo sa Sovieti prepracovali po krvavých bojoch zblízka do predmostí, nastúpila nemecko-maďarská posádka do domov v jadre mesta, kde sa aj vo štvrtok so strojnými zbraňami, ručnými granátmi bojovalo zblízka a kde sa udržala proti prudkým útokom Sovietov. Západne cd hlavného mesta—podnikli Sovieti medzi Biatenským jazerom a Dunajom nové pokusy na západ. Všetky tieto výpady nemecké divízie odra zilv. Iba vo štvrtiach na západnom brehu Dunaja došlo opäť ku krvavým bojom zblízka o jednotlivé budovy, ktoré nemecké a maďarské oddiely úspešne bránily. Každý komplex domov podobá sa pevnosti, z ktorej búši do Sovietov zúrivá paľba. Medzi troskami domov na zničených uliciach hromadia sa pänciemikové vozy. Nemecké útočné delá a pnotipancipmikové delá, ktorých šrapnele dopadaly ná míny, spôsobilý boľševikom opäť vysoké krvavé a matenás dosiaľ obklopovalo a čím sa neraz nedalo pohnúť, no — popri svojich nepríjemných stránkach bude mať iste aj dobré následky. Zbaví nás toho, čo tu bolo neduživé, choré, prehnité, staré, neschopné života, čo nám zavadzalo a hatilo náš národný vývoj. Tieto trosky nás nesmú v nijakom prípade mýliť. Naopak, ony musia byť podnetom pre budovanie nového, lepšieho života. Že to okolo bude ešte hvižďať, že padajúce múry ohrožovať aj životy slovenských ľudí? Kamaráti, vydržať! Zaťať zuby a vydržať, lebo to je vôľa božia, lebo to tak musí by, lebo — kto dlhšie vydrží, ten nakoniec aj zvíťazí. Toto nech je našou devizou do nového roku 1945. riálne straty. Medzi horiacimi domami ostalo 47 sovietskych tankov. Obyvateľstvo mesta prejavuje hrdinskú disciplínu a ochotne vykonáva nariadenia úradov. Všetci mužovia, ktorí sú zbrane schopní, hlásili sa dobrovoľne do boja. Ženy a deti vypomáhajú ako ošetrovateľky. Boje na západnom front® Po ťažkých stratách, ktoré v predošlý deň utrpely americké pancierové formácie v oblasti Grandmeilu pri útoku na nemecké zátvorové pozície, keďže tu narazily priamo na hustý zátvorový protipancierový cieľ nemeckých obranných síl, Američania včera na celom severnom úseku zimnej bitky, v Ardénach zachovávali pomerne pokoj. Nemci zaútočili pancierovými bojovými skupinami a útočnými delami a vnikli hlboko medzi americké pancerové a pechotné zálohy, pričom im spôsobili ťažké straty. Rozprášení Američania utrpeli také krvavé straty, že sa museli vzdať pripravovaného náporu. Tým silnejšia, bola však aktivita Američanov na južnom krídle ardenského frontu. Tu zaútočili divízie 3. americkej armády pod veliteľstvom generála Pattona na širokom fronte a vrhali stále nové sily do bojov, ktorých ťažisko bolo opäť v oblasti juhozápadne od Bastogne a v strednom Luxembursku. Kým Nemcom sa podarilo odraziť všetky útoky pri Bastogne, americké pancierové sily severne od Saueri rozšírily o niečo svoje predmostie, ktoré tu majú vybúdované už dva dni. Dosadením miestnych nemeckých zásah'ových záloh, ktoré prostriedkami pre boj zblízka zničily 13 ťažkých tankov, ďalší postup Američanov bol zastavený. Medzi Saiarou a Rýnom pokračovaly nemecké divízie vo viacerých miestnych akciách na očisťovanie terénu, pričom okrem početných zajatcov získaly značnú korisť zbrani a vojnového materiálu najrozličnejšieho druh,:. V hornom Alsasku a pri Cáchach nedošlo nikde k väčším bojovým akciám. Na talianskom fronte včerajší deň prešiel bez pozoruhodnejších bojových akcií. Na západnom krídle pokračovaly nemecké oddiely v očisťovaní terénu získaného v predchádzajúce dni v údolí Serchio. Medziiným Nemci ukoristili niekoľko skladov streliva a šatstva. Na jadranskom krídle jednotky 8. britskej armády po celý deň severovýchodne od Faenzy slabšie útočily proti nemeckým zátvorovým postaveniam, pričom sa im však nepodarilo rozraziť nemecké predpolné zaistenia. Aj západne od Via Adriatica stroskotal útok kanadských oddielov, podporovaných panciermi, na nemeckej obrannej paľbe. Na bojisku zostaly tri bojové vozy. do nížiny juhovýchodne od Komárna Vysoké vyznamenanie baľka Škulíéíyho Turí. Sv. Martin, 30. decembra. — V piatok 29. decembra t. r. navštívil v zastúpení vyslanca Veľkonemeckej ríše Hansa Elarda Ludina, Ieg. radca Walter Lohmann správcu Matice slovenskej v Turč. Sv. Martine, nniv. prof. Dr. Jozefa Škultétyho, aby mu odovzdal diplom čestného doktora filozofie, ktorým ho poctilo filozofická fakulta Lipskej univerzity. Na slávnostnej promócii v byte správcu MS, univ. prof. Dr. Škultétyho zúčastnili sa predstavitelia verejného a kultúrného života. Slovenskú univerzitu zastupoval rektor Dr. Valentin, za MŠANO zúčastnil sa hláv. radca Dr. Osuský, ďalej tu bol vládny poverenec pre Tatranskú župu Kniha, správca MS J. C. Hronský, okresný náčelník čajka, mešťanosta Litrich, predseda vedeckých odborov HS, Dr. Hrušovský, Dr. Florek, okresný veliteľ HG Silnický, tajomník MS Dr. Mečiar s referentami Geraldinim, Dr. Rampákom, Gráfom, Bašiarom, Frličkom a spisovatelia J. K. Šmálov, J. Okáľ a prof. Frone. Po odovzdaní diplomu čestného doktora filozofie Lipskej univerzity, v ktorom sa oceňujú zásluhy za prácu MS Dr, Jozefa Škultétyho o novú spisovnú reč a literatúru slovenskú prehovoril Ieg. radca Waler Lohmann, ktorý vo svojom preslove vyslovil svoje potešenie, že môže takému zaslúžilému pracovníkovi za spisovnú reč a literatúru slovenskú, akým je správca MS, univ. prof. Dr. škultéty odovzdať toto vysoké vyznamenanie jednej z najstarších a najslávnejších univerzít. Súčasne mu k tomuto vyznamenaniu blahoželal a želal mu veľa úspechov v živote pri ďalšej vedeckej práci. V odpovedi na reč. Ieg. radcu poďakoval sa správca MS baťko škultéty sa toto vysoké vyznačenie a podotkol, že pracoval za tú vec, za ktorú napr. toľko černovcov obetovalo svoj život.. Krásna slávnosť promócie správcu MS univ. prof. Dr. škultétyho skončila sa gratuláciami všetkých prítomných predstaviteľov verejného a kultúrného života a spoločným obedom, na ktorom odznelo na adresu oslávenca niekoľko srdečných zdravie. Zmena v Eisenhowerovom generálnom štábe? EP — Z Lisabon, 30. decembra. — V Eisenhowerovom generálnom štábe dajú sa s určitosťou očakávať už v krátkom čase dôležité zmeny ako následok prekvapujúcej nemeckej ofenzívy na západe. Táto domnienka sa vyslovuje v zpráve Associated Pressu, odvolávajúcej sa na úradné kruhy vo Washingtoné. V tejto zpráve sa ďalej hovorí, že teraz je už isté, že spojenecká zpravodajská služba previ, nila sa ťažkou nedbanlivosťou, lebo táto v Eisenhowerovom hlavnom stane zastupovala vždy náhľad, že nemecké armády boly pri bojoch vo Francúzsku úplne rozbité. Na základe nesprávnych informácií nezodpovedaly skutočnosti ani strategické výpočty spojeneckých cíenzív a voľba ' b časovej lehoty. Síeííinius sir^tne sa s Edenom EP — Zo Štokholmu, 30. dec. — Štátny minister Edward Stettinius stretne sa v krátkom čase s ministrom zahraničných veci Edenom. Vo Washingtoné sa domnievajú, hovorí sa ďalej v tejto zpráve, že sa na tejto konferencii zúčastní azda aj zahraničný komisár Molotov. 40 ľudových súdov v Bulharsku Zo Ženevy, 30. decembra. — Ako oznamuje sofijský zpravodajca anatolskej telegrafickej agentúry, ; o";t 24 ľudových súdov, 1' '-r: ľ^igujú v Bulharsku, má sa zvýšiť na 40,