Gardista, marec 1945 (VII/51-73)
1945-03-02 / nr. 51
Báme sa? B — Žilina, 1. marca. Na Slovensku sa ešte stále hovorí o partizánoch, ale keď tieto reči porovnáme so skutočnosťou, prídeme na to, že partizánov u nás vlastne ani niet- Pod týmto pojmom totižto načim hľadať istý druh bojovníka, pridržiavajúceho sa určiých vojenských zásad, určitej morálky, určitých spôsobov, ako ich určuje pevná, vopred stanovená úloha. Tak si to aspoň predstavujeme a tak by to vari malo aj byť, no partizánstvo na Slovensku sa už natoľko zvrhlo, že tento nový pojem je celkom zbytočný, nakoľko vôbec nekryje a nevystihuje to, čo sa pod ním pácha. Ľudí, ktorí u nás vystupujú ako partizáni, možno nazvať proste banditmi alebo zločincami. Titul »partizán« — už či ho chápeme tak alebo onak — je pre nich príliš čestný. Konštatovať toto nútia nás čierne kroniky žand.írskyrh staníc, ktoré hovoria o hrôzostrašných veciach. Učiteľa Slováka, 'ktorý sa nikdy nijako neexponoval, len preto, že má nemecké priezvisko, stý raju, rozkážu sa mu umyť v jeho vlastnej kivi a nakoniec bo zastrelia; dve dievčatá, ktoré nechcú byť banditom po vôli a bránia sa, najprv dôkladne zmlátia, potom im utrhnú vrkoče aj s kožou na hlave. Farára, keď im odmietne vydať kalich, odvlečú so sebou, bodákmi donútia smiať sa, a celú scénu ešte fotografujú, aby vraj mali obrázok pre noviny, ako sa kňazi medzi nimi dobre cítia .. • Toto je z ich najnovších výčinov na Orave. Nočné rabovačkv a iné. také veci už ani nespomíname. Vieme o chudobnom oravskom gazdíkovi, ktorého deväť ráz ozbíjali a ktorý ako kopaničiar musel svoje gazdovstvo “opustiť a utiecť do dediny. Keď prišiel večer, eelá rodina sa triasla strachom. Dokonca i strážny pes tohto gazdu bol už taký zostrašený, že keď sa y noci ku chalupe niekto blížil, utiekol do humna a skryl sa do slamy. čo je to? Čo to má s partizánštvom a vôbec s vojnou spoločného? Je nejakým hrdinstvom alebo vojenským činom takto za noci prepadúvať slovenských ľudí? Na tieto otázky mali by nám odpovedať benešovskí podpaľači v Londýne, ktorí spievajú ódy na partizánske »hrdinstvo«, vyratujúc, kde aké vojensky dôležité objekty zničili. To je však iba zbožné želanie Londýna. Ak sa sem-tam o také niečo aj pokúsia, tak len naoko. Ich kožky sú im príliš drahé na to, aby ich vystavovali nebezpečenstvu. No tým viac a tým horlivejšie sa špecializujú na rabovačky v odľahlých, nestrážených dedinách, kde sú neraz takrečeno neobmedzenými pánmi. Oni — vraj ochrancovia chudoby a Slovákov pred nemeckým-' »okupantmi« — sťahujú siedmu kožu s našich ľudí, berú im od úst to naj- potrebnejšie, usporadujúc potom pred ich očami bohaprázdne žranice, pijatvkv a orgie. V čom sa teda líšia od tzv. pánov, na ktorých nadávajú? V ničom! A či predsa? Áno. V tom, že páni to aspoň zaplatia, kým títo »0 -hrancovia a osloboditelia.« slovenského ľudu miesto peňazí pohrozia vám autometkou ... Sie- o 'ú- tieto výčiny, zprvu pokúšali sme r a m u’Gtľť si ich tak, že tu ide o zámerné ztrašovacie akcie, o vedomé šírenie z v'-lku a oslabovanie hospodárskej pods'-nášho národa, aby sa tým ľahšie 'mohol >ť korisťou sverepého nepriateľa. Ale c j v tomto smere opodstatnenie chýba. Veď koho a prečo tu zastrašovať? Jana Lačného z Kocúrkova? Zmätok by nepriateľ azd i potreboval, ale či ho potrebuje a či mu on pomôže na slouensku, kde nemožno očakávať rozhodujúce vojnové udalosti? A hospodárska podstata v chudobných horských krajoch Slovenska . •. Na smiech! Potrebujú ešte väčšiu biedu, aká tu vládne? Iba zločinci alebo idioti si môžu na Slovensku vytýčiť takéto ciele. Nazdáme sa však — a podľa všetkého nebudeme ďaleko od pravdy —, že tu nejde o nijaké ciele, ale len a len o voľné soskupovanie sa zločinných elementov, ktoré pod honosným titulom partizánstva lúpia a vraždia, ukájajú svoje najnižšie pudy na účet slovenského ľudu. Ak tu aj bolo nejaké partizánstvo, tak sa proste zvrhlo na obyčajné zbojníctvo. Čc však bude, ked tie etlividuá všetko požerú? Že sa začnú galuiať medzi sebou, to je isté, ale to je slabá útecha. Nám ide o tých poctivých, statočných slovenských ľudí. Čo bude s tými ? To sú otázky, nad ktorými .sa musia naše kompetentné miesta zamyslieť. Azda je pravda, že naši ľudia svojím ■ äsívnym postojom sami poskytli pôdu tejto pliage. I to je pravda, že sa našli ' nami takí, ktorí — či už v akomsi ro. Ickom rojčení a či z túžby po cudzom majetku a po ľahkom živote — vykročili na zločinné chodníčky partizánstva a dnes, nevidiac možnosti návratu, z núdze a zo strachu zotrvávajú v horách. A nie je ťažké predvídať ani konce týchto ľudí. Prv-neskôr na svoju činnosť doplatia, lebo veď nech by prišlo čokoľvek, niet takého režimu na svete, ktorý by s nimi nezúčtoval- Týmto ľuďom ťažko sa už bude vracať do normálneho spoločenského života. Sprevádzať ich bude kliatba národa, a keby aj spravodlivosť prižmúrila oko, trest ľudská boží ich neminie. Lež aj tak: škoda ľudí!. Škoda tých i toho, čo im padne. za obeť, a tiež škoda tých, čo sa vo svojej ľahkomyseľnosti na pochybné chodníčky da'li. Je síce pravda, že dnes už tento proces ťažko zastaviť, že tu prv treba holo radikálne zakročovať a držať na uzde ľudské náruživosti, no jednako •.. Ihybou a ďalšou vinou by bolo nečinne hľadieť na toto šarapatenie a nepodnikať, čo sa len dá, na obranu životov a majetkov našich ľudí, na zabezpečenie istoty a poriadku v tomto priestore. Že by sme si s týmito živlami neporadili, nechce sa nám veriť. Len trochu rozhodnosti na kompetentných miestach, a veľa, veľa by sa ešte dalo zachrániť. Obete ešte budú, s tým už treba počítať, no ide o to, aby ich bolo čím menej. To však dosiahneme len tak, keď pritiahneme uzdu rozvratným živlom všade tam, kde to treba, kde je ešte možnosť a keď ich — či už podobrotkv, alebo pozlotky — donútime zachovávať božie i ľudské zákony- Právo na to máme. Ba čo viac, je'to naša svätá povinnosť voči ľudstvu i vlastnému národu, dokiaľ budeme mať čo len meter pôdy pod nohami. A keď toto je tu, moc sa už musí stvoriť a musí plniť tento záväzok, lebo ináč — boli by' sme tu zbytoční. Stratené zpät dobyjeme! Rozpad Veľkej Británie — Vysvetlenie o nemeckom zbrojárskom priemysle Prejav ríšskeho ministra Dr. Göbbelsa — Nové možnosti ponorkovej vojny Ríšsky minister Dr. Göbbels prehovoril v stredu večer do rozhlasu k nemeckému národu. Zdôraznil, že nerobí tak preto, že by bola na to nejaká zvlášť aktuálna príčina, ale skôr chce podať celkový obraz situácie, ktorá v posledné týždne nadobudla taký pochmúrny vývin. Všeobecná vojnová situácia, uviedol potom ríšsky minister Dr. Göbbels, z rýdzo vojenského stanoviska úspešnou sovietskou ofenzívou z baranovského predmostia sa náhle zmenila v náš neprospech. Naša situácia bola týmto do krajnosti napnutá, ale nestala sa prinajmenšom azda bezvýhľadnou. Môžeme konštatovať, že neúspech a nešťastie, ktoré sa ponad nás prehŕňalo, je síce veľmi bolestné, ale neznamená v nijakom prípade azda stratu nášho víťazstva a tým zničenie Ríše a biologické vykynoženie nemeckého národa. Vybudovali sme na východe novú obrannú líniu, ktorá má pre aktuálne ciele, ale aj pre budúce operácie iba improvizačný charakter. Je jasné, že územie, ktoré sme stratili, dobyjeme zpät a dobyť ich musíme. Naši nepriatelia oslavujú, ako už častokrát v priebehu tejto vojny, veľmi zavčasu, keď si myslia, že sa im podarilo zlomiť páter Ríše. Vojna ešte hie je skončená, a takýmto spôsobom sa vôbec nikdy ani neskončí. Nepriateľ nás názorne poučil o tom, čo by s nami urobil, keby sme zlyhali. Svet však nepočuje síce bolestné výkriky miliónov trápených ľudí, ľudí, znásilňovaných na tele i na duchu, ktorých na severe, východe a juhovýchode Európy a teraz aj na východe našej vlastnej vlasti privinul boľševizmus na svoju neľútostnú hruď, nie naše vlastné nši tým lepšie všetko počujú. Nepriateľ bude musieť zaplatiť yše- Možnosti Viem, že mnohí, a nie tí najhorší z nás, chceli by mi predložiť otázku, kde V tejto tak zaťaženej, nechcem novedať preťaženej situácii, môžeme ešte vidieť nové Srnce víťazstva. Nebudem váhať a of1 ■' lem na túmomentálne napätej a na všetky strany to otázku celkom otvorene. Náš zbrojársky a zásobovací potenciál v dôs1 ikn našich porážok na vvchode utrpel ťažké straty. Toto vie každý. Tieto však nie sú také veľké, *e by sme v tejto vojne nemohli pokračovať aj dlhší čas. Budeme musieť vydržať viac, ako doteraz. Stojíme pred nutnosťou, obmedziť ešte viac náš vojnové život, zjednodušiť ešte viac naše zbrojenie a preložiť ho na rozhodujúce ťažiská, vystupňovať a ešte väčšmi vyčerpať náš ľudský potenciál, pripraviť aj vo vnútornom vedení systém vvpomocí a v mnohých prípadoch improvizovanými prostriedkami pokúsiť sa dosiahnuť to, čo predtým bolo vecou dôkladného plánovania a organizácie. Musíme tu dokázať bystrosť a obratnosť, ktorá vlastne nezodpovedá nášmu vlastnému organizačnému smyslu, ale predsa môže len predstavovať jeho najcennejšie obohatenie. Ináč platí, že treba vykonať prípravy tak, aby sme mohli čím skôr stratené územia zpät dobyť. Krízy sa dozaista neprekonávajú rezignáciami, vo väčšine prípadov však iste iba prejavmi životnej vôle. Túto nezničiteľnú životnú vôľu, ktorá už mnohého chorého, i keď sa nachádzal už na hranici svojho bytia a nebytia preniesla cez všetky kritické chvíle, tko, čo nám spôsobil. Nadarmo tisíce nemeckých žien neplakalo a nemodlilo sa aspoň o život .svojich bezbranných detí, keď ich prepadla krvilačná soldateska zo stepi, a keď s nimi zaobchádzala ako s lovnou zverou, ba aj horšie, podrobila ich takému nehanebnému telesnému a duševnému teroru, aký sa nedá vôbec opísať a vrhla im pred nohy na výsmech a diafc ískú pomstu zavraždené nemluvňatá. Ako naši otcovia toľko razy v dejinách, zlomíme aj my nápor Mongolov proti európskej civilizácii. Plutokrati nezaostávajú za Sovietmi vo svojich krvilačných plánoch a so svojou pomstou proti Ríši a proti nemeckému národu. Ostane večnou hanbou nášho storočia, že západné krajiny Európy ju hanebne opustily v najhoršom nebezpečenstve, hroziacom jej z východu, ba čo viac, že tieto západne krajiny sa ponížily natoľko, že sa pokúsily poháňať vodu na mlvn náporu z vnútra -Jzie a odstrániť posledné ochranné múry, na ktorých sa tento nánor mohol zlomiť. — My sme však konečne nič iného ani neočakávali. Medzinárodné Židovstvo dosiahlo dlhoročnou systematickou rozkladnou nrácou úspech v t* m, že otrávilo verejnosť v týchto krajinách natoľko, že táto nie je viac schopná svojsky smýšľať, vôbec nehovoriac o tom, že by mohla sama rozhodovať. My však nepopustíme z nášho spravodlivého nároku na život, slobodu a budúcnosť nášho národa. Chceme radšej umrieť, ako kapitulovať. Toto vedomie, ktoré naplňuje dnes nielen nemecké vedenie, ale rovnako celý náš nemecký národ, dáva nám silu, prekonať íidV a « kgždých okolností "všetky vojnové ťažkosti, nech sú akokoľvek veľké. víťazstva túto životnú vôľu musíme dnes dokázať ako národ. My sme boli, pokračoval minister Göbbels, prinútení ísť do vojny, ktorá nemá páru a príkladu na svete. Ja by som bol posledný, kto by chcel poprieť, že napríklad nepriateľský letecký, teror je neľudský a sotva ešte znesiteľný. To je pravda, ale sú ešte horšie veci ako toto, a poznali by sme to, keby sme sa sklonili pred zničujúcou vôľou svojich nepriateľov. Ale aj oni dostávajú od nás jeden úder za druhým. Aj oni pokladajú za neznesiteľné nepretržité nasadenie našich zbraní „V“, ktoré v najbližšej budúcnosti sa ešte podstatne zvýši. Naši nepriatelia nachádzajú sa pred oživením nemeckej ponorkovej vojny, o očakávanom rozsahu, ktorej podľa ich mienky, predbežne si nemožno ešte utvoriť ani riadnu predstavu. Naši nepriatelia nebudú nám môcť zazlievať, ak zostaneme pevní a neochvejne rozhodnutí, znášať skôr všetko, rež dať život do zástavy a predať sa bez akýchkoľvek výhläadok, že by sme nášmu životu mohli kedy dať opäť ľudskú dôstojnosť. Lepšie ako my? Či azda sa má nepriateľ lepšie ako my? Vô. bec nie! Sám Sovietsky s väz ráta svoje straty na viac ako 15 miliónov ľudí. Ani Sovietsky sväz nemôže znášať takéto straty bez najhor. ších následkov pre ďalšie vojenské operácie. Jeho vojaci sú, ako vysvitá zo všetkých výpovedí vojnových zajatcov, ustatí vojnou do krajnosti a dnes ich ženie iba nádej, že sú už blízko víťazstva a že majú k nemu už iba krát. ku cestu. Vojenský úder ich však zobudí zaiste náhle z ich odvážnych snov. Amerika teraz v tejto vojne má už dvojnásobne veľké straty ako v bývalej svetovej vojne a tieto sa nebudú zmenšovať, ale ďalej stupňovať. Je možné, že americký prezident Roosevelt nachádza záľu. bu v takomto spôsobe vedenia vojny, ostáva však otázkou, či takto smýšľajú aj jeho vojaci. Ich prezident im nahuckal, že my ohrožujeme západnú pologuľu a preto dnes hromadí svoje hory mŕtvol v Europe. Anglicko v tejto súvislosti spomínať sa už vôbec ani neoplatí. Anglicko vydalo sa samo na pospas. Po desaťročia a stáročia budú v budúenosti anglické deti a vnuci spomínať v ne. návisti terajšieho anglického ministerského predsedu, ktorý je naplnený slepou nenávisťou, pričom nevidí pravé záujmy anglickej ríše, ktorý nechce spoznať a azda ani nemôže po. znať, že Anglicko, sa zatiaľ stalo nepatrným červíkom v Europe. Istý americký zpravodajea napísal pred niekoľkými dňami, že Anglicko je ustaté vojnou až k smrti a že Londýn je v týchto časoch najnešťastnejším a najzúfalej. ším mestom sveta. Je to pochopiteľné aj preto lebo Veľká Británia nemá už iný vojnový cief ako nanajvýš to, aby sa utíšila krvilačnosť jeho ministerského predsedu, že táto krajina pri skončení vojny bude pred zemetrafl©v//Y> svojho sociálneho, hospodárskeho a spoloŕcn. ského bytia, že už dnes odskakujú jej domíniá a Kanaďania na západe po svojich ťažkých krvavých stratách začínajú už mať dosť tej vojny, ktoré pre nich sa stala nesmyselnou, keď v tisícoch dezertujú a prenechávajú svoju vlasť zaslúženému osudu. Anglicko bude naďalej ničiť naše mestá. Boli nás to veľmi, ale nás to neusmrtí. My budeme na to odpovedať oveľa silnejšou pať. bou zbraní- „V“, ktorá zastihne teraz stále väčšie priestory anglickej materskej krajiny. Posledné lode anglickej obchodnej floty stanú sa časom korisťou našich ponoriek, ktoré sa dávajú do nových operácií a na konci vojny bude stáť Anglicko, hoci si to síce neželalo, ale predsa to chcelo, pred troskami svojho býva. lého bohatstva, pred troskami svojej moci a šťastia My budeme vedieť po víťazstve odstrániť tie nešťastia, ktoré nám zapríčinila vojna. Anglic, ký národ však toto nebude môcť dokázať. Po. tom bude mať Europa svoj mier, ktorý Londýn vždy iba rušil, bude mať mier, ktorý síce draho musela vykúpiť, ale ktorý si na všetky časy v budúcnosti aj udrží. Naša europská pevnina získa a bude musieť nejakým spôsobom získať svoju vnútornú jednotu. Táto sa nezačala Anglickom, a preto bude musieť byť namierená proti Anglicku. Nech sa len národy Európy pozrú na Poľsko a poučia sa o tom, čo môžeme očakávať od Anglicka: nič viac, iba frázy a ústupky — lebo otrok urobil svoju prácu a otrok môže ísť! Vyhlasujem, že táto nepriateľská koalícia medzi bol ševizmom a plutokraciou nemá viac čo hovoriť o budúcom svete. Spojuje ich iba nenávisť voči Ríši. Zátvrdlivosť je však zlým poradcom v mieri, ale ešte horším vo vojne. Ak sa vyhráža nepriateľská strana vedeniu Ríše po túžobnom víťazstve tými najtvrdšími prostriedkami a vyhlasuje vopred údajným zlo. čincoín všetky možné tresty smrti, my máme na tí* iba opovržlivý úsmev. Lebo po prvé my zvítazíme a po druhé, i keby dosiahli svoj cieľ, Dokončenie na 2. strane