Historia Ecclesiastica 2023/2

Peter KÓNYA: Maďarská a nemecká spoločnosť na evanjelickom kolégiu v Prešove

_____________________ Maďarská a nemecká spoločnosť na evanjelickom kolégiu v Prešove_____________________ li svoje verše, prednášali svoje literárne diela a preklady, posudzovali si navzájom svoje práce a najlepšie zapisovali do Knihy zásluh (Érdemkönyv). Čitateľskí členo­via sa mohli iba zúčastňovať na zasadnutiach a využívať knižnicu.45 Členovia spo­ločnosti ešte počas štúdia publikovali viaceré svoje básne a prozaické diela v lite­rárnych časopisoch ako Pesti Divatlap, Athaeneum a iných. V roku 1838 vydala vlastný Almanach Jácint. Spoločnosť svojím významom už v 30. rokoch prekroči­la múry kolégia a začala čoraz výraznejšie ovplyvňovať kultúrny život v meste. Na jej slávnostných podujatiach sa vo veľkom počte zúčastňovali mešťania, zemania z okolia aj stoliční funkcionári a spoločnosť neraz sama organizovala dobročinné verejné divadelné predstavenia. Maďarská spoločnosť ani po zákaze v roku 1837 neprestala existovať, ale pô­sobila ďalej ako „Súkromná spoločnosť“. Už v roku 1839 obnovila svoju verej­nú činnosť a pokračovala v ďalšom dynamickom rozvoji. Od 30. rokov výrazne vzrástol aj počet jej členov, pričom rýchlo prekročil počiatočný stav (17 členov r. 1835) a už v roku 1839 dosiahol 80.46 Aj keď ich počet v nasledujúcich rokoch opäť trochu poklesol, spoločnosť so svojimi 60 členmi (54 riadnych a 6 mimoriad­nych) v školskom roku 1842/43 vysoko prevyšovala slovenskú (10 - 12 členov) aj nemeckú spoločnosť.47 Vplyv spoločnosti na kultúrny život mesta, ako aj podiel na vývoji maďarskej literatúry svojej doby dodnes ukazujú diela jej členov, zazna­menané v Knihe zásluh z rokov 1833 - 1842. Mimoriadny význam mala takisto knižnica spoločnosti, vtedy jediná verejná maďarská knižnica v Prešove. Jej prvé zväzky zaobstaral ešte Michal Greguss a v nasledujúcich rokoch sa rozrastala naj­mä z darov, tak že v polovici 40. sokov pozostávala už z asi 500 kníh. Hoci cieľom spoločnosti v zmysle jej stanov nebolo „hlbšie zasahovať do nábo­ženských a politických otázok“, predsa sa stala tribúnou ideí pokroku, oslobodenia vlasti a jej obyvateľov, ako i hlbokých spoločenských zmien. Spoločnosť tak žila nielen literatúrou, no rovnako pozorne sledovala modernú politiku, čo nasved­čuje aj skutočnosť, že odoberala pravidelne dva kusy novín Pesti Újság.48 Z ra­dov študentov kolégia a členov jeho maďarskej spoločnosti vyšli viacerí poprední predstavitelia revolúcie a oslobodzovacej vojny rokov 1848/1849.: Lajos Kossuth, generáli Artúr Görgey a Aristid Dessewffy, František Pulszky či Daniel Irányi. Jednou z najvýznamnejších udalostí v živote spoločnosti i celého kolégia v ro­koch pred revolúciou bola návšteva Sándora Petôfiho na jar 1845. Mladý básnik pobýval v Prešove počas svojej návštevy Fridricha Kerényiho v apríli 1845. Spo­lu s Mihályom Tompoom usporiadali vtedy slávnu „básnickú súťaž“ na južnom okraji mesta na vyvýšenine zvanej Erdei Lak (dnes Villeczova hôrka) a všetci traja básnici napísali aj predniesli báseň s názvom „Erdei lak“, ktorá je dodnes pamiat­kou na túto udalosť. Petőfi sa trikrát zúčastnil zasadnutia spoločnosti, kde recito­val Vörösmartyho báseň „Szép Ilonka“ a Tompa Garayho báseň „Kont". Študenti 45 ŠA Prešov, EKP 722. 44 MIKOLA, J. A collegiumi Magyar Társaság története, s. 15. 47 ŠA Prešov EKP 722. 48 ŠA Prešov EKP 722. 43

Next