Hlas Domova, 1957 (III/61-63)

1957-01-08 / No. 61

U IAS Cena 30 hal.dxririxyiKx/ Časopis Výboru pro zabezpečení osob, které se na základě amnestie vrátí do ČSR Číslo 61 8. ledna 1957 Tak vypadalo denně a každou ndnutu prostranství před pražským obchod­ním domem »Bílá labuť« ve chvílích předvánočních nákupů. »Bílá labuť« nepamatuje na takovou tržbu, jaké dosáhlá letos. Letošní svátky v Čes­koslovensku byly nejbohatší za po­sledních deset let Na rozhraní rokov Starý rok odišiel a zasa vstupujeme ■do nového. Rok čo rok sledujeme tú chvíľu, keď doznie dvanásty úder, kto­rý zvestuje začiatok prvého dňa dote­raz neznámeho roku, so slávnostnými pocitmi. Podívame sa v tejto chvíli aspoň na niekoľko okamihov späť za seba, aby sme spomenuli na všetko to, čo sme urobili, čo sledovalo dobrú vec, čo bolo zlé. Tak trochu vážime ten starý rok na vážkach vlastného svedomia a podľa toho, ako dopadla táto krátka, avšak nie nevýznamná previerka vlastného vnútra, vstupujeme s tým či oným predsavzatím do roku nového. U nás v Československu sme hodno­tili tú nedávnu dobu s pocitmi radosti. Znovu sme sa presvedčili, aký úžitok prináša všetkým spoločná práca pre všetkých. Nebol vždy taký život u nás. Len si pripomeňme hlas Karla Čapka, ktorý práve pred dvadsiatimi rokmi sa vo vianočných dňoch obracal k svojim či­tateľom s prosbou: »Hovorí sa síce, že hospodárskej tiesne a nezamestnanosti o niečo ubudlo: ale aj napriek tomu je viac biedy a je horšie. Rodiny neza­mestnaných už dotrhali posledné han­dry; sú vyčerpané pos’edné rezervy, pokiaľ nejaké boli; tretia lebo štvrtá zima biedy je ťažšia ako boli predošlé. Preto rastie počet detí, ktoré treba stravovať, aby nepomreli hladom.« Taký život sa k cára nevráti. Ovocie našich štepov bude padať do nášho kli­na, my si ho nedáme vziať. Od mája štyridsiateho piateho roku sa vždy lúčime so starým rokom vďač­ne a s dobrými nádejami do budúcnos­ti. Každý rok nám priniesol dobré ovo­cie a vždy sme prvý deň roku vystú­pili na ďalší stupeň. Tak je tomu i toh­to roku. U nás doma máme za sebou rok plodnej práce a pred sebou dobré výhľady. Vlaňajší rok neprešiel v našej krajine nadarmo. Jeho mošna vskutku nebola skúpa. Dávala štedro, lebo mala x čoho. Urodilo sa v našej krajine ve­ru požehnane. Dobrá práca priniesla plody, ktoré stačilo len zozbierať. A tie plody nám závidí celý svet — dvoje zníženie cien, ktoré prinieslo do našich vrecák takmer tri a pol miliardy ko­rún, nový zákon o prestavbe národné­ho poistenia, ktorý vcelku znamená ďalšiu miliardu ročne naviac pre tých, ktorí sa budú na nej podieľať. A tento, len letmý pohľad naspäť už sám osebe ukazuje, čo naša krajina môže dokázať v roku budúcom. I na­priek niektorým nedostatkom, s ktorý­mi pochopiteľne nie sme spokojní a ktoré z našej cesty odstránime, čes­koslovenský ľud sa díva do budúcich dní s kľudom a istotou. Vieme totiž, že pôjdeme stále ďalej, že naša cesta sa nikdy nezastaví. Kedykoľvek hovoríme o svojich vý­hľadoch do budúcnosti, naši nepriate­lia na Západe sa snažia zľahčiť naše plány a naše perspektívy. Čo všetko už si k tomu vymysleli. Dokonca i teó­riu, ktorá hovorí, že život stráca ča­ro vzrušenia, keď vieme, čo nás oča­káva v budúcnosti. To je zo strany týchto teoretikov celkom pochopiteľ­né. Je celkom isté, že napríklad pät­násť tisíc západoberlínskych robotní­kov, keby na úsvite vlaňajšieho roku vedeli, že vyletia na dlažbu práve pred Vianocami 1956, čaro vzrušenia by stratili. Miesto neho by nastúpila straš­ná istota. U nás je iná istota, celkom odlišného charakteru. A život je vzrušujúci tiež — bez vzrušujúceho očakávania, či bu­de zajtra na chlieb, či zajtra vyletím z práce ja alebo kamarát. To naše vzrušenie je tiež iné — je to vzruše­nie zo smelých plánov, z ich uskutoč­ňovania. Každý z nás už dávno pocítil ten priepastný rozdiel medzi tým, čo u nás kedysi bolo, a medzi tým, čo je! Náš ľud rokuje o tom, ako bude vyzerať jeho najbližšia budúcnosť. A nielen ro­kuje — sám si ju plánuje, vytvára a určuje. A tiež sa sám teší z výsled­kov svojej práce, sám ich radostne užíva. I o tom nás presvedčil vlaňajší rok. Ešte niečo si u nás veľmi dobre uvedomujeme. Súvisí to veľmi úzko s tým, čo vytvárame doma. Uvedomu­jeme si u nás doma vážnosť zápasu, ktorý prebieha medzi kapitalizmom a socializmom. Náš ľud stoji plne na strane socializmu. Svoju vlasť bude vždy brániť proti každému, kto by sa pokúšal v najmenšom narušiť jej rozkvet Žiadnemu nepriateľovi teda plány ani úklady o našu slobodu ne­môžu vyjsť a nikdy nevyjdú. Niet totiž vo svete takej sily, kto­rá by mohla viesť nech už akýkoľvek a odkiaľkoľvek smrtiaci úder na srdce oslobodeného a slobodného ľudu. A dnes už ani svet nie je tak veľký, aby niekde v skrytom kúte mohol kto­koľvek páchať beztrestne na komkoľ­vek násilie. Solidarita ľudí, ktorí túžia po mieri, je dnes na celom svete ne­otrasiteľnou silou, ktorú už nikto ne­oklame. Ľudia si stále pevnejšie a pev­nejšie podávajú ruky, hlas národov, ktoré túžia po kľudnom živote bez vojnových hrôz, je stále mocnejší. Imperialisti budú donútení rešpekto­vať vôľu miliónov. Ich vojnové plány i v minulom roku utrpeli absolútny krach. A niet pochýb o tom, že tak skončí každá provokácia. Rast mierových síl patrí k najra­dostnejším aktívam starého roku. Od Číny cez Indiu a Stredný východ až k západným brehom Afriky narástla vlna odporu proti silám vojny. Dobrý rok sa otvára pred ľudom Československa. A na jeho prahu, od­kiaľ hľadíme do budúcich dní s novými nádejami, o ktorých už dnes vieme, že prinesú nové úspechy, že znovu bo­hato otvoria svoju plnú nošu, stálo u nás tohto roku naozaj za to zdvih­núť perlivú čašu. Lebo ľud Československa dobrý rok ukončil a dobrý rok začal. Odpověď čtenáři Odpovídáme čtenáři podepsanému A. Kulka: Oba Vaše dopisy, odeslané ze dvou míst, jsme obdrželi. Škoda, že jste nemohl svou touhu po návratu do domoviny uplatnit již dříve. V mi­nulém čísle Hlasu domova jsme uve­řejnili zprávu kanceláře presidenta republiky, kterou byla ke dni 1. pro­since 1956 možnost beztrestného ná­vratu podle amnestie, vyhlášené k 9. květnu 1955, zakončena. Pokud jste občanem, který opustil území ČSR bez řádného povolení na­šich úřadů, je možno i teČT žádat o trvalý návrat. Ovšem není jiné mož­nosti než prostřednictvím čs. zastupi­telských úřadů. Máte-li možnost cesto­vání, můžete žádost podat i v jiné ze­mi, než v které právě žijete. Uvažte to. I když všeobecná amnestie již skon­čila, každý další uprchlík se může po návratu obrátit na presidenta republi­ky s žádostí o individuální omilostně­ní. Přejeme vám, aby se Vaše touha po vlasti zdárně vyplnila. red. * Náš ZÁPISNÍČEK • V Československých naftových do­lech začali při vrtbě používat technic­ké novinky — třílistových tryskových dlát. Jejich princip je v tom, že do zařízení jsou vmontovány speciální trysky a k pohonu dláta se používá spádu výplachové tekutiny. Tato dláta se osvědčují hlavně v měkkých vrst­vách do hloubky 1000 metrů. • V Československu je již přes 160 tisíc účastnických stanic rozhlasu po drátě. Dalších 30.000 přihlášek zájem­ců svědčí o tom, jak vzrůstá obliba rozhlasu po drátě. • Závody 9. května vyrobí v letoš­ním prvním čtvrtletí téměř o 3000 mo­tocyklů Jawa 250 a 350 více než za stejné období loni. • Ve čtvrtek 3. ledna vyšly v Praze dva nové týdeníky. Je to především »Tvorba«, která po šestileté přestávce opět začala vycházet. Druhým časopi­sem je »Kultura«, která bude novým přínosem naší žurnalistiky na kultur­ním poli. • V lázních Piešťanech byl v mi­nulých dnech dán do provozu obnovený známý skleněný most. Byl zničen v dubnu 1915 prchajícími fašistickými jednotkami. Jeho obnova stála 3,5 mi­lionu Kčs. Tento kolonádový most, dlouhý 155 metrů, je jediným svého druhu v Evropě. • Po úspěšných vystoupeních v Indii, která byla zakončena 29. prosince v Kalkutě, odjel Slovenský ludový umelecký kolektív do hlavního města Burmy Rangúnu, SĽUK byl rovněž pozván na zájezd do Kambodže. Jaroslav Seifert:Domov Ty prosté věci, jež jsem miloval, toužil jsem míti věrně kolem sebe. A byl to ráj a já se o ně bál a věděl jsem, že ztratím v nich kus nebe. Okno mi řeklo: Jen se rozhlédni, až odejdeš, už cizí budu tobě. Kyvadlo řeklo: Jdi, je k poledni. A křížek na zdi: Sejdeme se v hrobě. A dvířka kamen žárem zsinalá v koutečku při zdi, kde se\ pěkně klímá, tesklivě na práh za mnou volala: Přijd ohřát se, kdyby ti bylo zima. (Úryvek básně ze sbírky »Maminka«) Představitelé socialistických zemí se sešli v Budapešti Všechny československé listy při­nesly v neděli 6. ledna důležitou zprávu 0 schůzce představitelů komunistic­kých a dělnických stran a vlád Bulhar­ska, Maďarska, Rumunska. Sovětského svazu a Československa v Budapešti. Ke schůzce došlo na pozvání maďarské revoluční dělnicko-rolnické vlády a ve­dení Maďarské socialistické dělnické strany. Do Budapešti přijeli zástupci Bulharska Živkov a Damjamov, zástupci Rumunska Gheorghiu-Daj, Moghioros a Borila, zástupci Sovětského svazu Chruščev a Malenkov, zástupci Česko­slovenska Novotný a Široký a s ma­ďarské strany se schůzky zúčastnili předseda vlády Kádár a ministr Mtin­­nich. Jednotlivé schůzky se konaly od L ledna do 4. ledna 1957. Na těchto schůzkách došlo k výmě­ně názorů o řadě otázek politického a hospodářského charakteru i stranické­ho života a dále se účastníci informo­vali navzájem o situaci ve svých ze­mích a stranách. Projednány byly 1 otázky mezinárodní situace. Schůzky byly neseny přátelským a soudružským duchem. . v Na schůzce byl jednomyslně vyšlo-ven názor, že úsilím maďarských pra­cujících, vedených maďarskou dělnic­­ko-rolnickou vládou, a za pomoci so­větských vojsk byly odvráceny pokusy o zvrácení lidově demokratického re­žimu v Maďarsku a nastoleni fašistic­ké diktatury. Na schůzce si také zástupci uvede­ných zemí vyměnili názorv na Dekla­raci SSSR z 30. října 1956 a jedno­myslně řekli, že Deklarace plně odpo­vídá zájmům upevnění přátelských vztahů mezi socialistickými zeměmi. Účastníci schůzky dále konstatovali zostření mezinárodní situace, zaviněné agresí proti Egyptu. Zostření meziná­rodního napětí zaviňují též činy USA, jejich kolonisátorské choutky, které jsou vyjádřeny zejména v t. zv. Eisen­­howerově doktríně. Socialistické státy, hájíce věc míru, vynakládají všechno úsilí proti návratu »studené války«. Jsou rozhodnuty zma­řit agresivní plány imperialistů. Jsou pevně přesvědčeny o tom, že nejsou ještě využity všechny možnosti pro zlepšení vztahů mezi všemi státy a pro zajištění bezpečnosti národů. Národní umělec prof. Josef Sknpa Při uzávěrce listu jsme se dově­děli truchlivou zprávu, že v úterý 8. ledna v časných ranních hodinách náhle zemřel zasloužilý člen našeho Výboru, národní umělec prof. Josef Skupa. Jeho umění, nesené vlídným humorem a hlubokým humanismem, vtělené do proslulých loutkových postaviček Spejbla a Hurvínka, si podmanilo celý kulturní svět. Zhodnocení jeho životního díla přineseme v příštím čísle. Red. Ozve sa Anton Líska? Práve pred rokom (v č. 30 Hlasu do­mova) sme priniesli krátky príspevok »Bez Antona« o štedrovečernej návšteve v rodine Líškovcov v Banskej Hodruši v Banskoštiavnickom okrese. Tešili sa tam, že snád na budúce Vianoce sa stretnú so synom Antonom, ktorý utie­kol do cudziny a o ktorom od toho času nič nevedeli. V minulých dňoch sme dostali list od jeho brata Emila Líšku, ktorý nás žiada o uverejnenie tejto výzvy: »Už desať dlhých rokov prešlo, čo z nášho rodinného kruhu odišiel môj milovaný brat a matkou oplakávaný syn. No i po tak dlhej dobe nemôžeme na neho zabudnúť a teraz — keď po otcovej smrti i na našu milovanú matku doľahla ťažká nemoc, ktorá ju už dlhší čas necháva na lôžku — obraciam sa do celého sveta v snahe vyhovieť jej prosbe: Aby Anton Líška z Banskej Hodruše, okres Banská Štiavnica, ak má len tro­chu lásky k nám, dal o sebe vedieť a keď už nie iným spôsobom, aspoň napí­saním niekoľko riadkov potešil srdce chorej matky. Tiež prosím všetkých, ktorí čítajú Hlas domova a poznajú Antona Líšku, aby ho na túto výzvu upozornili, prípadne, ak vedia o cestách, ktorými ho život vedie, nám napísali. Plním tak snáď jedno z posledných že­laní našej milovanej matky.« Emil Líška, Banská Hodruša, okr. Banská Štiavnica

Next