Hlas Domova, 1957 (III/61-63)
1957-01-08 / No. 61
U IAS Cena 30 hal.dxririxyiKx/ Časopis Výboru pro zabezpečení osob, které se na základě amnestie vrátí do ČSR Číslo 61 8. ledna 1957 Tak vypadalo denně a každou ndnutu prostranství před pražským obchodním domem »Bílá labuť« ve chvílích předvánočních nákupů. »Bílá labuť« nepamatuje na takovou tržbu, jaké dosáhlá letos. Letošní svátky v Československu byly nejbohatší za posledních deset let Na rozhraní rokov Starý rok odišiel a zasa vstupujeme ■do nového. Rok čo rok sledujeme tú chvíľu, keď doznie dvanásty úder, ktorý zvestuje začiatok prvého dňa doteraz neznámeho roku, so slávnostnými pocitmi. Podívame sa v tejto chvíli aspoň na niekoľko okamihov späť za seba, aby sme spomenuli na všetko to, čo sme urobili, čo sledovalo dobrú vec, čo bolo zlé. Tak trochu vážime ten starý rok na vážkach vlastného svedomia a podľa toho, ako dopadla táto krátka, avšak nie nevýznamná previerka vlastného vnútra, vstupujeme s tým či oným predsavzatím do roku nového. U nás v Československu sme hodnotili tú nedávnu dobu s pocitmi radosti. Znovu sme sa presvedčili, aký úžitok prináša všetkým spoločná práca pre všetkých. Nebol vždy taký život u nás. Len si pripomeňme hlas Karla Čapka, ktorý práve pred dvadsiatimi rokmi sa vo vianočných dňoch obracal k svojim čitateľom s prosbou: »Hovorí sa síce, že hospodárskej tiesne a nezamestnanosti o niečo ubudlo: ale aj napriek tomu je viac biedy a je horšie. Rodiny nezamestnaných už dotrhali posledné handry; sú vyčerpané pos’edné rezervy, pokiaľ nejaké boli; tretia lebo štvrtá zima biedy je ťažšia ako boli predošlé. Preto rastie počet detí, ktoré treba stravovať, aby nepomreli hladom.« Taký život sa k cára nevráti. Ovocie našich štepov bude padať do nášho klina, my si ho nedáme vziať. Od mája štyridsiateho piateho roku sa vždy lúčime so starým rokom vďačne a s dobrými nádejami do budúcnosti. Každý rok nám priniesol dobré ovocie a vždy sme prvý deň roku vystúpili na ďalší stupeň. Tak je tomu i tohto roku. U nás doma máme za sebou rok plodnej práce a pred sebou dobré výhľady. Vlaňajší rok neprešiel v našej krajine nadarmo. Jeho mošna vskutku nebola skúpa. Dávala štedro, lebo mala x čoho. Urodilo sa v našej krajine veru požehnane. Dobrá práca priniesla plody, ktoré stačilo len zozbierať. A tie plody nám závidí celý svet — dvoje zníženie cien, ktoré prinieslo do našich vrecák takmer tri a pol miliardy korún, nový zákon o prestavbe národného poistenia, ktorý vcelku znamená ďalšiu miliardu ročne naviac pre tých, ktorí sa budú na nej podieľať. A tento, len letmý pohľad naspäť už sám osebe ukazuje, čo naša krajina môže dokázať v roku budúcom. I napriek niektorým nedostatkom, s ktorými pochopiteľne nie sme spokojní a ktoré z našej cesty odstránime, československý ľud sa díva do budúcich dní s kľudom a istotou. Vieme totiž, že pôjdeme stále ďalej, že naša cesta sa nikdy nezastaví. Kedykoľvek hovoríme o svojich výhľadoch do budúcnosti, naši nepriatelia na Západe sa snažia zľahčiť naše plány a naše perspektívy. Čo všetko už si k tomu vymysleli. Dokonca i teóriu, ktorá hovorí, že život stráca čaro vzrušenia, keď vieme, čo nás očakáva v budúcnosti. To je zo strany týchto teoretikov celkom pochopiteľné. Je celkom isté, že napríklad pätnásť tisíc západoberlínskych robotníkov, keby na úsvite vlaňajšieho roku vedeli, že vyletia na dlažbu práve pred Vianocami 1956, čaro vzrušenia by stratili. Miesto neho by nastúpila strašná istota. U nás je iná istota, celkom odlišného charakteru. A život je vzrušujúci tiež — bez vzrušujúceho očakávania, či bude zajtra na chlieb, či zajtra vyletím z práce ja alebo kamarát. To naše vzrušenie je tiež iné — je to vzrušenie zo smelých plánov, z ich uskutočňovania. Každý z nás už dávno pocítil ten priepastný rozdiel medzi tým, čo u nás kedysi bolo, a medzi tým, čo je! Náš ľud rokuje o tom, ako bude vyzerať jeho najbližšia budúcnosť. A nielen rokuje — sám si ju plánuje, vytvára a určuje. A tiež sa sám teší z výsledkov svojej práce, sám ich radostne užíva. I o tom nás presvedčil vlaňajší rok. Ešte niečo si u nás veľmi dobre uvedomujeme. Súvisí to veľmi úzko s tým, čo vytvárame doma. Uvedomujeme si u nás doma vážnosť zápasu, ktorý prebieha medzi kapitalizmom a socializmom. Náš ľud stoji plne na strane socializmu. Svoju vlasť bude vždy brániť proti každému, kto by sa pokúšal v najmenšom narušiť jej rozkvet Žiadnemu nepriateľovi teda plány ani úklady o našu slobodu nemôžu vyjsť a nikdy nevyjdú. Niet totiž vo svete takej sily, ktorá by mohla viesť nech už akýkoľvek a odkiaľkoľvek smrtiaci úder na srdce oslobodeného a slobodného ľudu. A dnes už ani svet nie je tak veľký, aby niekde v skrytom kúte mohol ktokoľvek páchať beztrestne na komkoľvek násilie. Solidarita ľudí, ktorí túžia po mieri, je dnes na celom svete neotrasiteľnou silou, ktorú už nikto neoklame. Ľudia si stále pevnejšie a pevnejšie podávajú ruky, hlas národov, ktoré túžia po kľudnom živote bez vojnových hrôz, je stále mocnejší. Imperialisti budú donútení rešpektovať vôľu miliónov. Ich vojnové plány i v minulom roku utrpeli absolútny krach. A niet pochýb o tom, že tak skončí každá provokácia. Rast mierových síl patrí k najradostnejším aktívam starého roku. Od Číny cez Indiu a Stredný východ až k západným brehom Afriky narástla vlna odporu proti silám vojny. Dobrý rok sa otvára pred ľudom Československa. A na jeho prahu, odkiaľ hľadíme do budúcich dní s novými nádejami, o ktorých už dnes vieme, že prinesú nové úspechy, že znovu bohato otvoria svoju plnú nošu, stálo u nás tohto roku naozaj za to zdvihnúť perlivú čašu. Lebo ľud Československa dobrý rok ukončil a dobrý rok začal. Odpověď čtenáři Odpovídáme čtenáři podepsanému A. Kulka: Oba Vaše dopisy, odeslané ze dvou míst, jsme obdrželi. Škoda, že jste nemohl svou touhu po návratu do domoviny uplatnit již dříve. V minulém čísle Hlasu domova jsme uveřejnili zprávu kanceláře presidenta republiky, kterou byla ke dni 1. prosince 1956 možnost beztrestného návratu podle amnestie, vyhlášené k 9. květnu 1955, zakončena. Pokud jste občanem, který opustil území ČSR bez řádného povolení našich úřadů, je možno i teČT žádat o trvalý návrat. Ovšem není jiné možnosti než prostřednictvím čs. zastupitelských úřadů. Máte-li možnost cestování, můžete žádost podat i v jiné zemi, než v které právě žijete. Uvažte to. I když všeobecná amnestie již skončila, každý další uprchlík se může po návratu obrátit na presidenta republiky s žádostí o individuální omilostnění. Přejeme vám, aby se Vaše touha po vlasti zdárně vyplnila. red. * Náš ZÁPISNÍČEK • V Československých naftových dolech začali při vrtbě používat technické novinky — třílistových tryskových dlát. Jejich princip je v tom, že do zařízení jsou vmontovány speciální trysky a k pohonu dláta se používá spádu výplachové tekutiny. Tato dláta se osvědčují hlavně v měkkých vrstvách do hloubky 1000 metrů. • V Československu je již přes 160 tisíc účastnických stanic rozhlasu po drátě. Dalších 30.000 přihlášek zájemců svědčí o tom, jak vzrůstá obliba rozhlasu po drátě. • Závody 9. května vyrobí v letošním prvním čtvrtletí téměř o 3000 motocyklů Jawa 250 a 350 více než za stejné období loni. • Ve čtvrtek 3. ledna vyšly v Praze dva nové týdeníky. Je to především »Tvorba«, která po šestileté přestávce opět začala vycházet. Druhým časopisem je »Kultura«, která bude novým přínosem naší žurnalistiky na kulturním poli. • V lázních Piešťanech byl v minulých dnech dán do provozu obnovený známý skleněný most. Byl zničen v dubnu 1915 prchajícími fašistickými jednotkami. Jeho obnova stála 3,5 milionu Kčs. Tento kolonádový most, dlouhý 155 metrů, je jediným svého druhu v Evropě. • Po úspěšných vystoupeních v Indii, která byla zakončena 29. prosince v Kalkutě, odjel Slovenský ludový umelecký kolektív do hlavního města Burmy Rangúnu, SĽUK byl rovněž pozván na zájezd do Kambodže. Jaroslav Seifert:Domov Ty prosté věci, jež jsem miloval, toužil jsem míti věrně kolem sebe. A byl to ráj a já se o ně bál a věděl jsem, že ztratím v nich kus nebe. Okno mi řeklo: Jen se rozhlédni, až odejdeš, už cizí budu tobě. Kyvadlo řeklo: Jdi, je k poledni. A křížek na zdi: Sejdeme se v hrobě. A dvířka kamen žárem zsinalá v koutečku při zdi, kde se\ pěkně klímá, tesklivě na práh za mnou volala: Přijd ohřát se, kdyby ti bylo zima. (Úryvek básně ze sbírky »Maminka«) Představitelé socialistických zemí se sešli v Budapešti Všechny československé listy přinesly v neděli 6. ledna důležitou zprávu 0 schůzce představitelů komunistických a dělnických stran a vlád Bulharska, Maďarska, Rumunska. Sovětského svazu a Československa v Budapešti. Ke schůzce došlo na pozvání maďarské revoluční dělnicko-rolnické vlády a vedení Maďarské socialistické dělnické strany. Do Budapešti přijeli zástupci Bulharska Živkov a Damjamov, zástupci Rumunska Gheorghiu-Daj, Moghioros a Borila, zástupci Sovětského svazu Chruščev a Malenkov, zástupci Československa Novotný a Široký a s maďarské strany se schůzky zúčastnili předseda vlády Kádár a ministr Mtinnich. Jednotlivé schůzky se konaly od L ledna do 4. ledna 1957. Na těchto schůzkách došlo k výměně názorů o řadě otázek politického a hospodářského charakteru i stranického života a dále se účastníci informovali navzájem o situaci ve svých zemích a stranách. Projednány byly 1 otázky mezinárodní situace. Schůzky byly neseny přátelským a soudružským duchem. . v Na schůzce byl jednomyslně vyšlo-ven názor, že úsilím maďarských pracujících, vedených maďarskou dělnicko-rolnickou vládou, a za pomoci sovětských vojsk byly odvráceny pokusy o zvrácení lidově demokratického režimu v Maďarsku a nastoleni fašistické diktatury. Na schůzce si také zástupci uvedených zemí vyměnili názorv na Deklaraci SSSR z 30. října 1956 a jednomyslně řekli, že Deklarace plně odpovídá zájmům upevnění přátelských vztahů mezi socialistickými zeměmi. Účastníci schůzky dále konstatovali zostření mezinárodní situace, zaviněné agresí proti Egyptu. Zostření mezinárodního napětí zaviňují též činy USA, jejich kolonisátorské choutky, které jsou vyjádřeny zejména v t. zv. Eisenhowerově doktríně. Socialistické státy, hájíce věc míru, vynakládají všechno úsilí proti návratu »studené války«. Jsou rozhodnuty zmařit agresivní plány imperialistů. Jsou pevně přesvědčeny o tom, že nejsou ještě využity všechny možnosti pro zlepšení vztahů mezi všemi státy a pro zajištění bezpečnosti národů. Národní umělec prof. Josef Sknpa Při uzávěrce listu jsme se dověděli truchlivou zprávu, že v úterý 8. ledna v časných ranních hodinách náhle zemřel zasloužilý člen našeho Výboru, národní umělec prof. Josef Skupa. Jeho umění, nesené vlídným humorem a hlubokým humanismem, vtělené do proslulých loutkových postaviček Spejbla a Hurvínka, si podmanilo celý kulturní svět. Zhodnocení jeho životního díla přineseme v příštím čísle. Red. Ozve sa Anton Líska? Práve pred rokom (v č. 30 Hlasu domova) sme priniesli krátky príspevok »Bez Antona« o štedrovečernej návšteve v rodine Líškovcov v Banskej Hodruši v Banskoštiavnickom okrese. Tešili sa tam, že snád na budúce Vianoce sa stretnú so synom Antonom, ktorý utiekol do cudziny a o ktorom od toho času nič nevedeli. V minulých dňoch sme dostali list od jeho brata Emila Líšku, ktorý nás žiada o uverejnenie tejto výzvy: »Už desať dlhých rokov prešlo, čo z nášho rodinného kruhu odišiel môj milovaný brat a matkou oplakávaný syn. No i po tak dlhej dobe nemôžeme na neho zabudnúť a teraz — keď po otcovej smrti i na našu milovanú matku doľahla ťažká nemoc, ktorá ju už dlhší čas necháva na lôžku — obraciam sa do celého sveta v snahe vyhovieť jej prosbe: Aby Anton Líška z Banskej Hodruše, okres Banská Štiavnica, ak má len trochu lásky k nám, dal o sebe vedieť a keď už nie iným spôsobom, aspoň napísaním niekoľko riadkov potešil srdce chorej matky. Tiež prosím všetkých, ktorí čítajú Hlas domova a poznajú Antona Líšku, aby ho na túto výzvu upozornili, prípadne, ak vedia o cestách, ktorými ho život vedie, nám napísali. Plním tak snáď jedno z posledných želaní našej milovanej matky.« Emil Líška, Banská Hodruša, okr. Banská Štiavnica