Hlas Ĺudu, máj 1968 (XV/103-129)

1968-05-01 / No. 103

Buď pozdravený, Sviatok práce! Živá májává kronika • Ohlas na článok — KEĎ TREBA ROBIŤ RICHTÁRA 6 Čo myslia,cítia a chcú • Kedy mu vrátia česť? ac >co o Q_ y >o UJ ZQO' O d) _c b ■+-*o Ing. STEFAN JUNAS, tajomník Zs KV KSS V prvomájových tradíciách ž takmer jedno storočie oslavujú pracujúci celého sveta svoj velký sviatok — 1. máj. jeho vznik nemožno oddeliť od robotníckych protestov proti zvoli vládcov a vykoris­ťovaniu širokých vrstiev, lebo práve z týchto koreňov vyrástol deň mohutnej bojovej solidarity ukrivdených, ktorí v ňom videli záblesk nových, šťastných dni. Krvavé udalosti v Chicagu v roku 1886 boli impulzom k vytvo­reniu krásnej tradície, podlá ktorej 1. máj sa stal sviatkom ro­botníckej triedy a pracujúcich celého sveta. V tento deň spon­tánne vyjadrujeme nášu verejnú podporu všetkým pokrokovým silám sveta v boji za Iudské práva a spravodlivosť nie iba pre vyvolených, ale pre všetkých, čo dýchajú vzduch týchto dni. Aj z tohtoročných prvomájových manifestácií naše pozdravy budú patriť bojujúcim vo všetkých svetadieloch za svoju slobodu a nezávislosť. Bratské pozdravy posielame i našim priateľom v socialistických štátoch, predovšetkým našim priateľom v SSSR. U nás tohtoročný 1. máj sa bude líšiť od tých, čo sme prežívali v historických revolučných obdobiach. Oslavujeme ho v ovzduší veľkého politického pohybu občanov, tried a skupín reagujúcich na podnet posledných zasadnutí ÜV KSČ. V mnohom nám pri­pomína rok 1918, ovplyvnený ideami Veľkej októbrovej socialis­tickej revolúcie a spojený s bojom našich národov na sebaurče­nie, na samostatnosť. Pripomína nám i roky 1938, keď prvo­májové sprievody volali po mobilizácii do boja za záchranu na­šej samostatnosti. Dnes, v predvečer 23. výročia víťazstva So­vietskej armády nad fašistickými barbarmi si pripomíname 1. máj 1945. Bol to jeden z našich najradostnejších prvých májov. Progresívne sily našej spoločnosti za hrdinského boja Červenej armády vyhnali z našej vlasti fašistické sily. Podobá sa však i máju v roku 1948, keď robotnícka trieda v pevnom zväzku s roľníctvom a inteligenciou zvíťazila nad domácou reakciou a definitívne rozhodla, že u nás pôjdeme vpred socialistickou cestou. (Pokračovanie na 6. strane.) U List Matice slovenskej Na Maticu slovenskú sa denne obracajú v petíciách, rezolúciách a stanoviskách slovenskí občania z juhu a východu Slovenska, ktorí volajú o pomoc pri riešení nie­ktorých základných atribútov slo­venského národa v týchto oblas­tiach. Zo stanovísk vysvitá, že na­ša štátna správa zatiaľ v národ­nostne zmiešaných oblastiach Slovenska nedokázala uplatniť štátotvorný slovenský princíp na tomto našom území. Matica slovenská ako kultúrna a vedecká ustanovizeň slovenské­ho národa bude pomáhať na kul­túrnom poli aj v tejto oblasti, v metodickej .pomoci vznikajúcim klubom MS, ale nemá možnosti preskúmať oprávnenosť týchto po­žiadaviek. pretože to je vec vý­sostne politická. Avšak z tej au­tority, ktorú MS požívala a požíva dodnes u príslušníkov slovenské­ho národa, nastoluje tento prob­lém na riešenie vrcholnému štát­nemu orgánu na Slovensku — Predsedníctvu SNR. Matica slo­venská je presvedčená, že slo­venské národné orgány sú povin­né a zodpovedné upraviť túto ne­zdravú situáciu (nech už bola vy­volaná akýmkoľvek spôsobom) a to v záujme upevnenia integrity našej Československej socialistic­kej republiky, ako aj s plnou zodpovednosťou pred súdom dneš­ka i budúcnosti. Prvý máj v Bratislave mi, Vyzdobené zástavami a vlajka­transparentmi, sviežou zele­ňou a jarnými kvetmi privíta Bra­tislava dnes sviatok pracujúcich celého sveta — prvý máj. Do slávnostného dňa zobudí oby­vateľov hlavného mesta Slovenska budíček a potom sa budú pracu­júci zo závodov, podnikov, úradov a škôl í ďalší obyvatelia formo­vať do sprievodu. Po manifestácii, ktorá začne krátko po deviatej hodine, sa po­tom dá na pochod sprievod pra­cujúcich. Popoludní sa prvomájová nála­da prenesie z ulíc do Parku kul­túry a oddychu do Petržalky, kde budú ludové veselice. S PROLETÁŘI VŠETKÝCH KRAJÍN, SPOJTE SAI STREDA, 1. MÁJA 1988 50 hal. ROČNÍK XV. číslo 103 orgán západoslovenského kv kss Noví ministri PRAHA (ČTK) — V súvislosti so zmenami v organizácii a pô­sobnosti niektorých ústredných orgánov ipoverii prezident ČSSR Ludvík Svoboda podľa či. 62 Osta* vy rozhodnutím zo dňa 30. apríla 1988 ministra Ing. Miloslava Hruš­­kovlča riadením Ministerstva techniky, ministra Ing. Václava Hfilu ria­dením Štátneho cenového úradu, ministra Michala Štancela riade­ním Ministerstva práce a sociál­­ných vecí a ministra dr. Františka Vlasáka riadením Ministerstva národohos­podárskeho plánovania. Ha Hrade odovzdali vyznamenania Ocenenie n vďaka najlepším PRAHA (ČTK) — Zhromaždení najlepší pracovníci v Španielskej sále privitali dlhotrvajúcim' potleskom čestné predsedníctvo slávnos­ti. Boli v ňom prezident republiky Ludvík Svoboda, prvý tajomník DV KSČ Alexander Dubček, predseda Národného zhromaždenia Jo­­sef Smrkovský, predseda vlády Ing. Oldřich černik, predseda UV Národného frontu dr. František Kriegel a další členovia Předsed­nictva OV KSČ, predsedovia strán Národného frontu a členovia vlá­dy. V radoch hostí boli popri iných čelných predstaviteľoch nášho politického, hospodárskeho a kultúrneho života aj členovia praž­ského diplomatického zboru. ________________________________________ Hlavný prejav predniesol pred­seda vlády Ing. Oldřich Černík. Potom prezident republiky Lud­vik Svoboda a prvý tajomník ŰV KSČ Alexander Dubček odovzdali čestné tituly „hrdina socialistic­kej práce“ Miroslavovi Bortlovi a Vladimírovi Křičkovi, Rady Kle­menta Gottwalda, Rady republiky a Rady práce politickým a verej­ným pracovníkom a aj čestný ti­tul Národný umelec arch. Jose­­íovi Svobodovi. ny Noví laureáti prevzali štátne ce­Klementa Gottwalda z rúk predsedu vlády, Rady práce za vy­nikajúce výsledky odovzdali vy­znamenaným jednotlivcom i zás­tupcom kolektívov jednotliví čle­novia vlády. Za vyznamenaných poďakoval za udelené pocty Hrdina socialistic­kej práce Vladimír Kríčka. Pri* pomenul, že vyznamenania im odovzdali v čase, ked celá naša spoločnosť začína uskutočňovať akčný program KSČ. V tejto sú­vislosti zdôraznil, že plnenie úloh akčného programu musí byt skĺ­bené s rozvojom . pracovného snaženia a technickou tvorivou schopnosťou pracujúcich. Sľubuje­me — povedal o. 1. — že urobíme všetko pre uskutočnenie smelých ciefov akčného programu vo všet­kých oblastiach nášho života. Oficiálnu časf slávnosti uzavre­la Pieseň práce. Potom sa noví nositelia vyso­kých štátnych vyznamenaní ostatní prítomní na pozvanie pre­a zidenta republiky Ludvíka Svobo­du zúčastnili v reprezentačných miestnostiach Pražského hradu na priateľskej besede s popredný­mi predstavitelml nášho verejné­ho života. • TESLA OSLAVUJE BRATISLAVA (ČTK) — Tridsať­ročné jubileum oslavujú v týchto dňoch v Bratislavskej Tesle vo vý­robe rádioprijímačov. Od roku 1966 je tento závod jediným výrob­com stolných i prenosných roz­hlasových prijímačov, ako aj gra­morádií a hudobných skríň u nás. BOHATÁ DISKUSIA Hoci zpráva ZSS o činnosti, ktorú predniesol básnik Miroslav Vélek, bola stručná a nejeden problém obišla, diskusii to neva­dilo a o slovo sa prihlásilo vyše 30 spisovateľov. Okruh problémov, ku ktorým hovorili —■ ak vyne­cháme osobné a skupinové súbo­je — bol široký a odrážal zloži­tosť života našej spoločnosti a prebiehajúceho pohybu vpred. Viacerí diskutéři hovorili o ne­dostatkoch v práci Zväzu a vyslo­vili názor, že niektorí vedúci či­nitelia ZSS nepochopili situáciu a celkom samozrejmé názorové rozdiely medzi umelcami nepova­žujú za tragédiu alebo prehreše­nie proti socializmu. Podľa nie­ktorých diskutujúcich sa zdá, že týmto funkcionárom je ľúto za minulosťou, kedy ako prevodná páka nemuseli mať vlastné názory a stačilo im tlmočenie pokynov. Medzí kritické vystúpenia patril aj príspevok P. Števčeka, ktorý o. i. povedal na adresu sptsova­­tefov, že z ich strany je mene i skutkov ako slov, čo signalizuje určitú krízu, doznievajúce sek­társtvo, bezradnosť i nedostatok konkrétnych ciefov vo vlastnom obrodnom procese. Z HLAVNÝCH PROBLÉMOV VeTa diskusných príspevkov od­znelo k problematike slobody, demokracie a rozdelovania a uplatňovania moci. Tieto hlasy zdôrazňovali potrebu zabrániť to­mu, aby sa obnovila moc popie­rajúca demokraciu, občianske ľudské slobody. V súvislosti s de­a mokratizačným procesom zdôraz­nil spisovateľ V. Mináč, že je nevkusné tvrdiť, že demokratizač­ný proces v Cechách je hlbší ako na Slovensku a vyslovil názor, že mierou demokratizačného procesu je spoločenská prax a že na Slo­vensku sú problémy federalizácie samozrejmou súčasťou demokrati­začného pohybu. Dôležitosť fede­ralizácie podčiarkol aj básnik Vojtech Mihálik, ktorý upozornil spisovateľov na to, že majú po vinnosť prispieť k tomu, aby slo­venský národ neprepásoi svoju historickú šancu. V súvislosti s problematikou zväzovej práce zdôraznili viacerí diskutéři ako D. Tatarka a dalši potrebu vytvoriť takú organizáciu spisovateľov, ktorá by členom po­skytla nielen široký priestor pre názorovú a umeleckú rozdielnosť, ale viedla tah aj k slobode a k spravodlivosti. Z vystúpení hostí bol zaujímavý príspevok dr. Sameka z Nových Zámkov, ktorý hovoril za tamojší Klub Matice Slovenskej o pálči­vých problémoch v slovensko­­maďarských dedinách a upozor­ňoval na ťažkú situáciu sloven­ských občanov vystavených psy­chologickému tlaku i bojkotova­niu. Konferencia pokračovala do ve­černých hodín. KONFERENCIA ZVÄZU SLOVENSKÝCH SPISOVATEĽOVV znamení kritiky a polemík BRATISLAVA (Ic) — Na včerajšej konferencii Zväzu slovenských spisovateľov, ktorá bola v bratislavskej kaviarni Dukla sa zišlo skoro 270 spisovateľov, prekladateľov, a hostí. Delegáti konferen­cie napriek zlým akustickým podmienkam živo rokovali o správe ZSS o činnosti, o problémoch súčasnej politickej situácie, i o me­niacom sa postaveni Zväzu slovenských spisovateľov v súvislosti s novým štátnym usporiadaním vzťahov českého a slovenského národa. Pred konferenciou, aj v jej prvej časti sa vynárali otázky, či by sa konferencia nemala stať zjazdom, ktorý by zvolil nové ve­denie Zväzu a určil novú koncepciu jeho činnosti, ale nedošlo k tomu. _____________________________________________________________ Aké trpké pravdy vyvierajú z jedného procesu V MENE REPUBLIKY.. SU NEVINNÍ Ťažko veriť, že v našom štáte mohol vyšetrujúci orgán priateľ­ským zaobchádzaním z nevinného človeka dostat takúto výpoveď. Pred každým spravodlivým súdom sa obžalovaného spýtajú, čo môže uviesť na svoju obhajobu. No cez Konráda sa súd dostáva k inej štylizácii: „Čo môžete uviesť na svoju obžalob u!“ Je tu otázka, ako to ten „do­brosrdečný“ Konrád dokázal. Obe­censtvo sa jeho výpovedí zatrpk­lo zasmialo, až — inak veľmi po­kojný dr. Bartl musel pohroziť, že dá vyprázdnit súdnu sieň. „Jemne pobúrený“ Konrád sa ob­rátil k obecenstvu so slovami: „Nesmějte se, soudruzi, já v ži­votě nikdy nelhal!“ Z jeho výpovede stoja za zmien­ku ešte dva velmi podstatné úda­je: — Konrád bez mrknutia oka po­vedal, že sa ujal prípadu a po ce­lý čas jeho realizácie sa cítil ako osoba práva neznalál Počú­val lba politické pokyny a priznal, že „taky jsme na to měli sche­­mátka.“ — Tie „schemátka“ vyplývali z Vyšinského teórie, podia ktorej priznanie je dôkaz (a ten možno násilím veľmi ľahko zadovážiť) a významnú úlohu tu hrá aj „pre­svedčenie súdu“ o triednom pro­file obžalovaného. Aj ten sa dal vyrobtt podta „schemátka“. Nepoviem nič nového — veď súdne konanie dokázalo, že celý prípad bol vykonštruovaný — ak proces z roku 1950 považujem za TRAGICKÉ DIVADLO. Scénar napísali kdesi — ešte aj teraz na „neznámom mieste“. Ré­žiu mala ŠTB, pomocníkmi réžie boli prokurátori a súd. Hercom dali úlohy podlá „schemátka“. Potrebovali partizánskych zrad­cov a do týchto úloh navliekli Žingora a Nosáka. Zingorovi pri­súdili, aby mal ešte aj ambície stať sa „slovenským Titom“. Ako taký sa musel obklopovať cynic­kými gangstermi. Túto úlohu pri­súdila réžia Nosákovl. Zradcovia musia mať spojenie s triednym nepriateľom. Bolo ho treba nájsť v podobe továrníka a statkára. (Pokračovanie na 4. strane.)

Next