Hlas Ĺudu, február 1971 (XVIII/26-49)

1971-02-01 / No. 26

Včera nedeľa bola... .».a opát bola iná. Napo­kon každá býva iná, i keď sa niekedy nazdávame, že ma­jú čosi spoločné...?/ Qstrednou udalostou v ro­dinách s deťmi bolo polroč­né vysvedčenie. Preto bolo veta radostí, ale aj sklama­nia a smútku. Prváčka Janka Tkáčová >sa však neprávom durdila, že dostala len jed­nu, hoci veľkú jednotku: pr­vákov totiž takto známkujú! Mužskí členovia mnohých rodín ,/iočítavali“ v novi­nách dva rozsiahlejšie mate­riály, ktoré nestihli ešte pre­čítať pre nával každoden­ných prác. Bol to predovšet­kým referát dr. Gustáva Hu­sáka na zasadnutí ŰV NF ČSSR v Prahe a dokumenty prijaté na tomto zasadnutí. Náš občan sa opát mohol presvedčiť, že s každým sta­točným človekom rátame pri ďalšej výstavbe našej spoloč­nosti. Len od neho závisí, aké miesto si nájde medzi nami. A že sa veľa ľudí už našlo, o tom nasvedčuje dru­hý materiál publikovaný v tlači koncom minulého týždňa: správa o plnení ná­rodohospodárskych úloh v roku 1970. Správa je radost­ná: plánované predpoklady sme splnili, výrazne sme po­kročili v konsolidácii. No a mnohí, čo už všetko prečítali, a ktorí sa tešili z vysvedčenia, vyšli si opát na obľúbenú a prdvidelnú prechádzku. Čakali ich mies­tami už vyschnuté chodníč­ky, rozkvitnuté bahniatka a usilovnejší našli aj snežien­ky, tlačiace sa zo zeme za slnkom. Poľnohospodári a záhrad­kári však nemali z tejto po­hody radost; skôr nahlas vy­slovovali obavu, že na 31. január je privčas také teplé počasie a ak by teplo trvalo dlhšie a potom prišli mrazy, mohlo by byt zle. Nu£ nech si zima berie, čo jej patrí, my už trpezlivo po­čkáme na ozajstnú jar. šd Jubileum Pravdy KOŠICE (ČSTK) — Pred 26 rok­mi — 1. februára 1945 —■ vyšla v Košiciach Pravda po prvýkrát ako denník — orgán ÜV KSS na oslobodenom území republiky, za­tiaľ čo prvé tri čísla ešte pred oslobodením Košíc vytlačili v Mi­chalovciach. Prvé vydanie košickej Pravdy prinieslo úvodník „Nová Európa" a radostnú správu o tom, že ČA je vzdialená už iba 135 km od Ber­lína. Neskoršie po oslobodení Bratí­­slávy začiatkom mája 1945 začala už Pravda vychádzal y hlavnom meste Slovenska. PROĽETÄRI VŠETKÝCH KRAJÍN. SPOJTE SA! ROČNÍK XVII. ČÍSLO PONDELOK 1. februára 1971 50 hal rgán západoslovenského kv kss Zomrel súdruhľ »! Západoslovenský krajský výbor Komunistickej strany Slovenska s hlbokým zár­mutkom oznamuje, že v so­botu 30. januára 1971 náhle zomrel v rozkvete svojich tvorivých síl vo veku 45 ro­kov, dien Predsedníctva Zs KV KSS, riaditeľ Šľachtiteľ­ského a semenárskeho pod­niku v Bratislave Ing. Ernest Š u p č í k. Život súdruha Š'u p d í k a bol naplnený obetavou prá­cou, vernou službou robotníckej triede, nášmu pracujúcemu ľu­du a veci socializmu. Západoslovenská krajská organizácia Komunistickej strany Slovenska stráca v zomrelom súdruhovi Ing. Ernestovi Š u p d 1 - k o v i obetavého komunistu, funkcionára, vrúcneho deskoslo­­venského vlastenca, významného poľnohospodárskeho odborní­ka, statočného a dobrého človeka. Rozlúčka so súdruhom Ing. ŠUPČÍKOM bude v stredu 3. feb­ruára 1971 v N i t r e. Cest jeho pamiatke! Invázia Moskvičov ČIERNA NAD TISOD (ČSTK) — V mesiaci január tohto roku do ČSSR doviezli zo Sovietskeho zvä­zu cez pohraničnú prekládkovú stanicu v Čiernej 1569 osobných áut zn. Moskvič typ 408 a 412. Na skládke tejto stanice stojí vylože­ných ešte 496 z týchto áut, ktorá budú v najkratšom čase expedova­né pre Mototechny v celej repub­like. Najmladší z bratislavských Pozemných stavieb NA POČESŤ 50. výročia vzniku KSČ BRATISLAVA (-lp-) — Historickú udalosť v dejinách našich náro­dov — 50. výročie vzniku Komunistickej strany Československa — chcú dôstojne osláviť a pozdraviť i najmladší pracovníci národného podniku Pozemné stavby v Bratislave — členovia učillštnej organi­zácie Socialistického zväzu mládeže. Pri tejto príležitosti sa mladí bratislavskí stavbári zapojili do Šta­fety iniciatívy a činov osobitným programom a úlohami. Zo širokej palety ich podujatí spomenieme aspoň niektoré: Pre všetky tri ročníky učňov usporiadajú besedy so starými za­slúžilými členmi strany a Čs. komsomolu, po ktorých premietnu vhodné dokumentárne filmy. V mesiaci februári bude slávnostné zhromaždenie učňov a výchov­ných pracovníkov na počesť víťazstva nášho pracujúceho rudu. Spolu s Obvodnou ľudovou knižnicou v Ružinove zorganizujú v mar­ci pri príležitosti Mesiaca knihy posedenie a autogramiádu so spiso­­vatetmi a básnikmi, spojenú s výstavkou a odredajom kníh. V spolupráci s telovýchovnou jednotou plánujú v apríli usporiadať medzinárodný turnaj v hádzanej za účasti vyše pätnástich družstiev učňovského dorastu. Pri príležitosti osláv oslobodenia Bratislavy zorganizujú tribunu otázok a odpovedi o minulosti, prítomnosti a budúcnosti hlavného mesta Slovenska, spojenú s vhodnou výstavkou. Na besedu pozvú zástupcov Mestského národného výboru. Na máj pripravia ideologickú výstavu Strana a mládež a na záver osláv 56. výročia vzniku KSČ a Čs. komsomolu usporiadajú Deň druž­by s mladými z niektorých socialistických štátov a bratislavských učilišť. V druhej časti tohto podujatia vystúpi Vojenský umelecký súbor, alebo súbor Technik. Podpora novému vedeniu Varšava (ČSTK) — Svojou obetavou prácou vyjadruje poľská robotnícka trieda vrelú podporu novému vedeniu strany a vlády Poľskej ľudovej republiky, napí­sal včera varšavský spravodajca agentúry TASS. Informuje, že poľ­skí baníci prekročili v januári plán ťažby uhlia o 90 tisíc ton. Aj hutníci odpovedali na výzvu stra­ny a vlády zvýšenou produkciou ocele, železa a valcovaného mate­riálu. Rozhodnutie nového poľské­ho vedenia rozšíriť výstavbu bytov našlo ohlas u kolektívov podnikov na výrobu stavebného materiálu. f V januári prekročili výrobné plá­/„f Najmladšie mesto Leopoldov (ČSTK) — V so­botu na slávnostnom zasadnutí MNV odovzdali Leopoldovu histo­rické listiny o vyhlásení obce za mesto. Na slávnostnom akte sa zúčastnil námestník ministra vnút­ra SSR dr. Ján Filko a ďalší ofi­ciálni hostia z kraja a okresu. Leopoldov založili v roku 1669 ro­botníci a remeselníci, ktorí tu sta­vali známu pevnost. Velký roz­mach zaznamenala obec hlavne po oslobodení najmä v oblasti byto­vej výstavby a podstatne sa roz­šírila obchodná sieť, čo súvisí s rozvojom priemyslu. V Leopol­dove vyrástlo niekotko nových zá­vodov, z ktorých najznámejší je závod Slovlik. Bratislava víta mládež sveta Bratislava (ČSTK) — „Bra­tislava víta predstaviteľov X. kon­gresu Medzinárodného zväzu Stu­dentstva“, „Nech žije medzinárod­ná solidarita“ a mnohé iné heslá znejú v slovenčine a svetových ja­zykoch, po eelom hlavnom meste SSR. Významné miesta, ako letis­ko, hotely Devín a Carlton, PKO, námestie SNP a ďalšie budovy, ako aj hlavné ulice Bratislavy sú vyzdobené trojicami vlajok — Československou, MZŠ a SZM. Ne­chýbajú ani znaky 25. výročia za­loženia Medzinárodného zväzu študentstva — anniversary ius 1946—1971. Centrum rokovania — Bratislav­ský Park kultúry a oddychu priblí­ži verejnosti Medzinárodné dni študentského hnutia. Študenti mládež celého sveta vyzývajú kon­a gres, aby podporil boj za mier, solidaritu a priateľstvo medzi ná­rodmi. Žiadajú delegátov, aby stá­li pevne proti imperializmu, kolo­nializmu, neokolonializmu a rasiz­mu. Slovenské novinky na Inchebe 71 Bratislava (ČSTK) — Slo­venskí vystavovatelia III. medziná­rodného chemického veľtrhu In­­cheba 71, ktorý bude v Bratislave v dňoch 24.—30. júna, už prihlá­sili celý rad noviniek, ktoré po prvýkrát predvedú verejnosti. Chemické závody Juraja Dimitro­va v Bratislave predstavia o. i. polypropylénová striž s vysokou pevnosťou voči oderu. Chemické závody Wilhema Piecka Nováky ako československú novinku uvedú technolágiu výroby vytlačovaných a lisovaných podla­hových krytín, pasty PVC a pasto­­tvorný PVC. Slovenský hodváb Senica sa zú­častní na veľtrhu s novým dru­hom polyesterového hodvábu slo­­tera. Je to československá novin­ka, ktorá sa u nás začala vyrábať v uplynulom roku na základe ho­landskej licencie. Novinkou Slovenských chemic­kých závodov Hnúšta-Likier na In­­chebe-71 bude kyselinovzdorná konštrukčná plastická hmota ko­rosét. Chemolak Smolenice bude mat medzi svojimi novými výrobkami aj polymercementovú tenkovrstvu omietkovú hmotu polycen, elektro­­foréznu základnú farbu elfor matný lak celoplast, používaný na a konečnú povrchovú úpravu v ná­bytkárskom priemysle. V BRATISLAVSKOM DERBY basketbalistiek o prvoligové bo­dy zvítazil Slovan nad Lokomotívou o 6 bodov. Na obr. štyri slovanistky nestačili zabránit Ferenczeyovej v úspeš­nej streľbe. Snímkat P. STURMA Začali sa výročné členské schôdze strany Okresný výbor KSS v Senici ve­noval velkú pozornosť príprave výročných členských schôdzí stra­ny. Jednotlivé oddelenia OV KSS pripravili na svojich úsekoch se­mináre, na ktorých objasňovali súdruhom súčasnú politiku strany, zvýšené nároky na stranícku prá­cu a úlohy pri ďalšom rozvoji y : , šej socialistickej spoločnosti pri upevňovaní medzinárodného robot­níckeho a komunistického hnutia. Už v prípravách okresný výbor strany rátať s tým, že výročné členské schôdze, všeplenárne schôdze a stranícke konferencie budú ďalším významným medzní­z kom v upevňovaní vplyvov strany princípov marxizmu-leninlzmu, pri upevňovaní jej autority a ak­cieschopnosti nielen organizácií, ale aj každého komunistu. Pre zabezpečenie úloh a pred­savzatí straníckych organizácií a jednotlivých členov treba na vý­ročných členských schôdzach zhodnotiť uplynulé obdobie, zhr­núť Poučenie a závery najmä z de­cembrového zasadania ŰV KSČ a vytýčiť konkrétne úlohy pre or­ganizáciu a každého jej člena. Členovia základných organizácií strany zhodnotia aj vnútrostraníc­ke vzdelávanie, na ktoré sa v sú­časnosti kladú vyššie nároky ako v minulosti. " V Senickom okrese prvé výroč­né členské schôdze sa uskutočnili v (Treskom, na ŠM v Senici, na hospodárstve ŠM Brezina a na hospodárstve ŠM Horné Suroviny. V spomínaných organizáciách na výročných členských schôdzach sa komunisti vážne zamysleli nad svojou prácou, zhodnotili uplynu­lé obdobie, hovorili o jednotlivých členoch organizácie a vytýčili si úlohy na najbližšie obdobie. Vel­mi pozorne sa zaoberali decembro­vým plénom ŰV KSč a všetkými dokumentmi, ktoré strana vydala. Z výročných členských schôdzí odchádzali presvedčení, že budú robiť lepšie, hospodárnejšie, že medzi nimi vzniknú úprimné, sú­­družské vzťahy. B. BDZAY Z DUNAJSKEJ STREDY KVANTITA AJ KVALITA Najlepšie výsledky v rozvoji ži­vočíšnej výroby dosahujeme na úseku hydiny. Máme špičkový ple­menný materiál u nosných aj mä­sových plemien, veľkokapacitné liahne pre velkochovy, zodpoveda­júce súčasným racionalizačným a modernizačným požiadavkám sve­tového meradla, skúsenosti a ši­kovné ruky poľnohospodárov vo výrobe, um vedcov, ktorí zameria­vajú pozornosť tam, kde je najvia­­cej treba. U husi napríklad na vý­skum plemien vhodných na výro­bu pečienky, na rôzne typy mo­riek, hlavne bielych, ktoré sú naj­progresívnejšie, množenie a výro­bu brojlerov a podobne. Za dostatočné a kvalitné množ­stvá vajec, zabitej hydiny, vajec a konzerv z nej na našom trhu ne­­vdačíme však len prvovýrobcem — poľnohospodárom, ale aj tým, ktorí loh výrobky spracúvajú, tzv. pracovníkom hydinárskych konzer­vární. Aby sme sa viacej dozvedeli o tom, ako pulzuje život v takom­to závode, navštívili sme HYDI­NÁRSKE KONZERVÁRNE v DUNAJ­SKEJ STREDE, konkrétne ich ria­­diteta Michala ŠIFOŠA a spýtali sa ho: • Súdruh riadite!, ako sa váš závod vyrovnal s úlohami roku mi. nulého a aké máte plány pre rok 1971? — Rok 1970 bol pre nás rokom rozhodujúcim. Za celý čas svoje] existencie sme ešte nedosiphll miliónov, výroba tovaru za 178 mi­liónov. Spracovali sme 64,5 mil. ks vajec, v čistej výrobe sme reali­zovali 3150 ton a v konzervách 1050 ton. Okrem tohto sme dosiah­li najvyšší rast pri plnení plánu exportu. Za jeho realizáciou, sko­ro 15 miliónov korún, sa skrýva zamerania špecifický, lebo spra­cúvame všetky druhy hydinového mäsa. Nevýhodou je to, že až 80 pere. výrobkov musíme presúvať a vlastná realizácia činí zvyšných 20 percent. Preto sú pre nás úlo­hy z hľadiska exportu prvoradé. Domáci trh však na to nedopláca. ce, hybridom, technológii, kŕmnym zmesiam a pod., ktoré sa snažia prvovýrobcovia neustále zlepšovať, dostávame od nich kvalitný mate­riál a vo veľkom množstve. To po prvé. Po druhé treba poďakovať na­šim zamestnancom, ktorých' je priemerne asi 414, z toho prevažná časť žien, ja sám Ich prácu vyso­ko oceňujem a vážim si ju. Uznáte sami, že spracovať denne priemer­ne 140—150 kg hydiny v čistej vá­he nie je maličkosť. A to je nor­ma našich pracovníčok. Je krutá už sama osebe, nehľadiac na zá­robok (priemerný plat je 1650,— korún) a ťažké pracovné podmien­ky. Ak sa tie nezmenia, nebude mať pomaly kto pracovať. Týka sa to nielen nás, ale celého potravi­nárskeho priemyslu. Uznanie si pracovníci zaslúžia aj preto, že u tých, ktorí sú u nás stabilne, nie je takmer žiadna fluktuácia. Ešte sa nám nestalo, že by sme mali k 1. 1. 425 ľudí, tak, ako tomu bo­lo v tomto roku. To je skutočne stabilizácia na úrovni! Veríme, že všetky problémy, nie­len z hľadiska výrobnej kapacity, budeme môcť ľahšie a pružnejšie riešiť v novopostavenom kombiná­te, na ktorý sa už naši zamest­nanci tešia. Svojou doterajšou prá­cou dokázali, že si ho zaslúžia. 0 Ďakujeme za rozhovor a pra­jeme veľa úspechov. Zaznamenala! J. BRÄNSKA Plán splnený na 103 percent £ Export za 15 milió­nov % Potravinársky priemysel popoluškou? # Vďa­ka prvovýrobcom a zlatým ženským rukám 120 ton husí, 110 ton kačíc, 90 ton kurčiat, stiahnuté zajace a mäso z divej zveri. Plán sme splnili na 103 %. Rok 1971 bude tiež nemenej ná­ročný. Hrubá výroba má byť asi 205 mil., výroba tovaru 170 milió­nov, spravíme 2900 ton čistej, za­bitej hydiny, 120 ton šunky s vaj­com, nakúpime 4400 ton hydiny a 63 miliónov bušov vajec. V ex­porte rátame so 14 miliónmi, vlast­ná realizácia bude za 90 miliónov korún. Tieto náročné úlohy nám pomôžu splniť socialistické záväz­ky, ktoré sme na ne zamerali. 0 Čísla o plnení plánu exportu sú pomerne vysoké. Nie je to na úkor domáceho trhu? — Na túto yec treba pozerať z také výsledky ako vlani. Posúďte . toho hľadiska, že páš závod je • Oproti roku 1968 vzrástla u vás výroba o 28 percent; pracov­né výsledky sú vynikajúce. Komu vďačíte za tieto obrovské úspechy? — Predovšetkým tomu, že všetci intenzívne pracujeme a nezaoberá­me sa zbytočnosťami. Začnem vari u prvovýrobcov, tzv. pracovníkov JRD, ŠM a spoločných družstev­ných hydinárskych podnikov. Náš závod je položený v centre vyspko­­intenzívnej poľnohospodárskej’ vý­roby, denne nakúpime priemerne 150 000 kusov hydiny. Nie je tomu ani tak dávno, čo sme mali nad našimi dodávateľmi a zásobovateľ­­mi v okrese patronátnu činnosť, t. j. dostávali sme ich na patričnú organizačnú aj politickú úroveň. Dnes môžeme s uspokojením kon­štatovať, že žiak prevýšil svojho sami: hrubá yý«oha bola za.j^i_«stat»ýmtzávodom-,podobnéíKi tötete. Vďaka nogýmiarmádn prú

Next