Hlas Ĺudu, apríl 1971 (XVIII/77-101)
1971-04-22 / No. 94
SLAVA TI, V BOJOCH ZOCELENA NAŠA RODNÁ STRANA! Najcennejšia devíza Na záver prvého dňa rokovania konferencie vystúpil v diskusii vedúci delegácie Üstredného výboru strany, člen Predsedníctva ÜV KSČ a predseda vlády ČSSR súdruh Ľubomír Strougal. Podstatnú časť z jeho prejavu sme už uverejnili. Teraz chceme venovať miesto tým častiam z jeho vystúpenia, v ktorých veľmi zaujímavo hovoril o začiatkoch, keď sme nastúpili konsolidáciu v strane a spoločnosti. Za najcennejšiu devízu, s ktorou predstúpi ústredný výbor pred XIV. zjazd, označil skutočnosť, že splnil svoju triednu, politickú i morálnu povinnosť voči celej strane, pracujúcim našej krajiny a medzinárodnému komunistickému a robotníckemu hnutiu, tým, že vyviedol stranu i spoločnosť z krízy a že sa obnovili bratské vzťahy s Komunistickou stranou Sovietskeho zväzu a ostatných socialistických štátov. „Každý, kto bol priamym účastníkom a aktívne sa podieľal na tom, čo sme dosiahli, kto nesedel so založenými rukami, kto nečakal až ako to dopadne, môže byť právom hrdý na tieto výsledky.“ Súdruh Strougal poukázal ďalej na to, že nebolo málo takých, ktorí tomuto kurzu, tejto politike a tomuto vedeniu predpovedali krach. Želanie tu bolo otcom myšlienky. Uspokojovali sa nádejou, že marxisticko-leninské sily našej strany nenájdu pochopenie u pracujúceho ľudu, že budeme obklopení bariérou pasívnej rezistencie a aktívneho odporu, že budeme izolovanou hŕstkou, ktorá sa márne bude snažiť uviesť túto novú politiku do života. Pravicové a antisocialistické sily dobre vedeli, aké dedičstvo nám zanechávajú. Rozvrátená strana i štátny aparát, národné hospodárstvo, veľmi vážne narušené spojenecké zväzky a čo ešte horšie, milióny oklamaných ľudí, ktoré bolo potrebné presvedčovať kde, a aká je pravda a čo treba robiť na prekonanie dôsledkov krízy. Koniec-koncov ani sa nie je čo čudovať. Pretože v roku 1968 došlo k takej kolosálnej dezorientácii, že sa revizionisti mohli vydávať za marxistov-leninovcov, vlastenectvo za zradu, kontrarevolúciu za revolučný pohyb. Súdruh Lubomír Strougal sa ako člen delegácie CV KSC zúčastnil na nedávnom rokovaní XXIV. zjazdu KSSZ. A tak svoje dojmy zo zjazdu sovietskych komunistov tlmočil aj delegátom západoslovenskej krajskej konferencie. „My všetci — povedal súdruh Strougal — ktorí sme sedeli v zjazdovej sále, videli sme a priamo naliehavo si uvedomovali, že XXIV. zjazd manifestoval vnútornú pevnú jednotu KSSZ a jeho vedenia a že prezieravo potvrdil prehlbujúcu sa vedúcu úlohu KSSZ v sovietskej spoločnosti i jej nezastupiterné postavenie v medzinárodnom komunistickom hnutí.“ jeho prejav trval takmer hodinu. No delegáti si ho vypočuli vefmi pozorne od začiatku až do konca. S v h f kým uspokojením a zadosťučinením prijali najmä tie slová, v ktorých sa zmienil o ďalšom rozvoji Slovenska a najmä Západoslovenského kraja v rokoch tejto päťročnice. Mladá organizácia s veľkými cieľmi V správe o činnosti a ďalších úlohách krajskej straníckej organizácie hovoril súdruh Turzo aj o činnosti mládežníckej organizácie. Povedal, že pravicoví oportunisti a amtisociallstl sa snažili rozbiť I jednotnú mládežnícku organizáciu, čo sa im napriek stanovisku Predsedníctva Zs KV KSS, ktoré bolo za jednotnú organizáciu, aj podarilo. Aj toto však patrí už iba minulosti, pretože i naša mládežnícka organizácia je opäť jednotná a plne podporuje politiku komunistickej strany. Na túto tému hovorila na konferencii i súdružka KAVESCHAXOVÄ (na snímke vpravo). „O niekoľko dní bude to práve rok ako bola vytvorená jednotná organizácia detí a mládeže na Slovensku a onedlho obnovená činnosť jednotnej organizácie detí a mládeže i v našom kraji. Znamená to, že sme veľmi mladou organizáciou. Avšak neustále rastie a posilňuje svoje rady. Vo svojej práci a programe navazuje na bohaté tradície pokrokového mládežníckeho hnutia, využívame skúsenosti bratského leninského Komsomolu a jeho Pionierskej organizácie V. I. Lenina. Plne podporujeme súčasnú politiku KSČ a hlásime sa k jej revolučnému odkazu, k jej základným triednym princípom.“ V náiväzmostl ma tradície CSM pripravujú prevziať patronát nad výstavbou detskej dedinky v Zlatovciach v Trenčianskom okrese. Prvé výsledky dosiahli v rozvoji a organizovaní socialistickej súťaže. Vyše 6000 členov Socialistického zväzu mládeže a 94 kolektívov súťaží o získanie titulu brigáda socialistickej práce. Z príležitosti konania okresných a krajskej konferencie strany takmer 12 000 členov SZM a 30 000 pionierov nastúpilo ma najrôznejšie pracoviská a zapojili sa 1 do zberu odpadových surovín. Vytvorili tak hodnotu diela vyše 500 000 Kčs. Snaha odstrániť rozpory S nebývalým rozvojom pracovnej Iniciatívy sa môžu pochváliť aj pracujúci Slovenskej armatúrky na Myjave. Svedčí o tom aj 1ch záväzok, ktorý prijali na počesť 50. výročia založenia našej komunistickej strany. Ved len posúdte: podnikový návrh plánu vo výrobe tovaru na rok 1971 vo výške 574 miliónov korún sa zaviazali pres kročiť o 11 mil. Kčs a súhlasili tým, aby tento záväzok bol sprogreslvnený v podnikovom pláne roku 1971 na objem 585 miliónov korún. Najväčšie zvýšenie výroby v tomto podniku zabezpečia v najdôležitejšom výrobnom odbore — drobné bytové armatúry, a to 11 mil. Kčs, pôvodne uvažovaných 419 miliónov na 430 mil. Kčs. Vo výrobe zabezpečia vyššiu tvorbu zisku o 14 miliónov korún. Súdružka DRŽlKOVÄ oboznámila delegátov konferencie s tým, ako chcú tento záväzok čo najlepšie splniť. „Celopodnikový socialistický záväzok zabezpečujeme štvrťročnými záväzkami v cechoch, útvaroch a medzi jednotlivcami. Takto chceme my, komunisti a pracujúci Slovenskej armatúrky osláviť blížiaci sa XIV. zjazd a 50. výročie našej strany, ale i 1. máj. Chcem však pripomenúť, že náš podnik je monopolným výrobcom bytových armatúr. I pri veľkej snahe kolektívu nášho podniku nie sme schopní plne pokryť požiadavky stavebných organizácií a obchodu na tieto výrobky, a tým ohrozujeme Tretina z radov robotníkov Pri voľbe nového Západoslovenského Krajského výboru KSS bola na zreteli predovšetkým otázka zloženia orgánu strany. Aby v ňom boli patrične zastúpení predovšetkým robotníci. Nový krajský výbor je zložený z jednej tretiny robotníkov a 8-percentné zastúpenie majú v tomto orgáne 1 družstevní rolnici. Pretože v Západoslovenskom kraji žije značná časť občanov maďarskej národnosti, toto sa zohľadnilo i pri voľbe Zs KV KSS. Pätnásť percent členov nového KV KSS sú komunisti maďarskej národnosti. Sociálne zloženie sa bralo do úvahy aj pri navrhovaní a voľbe delegátov na zjazd KSS a XIV. zjazd KSČ. aj plnenie úloh v bytovej výstavbe. Tento rozpor trvá už viac rokov. Snaha kolektívu závodu je odstrániť ho, avšak bez výdatnej pomoci komunistov vo vyšších hospodárskych orgánoch sa nám to asi nepodarí. Nejde nám, a to hovoríme veľmi úprimne, o vydobýjanie investícií, ale o zabezpečenie stranou vytýčenej úlohy v bytovej výstavbe.“ Aby už nikdy neduneli delá Keď predsedajúci konferencie poďakoval súdruhovi Pavlovi Zemanovi za vystúpenie v diskusii a oznámil, že krajskú konferenciu strany prišla pozdravit delegácia pionierov Západoslovenského kraja, sálou zaznel potlesk. Neutíchal, ale čím viac sa zosilňoval, najmä keď medzi delegátov za zvukov fanfár vpochodovalo 350 pionierov. V rukách niesli kytičky čerstvých kvetov, ktorými obdarovali delegátov. Keď trojčlenná skupina pionierov prišla k rečníckej tribúne, sála stíchla. Do jedného účastníka konferencie s pozornosťou a záujmom počúvali úprimné slová pionierov. „Prišli sme vás pozdravit v mene vyše 150 000 iskier a pionierov Západoslovenského kraja. Celá naša vlast oslavuje výročie 50 rokov zalolenia Komunistickej strany Československa. Dozvedeli sme sa, že to neboli ľahké roky. Pýtate sa ako? Nuž zapojili sme sa do hry Za červenou hviezdou. Pritom nám pomáhali naši pionierski vedúd a učitelia. Prichádzali k nám členovia strany, odbojári a partizáni. Na besedách nám o tom všetkom porozprávali. Sami sme poznali, kto sú komunisti. Mnohí za nás obetovali t svoje životy. Ich preliatu krv nám pripomína naša červená pionierska šatka, zdfpaše šťastie nebojovali sami. Boli to sovietski vojaci, ktorí oslobodili našu vlasť. Neraz a nepadali bomby sme si uctili ich pamiatku na Slavíne. Dnes už vieme, že ich obete neboli zbytočné. Chceli, aby sme sa mohli hrát a žit v mieri. Chceli, aby už nikdy neduneli delá a nepadali bomby.“ Do sály sa cez obloky predierali hrejivé lúče slnka. Ožiarovali tváre pionierov, ale i dospelých. A pri tých úprimných slovách pionierov veru nejednému delegátovi sa skotúľala slza po líci. Je dobré, že naši najmenší poznajú boje svojich starých otcov, ktorí neváhali riskovat svoje životy za krajšiu, šťastnejšiu budúcnosť aj tejto našej najmladšej generácie. Uvedomujú si, že majú neporovnateľne lepšie a spokojnejšie detstvo než ho mali mnohí z tých, ktorí sa zúčastnili i tohto rokovania komunistov Západoslovenského kraja. „Túžby sa splnili. Chodíme spokojne do školy. V pionierskych oddieloch športujeme, spievame a tancujeme, chodíme na výlety a spoznávame našu krásnu vlasí.“ Pri týchto slovách sa opät rozjasnili tváre účastníkov konferencie. Po odchode pionierov z rokovacej sály ešte dlho znel potlesk pre našich najmenších, pre pionierov. Pred 101 rokmi — 22. apríla 1870 — narodil sa v Simbirsku VLADIMÍR IĽJIC LENIN, vodca svetového proletariátu, zakladateľ prvého socialistického Státu na svete, tvorca leninizmu. Aj na krajskej konferencii strany v Bratislave vyslovovali delegáti meno súdruha Lenina s veľkou úctou a vďakou. Nielen spoza tribúny... Delegáti konferencie sa veľmi pochvalne vyjadrovali o referáte vedúceho tajomníka Zs KV KSS súdruha Eugena Turzu. To preto, že vefmi podrobne analyzoval uplynulý politický vývoj v Západoslovenskom kraji, podstatne objasnil aj súčasný stav krajskej straníckej organizácie a načrtol hlavné úlohy strany a spoločnosti v našom kraji pre budúce obdobie. Správa bola konkrétna, ale i podnetná. Svedčí o tom i to, že do diskusie sa prihlásilo 45 súdruhov. Pravda, počas dvoch dní rokovania sa nedostalo slovo každému. Konferencia by bola musela trvať prinajmenšom ešte aspoň deň-dva. A tak mohlo prehovoriť iba 20 delegátov. V každom z vystúpení zazneli myšlienky: už nikdy viac návrat rokov 1968—69. Za žiadnu cenu neustúpiť z cesty, ktorú nastúpilo nové vedenie komunistickej strany na čele so súdruhom Gustávom Husákom. Avšak nediskutovalo sa iba z rečníckej tribúny. Delegáti využívali aj prestávky na to, aby si vymenili skúsenosti zo svojej práce, resp. si vzájomne pohovorili o tom, čo ich v straníckej práci, ale i mimo nej v budúcich týždňoch a mesiacoch čaká. A nie je toho málo. Veď ak budeme chcieť do posledného písmena realizovať uznesenia krajskej konferencie, zjazdu Komunistickej strany Slovenska, ale najmä XIV. zjazdu KSČ, na čele týchto úloh budú musieť stáť práve komunisti. Budú to mať však o to ľahšie, že terajšiu politiku našej strany zvýšeným pracovným úsilím podporuje prevažná väčšina pracujúcich a obyvateľov v celej našej vlasti. Oprávnené obavy Súdruh JOZEF BOGNÁR informoval krajskú konferenciu strany 0 práci straníckej organizácie i ostatných pracujúcich na Štátnom majetku v Gabčíkove. I keď značnú časť svojho diskusného príspevku venoval ekonomickým problémom, nevyhol sa ani politickej situácii, ktorá bola v rokoch 1968 a 1969 na štátnom majetku, ale 1 v celej okresnej organizácii Dunajskostredského okresu. Z niektorých jeho myšlienok vyberáme: „Sme jednoflíi z tých organizácií strany, kde nedošlo k ž Lacnému narušeniu základných princípov marxlizmu-leniinizmu a proletárskeho internacionalizmu a kde sme od vzniku až do neslávneho konca dubčekiizmu zastávali pevné komunistické postoje. Komunistická strana Československa, a.ko sa hovorí v Poučení, postupne prestala byť v roku 1968 riadiacim centrom socialistického spoločenského poriadku. V tie pohnuté Časy, keď Alexander Dubček začal s výpredajom socialistických výdobytkov ľudu, nejeden náš člen strany, často veľmi jednoduchý robotník, upozorňoval, že kto dovolí hanobiť stranu, jej dvadsaťročnú bi'lamciu výstavby socializmu, jej slávnu 50-ročnú revolučnú cestu, to že nie je komunista, ale zradca. Mohol by som menovať našich traktoristov, dojičov a iných robotníkov, bývalých bírešov a sluhov, ktorí na schôdzach ZO KSS hovorili o tom, ako sa zmenil ich život na nepoznanie a vyslovovali obavy, či zostanú zachované vymoženosti socializmu. Robotníkom nášho majetku a nielen im, boli smiešne všetky tie orgie s nosením dubčekovských odznakov, premenúvaním ulíc, s krikľúnskou reklamou ako o tzv. veľkom synovi strany a ľudu. Dnes vieme, že to všetko ma*lp svoj cieľ.“ Súdruh Bognár hovoril aj o význame výchovy členov strany k socialistickému vlastenectvu a proletárskemu internacionalizmu. Povedal, že aj v Dunajskostredskom okrese boli v tých rokoch pokusy niekoľkých skupiniek nacionalistických fanatikov uplatniť dubčekizmus, ktorí sa snažili rozoštvať Slovákov proti Maďarom a Maďarov proti Slovákom. To sa im však nepodarilo. A to preto, že okresný výbor strany sústavne vysvetľoval všetky zložité politické otázky a tvrdo odmietal nacionalistické štvanie jednej i druhaj strany. Do vienka strany Už v spravodajstve z priebehu krajskej konferencie i vo včerajších novinách sme písali o tom, že konferencii došli desiatky telegramov, v ktorých z rôznych pracovísk a ustanovizní oznamovali socialistické záväzky na počesť tohto rokovania, blížiaceho sa zjazdu strany a jej významného jubilea. Vari nieto závodu alebo poľnohospodárskeho podniku, mesta či dediny, kde by si neboli pracujúci a obyvatelia dali nejaký záväzok na počesť týchto významných udalostí. Dôkazom toho je i tá skutočnosť, že celková hodnota socialistických záväzkov pracujúcich Západoslovenského kraja činí 1 miliardu 149 miliónov korún. Viacerí delegáti na konferencii hovorili o tom, ako tieto záväzky plnia. A práve ich splnením chcú prispieť k ďalšej konsolidácii nášho národného hospodárstva. Teraz ide len o to, aby sa všetky predsavzatia, prenesené do týchto záväzkov, naozaj aj do písmena splnili. Bojovali za nás K nedávnym krízovým obdobiam v našej strane a spoločností sa vo svojich vystúpeniach vracali mnohí delegáti. S trpkosťou sa zamýšfali nad rokmi 1968 a 1969, na ktoré dlho nebudeme 'môcť zabudnúť. Aj súdružka Elena VESELÁ, ktorá je učiteľkou v okrese Bra-tislava-vidiek. Vo svojom dlskus nom príspevku uviedla, že tleti uplynulé roky sa nemilo dotkli a učiteľov a výchovnej oblasti vô bec. , „S veľkým záujmom som si vy počula správu vedúceho tajomní ka súdruha Turzu. V tejto súvis losti sa mi premietli roky 1988 i 1969 a zostalo mi smutno. Smutní preto, že sme toho prežili veľm veľa. Ľudovo povedané, rany sa za hoja a jazvy po nich zostanú. Zaši tak zabolia ako práve vtedy, ke< sa zamyslíme nad tým, že korki vzdelaných, titulovaných a tzv múdrych fudí vychvaľovalo akýs nový model socializmu. Teraz vsal vieme, že to bola politika antiso cialistická a revizionistická. TI ktorí sa prepožičali týmto cieľom vefmi skoro zabudli, že právi vzdelanie im dala naša komunis tická strana. Ak by sme napísali, že dvojdňové rokovanie Západoslovenskej krajskej konferencie KSS v bratislavskom Parku kultúry a oddychu vyvrcholilo zaspievaním Internacionály, nebola by to celkom pravda. Pretože po doznení posledných melódií piesne sa konferenčnou sálou doslova strhla lavína burácajúceho potlesku a skandovania na slávu Komunistickej strane Československa. Nespočetnekrát sa ozývalo „Nech žije KSČ, Nech žije KSČ!“ V tých slovách účastníci konferencie vyjadrili všetko to, čo v sebe cítili a čo chceli povedať. Vzdali hold a slávu strane, ktorá už päťdesiat rokov bojuje za šťastný a krajší zajtrajšok nášho pracujúceho ľudu. Priebeh rokovania tejto konferencie potvrdil správnosť tejto cesty a ukázal, ako sa bude í naša západoslovenská krajská organizácia na nej v plnej miere podieľať. Rokovanie krajskej konferencie sledoval a so svojimi dojmami s čitateľmi sa podelil JOZEF DECNER