Hlas Ĺudu, máj 1971 (XVIII/102-127)

1971-05-08 / No. 108

9. MAI - DEN VÍŤAZSTVA A zase prišla jar. Dvadsiata šiesta slobodná jar našich ná­rodov. Náš ľud ju víta v atmosfére blížiaceho sa významného ju­bilea — 50. výročia vzniku Komunistickej strany Československa — a v období príprav na jej XIV. zjazd. A hoci sú tieto dve uda­losti — oslobodenie a vznik KSČ — časové veľmi vzdialené, pred­sa je medzi nimi bezprostredná, dialektická súvislosť, sú to najvýznamnejšie medzníky našich novodobých národných de­jín. Náš ľud si každoročne s láskou a pocitom vďaky k oslobo­diteľom obnovuje atmosféru oných májových dní roku 1945, keď po útrapách a hrôzach vojny si príchodom osloboditeľov slobodne vydýchol, a mohol sa nadýchať čerstvého vzduchu dejinného prevratu. Skončila strašná vojna — začínal nový život. Druhá svetová vojna bola až doteraz najväčšou zrážkou naj­­reakčnejšich síl ľudstva, reprezentovaných najmä fašistickým hitlerovským Nemeckom s koaliciou antifašistických síl, v kto­rej hlavnú silu predstavoval Sovietsky zväz. Stupňujúci sa boj národov proti hitlerovskému Nemecku, hlavne ale rozhodu­júci úsek druhej svetovej vojny — sovietsky front, postupne likvidoval nielen mýtus o nemeckej neporaziteľnosti, ale lik­vidoval aj krok za krokom jeho hlavné sily. V rokoch 1944—1945 rozdrtila Sovietska armáda hitlerov­ských okupantov aj na území Československa a za podpory domáceho odboja odstránila nacistický okupačný režim, ľu­dácku moc i horthyovský fašistický režim v našej vlasti. Rozhodujúca úloha Sovietskeho zväzu vo vojne a pri oslo­bodzovaní Československa spočívala najmä v tom, že ZSSR vlastnými silami a prostriedkami porazil hitlerovskú armádu a jej spojencov na sovietsko-nemeckom fronte, ktorý bol hlav­ným frontom zápasu. Cspechy Sovietskeho zväzu boli vý­znamnou morálnou a politickou posilou aj našim národom v rozvíjaní protifašistického hnutia. V záverečnej fáze druhej svetovej vojny aktívne zasahuje aj slovenský a český národ zásluhou svojich najrevolučnejších síl do tohoto posledného dejstva po boku Sovietskej armády. Veď z hľadiska ďalšieho vývoja veľmi záležalo na tam, či náš ľud prijme oslobodenie len pasívne zvonku, alebo či aj sám svojím ozbrojeným vystú­pením urýchli príchod slobody. Náš ľud sa svojim ozbrojeným vystúpením zapojil do rodiny antifašistických, demokratických sil a národov. Oslobodenecké poslanie sovietskych vojsk v našej krajine vyplývalo priamo z medzištátnych dohôd medzi českosloven­skou vládou a Sovietskym zväzom Československo-sovietska zmluva o priateľstve, vzájomnej pomoci a povojnovej spolu­práci z 12. decembra 1943 posilniťä presvedčenie komunistov a iných progresívnych síl nášho domáceho i zahraničného od­boja, že Sovietska armáda v krátkom čase vstúpi na územie Československa a prispeje aj tu svojím bojom k porážke fa­šistických armád a k vyhnaniu okupantov. A v záverečnej fáze vojny, v pražskej operácii, dovŕšila So­vietska armáda úplnú porážku nemeckých fašistických armád, keď rýchlym zásahom prispela pomocou českému národno­oslobodzovaciemu hnutiu, ktoré v tom čase dosiahlo svojho vyvrcholenia v májovom povstaní. Víťazná Sovietska armáda vstúpila do Prahy — 9. mája 1945 — ktorá ju privítala so slza­mi radosti a s nesmiernym nadšením a láskou. Zamlkol rachot tankov, dunenie diel, „koncert“ kaťuši i streľba samopalov. Ľud vital mier. V máji 1945 sa dovŕšilo naše národné oslobodenie a rozví­jala sa naša národná a demokratická revolúcia, ktorá vo svo­jich výsledkoch viedla k zásadným zmenám v spoločenskej štruktúre, smerujúcim k postupnému budovaniu socializmu. Za základný výdobytok oslobodenia považujeme vytvorenie objektívnych podmienok pre nástup do uskutočnenia revoluč­ného prevratu v rokoch 1945—1948, pre uchopenie moci do rúk robotníckej triedy a možnosť nastúpiť cestu socialistické­ho vývoja. Zvolená cesta nebola jednoduchá a ľahká a ne­mohla sa uskutočniť bez pomoci ZSSR. Ked si dnes pripomíname udalosti spred 26 rokov, oslobo­denie našej vlasti Sovietskou armádou a zrod ľudovodemokra­tického zriadenia, pripomfname si aj to, koľko obeti a ne­smierneho úsilia stáli tieto revolučné premeny. Uvedomujeme si súčasne, aké nezodpovedné bolo počínanie tých, ktorí v uplynulých rokoch 19B8—1969 chceli znevážiť výsledky pra­covného úsilia a bojov československého ľudu a znevážiť aj naše priateľstvo so ZSSR a ostatnými socialistickými štátmi. Ale nielen to, tieto sily usilovali o to, aby Československo bolo odtrhnuté po stránke politickej, ekonomickej i vojenskej od ZSSR a štátov združených vo svetovej socialistickej sústa­ve. Ich politika smerovala proti podstatným záujmom česko­slovenského ľudu Protisocialistické a antisovietske sily za­mlčovali, alebo zahmlievali fakt, že víťazstvo ZSSR nad ne­meckým fašizmom zabránilo tomu, aby sa realizovali plány nacistov a nemeckého imperializmu na zotročenie, ponemče­nie a postupné vyhladenie našich národov. Náš ľud si práve v dňoch oslobodenia pred 26 rokmi uve­domil, čím je pre nás Sovietsky zväz. A dnes práve tak, ako vtedy si uvedomujeme, že naša sloboda je chránená mohut­nou silou vojsk štátov Varšavskej zmluvy a náš vývoj k so­cializmu je možný len v úzkej spolupráci so Sovietskym zvä­zom a so socialistickými štátmi. Taký je zmysel, obsah a his­toricky odkaz 9. mája — Dňa víťazstva. Doc. dr. Ladislav HUBENÁK, CSc. AKO PARTIZÁN je zrazu doma, síce v nezvyklom obleku, ale predsa doma. Nič nevysvetľoval. Rýchle sa prezliekol, zbalil bielizeň a najnutnejšie osobné veci. Na „drobnosti“, ktoré poslal ro­dičom z predchádzajúceho výletu, nezabudol. Mohol ich potrebovať, aj keď nemal ešte cel­kom premyslený plán, čo bude ďalej. Teraz je podstatné, aby čo najrýchlejšie zmizol z domu preč. O necelú h o dim u už zastavuje vojenské auito Sovietskej armády. To stačil premyslieť, kde bude najbezpečnejší. Veď kto z bezpeč­nostných orgánov vtedy kontroloval posád­ku, alebo náklad vojenského auta. Auto zastavilo a keď sa dozvedel, že sme­ruje do mesta na slovensko-moravskom roz­hraní, hneď mal cestu aj on týmto smerom. Vojakov cestou bavil ako hrdinsky bojoval a teraz ide vyhľadať známeho špecialistu — lekára. Vyložiť sa nechal pred miestnym hostincom, kde sa ubytoval. Peňažemku mal síce prázdnu, ale ... Hostinský mu za zlaté hodinky poskytol celý komfort a ešte nato vyplatil 40 000 korún. Zranenému „partizá­novi“ dal adresu lekára, ktorý by mohol sprostredkovať liečenie v kúpeľoch. Lekár Miklossyho aij prijal, prezrel a do­poručoval liečenie die v kúpeľoch, ale v ne­mocnici. Nohu by bolo potrebné operovať. Akoby inak, napísal pre svojho priateľa-leká­­ra odporúčanie. Veď čo by neurobil pre zra­neného človeka pred ním, pre — — — ka­pitána Ing. IGORA TORONSKÉHO ... ? Pre vojaka, ktorý bol zranený v oslobodzovacích bojoch neďaleko ich mesta? Zo zlodeja Miklossyho sa šmahom ruky stal kapitán, inžinier Igor Tor onaký. Lekár píše odporúčanie aj pre spolubojoivmíka To­­ronského a to akéhosi Ladislava Mihály h o, ktorý v dôsledku nevládnosti sa osobne ne­môže dostaviť. V odporúčaní uviedol, že oba­ja spolubojovníci utrpeli ťažké zranenia pri zoskoku padákom a prosí o ich prijatie v Zemskej nemocnici, na chirurgicko-ortope­­dickom oddelení v hlavnom meste republiky. Lekár je lekár, on sa stará o zdravie a ne­bol povinný preverovať totožnosť. Na jeho tlačive získal Miklossy aj ďalší doklad, kto­rým otváral i také dvere, ktoré by nikdy nebol otvoril. Lekár doporučuje ONV nutnú operáciu u známeho lekára v Prahe, nakoľko pacient kpt. Ing. I. Toronský a kpt. L. Mihály utrpeli zranenia pri zoskoku z lietadla. Na MNV sú ochotní. Stačilo ukázať dopo­­r učeni e od lekára a tým preukázal svoju i priateľovu totožnosť. Na tlačive národného výboru mesta 5 okrúhlou pečiatkou a pod­pisom predsedu získal Miklossy doporuče­­nie, adresované Národnému výboru mesta Prahy: „Pán inžinier I. Toronský z Užhorodu od­chádza z nášho mesta do Prahy za účelom liečenia. Národný výbor prosí, aby ste meno­vanému umožnili rokovať s príslušnými úrad­mi a korporáciami ohľadne jeho liečby. Zra­nený bol pri zoskoku padákom, ako parašu­tista a zaslúži si, aby sa úrady o neha ná­ležíte postarali. Zároveň žiadame, aby ste mu umožnili návrat da Užhorodu.“ V ten istý deň stihol Miklossy navštíviť ešte ONV a získať takéto potvrdenie: „ONV potvrdzuje, že kpt. L. Mihály, nar.: 1. XII. 1913 v Michalovciach, Slovensko, koná cestu za ú čela m operácie do Fraihy. Üraz vznikol pni zoskoku padákom pri boji vlas­tencov pre naše oslobodenie. Žiadame vychá­dzať mu na jeho ceste v ústrety.“ Na po­tvrdení je popri okrúhlej pečiatke ONV aj podpis predsedu ONV. Miklossy si takéto po­tvrdenie vyžiadal aj na meno kpt. Toron­­ského. Potvrdenia mal va vrecku a ešte aj nejakú tú korunu, veď hostinskému predal cennosti za 80 000 korún. Bolo to dobré k tomu, aby nešiel do Prahy, ale do kúpeľného mesta. Prevoz zabezpečil hostinský. V kúpeľoch bolo miesta pre zaslúžilého „odbojára“ hneď. A Miklossy sa ocitol v po­zemskom raji. Obklopený dámami trávil čas v zábavných podnikoch. Denná taxa: 5000 ko­rún. (POKRAČOVANIE) W tomto prípade lide naozaj o * nezvyčajné dvojčatá v Čajko­ve v Levickom okrese. Domáci oby­vatelia zaliate spoznali, že v tomto prípade máme na mysli predsedu miestneho národného výboru An­tona Čulíka a predsedu jednotného rolnického družstva Ing. fnzefa Chlebu. A prečo ich volajú dvoj­čatá? Z jednoduchého dôvodu, často Ich vídať spolu v „teréne“, ale aj pri rokovacom stole. Naozaj, obaja úzko spolupracujú v pro­spech svojej dediny. A to je aj poznať na každom mieste, na kaž­dom kroku. V dedíme, ale i na hospodárskych výsledkoch miest­neho jednotného rolnického druž­stva a na jeho stálom rozvoji. Pri našej návšteve v Čajkove sme oboch „náčelníkov“ obce zastihli, alko sa spodu radili o tom, čo tre­ba pripraviť pre zabezpečenie prác na družstve. Po vzájomnom zoznámení sa s nami dali na kus reči. A tá sa, pravdaže, týkala života tejto obce, ktorá sa za posledných 25 rokov zmenila na nepoznanie. Možno to posúdiť už t z toho, že je v nej takmer 85 pere. nových rodinných domov. A treba dodať, že nie hoci­jakých. Pekných, velkých a so všetkým komtortom zariadených. No ešte Skôr než sa rozpíšeme o dedliine, prezraďme, že súdruh An­ton ČuJík pracuje v národných vý­boroch už 16 rokov, z toho 8 ro­kov je predsedom miestneho národného výboru. Okrem te|to zodpovedne] funkcie je už 3 roky aj predsedom dedinskej organizá­cie strany. Nuž a keď zoberieme do úvahy, že má pšte len 34 rokov, ale i napriek tomuto mladému ve­ku vykonáva Obe funkcie s veľ­kou zodpovednosťou a k spokoj­nosti svojich spoluobčanov, tak pred takým človekom, a‘ko sa lu­dové hovorí, klobúk dolu. Za jeho predsedovainla v obci urobilo ša toho vela. „Na prvom mieste by som tu chcel spomenúť predovšetkým naše cesty, ktoré boli predtým v katast­rofálnom stave,“ — rozprtadia reč súdruh Čulík, a pokračuje: „A tak sme ich všetky spevnili sami. Tým sme vytvorili hodnotu približne jedného milióna korún. Teraz sa môžeme pochváliť, že 4 kilometre miestnych komunikácií máme už bezprašných. Ďalšie sily sme sú­stredili na výstavbu troch mostov. Vybudovali sme si i výbojkové ve­rejné osvetlenie. Vo svojich plá­noch a pri ich realizácii sme ne­zabudli ani na našich najmenších, na naše deti. Urobili sme generál­nu opravu materekéi školy v hod­note vyše milióna dvestotisíc ko­rún, ďalej sme oplotili materskú školu a základnú deväťročnú ško­lu. Mohli by sme sa snáď ešte po­chváliť i zriadením dvoch velkých parkov.“ predseda miestneho národného • výboru spolu s predsedom jed­notného rolnického družstva nás potom zaviedli do jedinej z nových ulíc, v ktorej stoji už 12 nových domov. „Zatiaľ je to malá ulica, ale v krátkom čase sa rozrastie o ďalšie novostavby,“ — pripomína súdruh Čulík. Pre siedmich obča­nov stavebné povolenia už vysta­vujú a ďalší dvanásti kandidátu sú na rade. Inak v minulom roku odo­vzdali do užívania 14 novostavieb. Ak sme už pri tej výstavbe, spo­meňme ešte, že nový šat dostáva 1 kultúrny dom v obci, na ktorého oprave sa veľmi aktívne podílela mládež. Budujú si v ňom 1 svoj vlastný klub a na jeho zariadenie im miestny národný výbor posky­tol 17 000 korún. Staré, nevyhovu­júce obchody čo nevidieť nahradia nové obchodné priestory, ktorých hodnota bude činiť vyše 2 mii. Kčs. Prechádzame dedinou, hrejivé lúče slnka sa opierajú o strechy domov 1 o družstevný chotár. Nie sú také šlro-šíre ako vo väčších družstvách. Čajkovské [RD obhos­podaruje Iba 801 ha polnohospo­­dárskej pôdy a z toho 895 ha or­nej. Avšak s úrodou, ktorú na nich dosahujú, môžu byť spokojní. Pre­svedčili nás o tom i predseda druž­stva súdruh Ing. Chlebo. „Pšenice sa nám urodilo na hektári 42 q, kukurice na zrno 41 q. Výnosy jač­meňa sme mail o niečo nižšie ako sme predpokladali, práve tak to bolo i u cukrovej repy. Nehojil to však až také veľké rozdiely, avšak treba povedať, že v tomto roku urobíme všetko pre to, aby sane plánované úlohy vo všetkých dru­hoch nielen splnili, ale podľa mož­nosti 1 prekroč*!!.“ Čajkovskí družstevnici dosiahli veľmi pelkné výsledky v minulom roku najmä v dojivosti. V budúc­nosti chcú podstatne zvýšiť výro­bu obilovin, mlieka a zamerajú sa 1 na ďalšie rozšírenie počtov ho­vädzieho dobytka. Vlaňajší rok hospodárenia na Jednotnom roľníckom družstve v Čajkove možno považovať vcelku za úspešný. Vidieť to i z toho, že napr. prekročili hrubú produkciu v rastlinnej výrobe i hrubú pro­dukciu na 1 ha poľnohospodárskej pôdy a napokon 1 trhovú produk­ciu. A čo je zvlášť potešiteľné, že jednotné roľnícke družstvo je sebe­stačné aj v jadrových krmivách, ktorých vlastné zásoby im vysta­čia až do konca októbra. Čajkov je na širokom okolí zná­my ako produkčná vinárska oblasť. I keď vinice majú vysadené len na 100 ha, úrodu dávajú velmi bo­hatú.' Veď! napr J len JRD zo' 42 ha odovzdalo v minulom roku 27 va­gónov hrozne. Miestni štatlstdko­­vla vyrátali, že v dedine vyrobia ročne 158 000 litrov vína. A tak nečudo, že v dedine má každá ro­dina okrem normálneho bytu ešte ďaiši vo vinici. Tieto pivničné by­ty vo viniciach nazývajú hajloky. Znova sme sa vydali na obchôdz­ku tejto obdiaľnikovej dediny, pri­stavujeme sa s tunajšími Iuďml a začíname debatovať. S pýchou ho­voria o svojej obci, o tom, ako sa v nej dobre žije a s potešením pra­cuje. Miestne družstvo stačí uživiť len časť obyvatelov a preto väčši­na z nich denne odchádza za prá­cou do Ktrovových závodov a Pre­ciosy v Tlmaičoch, do novovybudo­vaných Bavlnářských závodov V. I. Lenina v Leviciach 1 ďalších. „Ako ste spokojní s prácou po­slancov miestneho národného vý­boru?“ — pýtame sa súdruha Ču­líka. „MNV má 27 poslancov a ti sa snažia plniť si povinnosti, vyplý­vajúce zo svojich funkcii, čo naj-' lepšie. Okrem týchto poslancov veľmi dobrú činnosť vykonávajú t členovia rôznych komisii — ne­posláno!. Osobitne by som chcel oceniť prácu predsedu komisie ve­rejného poriadku Antona Drábka, ktorý vykonáva funkciu poslanca už od roku 1964. A takýchto po­slancov máme viac.“ V rozhovore sme sa dostali aj k činnosti aiktivu pre občianske zá­ležitosti. Vieme vetml dobre, že v niektorých obciach sú tieto ak­tívy viac formálnou záležitosťou. V Čajkove nie. Naipr. každý rok v jeseni usporadúvajú v kultúrnom dome strieborné a zlaté svadby svojich obyvateľov. Patrí to už k tradícii. Miestna škola pripraví pre oslávencov program a oni Im zas dajú pekné spomienkové darčeky. Nuž a treba dodat, že tieto oslavy sú veľmi milé a dlho sa na ne nezabúda. V ča|kove nezabúdajú ani na jubileá svojich rodákov. O tých sa stará zasa rozhlasový krúžok, ktorý v miestnom rozhlase zahrá jubilantom peknú pieseň. W Čajkove je zaužívaným zvy­” kom 1 posledná rozlúčka so spoluobčanom. V deň pohrebu, keď nesú nebohého na cintorín, z ampliónov miestneho rozhlasu za­znievajú smútočné melódie. Keď sme sa pýtali, ako prišli na tento nápad, povedali ná.m, že tu sa ob­čania vážia navzájom a tak i táto posledná rozlúčka patrí k zacho­vaniu úcty voči svojmu bývalému spoluobčanovi. Je už neskoro popoludní, keď vchádzame do budovy mieisitmeho národného výboru. A] napriek to­mu, že sme sa o Čajkove už vela podozvedali, otázkam nie je konco­kra ja a pohotovým odpovediam tiež. Súdruhovia pochvalne hovo­rili! na/pr. o aktívnej činnosti miest­nej organizácie ZPB, ktorá má 75 členov. Zúčastňovali sa i na bri­gádnických prácach pri výstavbe pamätníka padlým bojovníkom za slobodu, ktorý odhalia na veľkých oslavách zajtra o 13. hod. za po­četnej účasti domácich obyvateľov i hostí zo širokého okolia Levic­kého okresu 1 mimo neho. Pri na­šom rozhovore sí súdruh Čulík poťažkaj i na niektoré problémy, s'ktorými sa boria v obci niekoľ­ko rokov. Jedným z nich je napr. pitná voda, I napriek tomu, že v Čajkove majú navŕtaný vodný zdroj, voda však je pre Levice a pritom v obci majú závadná vodu. Celkový vzhľad obce kazí aj po­tok, na ktorého reguláciu vypra­covali! projekty už vetml dávno, ale kde sa podeli, to nik nevie. Do rozhovoru sa opát zapojil súdruh Chlebo. Pochopiteľne, že hovoril k otázkam jednotného roľntokeho družstva. Zdôraznil, že zloženie predstavenstva a revíznej komisie už nezodpovedalo súčas­ným potrebám. Prijali preto opat­renie, podlá ktorého do nového predstavenstva a revíznej komisie navrhli ľudí z výroby. Pritom pri­hliadali na to, aby v týchto orgá­noch boli zastúpené jednotlivé vý­robné skupiny a aj väčší počet žien. Výber urobili veľmi prísny. Na základe neho navrhli do pred­stavenstva 5 mužov a 4 ženy a do revíznej komisie 3 ženy a 2 mu­žov. Predsedníčkou revíznej komi­sie sa stala Alžbeta Muránlová. O všetkom možnom by sa dalo ešte napísať, čo sme videli, a po­čuli v Čajkove o Čajkovanoch. Na to by sme však potrebovali ovela väčší priestor. A aj tak by to ešte nestačilo povedať všetko o tejto sympatickej dedine a o jej dvoch „náčelníkoch“, ktorí svojím priči­nením zabezpečujú jej krajší a šťastnejší život. Jozef DEGNER Ján PRIBELSKY ČAJKOVSKÉ DVOJČATA Predseda MNV v Čajkove Anton Culík Tridsatšestčlenný kolektív vinohradníckej skupiny miestneho JRD Predseda JRD Ing. Jozef Chlebo ^ü§ iv .V - ,._j Mladí v Čajkove sa aktívne za­pájajú do brigádnických prác na opravách kultúrneho domu Po statočnej práci na druistve dobre padne posediet si tre­bárs i pri dobrom víne Snímky: O. Mesároš (3) a J. Du r č (2)

Next