Hlas Ĺudu, máj 1971 (XVIII/102-127)
1971-05-08 / No. 108
9. MAI - DEN VÍŤAZSTVA A zase prišla jar. Dvadsiata šiesta slobodná jar našich národov. Náš ľud ju víta v atmosfére blížiaceho sa významného jubilea — 50. výročia vzniku Komunistickej strany Československa — a v období príprav na jej XIV. zjazd. A hoci sú tieto dve udalosti — oslobodenie a vznik KSČ — časové veľmi vzdialené, predsa je medzi nimi bezprostredná, dialektická súvislosť, sú to najvýznamnejšie medzníky našich novodobých národných dejín. Náš ľud si každoročne s láskou a pocitom vďaky k osloboditeľom obnovuje atmosféru oných májových dní roku 1945, keď po útrapách a hrôzach vojny si príchodom osloboditeľov slobodne vydýchol, a mohol sa nadýchať čerstvého vzduchu dejinného prevratu. Skončila strašná vojna — začínal nový život. Druhá svetová vojna bola až doteraz najväčšou zrážkou najreakčnejšich síl ľudstva, reprezentovaných najmä fašistickým hitlerovským Nemeckom s koaliciou antifašistických síl, v ktorej hlavnú silu predstavoval Sovietsky zväz. Stupňujúci sa boj národov proti hitlerovskému Nemecku, hlavne ale rozhodujúci úsek druhej svetovej vojny — sovietsky front, postupne likvidoval nielen mýtus o nemeckej neporaziteľnosti, ale likvidoval aj krok za krokom jeho hlavné sily. V rokoch 1944—1945 rozdrtila Sovietska armáda hitlerovských okupantov aj na území Československa a za podpory domáceho odboja odstránila nacistický okupačný režim, ľudácku moc i horthyovský fašistický režim v našej vlasti. Rozhodujúca úloha Sovietskeho zväzu vo vojne a pri oslobodzovaní Československa spočívala najmä v tom, že ZSSR vlastnými silami a prostriedkami porazil hitlerovskú armádu a jej spojencov na sovietsko-nemeckom fronte, ktorý bol hlavným frontom zápasu. Cspechy Sovietskeho zväzu boli významnou morálnou a politickou posilou aj našim národom v rozvíjaní protifašistického hnutia. V záverečnej fáze druhej svetovej vojny aktívne zasahuje aj slovenský a český národ zásluhou svojich najrevolučnejších síl do tohoto posledného dejstva po boku Sovietskej armády. Veď z hľadiska ďalšieho vývoja veľmi záležalo na tam, či náš ľud prijme oslobodenie len pasívne zvonku, alebo či aj sám svojím ozbrojeným vystúpením urýchli príchod slobody. Náš ľud sa svojim ozbrojeným vystúpením zapojil do rodiny antifašistických, demokratických sil a národov. Oslobodenecké poslanie sovietskych vojsk v našej krajine vyplývalo priamo z medzištátnych dohôd medzi československou vládou a Sovietskym zväzom Československo-sovietska zmluva o priateľstve, vzájomnej pomoci a povojnovej spolupráci z 12. decembra 1943 posilniťä presvedčenie komunistov a iných progresívnych síl nášho domáceho i zahraničného odboja, že Sovietska armáda v krátkom čase vstúpi na územie Československa a prispeje aj tu svojím bojom k porážke fašistických armád a k vyhnaniu okupantov. A v záverečnej fáze vojny, v pražskej operácii, dovŕšila Sovietska armáda úplnú porážku nemeckých fašistických armád, keď rýchlym zásahom prispela pomocou českému národnooslobodzovaciemu hnutiu, ktoré v tom čase dosiahlo svojho vyvrcholenia v májovom povstaní. Víťazná Sovietska armáda vstúpila do Prahy — 9. mája 1945 — ktorá ju privítala so slzami radosti a s nesmiernym nadšením a láskou. Zamlkol rachot tankov, dunenie diel, „koncert“ kaťuši i streľba samopalov. Ľud vital mier. V máji 1945 sa dovŕšilo naše národné oslobodenie a rozvíjala sa naša národná a demokratická revolúcia, ktorá vo svojich výsledkoch viedla k zásadným zmenám v spoločenskej štruktúre, smerujúcim k postupnému budovaniu socializmu. Za základný výdobytok oslobodenia považujeme vytvorenie objektívnych podmienok pre nástup do uskutočnenia revolučného prevratu v rokoch 1945—1948, pre uchopenie moci do rúk robotníckej triedy a možnosť nastúpiť cestu socialistického vývoja. Zvolená cesta nebola jednoduchá a ľahká a nemohla sa uskutočniť bez pomoci ZSSR. Ked si dnes pripomíname udalosti spred 26 rokov, oslobodenie našej vlasti Sovietskou armádou a zrod ľudovodemokratického zriadenia, pripomfname si aj to, koľko obeti a nesmierneho úsilia stáli tieto revolučné premeny. Uvedomujeme si súčasne, aké nezodpovedné bolo počínanie tých, ktorí v uplynulých rokoch 19B8—1969 chceli znevážiť výsledky pracovného úsilia a bojov československého ľudu a znevážiť aj naše priateľstvo so ZSSR a ostatnými socialistickými štátmi. Ale nielen to, tieto sily usilovali o to, aby Československo bolo odtrhnuté po stránke politickej, ekonomickej i vojenskej od ZSSR a štátov združených vo svetovej socialistickej sústave. Ich politika smerovala proti podstatným záujmom československého ľudu Protisocialistické a antisovietske sily zamlčovali, alebo zahmlievali fakt, že víťazstvo ZSSR nad nemeckým fašizmom zabránilo tomu, aby sa realizovali plány nacistov a nemeckého imperializmu na zotročenie, ponemčenie a postupné vyhladenie našich národov. Náš ľud si práve v dňoch oslobodenia pred 26 rokmi uvedomil, čím je pre nás Sovietsky zväz. A dnes práve tak, ako vtedy si uvedomujeme, že naša sloboda je chránená mohutnou silou vojsk štátov Varšavskej zmluvy a náš vývoj k socializmu je možný len v úzkej spolupráci so Sovietskym zväzom a so socialistickými štátmi. Taký je zmysel, obsah a historicky odkaz 9. mája — Dňa víťazstva. Doc. dr. Ladislav HUBENÁK, CSc. AKO PARTIZÁN je zrazu doma, síce v nezvyklom obleku, ale predsa doma. Nič nevysvetľoval. Rýchle sa prezliekol, zbalil bielizeň a najnutnejšie osobné veci. Na „drobnosti“, ktoré poslal rodičom z predchádzajúceho výletu, nezabudol. Mohol ich potrebovať, aj keď nemal ešte celkom premyslený plán, čo bude ďalej. Teraz je podstatné, aby čo najrýchlejšie zmizol z domu preč. O necelú h o dim u už zastavuje vojenské auito Sovietskej armády. To stačil premyslieť, kde bude najbezpečnejší. Veď kto z bezpečnostných orgánov vtedy kontroloval posádku, alebo náklad vojenského auta. Auto zastavilo a keď sa dozvedel, že smeruje do mesta na slovensko-moravskom rozhraní, hneď mal cestu aj on týmto smerom. Vojakov cestou bavil ako hrdinsky bojoval a teraz ide vyhľadať známeho špecialistu — lekára. Vyložiť sa nechal pred miestnym hostincom, kde sa ubytoval. Peňažemku mal síce prázdnu, ale ... Hostinský mu za zlaté hodinky poskytol celý komfort a ešte nato vyplatil 40 000 korún. Zranenému „partizánovi“ dal adresu lekára, ktorý by mohol sprostredkovať liečenie v kúpeľoch. Lekár Miklossyho aij prijal, prezrel a doporučoval liečenie die v kúpeľoch, ale v nemocnici. Nohu by bolo potrebné operovať. Akoby inak, napísal pre svojho priateľa-lekára odporúčanie. Veď čo by neurobil pre zraneného človeka pred ním, pre — — — kapitána Ing. IGORA TORONSKÉHO ... ? Pre vojaka, ktorý bol zranený v oslobodzovacích bojoch neďaleko ich mesta? Zo zlodeja Miklossyho sa šmahom ruky stal kapitán, inžinier Igor Tor onaký. Lekár píše odporúčanie aj pre spolubojoivmíka Toronského a to akéhosi Ladislava Mihály h o, ktorý v dôsledku nevládnosti sa osobne nemôže dostaviť. V odporúčaní uviedol, že obaja spolubojovníci utrpeli ťažké zranenia pri zoskoku padákom a prosí o ich prijatie v Zemskej nemocnici, na chirurgicko-ortopedickom oddelení v hlavnom meste republiky. Lekár je lekár, on sa stará o zdravie a nebol povinný preverovať totožnosť. Na jeho tlačive získal Miklossy aj ďalší doklad, ktorým otváral i také dvere, ktoré by nikdy nebol otvoril. Lekár doporučuje ONV nutnú operáciu u známeho lekára v Prahe, nakoľko pacient kpt. Ing. I. Toronský a kpt. L. Mihály utrpeli zranenia pri zoskoku z lietadla. Na MNV sú ochotní. Stačilo ukázať dopor učeni e od lekára a tým preukázal svoju i priateľovu totožnosť. Na tlačive národného výboru mesta 5 okrúhlou pečiatkou a podpisom predsedu získal Miklossy doporučenie, adresované Národnému výboru mesta Prahy: „Pán inžinier I. Toronský z Užhorodu odchádza z nášho mesta do Prahy za účelom liečenia. Národný výbor prosí, aby ste menovanému umožnili rokovať s príslušnými úradmi a korporáciami ohľadne jeho liečby. Zranený bol pri zoskoku padákom, ako parašutista a zaslúži si, aby sa úrady o neha náležíte postarali. Zároveň žiadame, aby ste mu umožnili návrat da Užhorodu.“ V ten istý deň stihol Miklossy navštíviť ešte ONV a získať takéto potvrdenie: „ONV potvrdzuje, že kpt. L. Mihály, nar.: 1. XII. 1913 v Michalovciach, Slovensko, koná cestu za ú čela m operácie do Fraihy. Üraz vznikol pni zoskoku padákom pri boji vlastencov pre naše oslobodenie. Žiadame vychádzať mu na jeho ceste v ústrety.“ Na potvrdení je popri okrúhlej pečiatke ONV aj podpis predsedu ONV. Miklossy si takéto potvrdenie vyžiadal aj na meno kpt. Toronského. Potvrdenia mal va vrecku a ešte aj nejakú tú korunu, veď hostinskému predal cennosti za 80 000 korún. Bolo to dobré k tomu, aby nešiel do Prahy, ale do kúpeľného mesta. Prevoz zabezpečil hostinský. V kúpeľoch bolo miesta pre zaslúžilého „odbojára“ hneď. A Miklossy sa ocitol v pozemskom raji. Obklopený dámami trávil čas v zábavných podnikoch. Denná taxa: 5000 korún. (POKRAČOVANIE) W tomto prípade lide naozaj o * nezvyčajné dvojčatá v Čajkove v Levickom okrese. Domáci obyvatelia zaliate spoznali, že v tomto prípade máme na mysli predsedu miestneho národného výboru Antona Čulíka a predsedu jednotného rolnického družstva Ing. fnzefa Chlebu. A prečo ich volajú dvojčatá? Z jednoduchého dôvodu, často Ich vídať spolu v „teréne“, ale aj pri rokovacom stole. Naozaj, obaja úzko spolupracujú v prospech svojej dediny. A to je aj poznať na každom mieste, na každom kroku. V dedíme, ale i na hospodárskych výsledkoch miestneho jednotného rolnického družstva a na jeho stálom rozvoji. Pri našej návšteve v Čajkove sme oboch „náčelníkov“ obce zastihli, alko sa spodu radili o tom, čo treba pripraviť pre zabezpečenie prác na družstve. Po vzájomnom zoznámení sa s nami dali na kus reči. A tá sa, pravdaže, týkala života tejto obce, ktorá sa za posledných 25 rokov zmenila na nepoznanie. Možno to posúdiť už t z toho, že je v nej takmer 85 pere. nových rodinných domov. A treba dodať, že nie hocijakých. Pekných, velkých a so všetkým komtortom zariadených. No ešte Skôr než sa rozpíšeme o dedliine, prezraďme, že súdruh Anton ČuJík pracuje v národných výboroch už 16 rokov, z toho 8 rokov je predsedom miestneho národného výboru. Okrem te|to zodpovedne] funkcie je už 3 roky aj predsedom dedinskej organizácie strany. Nuž a keď zoberieme do úvahy, že má pšte len 34 rokov, ale i napriek tomuto mladému veku vykonáva Obe funkcie s veľkou zodpovednosťou a k spokojnosti svojich spoluobčanov, tak pred takým človekom, a‘ko sa ludové hovorí, klobúk dolu. Za jeho predsedovainla v obci urobilo ša toho vela. „Na prvom mieste by som tu chcel spomenúť predovšetkým naše cesty, ktoré boli predtým v katastrofálnom stave,“ — rozprtadia reč súdruh Čulík, a pokračuje: „A tak sme ich všetky spevnili sami. Tým sme vytvorili hodnotu približne jedného milióna korún. Teraz sa môžeme pochváliť, že 4 kilometre miestnych komunikácií máme už bezprašných. Ďalšie sily sme sústredili na výstavbu troch mostov. Vybudovali sme si i výbojkové verejné osvetlenie. Vo svojich plánoch a pri ich realizácii sme nezabudli ani na našich najmenších, na naše deti. Urobili sme generálnu opravu materekéi školy v hodnote vyše milióna dvestotisíc korún, ďalej sme oplotili materskú školu a základnú deväťročnú školu. Mohli by sme sa snáď ešte pochváliť i zriadením dvoch velkých parkov.“ predseda miestneho národného • výboru spolu s predsedom jednotného rolnického družstva nás potom zaviedli do jedinej z nových ulíc, v ktorej stoji už 12 nových domov. „Zatiaľ je to malá ulica, ale v krátkom čase sa rozrastie o ďalšie novostavby,“ — pripomína súdruh Čulík. Pre siedmich občanov stavebné povolenia už vystavujú a ďalší dvanásti kandidátu sú na rade. Inak v minulom roku odovzdali do užívania 14 novostavieb. Ak sme už pri tej výstavbe, spomeňme ešte, že nový šat dostáva 1 kultúrny dom v obci, na ktorého oprave sa veľmi aktívne podílela mládež. Budujú si v ňom 1 svoj vlastný klub a na jeho zariadenie im miestny národný výbor poskytol 17 000 korún. Staré, nevyhovujúce obchody čo nevidieť nahradia nové obchodné priestory, ktorých hodnota bude činiť vyše 2 mii. Kčs. Prechádzame dedinou, hrejivé lúče slnka sa opierajú o strechy domov 1 o družstevný chotár. Nie sú také šlro-šíre ako vo väčších družstvách. Čajkovské [RD obhospodaruje Iba 801 ha polnohospodárskej pôdy a z toho 895 ha ornej. Avšak s úrodou, ktorú na nich dosahujú, môžu byť spokojní. Presvedčili nás o tom i predseda družstva súdruh Ing. Chlebo. „Pšenice sa nám urodilo na hektári 42 q, kukurice na zrno 41 q. Výnosy jačmeňa sme mail o niečo nižšie ako sme predpokladali, práve tak to bolo i u cukrovej repy. Nehojil to však až také veľké rozdiely, avšak treba povedať, že v tomto roku urobíme všetko pre to, aby sane plánované úlohy vo všetkých druhoch nielen splnili, ale podľa možnosti 1 prekroč*!!.“ Čajkovskí družstevnici dosiahli veľmi pelkné výsledky v minulom roku najmä v dojivosti. V budúcnosti chcú podstatne zvýšiť výrobu obilovin, mlieka a zamerajú sa 1 na ďalšie rozšírenie počtov hovädzieho dobytka. Vlaňajší rok hospodárenia na Jednotnom roľníckom družstve v Čajkove možno považovať vcelku za úspešný. Vidieť to i z toho, že napr. prekročili hrubú produkciu v rastlinnej výrobe i hrubú produkciu na 1 ha poľnohospodárskej pôdy a napokon 1 trhovú produkciu. A čo je zvlášť potešiteľné, že jednotné roľnícke družstvo je sebestačné aj v jadrových krmivách, ktorých vlastné zásoby im vystačia až do konca októbra. Čajkov je na širokom okolí známy ako produkčná vinárska oblasť. I keď vinice majú vysadené len na 100 ha, úrodu dávajú velmi bohatú.' Veď! napr J len JRD zo' 42 ha odovzdalo v minulom roku 27 vagónov hrozne. Miestni štatlstdkovla vyrátali, že v dedine vyrobia ročne 158 000 litrov vína. A tak nečudo, že v dedine má každá rodina okrem normálneho bytu ešte ďaiši vo vinici. Tieto pivničné byty vo viniciach nazývajú hajloky. Znova sme sa vydali na obchôdzku tejto obdiaľnikovej dediny, pristavujeme sa s tunajšími Iuďml a začíname debatovať. S pýchou hovoria o svojej obci, o tom, ako sa v nej dobre žije a s potešením pracuje. Miestne družstvo stačí uživiť len časť obyvatelov a preto väčšina z nich denne odchádza za prácou do Ktrovových závodov a Preciosy v Tlmaičoch, do novovybudovaných Bavlnářských závodov V. I. Lenina v Leviciach 1 ďalších. „Ako ste spokojní s prácou poslancov miestneho národného výboru?“ — pýtame sa súdruha Čulíka. „MNV má 27 poslancov a ti sa snažia plniť si povinnosti, vyplývajúce zo svojich funkcii, čo naj-' lepšie. Okrem týchto poslancov veľmi dobrú činnosť vykonávajú t členovia rôznych komisii — neposláno!. Osobitne by som chcel oceniť prácu predsedu komisie verejného poriadku Antona Drábka, ktorý vykonáva funkciu poslanca už od roku 1964. A takýchto poslancov máme viac.“ V rozhovore sme sa dostali aj k činnosti aiktivu pre občianske záležitosti. Vieme vetml dobre, že v niektorých obciach sú tieto aktívy viac formálnou záležitosťou. V Čajkove nie. Naipr. každý rok v jeseni usporadúvajú v kultúrnom dome strieborné a zlaté svadby svojich obyvateľov. Patrí to už k tradícii. Miestna škola pripraví pre oslávencov program a oni Im zas dajú pekné spomienkové darčeky. Nuž a treba dodat, že tieto oslavy sú veľmi milé a dlho sa na ne nezabúda. V ča|kove nezabúdajú ani na jubileá svojich rodákov. O tých sa stará zasa rozhlasový krúžok, ktorý v miestnom rozhlase zahrá jubilantom peknú pieseň. W Čajkove je zaužívaným zvy” kom 1 posledná rozlúčka so spoluobčanom. V deň pohrebu, keď nesú nebohého na cintorín, z ampliónov miestneho rozhlasu zaznievajú smútočné melódie. Keď sme sa pýtali, ako prišli na tento nápad, povedali ná.m, že tu sa občania vážia navzájom a tak i táto posledná rozlúčka patrí k zachovaniu úcty voči svojmu bývalému spoluobčanovi. Je už neskoro popoludní, keď vchádzame do budovy mieisitmeho národného výboru. A] napriek tomu, že sme sa o Čajkove už vela podozvedali, otázkam nie je koncokra ja a pohotovým odpovediam tiež. Súdruhovia pochvalne hovorili! na/pr. o aktívnej činnosti miestnej organizácie ZPB, ktorá má 75 členov. Zúčastňovali sa i na brigádnických prácach pri výstavbe pamätníka padlým bojovníkom za slobodu, ktorý odhalia na veľkých oslavách zajtra o 13. hod. za početnej účasti domácich obyvateľov i hostí zo širokého okolia Levického okresu 1 mimo neho. Pri našom rozhovore sí súdruh Čulík poťažkaj i na niektoré problémy, s'ktorými sa boria v obci niekoľko rokov. Jedným z nich je napr. pitná voda, I napriek tomu, že v Čajkove majú navŕtaný vodný zdroj, voda však je pre Levice a pritom v obci majú závadná vodu. Celkový vzhľad obce kazí aj potok, na ktorého reguláciu vypracovali! projekty už vetml dávno, ale kde sa podeli, to nik nevie. Do rozhovoru sa opát zapojil súdruh Chlebo. Pochopiteľne, že hovoril k otázkam jednotného roľntokeho družstva. Zdôraznil, že zloženie predstavenstva a revíznej komisie už nezodpovedalo súčasným potrebám. Prijali preto opatrenie, podlá ktorého do nového predstavenstva a revíznej komisie navrhli ľudí z výroby. Pritom prihliadali na to, aby v týchto orgánoch boli zastúpené jednotlivé výrobné skupiny a aj väčší počet žien. Výber urobili veľmi prísny. Na základe neho navrhli do predstavenstva 5 mužov a 4 ženy a do revíznej komisie 3 ženy a 2 mužov. Predsedníčkou revíznej komisie sa stala Alžbeta Muránlová. O všetkom možnom by sa dalo ešte napísať, čo sme videli, a počuli v Čajkove o Čajkovanoch. Na to by sme však potrebovali ovela väčší priestor. A aj tak by to ešte nestačilo povedať všetko o tejto sympatickej dedine a o jej dvoch „náčelníkoch“, ktorí svojím pričinením zabezpečujú jej krajší a šťastnejší život. Jozef DEGNER Ján PRIBELSKY ČAJKOVSKÉ DVOJČATA Predseda MNV v Čajkove Anton Culík Tridsatšestčlenný kolektív vinohradníckej skupiny miestneho JRD Predseda JRD Ing. Jozef Chlebo ^ü§ iv .V - ,._j Mladí v Čajkove sa aktívne zapájajú do brigádnických prác na opravách kultúrneho domu Po statočnej práci na druistve dobre padne posediet si trebárs i pri dobrom víne Snímky: O. Mesároš (3) a J. Du r č (2)