Hlas Ĺudu, jún 1971 (XVIII/128-153)

1971-06-01 / No. 128

PROLETÁŘI VŠETKÝCH KRAJIN. SPOJTE SAI ROCNlK XVI. cisto 128 UTOROK, 1. JŰNA 1971 50 hal ORGÁN ZÁPADOSLOVENSKÉHO KV KSS ....... ........... 1 Po zjazde ešte aktívnejšie „Je nevyhnutné, aby si všetci členovia strany dôkladne osvo­jili dokumenty a výsledky XIV. zjazdu KSČ a v duchu zjazdu vy­konávali svoju každodennú stranícku prácu. To je prvý pred­poklad, aby mohli aktívne a ofenzívne obhajovať a vysvetľovať politiku strany miliónovým masám pracujúcich.“ Sú to slová, ktoré predniesol na XIV. zjazde KSČ súdruh Gustáv Husák. Ozaj je to nevyhnutné, lebo ide o zjazd mimoriadneho významu nielen so zretefom na uplynulé roky, ale aj preto, že ním začíname druhé polstoročie činnosti našej strany. Oddych je zákonitý jav, ktorý prichádza po každom pracovnom vypätí, no v politike niet oddychu, niet prázdnin. Ak chceme splniť zjaz­dové predsavzatia, treba sa ihneď pustiť do ich plnenia. Azda je pre mnohých oprávnená otázka, kde a ako začať? Pre vyspelých, uvedomelých súdruhov a občanov je to jasné: na svojom pracovisku; každý vie, kde ho topánka tlačí. Ale aj tým je potrebné pozrieť sa na problémy závodu, podniku, druž­stva z celoštátneho, celospoločenského pohľadu; vidieť politické a hospodárske otázky komplexne, vo všetkých súvislostiach, tak, ako boli nastolené a prerokovávané na XIV. zjazde KSČ. Preto našou prvoradou úlohou je trpezlivo si sadnúť k našej straníckej tlači a s ceruzou v ruke študovať všetky materiály vydané o ro­kovaní zjazdu. Nech nás nemýli to, že nám televízia a rozhlas rokovanie zjazdu veľmi prblížili, nech nás neodradí rozsah do­kumentov, na ktoré potrebujeme viac dní, aby sme si ich dôklad­ne preštudovali, nech naše predsavzatie neoslabí to, že budeme prítomní na niektorých schôdzkach, na ktorých sa podajú infor­mácie o zjazde. Nečakajme na to, že k zjazdovým materiálom sa vrátime v straníckom vzdelávaní na jeseň tohto roku. To by bolo všetko neskoro, stratili by sme drahocenný rok. Drahocenný preto, lebo päťročnica má päť rokov a nie štyri, po druhé preto, lebo práve tento prvý je veľmi významný a po tretie preto, lebo seriózne, hlboké štúdium zjazdových materiálov sa ničím nahra­diť nedá. • Je tu ešte jeden dôvod: v politickej práci, v diskusiách sa neraz radi oháňame líniou strany. Je to správne, ale predovšetkým tú líniu musíme my komunisti dôkladne poznať. Vieme, prečo o tom teraz hovoríme, píšeme, vieme, prečo o tom bola aj na zjazde reč. Uplynulé roky nás, žiaľ, presvedčili, že sme mali členov strany, ktorí líniu strany XIII. zjazdu nepoznali, ba mnohí ne­poznali ani stanovy strany. To v budúcnosti už nikdy nebude možné. Nejde však len o to, aby sme sa vedeli správne orientovať my, dobre pracovať a riadiť sa líniou strany. Ide o viac: ako kontu­­*nisti sme povinní aktívne a ofenzívne vysvetľovať politiku strany miliónom bezpartajných. A niekedy pôjde o veci zložité, náročné, pri riešení niektorých problémov (štrukturálne zmeny v priemy­selnej výrobe, vzťah k práci, hospodárnosť na pracovisku a po­dobne) azda aj nepopulárne. Ako si budeme počínať, ak nebude­me sami dobre vyzbrojení argumentáciou, ak sami nebude­me mať úplne jasno, ak sami nebudeme celkom presvedčení o správnosti opatrení a o možnostiach riešiť naliehavé otázky?! Ide totiž aj o to po XIV. zjazde našej strany, že od každého komuinistu budeme žiadať viac, že podľa doplnkov stanov pasívni členovia strany nebudú mať v nej miesto. Tieto slová azda viac platia pre tých, čo si ešte dostatočne neuvedomili novú etapu v Živote našej strany. Tí, Čo ju očakávali, tí, čo sa o jej príchod aktívne pričinili, tí, pre ktorých je XIV. zjazd aj osobným víťazstvom, tým pripomínať netreba. Pre tých sa stal XIV. zjazd KSČ zdrojom, z ktorého čerpajú ešte väčšiu obetavosť a húževnatosť v práci za splnenie historického po­slania robotníckej triedy. DURAČINSKÁ PRIJATIE U VÁCLAVA VAČOKA PAMÄTNÉ MEDAILY BRATISLAVA (ČSTK) — Včera prijal tajomník ÚV KSS Ing. Vác­lav VAČOK pracovníkov generál­neho riaditeľstva farebnej metalur­gie — Kovohuty v Prahe na čele s generálnym riaditeľom Františ­kom BRYKNEROM. V pracovnom ovzduší prediskutovali otázky vý-hľadu rozvoja podnikov generálne­ho riaditeľstva Kovohuty — závod SNP Žiar nad Hronom, Kovohuty Krompachy, Niklová huta Sered a dohovor o ďalšom spoločnom po­stupe hospodárskych a straníc­kych orgánov pri zabezpečovaní plnenia smerníc piateho päťročné­ho plánu. (Pokrač. na 7. etr.) Belgičania na MV KSS BRATISLAVA (ČSTK) — V drahý deň svojho pobytu v Bratislave sa členovia delegácie komunistickej strany Belgicka, člen politického byra a tajomník ÜV Komunistickej strany Belgicka Lous Van Geyt a Sien jej ústredného výboru Augus­ tin Duchateau stretli na besede s členom predsedníctva ÜV KSS a vedúcim tajomníkom MV KSS Gej­­zom Šlapkom. Hostia sa zaujímali o rozvoj hlavného mesta Sloven­skej socialistickej republiky. Po prehliadke pozoruhodností Brati slávy a jéj novej výstavby odnes tovali späť do Prahy. Pozor na podvodníkov Varujeme verejnosť pred podvodníkmi, ktorí navštevujú súkromné byty a vyberajú na SOS detskú dedinku, jediné konto 777 u Štátnej sporiteľni v Prahe 2 zhromažďuje vaše dary T prospech Združenia priatelov SOS detské dedinky. (ČSTK) Dnes je ich DEŇ Nebudem spomlnat na vlastné neradostné detstva, keď myslím na to, že dnes oslavu­jeme Medzinárodný deň deti. Zamýšram sa radšej nad týmito fotografiami___ Aký to rozdiel! Ten chlapček — dieta ho­rára z hlbokých lesov Malých Karpát z ro­kov — tridsiatych. Zúbožený, chatrne oble­čený sedí na jarnom slnku. A tu matka s dietafom z dnešných čias — v slobodnej vlasti. Šíastná a spokojná pozerá sa na po­kračovanie svojho života v budúcom poko­lení ... Napokon tie dnešné — naše deti. Ten obrá­zok iste nevyžaduje osobitný komentár ... Veru. Naše deti a my s nimi oslavujema MDD v šfastí a s perspektivou radostnej bu­dúcnosti, ktorú deťom zaručuje naša strana a náš socialistický štát. (a) Snímky: K. Aufricht (2) R. Palkech (1) 'i AA Vyznamenanie komunistovi BRATISLAVA (b. s.) — Pri príle­žitosti 70. narodenín udelil prezi­dent ČSSR ALOJZOVI MALÉMU za obetavú prácu v strane, vo verej­ných funkciách a pri výstavbe socializmu vyznamenanie Za záslu­hy a výstavbu. Súdruh Malý je čle­nom strany od roku 1923, na dô­chodku, bytom Malacky. Vyznamenanie spolu s blahopraj­ným listom Zs KV KSS mu včera na OV KSS Bratislava-vidiek v me­ne Zs KV KSS odovzdal súdruh JÁN MARUŠIC, vedúci tajomník OV KSS Bratislava-vidiek. e Blahoželanie Prezident republiky Ludvík Svo­boda zaslal blahoprajný telegram prezidentovi Tuniskej republiky Rábíbovi Burgibovi pri príležitosti štátneho sviatku jeho krajiny. Q Kondotencia Predseda vlády dr. Ľubomír Štrougul zaslal kondolenčný tele­gram predsedovi vlády Tureckej republiky Rihatovi Erimovl v sú­vislosti s tragickými následkami zemetrasenia v oblasti mesta Bin­go !. # Prijatie dr. Minister zdravotníctva SSR prať. Vladimír Zvera, DrCs., - prijal konzula Kubánskej republiky Bratislave Severina Mansúra Jorge v ho v súvislosti s prípravou plánu spolupráce na úseku lekárskej ve­dy a zdravotnictva. Rad práce Predseda vlády SSR prof. dr. Pe­ter Colotka odovzdal v prítomnosti ministra zdravotníctva SSR prof. MUDr. Vladimíra Zvaru, DrCs., rad práce prof. MUDr. Štefanovi Siťa- Jovt, DrCs., riaditeľovi Výskumné­ho ústavu reumatických chorôb v Piešťanoch. Vysoké štátne vyzna­menanie reumatológovi udelil pre­zident repobllky pri príležitosti je­ho 60-tych narodeniu, za doteraj­šiu prácu a dosiahnuté výsledky na úseku výskumu a liečby reuma­tických chorôb. 9 Pred odchodom Mimoriadneho a splnomocneného veľvyslanca ČSSR v Barmskom zväze L. Jetmara prijal pred od­chodom na nové pôsobisko člen predsedníctva a tajomník fiV KSS Ján Janík. Návštevu vykonal novo­vymenovaný veľvyslanec i na SNR, kde ho prijal jej podpredseda Jo­zef Gajdošík a na Úrade vlády SSR n podpredsedu vlády Ing. Júliusa Hanusa. Predpoludním navštívil velvyslanec Ministerstvo kultúry a Ministerstvo školstva SSR. Dobré tempo odbytu NAJRÝCHLEJŠIE RASTÚ DODAVKY NA EXPORT • STAGNÁCIA ODBYTU U JUH­­CELPAPU TRVÁ • ODBERATELIA ZORNICI: VIAC POVLAKOVÝCH SÚPRAV A PRI­KRÝVOK O STAROSTI SLOVLIKU SO ZÁSOBAMI HOTOVÝCH VÝROBKOV V OB­­CHODE • ZA ŠIRŠÍ SORTIMENT A VYŠŠIU KVALITU BRATISLAVA (V. R.) — Vysoká dynamika rastu priemyselnej vý­ruby priaznivo ovplyvnila aj rast odbytu výrobkov priemyselných podnikov. Odbyt priemyselných podnikov Západoslovenského kraja vzrástol za 1. štvrťrok o 6,4 percent, pričom však z ročných plánov sa splnilo len 22,4 percent. Rast odbytu bol najväčší v hutníctve že­leza a strojárenskom priemysle: o 11 percent v obidvoch odvet­viach. Zo všetkých finálnych smerov odbytu najrýchlejšie rástli dodáv­ky na export. Dosiahnutý 35-per­­centný prírastok predstavuje hod­notu 224 miliónov korún. Podiel na tomto prírastku majú najmä pod­niky chémie, strojárskeho priemys­lu, a výroby stavebných hmôt. I napriek docielenému rastu od­bytu niektoré podniky si z rôznych pričiň nesplnili dostatočne svoje odbytové úlohy. Závody 29. augusta Partizánske. Oproti minulému roku došlo k pod­statnému zvýšeniu dodávok v jed­notlivých ukazovateľoch ekonomic­kého členenia odbytu, čo je v sú­lade s plánovaným rastom výroby. Plán odbytu na 1. štvrťrok podnik splnil na 100 percent, 1 keď nemá dostatok pracovných síl. Tiež sa vyskytli nedostatky v zásobovaní a v dodávkach výrobného zariade­nia, ktoré zapríčinili straty vo vý­robe. Tieto sa museli vyrovnávat v predĺžených směnách a vo vol­ných sobotách. Juhcelpap Štúrovo. Nepriaznivá situácia v predaji strešných a izo­lačných materiálov, ktorá vznikla v roku 1970, v priebehu 1. štvrťro­ka sa nezmenila, v dôsledku čoho nebol splnený ani plán realizácie. MIER Topoľčany. Plán exportu bol prekročený, vykazujú však ne­plnenie odbytu pre trhové fondy. Nesplnili sa tiež dodávky pre sta­vebné organizácie, zatial čo do­dávky pre odbytové organizácie boli v značnej miere preplnené. Príčiny nesplnenia dodávok pre trhové fondy spočívali najmä v zá­kazoch expedície v dôsledku pre­plnenia skladov u odberateľov. Vy­skytli sa 1 nedostatky v kvalite a pri existujúcej situácii na trhu sú kladené zvýšené nároky aj na sor­­timentalnú skladbu. (Pokračovanie na strane 2.) HOVORILI SME so súdruhom JÁNOM VOZÁROM, vedúcim obchodného oddelenia národného podniku Domáce potreby v Bratislave o farebných televízoroch # Súdruh vedúci, môže si naši­nec na domácom trhu kúpiť televi­zor, ktorý je schopný okrem čier­­nobieleho televízneho signálu pri­jímal aj signál farebný? — Áno, môže. Náš podnik dostal už prvú zásielku takýchto TV pri­jímačov v počte šesťdesiat kusov zo ZSSR. K dostaňlu sú v dvoch predajniach v Bratislave, a to na Leningradskej ulici'v Signáli-a na ulici Februárového víťazstva Sputniku. Záujem o . túto novinku v je veľký. Aparáty sú v predajniach nainštalované a v utorok a štvr­tok, dňoch, kedy sa farebný signál vysiela, je v nich plno ľudí. Za­tial sme predali pätnásť kusov mimotrhovým spotrebiteľom. A Čo keď táto novinka vypovie službu? S tým sú vždy najväčšie problémy. Na koho sa potom môže zákazník s dôverou obrátiť? — Na zaikúpený prijímač je jednoročná záruka. V tomto obdo­bí poskytuje bezplatný servis opravovňa Kovospracujúceho pod­niku mesta Bratislavy. Ich techni­ci aj zakúpený TV prijímač priamo v byte zákazníka Inštalujú. Zatiaľ sa však žiadne vážnejšie problémy nevyskytli a dúfame, že tak tomu bude i naďalej. A Sakujeme za rozhovor. —ban— To i ono o galantských poľnohospodároch V Smerniciach XIV. zjazdu KSČ k piatemu päťročnému plánu rozvoja národné­ho hospodárstva na roky 1971—1975 sa hovorí o uplatňovaní výsledkov vedy a technického pokroku poľnohospodárskej výroby za účelom jej zvyšovania. Je to dôležité nielen preto, že aplikácia výskumu a vedy vo výrobe predstavuje pre poľnohospodársky rezort veľmi efektívne cestu rozvoja, ale najmä preto, že zdro­je pracovných síl sú pomaly vyčerpané a materiálová základňa obmedzená. Medzi veľkú armádu tých, ktorí už po­merne dlhý čas spájajú výsledky výsku­mu s praxou patria galantski poľnohos­podári. Zásluhu má na tom Okresná rada Slovenskej poľnohospodárskej spoločnos­ti v Galante, ktorá v tomto roku slávi 10. výročie svojho vzniku. Jej patri vďaka za to, že dávno sú prečo časy, kedy druž­stevníci a zamestnanci štátnych majetkov neverili novotám, nedodržiavali ani ne­vyhnutné zásady agrotechniky a zootech­niky. Dnes smelo uplatňujú na svojich pracoviskách najmodernejšie technologic­ké procesy, výdobytky z oblasti chemizá­cie, mechanizácie a iných. Odzrkadlilo sa to aj v ekonomike JRD a ŠM. Akoby aj nie, keď napríklad priemerná hektárová úroda pšenice bola v roku 1961 iba 27,1 q a v roku 1970 už 32 q, priemerná ročná dojívost na jednu kravu sa z 2049 litrov (rok 1961) zvýšila na 2792 (rok 1970), priemerná ročná znáška na jednu nosnicu z 81 knsov vajec na 163. Cifier, dokazu­júcich výrazný vzostupný trend by mohlo byt ešte veľa. Načo však? Stačí iba jedi­ná — 95. O toľko percent vzrástla za po­sledných desať rokov v okrese Galanta hrubá poľnohospodárska produkcia. Je to úspech, ktorý dokazuje správnosť nastú­penej cesty. Nie vždy bola ľahká. Striedali sa na nej pochopenie s nepochopením, sklama­nie s nádejami, radost z dosiahnutých vý­sledkov a žiar i z častokrát zbytočne vynaloženého úsilia. Ale je známe, že trpezlivosť je ktúčom k radosti a členo­via Okresnej rady Slovenskej poľnohos­podárskej spoločnosti ju mali. Vtedajší predseda súdruh Ďurik, jeho zástupca Ing. Tóth, tajomník Ing. Gáblik a ostatní zakladajúci členovia tejto prepotrebnej inštitúcie spomínajú na časy, kedy sa poľ­nohospodárski odborníci len veľmi ťažko so svojimi pokrokovými názormi „uchy­tili“ v prazi alebo naopak, boli proľano­­vani ti, čo nevedeli robit „grandiózne plá­ny“, ale vedeli len triezvo a reálne nva­­žovaf. Po roku 1963 strana a vláda zamerala pozornosť na rozvoj poľnohospodárstva viac ako dovtedy, uplatnenie vedy a tech­niky vo výrobe nadobúdalo čoraz väčšf význam, jaj poznatky postupne vzrastali do každej činnosti, kolektív odborníkov sa kvalitatívne menil a pracovnými vý­sledkami dosiahol autoritu. Ťažko vyčíslit jeho podiel na dosiahnutej úžitkovosti a hektárových nohospodárstve úrod dneška. Kto v poľ­pracuje a problematika pozná vie, že si zaslúžia ocenenie, V uplynulom roku sa Okresná rada Slo­venskej poľnohospodárskej spoločnosti v Galante zaoberala najmä otázkami or­ganizačnými, intenzifikáciou rastlinnej výroby a zvyšovaním úžitkovosti hospo­dárskych zvierat. Rastlinári vypracovali a vyhodnotili celkove devätnásť úloh. Za najdôležitejšie z nich pokladajú vyhodno­tenie pôsobenia pesticidou, zber kuknrice na zrno a jej zavlažovanie a niektoré od­­rodové pokusy s obilninami. V práci ži­vočíšnej sekcie má najväčší význam vy­hodnotenie výroby siláže a senáže a prá­ca o včasnom odstave prasiat. Pri plnení úloh štátneho plánu sú roz­hodujúci rudia. Ich schopnosti, obětavost, ochota a odborná pripravenosť. Týmito vlastnosťami poľnohospodárski odborníci združení v Okresnej rade Slovenskej poľ­nohospodárskej spoločnosti vyzbrojení sú. Svoje poslanie vidia v plnej zaintereso­vanosti a angažovanosti na tých mies­tach, kde môžu najlepšie vplývať na opti­málny rozvoj vedeckotechnickej základ­ne v praxi v intenciách zásad štátnej po­litiky. Veria, že ich budúce hodnotenie prinesie ešte výraznejšie výsledky, čo bude najväčším prínosom pre nás všet­kých. J. BRÁ'NSKA'

Next