Hlas Ĺudu, jún 1971 (XVIII/128-153)

1971-06-11 / No. 137

• • • • OD PIATKU DO PIATKU rozhlas OD PIATKU DO PIATKU televízia • • PIATOK - 11. júna 1971 8.00 Slovo o programe — 8.05 Pozdravy Jubilantom — 9.30 Jean Cocteau: Ľudský hlas. Hra — 11.05 Umelci z krajov — 11.35 To je náä rytmus —13.00 Popoludňajší koncert — 14.00 Schôdzka mladých dychových súborov — 10.05 Rádio mladých poslucháčov — 17.00 Pohlady do kultúry — 19.15 Na modej vlne — 21.00 Malý koncert sovietskych ludových súborov — 21.40 Zábavná hudba — 22.30 Expe­riment s beatom. SOBOTA - 12. júna 1971 8.00 Slovo o programe —■ 8.05 Zábery z festivalu detských spevác­kych súborov — 9.00 Ekonomický komentár — 9.10 Rádiovíkend — II. 00 Súčasník — 11.35 To je náš rytmus — 13.05 Ma-ra-tón — 14.30 III. medzinárodný festival hier pre mládež OIRT. M. Bielický: Trp­kosť slávy — 15.30 Rozprávky pani Hudby. O balete Labutie ja­zero — 16.35 Banskobystrický sobotník — 17.30 Pozor, zákruta! 19.30 Tvorcovia Internacionály. Pásmo o vzniku hymnickej piesne svetového proletariátu — 21.00 Populárny koncert — 21.40 V taneč­nom rytme. NEDEĽA <-> 13. júna 1971 7.05 Poľnohospodársky magazín — 8.00 Uzol na králových fúzoch. Hra — 9.00 Živé slová — 10.00 Panoráma. Zábavná revue slova a hud­by — 12.35 Zahraničnopolitický komentár — 13.00 Roľnícka beseda — 14.00 Nedeľný operný koncert — 14.30 Najkrajší klenot. Poviedka — 15.15 Rádiokola — 17.03 Reportážne pohľady na I. futbalovú ligu — 19.30 C. M. Weber: Čarostrelec — 21.35 Športové aktuality a za­ujímavosti — 22.20 Tanečné melódie. PONDELOK - 14. júna 1971 8.00 Slovo o programe — 8.05 Pozdravy jubilantom — 9.30 Rozprá­vanie o živote a diele nemeckého maliara A. Diirera — 11.00 Zá­bavná hudba — 11.35 To je náš rytmus — 13.00 Popoludňajší kon­cert — 14.00 Stenka Razin. Rozhlasové rozprávanie o živote vodcu sedliackeho povstania v Povolží — 15.05 Rádio mladých poslucháčov — 17.00 Rádioecho — 19.00 Posedenie pri dychovke — 20.00 Štúdio mladých — 21.00 30 minút s univ. prof. dr. jánom Stanislavom. Roz­hovor — 22.00 Komorná hudba. • ŠTVRTOK - 17. júna 1971 9.10 Dom bez slnka — 9.35 Pán Honejsek, darebák — 10.25 Moto­risti na minútku — 17.20 Z ocele a betónu — 19.30 Ľudia spod Poľany. Televízny film — 20.00 S nasadením života — 21.00 Džez­­pódium — 21.25 Motoristi na minútku — 21.45 Všetky vlaky sveta. Železnica kráľa kráľov — 22.30 Medzinárodné televízne dni. Aféra pani Hanákovej. Satirický film maďarskej televízie. PRAHA, BRNO, OSTRAVA: 21.00 Sedem morí — 21.25 Rodinná pošt*» — 21.55 Znečisťovatelia diaľnic a vodných tokov. BUDAPEŠŤ: 20.00 Na každom kilometri — 21.05 Hľadáme reporté * — 22.45 Telešport. ME v pästiarstve. Prenos z Madridu. • PIATOK - 11. júna 1971 9.00 Ich je budúcnosť — 10.00 Hudobno-tanečné pásmo z cyklu Zem spieva — 14.00 Davis cup. ČSSR—ZSSR. Tenis — 16.30 Praga Aca­­demica. Ľahkoatletické preteky — 18.10 Yao — 19.30 Dom bez slnka — 20.05 VI. medzinárodný festival populárnej plesne — 21.00 Kde lietajú čajky — 21.40 Kamera na cestách — 22.25 Cyklus revolučných filmov. PRAHA, BRNO, OSTRAVA: 21.00 Lovy bez zbraní. BUDAPEŠŤ: 20.00 Plný zásah — 21.10 Muž cez palubu. Film. • SOBOTA - 12. júna 1971 9.00 Poštová schránka — 10.00 Za tajomstvom faraónov — 10.25 Dievča v modrom — 13.45 ČH Košice—Slovan Piešťany, ľ. liga vo vodnom póle 14.50 Mokrá lopta —15.00 ČSSR—ZSSR. Tenis — 18.00 Lastovička — 19.50 Dva rumunské prírodopisné seriály — 20.20 Mates — 21.20 S nasadením života — 22.25 Tanečná galéria. PRAHA, BRNO, OSTRAVA: 17.30 Sebastián medzi Iudmt — 18.00 Las­tovička — 19.50 Život v prírode — 23.30 Osaka show. Zábavný prog­ram. BUDAPEST: 19.50 Cicavízia — 20.05 Dezső Szomory: Sobol. Veselo­hra. # NEDEĽA - 13. júna 1971 9.30 Aliaška — 9.50 Encyklopédia osobností — 10.20 Organový recitál — 10.35 Tatran Prešov—Škoda Plzeň. I. liga mužov. Hádza­ná — 13.00 Poštová schránka — 14.00 Davis cup. Majstrovstvá sveta v motocrosse — 17.55 Mladé obzory — 19.50 Chvíľka poézie — 20.00 Vtipkár. Francúzska filmová komédia — 21.25 Kultúra 71 — 22.15 Spieva O. Malachovský. PRAHA, BRNO, OSTRAVA: 20.00 A. P. Cechov: Ivanov. BUDAPEŠŤ: 20.35 Sága rodu Forsytovcov — 21.30 Kto je kto? • PONDELOK - 14. júna 1971 17.30 Fair play. Magazín športu a telovýchovy — 18.15 Zdravot­­nicke okienko — 19.20 Pesničky okolo nás — 19.30 Expedícia R — 20.00 A. Arbuzov: Rozprávka zo starého Arbatu. Komédia — 21.35 Program Intervízie: Brnenskí mantovanovci. Polhodinka náladovej hudby. PRAHA, BRNO, OSTRAVA: 18.40 Lekár a vy — 19.55 Zacvičte sl! UTOROK -15. júna 1971 8.00 Slovo o programe — 8.05 Pozdravy jubilantom — 10.00 Cesta, po ktorej Ideš — 11.00 Básnik sám doma so svojou poéziou. Igor Gallo — 11.35 To je náš rytmus — 13.00 Popoludňajší koncert — 14.00 Spoza hraníc priateľov — 14.35 Malé kroniky z dejín hudby —■ 15.05 Rádio mladých poslucháčov — 17.00 Svet mladých — 17.50 Malý koncert sovietskych umeleckých súborov — 19.30 Rozhovory S rodičmi — 20.00 Utorkové večery. Žijeme na jednej planéte — 21.40 Nové nahrávky populárnej poľskej speváčky — 22.00 Amľora. Rímske dejepisectvo — Sallustlus. 0 STREDA 16. júna 1971 8.00 Slovo o programe — 8.05 Pozdravy jubilantom — 9.30 Utorkové večery (repríza) — 11.35 To Je náš rytmus — 13.00 Popoludňajší koncert — 14.35 Hráme z estrádneho pódia — 15.05 Rádio mladých poslucháčov. Pásmo o živote spisovateľa Jána Kalinčiaka — 17.00 Rozum do hrsti — 19.45 Diskutujeme o športe — 20.00 Hviezdnatá obloha ho zvábila. Rozprávanie o živote slovenského vedca z 18. storočia Maximiliána Hella — 20.50 Večery pri ľudovej hudbe. Pozoruhodnosti a zaujímavosti v oblasti ľudovej hudby — 21.55 Me­lódie na dobrú noc. ŠTVRTOK - 17. júna 1971 8.00 Slovo o programe — 8.05 Pozdravy jubilantom — 10.00 Tele­skop — zaujímavosti zo sveta vedy a techniky — 11.00 Najkrajší klenot. O. Wilde: Slávik a ruža. Poviedka — 11.35 To je náš rytmus — 13.00 Popoludňajší koncert z opier S. Moniuszka — 14.00 Krutý zá­kon. Dramatické rozprávanie sudcu o skutočnej udalosti — 14.35 Hudobné spravodajstvo — 15.05 Rádio mladých poslucháčov. Svet opery 17.00 Mozaika 71 — 18.00 Predstavujeme vám súbory piesní a tancov. Z nového programu súboru Zemplín v Michalovciach — 20.00 Festival rozhlasových hier OIRT. Emil Manov: Mladoženáč. Hra 22.00 Divadielko Zelený motýľ — V. Poetický kabaret. • • UTOROK - 15. júna 1971 9.00 Expedícia R — 9.25 Keď Burian prášil — 17.25 Program Inter­vízie: O zlatú kameru — 19.30 O ôsmej večer v Rostocku — 20.10 Súdruh Berlín. Sovietsky dokumentárny film — 20.55 Vtipnejší vy­hráva — 21.30 Televízne noviny. PRAHA, BRNO, OSTRAVA: 21.35 Noví sólisti Národného divadla — 22.35 Medzinárodný džézový festival 1970. BUDAPEŠŤ: 18.25 ME v pästiarstve — 20.00 Veselohra v dvoch častiach. STREDA - 16. júna 1971 8.25 a 9.00 Vysielanie pre školy — 16.25 Boli dni vojnové — 17.10 Očami týchto dní — 17.35 Kone a masky — 17.55 Program Intervízie: Fínsko—ČSSR. Kvalifikačné stretnutie vo futbale — 20.15 K otázkam dňa — 20.25 Ignát Herrmann: Pán Honejsek, darebák. Inscenácia — 21.20 Československé interpretačné umenie — 21.50 Signály. Človek a spoločnosť zajtrajška — 22.40 Kronika medziná­rodného festivalu. PRAHA, ÜRNO, OSTRAVA: 20.15 Tvárou v tvár — 21.45 Auto-moto­­revue. Mesačník pre motoristov. W M.tudkI vám radi, vás zabáva Gréci túžili po vzdelaní už pred troma tisícročiami. Aténčania po ňom tak prahli, že sl brali so se­bou knihy na krátenie nudy počas zámorských ciest. Vyskytovali sa dokonca aj roľníci, čo za pluhom čítali Platóna. Kniha a vzdelanie znamenali vtedy moc. Prenikli aj do Ríma a Rimania si pri jedle ne­chávali predčítavaf. Tento zvyk sa dodnes udržal v kláštoroch. Učebnice boli písané veľmi dobre. Obsahovali verše a vzorové úlohy, ktoré doteraz prezrádzajú antický zmysel pre skutočnosť a poriadok. Obsahovali všetky vtedajšie zna­losti doby, ktoré boli pre mladíkov i dievčatá veľmi dôležité. Často sa vyučovalo v spoločných trie­dach. V rímskom vojenskom tábore ne­bolo zvláštnosťou vidieť štábneho dôstojníka s gréckym románom v ruke. V dobe Cicerénovej v Ríme to vyzeralo ako u nás v 18. storočí. Celý vtedajší svet čítal a hovoril o knihách. Všeobecná túžba po vzdelaní a knihách vyvolávala aj kníhkupeckú živnosť a zakladanie verejných knižníc. Popri Pergamo­­vi, Alexandrii a Ríme svoje kniž­nice mal aj mnohé provinciálne mestá. O rozmnožovanie a predaj kníh sa starali nakladatelia. Ci­­cerónove diela vydával Atticus, ktorý vydával aj diela ďalších gréckych spisovateľov a filozofov. Vtedy nebolo tlačiarenských stro­jov, ale zato dosť ľudí. Vtedajší nakladateľ zohnal sto rýchla píšú­­cich otrokov do veľkej miestnosti a diktoval im z pôvodného ruko-pisu básnické diela Vergilia, Var­­róna a ďalších. Tak v priebehu nie­koľkých týždňov mohli zhotoviť ti­síc exemplárov diela. Nakladatelia a kníhkupcovia zarábali, ale, bás­nici a filozofi, ak nemali nejaké­ho mecenáša (ako napr. rímsky básnik Horácius, nedostávali nija­ké honoráre, takže slávny rímsky Martial právom nariekal: ,,Aj pod­dôstojník na chladnom gótskom fronte drží moju knihu v poloomrz­­nutých rukách, čítajú ma v An­glicku, iba moje vrecko o tom nič netuší“). Už vtedy sa písalo na papyruse, ktorý pripravovali z lodyhy rast­liny papyrus a uschovávali ho vo svitkoch a roliach. Neskoršie pí­sali aj na zvieracie vypracované blany-pergameny. „Papier“ z kože prichádzal z Pergama, preto ho volali pergamenový. Vtedy sa pí­salo perom a atramentom. Najskôr perá vyrábali z trstiny a neskôr z husacieho brka. V starom Ríme sa už stretávame aj s kovovým pe­rom. Na listy, poznámky pre škol­ské úlohy, používali voskové ta­buľky, na ktoré písali rydlom. Na koniec listu pisateľ bodol bodku — punkt. Keď šuster písal účet, robil tak na črepinu hrnca, lebo papier bol vtedy veľmi vzácny, drahý. A sta­rí Rimania s ním vedeli šetriť. Aj napriek tomu však v obchodoch tovar balili do menej hodnotného papiera. Na kotúč s papierom W. C. sa však vtedy šetrní Rimania nezmohli. (rov) 11. JÜNA 1971 KALENDÁR TÝŽDŇA So 12. mája — ZLATKO Ne 13. mája — ANTON Po 14. mája — VASIL Ut 15. mája — VlT St 18. mája — BLANKA St 17. mája — ADOLF Pia 18. mája — VRATISLAV AKO SA PÍSALO A CITÁLÓ V ANTIKE ZO SVETA HUMORU Trikrát bez slov So sovietskou pesničkou Každoročne v júni býva v meste Zielona Góra (Poľsko) festival so­vietskych piesní. Na súťaži o naj­lepšiu interpretáciu sovietskej pes­ničky sa zúčastňuje takmer pol milióna ľudí, najviac mládeže. So­vietske piesne si svojou melodi­kou a citovosťou získali v Poľsku veľkú popularitu. Niet azda spe­váckeho súboru, ktorý by ich ne­mal vo svojom repertoári. Stále častejšie sa sovietske piesne ozý­vajú v domoch kultúry, v mládež­níckych kluboch a kultúrnych usta­novizniach. Zielonogórsky festival /sovietskych piesní sa zaraďuje me­dzi najvýznamnejšie podujatia Poľsku. Jeho úroveň z roka na rok v stúpa. Speváci si vyberajú stále zaujímavejšie, náročnejšie a ori­ginálnejšie sovietske pesničky. V tomto roku majú najväčší úspech Okudžavove balady. Zielonogórsky festival prispieva k popularite so­vietskych melódií a k zakladaniu klubov sovietskych piesní, najmä na školách. Interpress Viete, neviete, že... ...v dobe kamennej a bronzovej sa ľudia dožili priemerne asi 20 rokov? Starí Gréci žili iba o 9 rokov dlhšie. Ešte v XVI. storočí bol priemerný vek 21 rokov, v XVU. sa predĺžil na 26, v XVIII. na 34 a teraz je 60—70 rokov. Najdlhšieho veku (v priemerej sa teraz dožívajú Švédi — 73 rokov a najkratšieho obyvatelia Strednej a Južnej Ameriky — 30 rokov. ... vo Varšave je jediné múzeum meracích prístrojov v Poľ­sku? Vyše 1800 exponátov — časomery, vodomery, elektrome­ry, automaty na vysielanie presných časových signálov — do­voľujú spoznať dejiny mier od najjednoduchších po najmoder­nejšie. ...delfín dosahuje rýchlosť 80 km/hod.? Kapor zapláva 12, štuka 25, pstruh 35, žralok 45 a tuňák dokonca 90 km za ho­dinu. ...v Kapskom Meste (Južná Afrika) zomrel 80-ročný Argon Rothenaigr, ktorý bol podľa poľského časopisu Dookola swiata, posledný zo žijúcich zachránených cestujúcich z lode Titanic? Lod sa potopila 12. mája 1912 po zrážke s ľadovcom. ... na základe dohody ministerstiev pôšt socialistických kra­jín usporiadali v Poľsku unikátnu výstavu poštových známok, venovaných životu a dielu V. I. Lenina? Má 687 známok, 35 albumov a 180 pohľadníc. Známky zobrazujú jednotlivé úseky Leninovho života. Najviac známok vydala sovietska pošta. Na výstave je aj zaujímavá zbierka pohľadníc adresovaných Leni­novi do Paríža, Krakova a Poronina. ... výskumy sovietskych vedcov ukázali, že mozgová kapacita sa využíva iba na 25 percent? Špecialista dr. Jefremov zistil, že keby človek produktívne využíval svoj mozog na 50 percent, mohol by sa naučiť 40 jazykov, zapamätať si 100 000 hesiel _ z Veľkej sovietskej encyklopédie a podstatne rozšíriť hranice j svojich znalostí. Zaujímavá kamera XIo Q. jOO3 +*ohm Q. (A a>o O Co>-

Next