Hlas Ĺudu, január 1972 (XIX/1-25)

1972-01-24 / No. 19

OHLASY NA KRITIKU Nepochopiteľné pomery Prípad, o ktorom sme písali v v predvianočnom období, sa vyskytol obchodnom dome v Záhorskej Bystrici. Občania čakali na otvo­renie predajní, no, nedočkali sa. A nebol to prvý prípad. O prešet­renie prípadu sme sa obrátili na Jednotu SD Bratlslava-vldiek, kto­rá nám v týchto dňoch o výsledku šetrenia napísala. Sťažnosť pokladajú za oprávne­nú, aj pokiaľ Ide o nemiestnu od­poveď vedúcej predajne textilu zá­kazníkovi. Všetky predajne nákup­ného strediska boli v uvedený deň odpoludnia zatvorené pre poruchu kúrenia a elektrického vedenia, a to so súhlasom MNV a dozorného výboru. Premrznutí vedúci ostat­ných predajní odišli domov. Iba ve­dúca textilnej predajne s. Stúrová zostala v obchode, lebo jej pri­viezli z Partizánskeho zásielku obuvi, ktorú chcela ešte prevziať [pri sviečkach) tak, aby sa mohlo nasledujúci deň predávať. Vedúca predajne tvrdila, že oznámila ča­kajúcim spotrebiteľom príčinu uza­tvorenia predajne a že nemiestnu poznámku pri slovnej výmene s mladšou občiankou nemyslela v zlom. Vedenie podniku vedúcej predaj­ne textilu vyčítalo nemiestne sprá­vanie sa voči spotrebiteľom a upo­­zorenením, aby sa v budúcnosti podobné prípady neopakovali. Touto cestou ďakujeme súdru­hom z Jednoty SD Bratislava-vidlek za prešetrenie prípadu 1 vyvodenie dôsledkov a dúfame, i keď sa o tom nezmienili, že na všetkých predajniach nákupného strediska sú na viditeľných miestach vyve­sené tabuľky s predajným časom. Dokedy budú čakať? S touto otázkou sa na nás obrá­til občan Pavol Smolík z Brestov­­ca v okrese Senica vo veci vyšet­renia vzorky vody zo studne, ktorú odobrala Okresná hygienická sta­nica a nie Vodohospodárska sprá­va, ako v liste omylom uviedol). Jeho sťažnosť sme uverejnili kon­com minulého roka a ozval sa na ňu Odbor vodného ' hospodárstva ONV v Senici. Šetrením zistili, že vzorljy zo studní odobrali pracovníci Okres­ne] hygienickej stanice v Senici 25. októbra 1971 s tým, že žiadateľ ob­jednávku doručí dodatočne. Keďže tak neurobil, rozbor vôd mu nepo­slali. Teda chybu urobil sám. Napriek tomu súdruhovia z ONV nás inťormovali o celkovom stave studničnej vody Pavla Smolíka. Po­dia predloženého rozboru voda Ja­ví známky chemicko-bakteriologic­­kého vplyvu. Zvýšený obsah dusič­nanov a výskyt baktérií sa dá odô­vodniť tým, že studňa nie je riadne technicky zabezpečená a odobraná voda Je z prvého vododajného hori­zontu, ktorý býva nositeľom che­­micko-bakterloioglckého obsahu. Z toho dôvodu nie je predpoklad v uvedenej oblasti zabezpečiť vo­du, ktorá by vyhovovala požiadav­kám CSN 830611, najmá po strán­ke chemickej. Uvedená sťažnosť bola riešená súdom ešte roku 1969 a rozhodnutie zaviazalo stažovate- , ľa na riadne zabezpečenie studne po technickej stránke. On však to neurobil. Chýbajú záchytné vodo-tesné rigoly o rozmeroch 18x20 bm okolo vodného zdroja. Preto je potrebné, aby Pavol Smolík urobil opatrenia navrhnuté súdom. Bak­teriologický obsah sa odstráni je­dine vyčistením studne a riadnym prechlórovaním vody. Chemický vplyv sa pravdepodobne celkom neodstráni a jeho nález je v rámci prípustnej a optimálnej hodnoty až na zvýšený obsah dusltanov. No, napriek tomu voda sa môže používať na pitné účely. Nuž, tak je to so sťažnosťou „Do­kedy budú čakať?“, ktoré čakanie zavlnil sám sťažovateľ a nie prí­slušné organizácie. My súdruhom z ONV ďakujeme za ich pochopenie a námahu okolo prípadu, ktorý vlastne prípadom nebol. -Ich vy­svetlenie určite poslúži nielen Pav­lovi Smolíkovi, ale aj iným obča­nom. (a) Dôvod k radosti Už o niekoľko dní sa aj v Levic­kom okrese začnú výročné členské schôdze ]RD, na ktorých budú družstevníci bilancovať svoje minu­loročné úsilie. Radostná nálada, ktorá má už svoje tradície, bude aj teraz celkom opodstatnená. Veď. roku 1971 odovzdali poľnohospodá­ri okresu navyše plánu 56 vagónov obilia, 6607 q mäsa, 293 000 litrov mlieka a vyše 16 miliónov kusov vajec. Pritom je pozoruhodné, že minuloročné úlohy boli v porovna­ní s rokom 1970 oveľa vyššie. Zvý­šenie predstavuje 485 vagónov obi­lia, 164 vagónov mäsa, takmer 3,5 Už rozmiestnili dorast SENICA (ay) — V tpmto škol­skom’ roku končí povinnú do­chádzku na ZDS v Senickom ok­rese 2542 žiakov, z toho 1231 dievčať. Už teraz sa rozhodlo študovať na stredných školách 764 žiakov a žiačok. Do učebné­ho pomeru nastúpi 1444 žiakov, z toho 472 dievčat. Priamo do pracovného pomeru má možnosť nastúpiť 251 žiakov. Zvyšok bu­de pokračovať v dochádzke na ZDS alebo ostane doma u rodi­čov. Rozmiestňovanie pätnásť­ročného dorastu na štúdium, dó učebných a pracovných pome­roch Odbor pracovných síl ONV v Senici riadi plánovité’ podľa zásady „neprekročiteľných limi­tov“. Za tým účelom posljal všet­kým poradcom a riaditeľom pl­ne organizovaných škôl zozna­my náborových organizácií s uvedením počtu žiakov a profe­sií. milióna litrov mlieka a skoro 11 miliónov vajec. Minuloročné radostné výsledky rozhodne neboli náhodné. Poľno­hospodári Levického okresu ich dosiahli zvýšeným pracovným úsi­lím, sprlvným dodržiavaním agro­technických termínov, technológie výroby živočíšnych produktov, ale najmä súťažou a záväzkovým hnu­tím na počesť 50. výročia KSČ, XIV. zjazdu KSČ á volieb do zastupiteľ­ských zborov.. Prípravy na výročné členské schôdze sú už v plnom prúde. Svia­točný ruch zavládne čoskoro na JRD v Cajkove, Demandlciach, Hor­ných Tôrnvciach, Hronských Kľa­­čanoch, Krškanoch, v Ondrejov­­ciach a inde a potrvá až do za­čiatku februára. Na výročné schô­dze nadviažu koncom februára’ďal­šie. Na nich družstevníci rozoberú úlohy na tento rok. A tie sú ešte vyššie. J. ŠAIMER, Levice Usilovní poľovníci Poľovnícke združenie v Štefano­ve v okrese Senica, ktoré obhospo­daruje revír o výmere 2208 ha, ulovilo v uplynulom roku 1050 za­jacov a 850 bažantov. Na miestnom JRD odpracovali jeho členovia de­siatky brigádnických hodín. Druž­stevníci ich zato zásobujú vytrie­deným obilím a krmivom pre zver. Zásoby krmiva si štefanovskí po­ľovníci zabezpečili i na terajšiu zi­mu. Po revíre rozmiestnili 18 kr­­melcov a 30 zásypov a začali s pravidelným prikrmovaním zveri. Medzi tých, čo najčastejšie robia prehliadky po revíre a prinášajú krmivo do krmelcov patria predo­všetkým Stefan Hrica, Gabriel Pet­rán a Jozef Polák. Ing. D. ČERMÁK 0 straníckej výchove PARTIZÁNSKE (pv) — V Kabine­te politickej výchovy/ pri CZV KSS v Závodoch 29. augusta v Partizán­skom bol seminár o výsledkoch X. zjazdu Maďarskej socialistickej ro­botníckej strany a o straníckej vý­chove. Prítomní funkcionári a lek­tori straníckej výchovy si na ňom so záujmom vypočuli prednášku dr. Tótha, vedúceho odboru straníckej výchovy Župného výboru MSRS v Pécsi, ktorá znamenala pre nich obohatenie ich doterajšej práce v straníckej výchove v závode. Máte chuť na cesnačku? NOVÉ MESTO NAD VÁHOM (ej) — V Novom Meste nad Váhom v týchto dňoch zásluhou Združených služieb mesta dali do prevádzky po úprave a rozšírení staronovú modernú vináreň. V jej priestoroch sú tri miestnosti s kapacitou 120 miest. V hlavnej je bar a moder­ná hudobná skriňa. Vináreň má vlastnú kuchyňu. Na jej domácich špecialitách a kvalitnom sudovom bzeneckom víne si radi pochutná­vajú všetci návštevníci. Osobitnou špecialitou vedúceho vinárne je vy­nikajúca cesnaková polievka. V príjemnom prostredí štýlovo a mo­derne zariadenej vinárne sa ná­vštevníci cítia príjemne a podľa stále obsadených miest vidno, že bude vyhľadávaným miestom pre labužníkov domácich špecialít a dobrého sudového vína. Intenzívna príprava \ Trnavčanov TRNAVA (dra) — V týchto dňoch uskutočnili v Trnave celookresný aktív funkcionárov národných vý­borov, na ktorom prítomných in­formovali o priebehu ustanovujú­ceho pléna ONV. V ďalšej časti funkcionári NV rozobrali rozpra­cované programové vyhlásenie ONV na podmienky MsNV a MNV stanovené rámcové úlohy roku i 1972. Osobitná časť aktívu bola venovaná socialistickej súťaži NV v roku 1972 už aj preto, že MsNV v Trnave je vyzývateľom socialis­tickej súťaže za realizáciu voleb­ných programov. ■ — -■ ■ MILIONY DO CIEST. Neustále se zvyšujúci ces­tovný ruch sl vyžaduje od pracovníkov cest­­ného hospodárstva sústreďovaf pozornost na ! skvalitňovanie ciest. Do týchtrj prác v Levie-T'-'- kom okrese plánujú vložit miliónové sumy. V tomto roku sa v bežnej údrž’ne prestavia 7 mi­liónov korún, na budúci 9, r.roku 1974 desat a v poslednom roku päťročnice až 13 miliónov korún. tíš) ■■ PRACOVNICI ZDRUŽENÉHO DRUŽSTEVNÉHO PODNIKU Agrostavu v Sanici robia cez obec Petrová Ves reguláciu a dlaždenie potoka vf dĺžke 2 km. Občania zase svojpomocne upravujú rigóly pozdĺž svojich domov. Z ini­ciatívy občanov vidieť, že chcú na jar 'mať upravenú a skráš­lenú obec. jay) Z VLASTNEJ FARMY. Hydinárske závody v Galante majú vlast­nú farmu v Söpörni na výkrm husi. OA jesene doteraz vychovali a vylkŕmili v nej 4000 kusov husí. Peičienky z nich putujú do za­hraničia. fkfgj PRED ODOVZDANÍM. V Oslave sovlálnej starostlivosti v Krška­­noch robia posledné práce na rekrmštrukcii. Nou sa rozšíri ka­pacita zo 71 na 100 lSžok. Zároveň pribudlo aj rehabilitačné od­delenie pre chovancov. Práce si Vyžiadali náklad 2,S milióna ko­rún. (jš) ROZŠÍRIA VINICE. Plôch vinohradov v Trnavskom okrese pri­búda. Kým roku 1961 tu bolo 15.23 ha, za 10 rokov vysadili ďal­ších 182 ha viníc. Pribudli najmä viniče na vysokom vedení. V súčasnosti je ich 424 ha. JR D vlastnia 52,5 percenta vinohra­dov. . (ský) V MINULOM ROKU ZAVIEDI.I vo väčšine družstiev okresu To­poľčany sústavu peňažného odmeňovania bez pracovných jedno­tiek. Úroveň hospodárenia sa natofko zlepšila, že rada ONV moh­la začiatkom tohto roku užnut za družstvá s vyššou úrovňou hos­podárenia posledných 9 JRD, v okrese. (n) Ä Dodržiavanie prísnej hygieny v staraturianskej. Chirane, pri výrobe injekčných striekačiek t plastických hmč t s jedno­razovým použitým, je jednou z hlavných zásad pracovnej dis­ciplíny. Dokazuje to aj naša snímka, zhotovená v stredisku kompletizácie injekčných striekačiek. Snímka: í,t. KOLlNEK ■ PRE POTREBY OBYVATEĽOV TRNAVA (dra) — V súčasnom období je v okrese Trnav», 763 ovocných sadov, z toho 4,13 in­tenzívnych. Do roku 1975 'se uva­žuje so zvýšením plôch kí 55 ha a do roku 1985 až a 133 ha plôch. V roku 1985 by 'mal mať okres Trnava 1166 sadov. Reali­záciu tohto zámeru budú poľno­hospodári okresu Tiy/ava riešiť popri ekonomickom stabilizova­ní zainteresovaných poľnohos­podárskych závodov a využitie a zúrodnenie svahovitej podhor­skej oblasti dopofšiaľ poľnohos­podársky nevyužitej alebo vy­užitej extenzívne. Riešiť budú hlavne pestovanie zimného ovo­cia s rozhodujúcom zastúpením jabloni. Trnavčania uvažujú s rozvojom sadovníctva a ovoci­nárstva do roku 1985 aj keď ne­majú typickú ovocinársku ob­lasť. Chcú tak zohľadňovať po­treby obyvateľstva pri súčasnom využívaní a zúrodňovaní svaho­vitej podhorskej nevyužitej pô­dy. KONFLIKTY S MORÁLKOU (KEĎ SKAPALA KOZA MNE, NECH SKAPE ti J TEBE) isidysi sa naši dedovia súdili ■N pre kúsok odoranej brázdy zeme. Súdili sa častokrát celý ži­vot a presúdili všetky našetrené peniaze. Moderná doba priniesla zmeny aj v „pravotárstve“. Hlav­ne na vidieku vedieme spory o sliepku, čo prebehla cez deravý plot susedom, alebo deti, ktoré sa pri hre chytili za pačesy. Ne­premrháme majetok, ale strácame nervy. Pre úbohé mallchernostfy sme schopni súdiť sa s bratom,, susedom, či spolupracovníkom <ee­­lý život. Žeby múdrejší ustúpil, to sa stáva málokedy. A hlúpy b ráde veci hnať do krajností. Istú starenku, čo ma občas, .nav­štívi v redakcii, som spoznal *pred štyrmi rokmi. Cestuje do Bratisla­vy dobrých sto kilometrová. Ucho klopká na dvere úradov !n s ba­tôžkom ušubraných spisrji/ vykla­­iá svoje nešťastie. Môžete jej ho­voriť čo len chcete, nwlá si vy­svetliť. Je tak presvedče né o svo­jej pravde, že s ňou pdijde určite i do hrobu. Súdi sa, s prestávka­mi, so svojimi súrodencami už dvadsať rokov. O čfi? O jednn drevenú šopn na spt.iočnom dvo­re! Dom, ktorý sa o d staroby už rozpadáva, bol kúpt.ný i predaný ispoň desaťkrát. S ním 1 šopa. Rozdeliť tento ,,majetok“ spravod­livo — na to by som sa nechcel podujať. Je v ňoťm taťko čiastok 9 všelijakých pod lelov, že pre vy­riešenie sporu hry bolo treba há­dam aj rotu najlepších advokátov. Babbú dom a šopu však nikto ani neljturie. Len to chce mat napísa­ný oa seba. Chce sa odobrať z t Ohio sveta s čistým kontom. Nie aby spokojne a tichučko trávila roby staroby, ona dennodenne cestuje a domáha sa „svojho“. Zmyslom jej posledných rokov sa stal batôžtek vyblednutých papie­rov, dokladov ,.. súd. Som presvedčený, že starenke nepomôže nikto. Starenka iba kaž­dý Intuje. Nič viac sa robiť nedá. P »znám v okrese Nitra dvoch dôchodcov — brata a sestru. Bývajú v jednom dome, ona vpre­du, on vzadu, každý sám. Dvor ma­jú spoločný. Neznášajú sa dlhé roky. Možno by nestačili jedny noviny, aby som vám podrobne opísal, čo sú schopní tito dvaja ťudia robiť si za prieky. Raz jej on vyleje z hrncov polievku, ino­kedy ho ona obleje vriacou vodou. Raz príde na MNV on, aby uká­zal na čele stopy po kutáči, dru­hý raz príde ona, aby nažalovala že ju chcel znásilniť. Kedy a kde začal tento spor. oezisti nikto. Tak sa nenávidia, že by boli schopni sa povraždiť. Nemajú po­koja ani mlnútn. Udobriť ich? Ne­­ezistuje. Jedine, čo sú schopni, to je, aby vám porozprávali jeden na druhého to najhoršie. Povedzte, ako asi môže vyzerať život týchto dvoch ľndi, keď majú na dvore stndňu s dvoma valcami, dvoma re­­tasami a dvoma vedrami (každý POCASÍE V ZÁPADOSLOVENSKOM KRAJI: Dnes bude jasno až polojasno. Zrána miestami aj predpoludním v nižších polohách hmla alebo ob­lačnosť z hmly, ktorá sa ojedinele udrž! po celý deň. Denné teploty mínus 2 až plus 2 stupne. DIVADLÁ SND: ČINOHRA: Čosi fan tutte o 19 hod. — NOVÁ SCÉNA: Takmer božský omyl o 19 hod. KINÁ HVIEZDA: Koniec atamana (sov.) 15.15, 18, 20,45 — TATRA: Tajná služba- Asiapol (jap.) 15,45, 18,15, 20.45 — SLOVAN: Sergej Lazo Isov.) 15,30, 18, 20,30 — PRAHA: Viem, že si vrah (čes.) 10,30, 13 30, 16 18,30, 21 — DUKLA: Mackeno­­vo’ zlato [USA) 15,15, 18, 20,45 — METROPOL: Časovaný výbuch (sov.J 15,30, 18, 20,30 — POHRA­NIČNÍK: O. K. [NSRj 15;45, 18,15, 20.45 — MIER: S Brigitte Bardo­tovou (franc.) 17,30, 20 •— Ako to chodí u Šafränkovcov (juh.) 22 — PALACE: Metello (čes.) 19.15, 21,30 — OBZOR: Päť mužov a jedno srdce (čes.) 18, 20,30 — MÁJ: Tajná úloha (sov.) 18, 20,30. OKRESNÉ: DUN. STREDA — Ná­rodné: Lákavá divočina — NITRA — Tatra: Mŕtve oči Londýnh — TOPOĽČANY — Topoť: Ak je uto­rok, musíme byť v Belgickú — TRENČÍN — Moskva: Ďaleko od hlučného davu — TRNAVA — Hviezda: Nevada Smith — Slobo­da: Mail ježkovia nepichajú. ROZHLAS 8,05 Pozdravy jubilantom — 9,05 Vysielanie pre MŠ — 9,30 Atra­mentová Seina — 10,35 Spievajú sólisti — Prix Bratislava 71 — 11,00 Zábavná hudba — 11,35 To je náš rytmus — 13,00 Popoludňaj­ší koncert — 14,00 Elán je viac hodný ako peniaze — 15,05 Rádio mladých poslucháčov — 16,35 Pri dychovke — 17,00 Rádíoecho__ — 18,00 Ľud. piesne — 19,00 Kon­cert dychovej hudby — 20,00 Štú­dio mladých — 21,00 Tridsať mi­nút s A. Kostolným, lit. vedcom — 21,55 Komorný koncert. TELEVÍZIA 16,40 Vys. pre učijelov — 17,30 Fair-play. Magazín športu — 18,15 Zdrav, okienko — 18,40 Rozpráv­ka — 19,20 Chvilka pre pesničku — 1^,30 Budúcnosť v projektoch vedy. Publicistika — 20,00 Návrat pána Ryšánka — 21,05 Za poklad­mi siedmich mori. ÚSPEŠNÝ VÝVOJ V EXPORTE NOVÉ ZÁMKY (mf) — V druž­stve Brašna v Nových Zámkoch začali s exportnou činnosťou ešte v roku 1961 dodávkami koženej ga­lantérie do ZSSR za 562 000 Kčs. Postupne objem sa zvyšoval a do­siahol takmer 15 miliónov korún, čo predstavuje 59 pere. celkovej kapacity. Z celkového objemu vy­expedovali do ZSSR za vyše 12,7 milióna korún. Išlo o vyše 208 000 kusov najmä kabeliek a menšom množstve kabely a aktovky. Na rok 1972 sa objem exportu opäť zvyšu­je. Požiadavky sú však tak vyso­ké, že z kapacitných dôvodov nebudú môcť splnené. Východis­kom bude výstavba novej prevádz­kovej budovy v náklade 3,6 milió­na korún, ktorá má byť dokončená v roku 1974. IX. POKRAČOVANIE Hlade sa svedomie si zamyká svojej? Keby sa dalo, ešte aj vodu si rozdelia! V meste ľudia prítomnosť, či nepritomnosť suseda tak veľ­mi necítia (okrem občasného za­búchania na stenu paneláka, keď je príliš hlučno). Ale na dedine je to iná. Ak sa dvaja susedia ne­znášajú, môže sa jeden z nich hneď radšej odsťahoval, pretože sporom nebude konca kraja, je medzi nami ešte dost takých, čo sa budú hnevať len preto, že keď skapala koza jemu, nech skape aj druhému. Závidíme si kúsok no­vého majetku, oblečenie, nový te­levizor, auto ... Miesto toho, aby sme si navzájom radšej pomáhali a boli pri sebe v dobrom i zlom, zbrklo reagujeme a sme podráž­dení na rôzne malichernosti. Od hnevu ošklbeme susedovi sliep­ku, akoby chudera ona za nieče mohla. Nafackáme cudzie dieťa, ale na svojom chybu nevidíme a nech boh ochraňuje každého, kto naň položí ruku. Medzitým, čo sa rodičia vadia v komisii na ochra­nu verejného poriadku, decká už spolu hrajú futbal... N a jednej dedine sa súdili traja bratia o dedičstvo. Keby bé­­o ostalo len pri majetkových zá­ležitostiach, ešte.by to nebolo ta­ké zlé. Po nedoroznmeni prišli však hádky a neskôr bitky. Súd nestačil odsúdit jedného brata a už si nblfžili na zdrávi ďalší dva­ja. Nenávist prvej triedy. Súdeniu nebola konca-kraja. To, ako vie­te, stoji veľké peniaze. Ale každý z bratov si povedal napriek to­mu: NECH! A budem sa súdiť .. .1 Akosi skromnejšie sa stretli ai ne pohrebe svojej matky. Nad jej hro­bom istý dobrý rečnfk, ktorý vzal na teba monolég mŕtvej, povedal: „Synovia moji! Pozrite sa ako ste oblečení, ako chodia vaše deti. Pozrite sa na svoje domy a svoj majetok! Kam ste sa to dostali? Keby ste sa boli znášali a vyna­ložili peniaze, čo ste presúdili, na svoje deti a domy, mohli ste byt ako grófi v palácoch .. Znie to ako v poviedke. Na istom odbore školstva a kultúry ONV by vám však povedali, že tento prípad priniesol život. A že všetci traja synovia plakali pred célon dedinou. Odvtedy je po spo­re. / me sa u nás dobre. Možno práve tá honba za majetkom otnpieva city. Keď nás veľkostat­kár vyháňal na svoje pole za mi­zerné-groše, boli sme k sebe svor­nější a ohľaduplnejší. Spájalo nás spoločné nešťastie a spoločná bie­da. Pomáhali sme si, kde sa len dalo. Gazdovia požičiavali jeden druhému pluby, kune, alebo tú obyčajnú sekeru na drevo, gazdin­ky riady, či trochu masti, alebo soli. Deti si v objati spievali pri paseni kráv a bnsi... Zabúdame na to ... Viac beháme za opravou televízora, ako pomôcť susedovi pri jeho neštasti. Máme pekné do­my. Pekné zariadenie. V tej veľ­kej obývačke je však ešte miesta dost. Len sa poobzerajte, koľko sa tam zmesti ešte citu a lásky nielen k rodičom a deťom, ale i k susedovi a spoluobčanom v de­dine. MIROSLAV KOŠŤANY (Pokračovanie)

Next