Hlas Ĺudu, máj 1972 (XIX/102-126)

1972-05-16 / No. 113

PROLETÄRI VŠETKÝCH KRAJÍN, SPOJTE SA! ROCNlK XVII. číslo 113 UTOROK, 16. MÁjA 1972 50 hal ORGÁN ZÁPADOSLOVENSKÉHO KV KSS Smiešna výnimka pre Van Thieiia Vietnam: bezohľadné pustošenie SAIGON/HANOJ (ČSTK) — Za podpory skupín obrovských bom­bardovacích lietadiel B-52, pusto­šiacich bezohľadne celé okolie Hue, sa podarilo saigonským jed­notkám po 30-hodinovom boji zno­vu obsadiť základňu Bastogne 20 kilometrov na juhozápad od mes­ta. Agentúra AP však k tomuto prvému čiastočnému úspechu ante­­ricko-saigonskýoh vojsk po nie­koľkých týždňoch ofenzívy vlas­tencov skepticky poznamenáva: „Boj o Hue naďalej prebieha v podmienkach, ktoré nám vnucuje protivník.“ Americké bombardovacie lietad­lá pokračujú v hromadných nále­toch aj pri An-loc, pri Kontume a v ďalších oblastiach centrálnej juhovietnamskej vrchoviny. (Pokračovanie na 5. strane) Bezprostredne po plenárnych za­sadnutiach ŰV KSČ a OV KSS, ktoré podrobne rozpracovali zá­very XIV. zjazdu KSČ pre podmien­ky poľnohospo­dárstva, sa pred zrakmi celej našej verejnosti, najvyšších straníckych a vládnych činiteľov, konala v Pra­he previerka doterajšej práce spo­mínaného rezortu — VIII. celoštát­ny zjazd jednotných roľníckych družstiev. Na čele delegácie za­stupujúcej veľkú rodinu poľnohos­podárov Západoslovenského kraja bol člen Predsedníctva Zs KV KSS a riaditeľ Krajského odboru MPVž SSR Ing. Ján SABÍK. Po návrate a zosumarlzovaní dojmov z tohto vý­znamného stretnutia sme ho po­prosili o rozhovor. A Súdruh riaditel, skonštatovali ste, že väčšina delegátov zúčast­ňujúcich sa VIII. zjazdu jRD si od­nášala z neho dobré dojmy, spo-:ojnasf a stotožnenie sa s jeho zá­bermi. Všetci si s veľkou pozor­­losťou vypočuli hlavný referát sú- Iruha Štruugala a sami konštruk­­ívnymi diskusnými príspevkami lkázali, čo doteraz v jednotlivých loľnohospodárskych podnikoch ■ robili a najmä čo mienia urobiť, /ystúpenia boli priame, konkrétne, Hvorené, priam z nich vanula sňa­la naprávať a odkrývať rezervy, /eľa sa hovorilo — a nielen za ribúnou — o nedostatočnom množ­­>tve mechanizmov, náhradných sú­čiastok k nim, neporiadkoch v prí­­:une chemikálií a v dodávateľsko­­vdberateľských vzťahoch. Nečudo, íe uvedené poľnohospodárov trápi I hnevá. Tohtoročné plány sú pomerne vrdé, nik nechce, obrazne řečeno, íodlť flintu do žlta, avšak bez ičinnej pomoci spomínaných od­­:etví sa družstevníci nezaobídu, tké stanovisko zaujal k tomuto tjazd, ako sa pozeráte na dané iroblémy u vás na ministerstve a So robíte, respektíve budete robiť pre ich odstránenie? (Pokračovanie na 3. strane.) Pre bojovú družbu PRAHA (ČSTK) — Na pozvanie itraníckycii a vládnych orgánov a ministra národnej obrany ČSSR prišla včera do Prahy na šesťdňo­vú návštevu ČSSR delegácia Ná­rodnej ľudovej armády NDR, ktorú vedie minister národnej obrany NDR arm. gen. Heinz Hoffmann. Predpoludním prijal delegáciu národnej obrany ČSSR arm. gen. Ing. Martin Dz ú r. Cet Členov SZM v Západosloven­skej krajskej organizácie! už na 6B 446 a počet základných orga­nizácií prekročil čisio 1800. Popri rozširovaní členskej zá­kladne a ideovo-polttickej výcho­ve členov SZM venujú orgány a organizácie SZM pozornosť aj zá­ujmovej a umeleckej činnosti i rozvoju mládežníckych klubov. Obdobie pred krajskou konfe­renciou SZM využili základné or­ganizácie SZM na aktívne plnenie záverov a uznesení februárových plén OV KSČ a DV KSS. V kraji máme desiatky mládežníckych ko­lektívov, ktoré súťažia o titul nielen v priemysle, ale i v poľno­hospodárstve. V apríli a začiatkom mája pre­behli okresné kolá súťaží v spo­ločenskom tanci. Beh Smený a Mladej fronty, súťaž divadelných súborov kategórie „C“, súťaž v li­terárnej a výtvarnej tvorbe, súťaž gitaristov a big beatových skupín, za nami je i krajské kolo det­ských dychových hudieb. Najlepšie páry zo súťaže v spo­ločenských tancoch i víťazi gita­rovej súťaže — súrodenci Šuste­­kovci z Trnavy vystúpia v kultúr­nom programe pre účastníkov krajskej konferencie SZM v prvý deň jej rokovania. Súčasťou kul túrneho programu bude 1 malá módna prehliadka a vystúpenia súboru Povodie Váhu zo Sala. 3« Pred krajským snemovaním mládeže $ iilancia poldruharočnej činnosti i ■■■■■■■■■■■■■■■■■■ BRATISLAVA (bre) — O prípra­­c krajskej konferencie Socialis­­ckého zväzu mládeže informoval čera novinárov tajomník Zs KV ZM Gustáv Varga. Krajská konferencia SZM bude v hoch 26.-27. mája v ZK TAZ v rnave. Zúčastní sa na nej 276 elegátov s hlasom rozhodujúcim 8a hostí. V októbri 1970, po ustanovujúcej rajskej konferencii SZM, mala rajská mládežnícka organizácia 17 základných organizácií, ktoré družovali 34 930 mladých ľudí. oncom minulého roku stúpal po- N° VŠETKO VÄZÍ V ČLOVEKU V POPRED! ROZVOJ CHOVU HOVÄDZIEHO DOBYTKi , NAJMÄ KRÄV # VEDA A VÝSKUM EŠTE NEPOVEDALI POSLEDNÉ SLOVO REZERVY TREBA HĽA­DAŤ PREDOVŠETKÝM VO VLASTNÝCH PODNIKOCH # JASNE VIDITEĽNÝ SOCIALISTICKÝ VZŤAH K PRÄ íl Obyvatelia dedinky Beša v Le­vickom okrese sa už dlhé roky dožadovali regulácie potoka Liska, ktorý preteká ich obcou, jeho vo­dy, najmä v jarných a jesenných mesiacoch zaplavovali lúky, záhra­dy, okolie železničnej standee a ďalšie pozemky. Tento rok sa Be­­šanla konečne dočkajú splnenia ich oprávnených požiadaviek. Od začiatku roka na regulácii koryta Lisky pracujú kolektívy n. p. Hyd­­romeliorácií v Nitre. Práce si vy­žiadajú náklad 3 milióny korún. Na úspešnom priebehu regulácie Lisky majú zásluhu bagrista R. HOPPAN s pomocníkom Š. KISSOM, čatár K. BENCE, žeriavnici — bra­tia GREČKOVC1, čata pracovníkov s. JUHÁSZA pri moste a P. SZABÖ pri úprave okolitého terénu. Na obrázkoch vidíme regulačné práce koryta potoka Liska. Text a snímky: j. Saimer, Levice Castro v Alžíri ALŽÍR (ČSTK) — Prvý tajomník ČV Komunistickej strany Kuby a predseda Kubánskej revolučnej vlády Fidel Castro, ktorý je na návšteve v Alžírskej ľudovej de­mokratickej republike, si prezrel v sprievode predsedu Alžírskej re­volučnej rady Huari Bumediena strojársky komplex v meste Con­stantine. Fidel Castro navštívil aj závod na skvapalňovanie plynu v Skikde a zúčastnil sa na slávnostnom otvorení prevádzky ropovodu Haúd Hamra a plynovodu Hasi R’mel v Skikde. PERLA SLOVENSKEJ KULTÚRY Každý nárok má svoje kul­túrne perly a skvosty, kto­ré ho napĺňajú pýchou a hrdos­­tou. Pre nás, Slovákov, je ta­kouto neobyčajnou Šperkovni­cou budova opery Slovenského národného divadla v Bratisla­ve. US od roku 1836, keď polo­žili jej základný kameň, sym­bolizuje a stelesňuje silu slo­venského povedomia a túlbu po slobode. Odvtedy zalila veta dobrého i zlého, dočkala sa aj dvoch čiastkových rekonštruk­cií, ale to bolo iba slabou ná­plasťou na jel odumierajúcu krásu. At naša socialistická vlasí zhmotnila poslanie tohto stánku umenia, odokryla rýdzi prameň duchovnej obrody a da­la mu volný priechod. Nie je tiel náhoda, že práve pred tro­ma rokmi sa začala budova ob­liekať do nových Šiat nevídanej nádhery. A dnes, ako povedal riaditel SND Ján Kákoš na včerajšej tlačovej porade, chý­bajú našej krásavici ul len po­sledné úpravy, aby mohla v plnom lesku odhaliť svoj pôvab. Sami sme sa o tom presvedčili. Bola to ozajstná pastva pre oči. Človek vskutku nevedel, kam najprv posunúť zrak, čo pohlad­kať pohľadom. Ozajstný laby­rint sveta a raj srdca, odetý do najvznešenejšieho rúcha. Hľadisko sa trblieta v Hart gu­ľovitého lustra o priemere dva metre. A v tomto jagajúcom slnku sa skvie presne 2352 žia­roviek. Je to svetový unikát, ktorý sa zrodil v hlavách štu­dentov bratislavskej elektro­technickej fakulty. Podľa po­trebnej nálady môže luster svietiť ako celá guľa, alebo sa z neho dajú utvárať rôzne sve­telné obrazce na základe vo­pred zvoleného programu. Upú­tajú vás i nové, anatomicky tva­rované kreslá, potiahnuté hne­dým zamatom, rovnako ako dr­žadlá lóži a balkónov. Všetky lóže, najmä však úradné a vlád­ne sú vkusne a účelne vybave­né, každá má svoje osvetlenie, klimatizáciu a reprodukciu. Celkove vojde do priestorov di­vadla 620 návštevníkov. A keď sa ocitnete na javisku, obdiv a úcta vám vytryskuje z najskrytejších záhybov duše. Všetko máte ako na dlani. Očarí vás i samotné javisko, najmä svojou veľkoleposťou':, ÍLCh­­nickou vybavenosťou, široké je 16 metrov a hlboké 19 metrov. V jeho podlahe je trinásímetro­­vá tanierová točňa s dvoma oproti sebe situovanými osobný­mi prepadliskami. Obidve tieto novinky sú na elektrický pohon s plynulou reguláciou rýchlosti. Z au/ímavou časťou budovy je aj nová prístavba. Tu nájdeme priestory pre technic­ký personál, čakárne hercov, pracovne pre režisérov, dirigen­tov, inšpicientov a šepkárov, šatne pre sólistov a priestory pre maskérov a garderoblérov atď. Pochopiteľne, jednotlivé objekty sú rozvrstvené na po­schodí i v suterénoch. Strmé schodtšte vás zavedie až do druhého suterénu, kde je cen­trálny sklad dekorácií. Mate­riál sa sem bude dopravovať veľkoplošinovým hydraulickým výťahom, ktorý sa vysunie nad úroveň ulice, vezme kulisový voz a prepraví ho do podzemia. Zjednoduší a uľahčí sa tým predovšetkým práca javisko-, vých technikov, ktorí museli predtým pripravovať dekorácie na každé predstavenie a nje­­mohli sa zásobiť vopred. Schody vás však zavedú ešte nižšie. V treťom suteréne, v hĺbke trinásť metrov je malý a veľký baletný sál. Tieto prie­story budú slúžtt hlavne na nacvičovanie viacerých opier a baletov súčasne. Doteraz táto výhoda v SND nebola. Skrátka, je to po všetkých stránkach náročná a neobyčaj­ná stavba. Na jej realizácii sa okrem generálneho dodávateľa — Bratislavského stavebného podntku — zúčastnilo takmer 200 firiem, z toho 27 zahranič­ných. O grandióznostl rekon­štrukcie svedčí t ten fakt, že celú budovu usadili do betóno­vej vane, aby izolovali základy od spodnej vody. \t piatok 19. mája 1972 odo­" vzdajú divadlo do užíva­nia opernému a baletnému sú­boru. Pri tejto príležitostí bude slávnostný večer za účastí na­šich najvyšších straníckych a vládnych predstaviteľov. Sezó­na sa v tomto krásnom stánku umenia začne 16. septembra premiérou opery Svätopluk od nár. umelca Eugena Suchoňa. PAVOL DINKA Snímka: S. Pehár, Bratislava Zo správy Oblastného odboru Slovenského štatistického úradu ~~ OSPEŠNÝ ŠTVRŤROK V PRIEMYSLE V procese realizácie plánovaných úloh za I. štvrťrok 1972 dosiahli priemyselné podni­ky Západoslovenského kraja v tvorbe hmot­ných zdrojov a raste spoločenskej produk­tivity práce významných úspechov. Výsledky sú o to cennejšie, že centrom spresnené plá­ny výroby boli splnené na 101,8 % (SSR 101,5%), pričom objem výroby vzrástol opro­ti I. štvrťroku 1971 o 12,8 % (SSR 10,2%), t. j. o 572 mil: Kčs. Prírastok výroby je naj­vyšší v posledných piatich rokoch. V porov­náni s celoročným plánovaným tempom 8,6 % bola skutočnosť o 4,2 % vyššia. Tento po­­merne vysoký nástup v plnení plánovaných objemov mal by pozitívne pôsobiť na lepšie zvládnutie u d bc r a tBísk o-dodávateľských vzťahov a tak vytvárať nevyhnutné predpo­klady k zlepšeniu štruktúry výroby. V nadpláne bolo vyprodukované za 91 mil. korún výrobkov. Z ročného plánu úloh sa realizovalo 23,4 % (vlani len 22,5 %). Počet rozhodujúcich neplniacich podnikov sa znížil v podstate na tri oproti deviatim v minulo­ročnom I. štvrťroku. Výrazný vzostup výroby zaznamenali oproti I. štvrťroku 1971 odvet­via: hutníctvo železa, strojárstvo, chemický priemysel, priemysel stavebných hmôt a dal šla. Plánovaný priemerný počet pracovníkov v priemysle sa v I. štvrťroku 1972 splnil na 98 %. Do splnenia štvrťročného plánovaného stavu chýbalo 414 pracovníkov. Zamestná nosf sa oproti I. štvrťroku 1971 zvýšila o 2,9 percenta, čo predstavuje takmer 4 tisíc pra­covníkov. Plán produktivity práce sa splnil na 102,2 %. Produktivita sa zvýšila o 9,7 % (ročné tempo predpokladá vzrast o 5,8%). jej podiel na prírastku priemyselnej výroby činí 77 %. Plán priemerných miezd bol splne­ný na 100,5 % (o 10 Kčs viac, ako určoval štátny plán). Oproti minuloročnému štvrťro­ku vzrastu priamerné mzdy o 4,9 % (pred­pokladá sa ročné tempo 2,3%). Vývoj re­lácie produktivity práce oproti priemerným zárobkom za priemysel bol priaznivý. Produk­tivita práce dosiahla predstih 4,8 bodu pred rastom priemerných miezd. Dosiahnuté výsledky v tvorbe hmotných zdrojov a produktivite práce za I. štvrťrok 1972 vytvárajú priaznivé predpoklady pre splnenie celoročných óloh v prípade dodrža­nia doterajšieho tempa v týchto ukazovate­ľoch. Priaznivé výsledky v objemových ukazova­teľoch výroby umožnili i plnenie úloh odbytu priemyselných výrobkov. Priemyselné podni­ky v kraji dodali národnému hospodárstvu za I. štvrťrok 1972 o 18,8 % viac výrobkov ako za rovnaká obdobie minulého roku. Naj­väčší prírastok dosiahli dodávky pre vývoz, ktoré vzrástli o 20 %. Zvýšil sa najmä vývoz do socialistických ilátov o 23 % a do kapi­talistických štátov o 13 %. Priemyselné pod­niky splnili z predpísaných úloh ročného plánu 23,5 %. O to sa najviac pričinili pod­­■ niky odvetvia strojárskeho a kovospracujú­ceho priemyslu a chemického priemyslu. Roč­ný plán vývozu do socialistických štátov sa splnil na 24,3 % a do kapitalistických štátov na 23,2 %. Dodávky do trhových fondov vnú­torného obchodu boli o 11,5 % vyššie ako v I. štvrťroku predchádzajúceho roku. Najväč­šie prírastky sú u nábytkárskeho, obuvníc­keho, kožiarskeho, sklárskeho, textilného a konfekčného tovaru. Vývoj finančných ukazovatelov priemysel­ných podnikov za I. štvrťrok t. r. vykazuje zlepšenú situáciu vo výsledkoch hospodáre­nia. Ročný plán výkonov bol splnený na 23,1 percenta. Tvorba zisku v porovanl s ročným plánom dosiahla 24,6 %, čo ovplyvnil nižšf * rast materiálových a iných nákladov ako vý­konov. Za L štvrťrok bolo stratových 11 pod­nikov. Intenzifikačné činitele hospodárenia prie­myselných podnikov v porovanl s rovnakým obdobím minulého roku sú priaznivé. Nákla­dy a výdaje na 100 Kč* výkonov poklesli o 3,13 Kčs a materiálových a iných nákladov 0 0,47 Kčs. Tieto priaznivé výsledky sa do­siahli vplyvom vysokého rastu výkonov a niž­­šieho rastu miezd a odmien za prácu a ma­teriálových nákladov a tiež tým, že u finanč­ných výdajov nastal pokles o 16 %. I keď sa náklady a výdaje na 100 Kčs výkonov pod­statne znížili, existuje ešte celý rad podni­kov, u ktorých sú náklady spolu vyššie ako výkony. Zásoby spola vzrástli oproti stavu k 1. 1. 1972 o 1,5 %. Všetok prírastok zásob sa sústreďuje do nedokončených výrobkov. Materiál na sklade a hotové výrobky zostali temer na úrovni počiatočného stavu zásob. 1 napriek úmernému rastu zásob, viažu tieto značnú časť hmotných a finančných zdrojov. (B. T.J

Next