Hlas Ĺudu, január 1973 (XX/1-26)

1973-01-29 / No. 24

ČITATELIA NAM PÍŠU Keby aj sprievodcovia... Dňa 14. januára t. r. cestoval som 1 s manželkou rýcblikom čís­lo 367 na trati Kozárovce — Leo­poldov. Do vlaku sme nastúpili o 15.56 bod. v Zlatých Moravciach. Na naše prekvapenie chodba voz­ňa bola plná cestujúcej mládeže. Chlapci a dievčatá, podťa zavaza­­diel cestovali z Nízkych Tatier do Bratislavy. Predierali sme sa chod­bou od kupé ku kupé a spytovali sme sa na voľné miesto. Všade se­deli Z—3 cestujúci a ostatné mies­ta boli prázdne a na náš dotaz dostali sme odpoveď — obsadené. Takisto to bolo v ďalšom vozni. Tu dokonca jedna mladá cestujúca sa vyjadrila „Čo sa tí ľudia tlačia, keď vidia, že všetko je plné!“ To­to ma už krajne nahnevalo a hlas­ne som povedal, že cestujúci by mohli aspoň chodbu uvoľniľ. O chvíľu na to až z dvoch kupé sa ozvali hlasy — z tých, ktoré boli predtým obsadené — že je tam voľné miesto. Takto sa nám podarilo, síce oddelene, ale pred­sa sl sadnúť. Myslím si, že je nesprávne, keď cestujúci v chodbách vlaku postá-vajú na staniciach a tým hatia voľ­v ný pohyb nastupujúcim. Napokon tomto by mohli pomáhať aj sprievodcovia, ako aj tabuľky o zá­kaze zdržovania sa na chodbách pri príchode vlaku do stanic. Martin SAPÄČEK, Nové Mesto n/V. Prečo drahšie? Nastúpila som 21. januára t. r. o 7.30 hod. v Piešťanoch do ex­presného autobusu Čadca — Bra­tislava a pýtala som si lístok do Trnavy. Neverila som svojmu slu­chu, keď vodič autobusu miesto zvyčajných 10 Kčs pýtal za lístok 13 Kčs. Spýtala som sa ho, čl sa nemýli. Odpovedal, že nie. On síce dnes iba zastupuje a odvolával sa na cenník. Veľa ráz som cestovala autobu­sovou traťou Piešťany — Trnava a ešte ani jeden vodič neinkasoval za lístok viac ako desať korún. Nechápem, prečo som musela čad­­članskemu vodičovi platiť o tri ko­runy viac? E. STANČEKOVÄ, Piešťany V pondelok 22. januára t. r. bol som vo výčipe jednoty v Topoľ­čiankach kúpiť sl desiatu. Obslu­hoval ma mladý muž, ktorý sa roz­prával so svojim kolegom — účtu júcim čašníkom v kaviarni o svo­jich zárobkoch. Vraj, že niekto ne chá spropitné, ale že aj oklamú konzumenta. Pýtal som si rybací šalát, 3 rožky a 5 malinoviek. Zrá­tal mi za to na papieri 15,80 Kčs, ale hovoril mi, že platím šestnásť korún. Zaplatil som päťdesiatkoru­­novou bankovkou a on mi vydal 34 Kčs. Potom pokračoval v roz­hovore a vyjadril sa. že musí za­robiť, aj keby to musel vyhrabať na ceste ... Vzal som si nákup a odišiel nie práve s najlepším dojmom. Nie kvSli tým 20 halierom, ale predovšetkým pre nepoctivosť v prazi i v názoroch týchto ľudí v pohostinstve. Aj to je pripad pre kontrolné orgány jednoty SD v Nit­re. A ešte niečo, predavači by ma­li poznať ceny tovarov a nie há­dať, čo asi stoji rybací šalát, (šč) Rozprávali o zárobkoch a... POSTREH DŇA J NA ADRESU CESTUJÚCICH Trnavská železničná stanica sa už neraz preslávila. Mnohí ju poznáme aj pod názvom „Stanica smrti“, ale od toho neslávneho prípadu si trnav­skí železničiari dávajú pozor. Pravda, všetko sa ustrážiť ne­dá, a tak im trochu uniká po­riadok na stanici 1 v čakárni. Ráno medzi šiestou a ôsmo sa na trnavskej stanici vy­strieda veľa cestujúcich a te­raz, keď je nepríjemné poča­sie, veľa ľudí hľadá kúsok tep­lého miesta, jedným takým miestom je aj čakáreň. Keď voidete dnu, prekvapí vás vianočná výzdoba, hoci je už koniec januára Niektorí cestujúci sl vytiahli noviny a ticho čítajú, iní si pološeptom rozprávajú a krátia chvíle ča­kania. Zaujímavé, nikto neje, netajčl. V pravom kúte stoja veľké kachle, ktoré nehrejú a vonkn je tak chladno. Ľudia, ktorí tam vtedy sedeli museli spoločne s nami znášať nepo­riadok; po zemi porozhadzova­né papiere, cestovné lístky a nedopalky. Okolo kachli po­­rozsýpaný popol a nedopalky všetkých druhov cigariet. Zamysleli sme sa nad tým. prečo musí byt takýto nepo­riadok v čakárni. Nie je to iba výsada Trnavy, ale niečo podobné nájdeme i na mno­hých ďalších staniciach. Kto vlastne nesie zodpovednosť za čistotu a poriadok? Pravdou zostáva, že o čistotu a poria­dok sa majú starať zamestnan­ci, ale či si toto prostredie nevytvárame sami, vážení ces­tujúci? Pochybujeme, že by že­lezničiari mali čas v službe si sadnúť do čakárne, narozha­­dzovaf tam papiere a nedopal­ky. Teda kto to robi? Nebolo by spravodlivé, keby sme teraz všetkých čo čakajú v čakárni na stanici „hodili do jedného vreca“. Nie všetci roz­hadzujú papiere, tajčia, alebo iným spSsobom znepríjemňujú svojim spolucestujúcim nie na vlaky. Ale tých čaka­pár jednotlivcov by sme mohli upozorniť na slušné správanie: možno, že neskôr i oni sami budú chcieť iepšio a kultúrnej­šie cestovať i čakať. —tsč— Úspešná liečba t BRATISLAVA (jus) — Napriek materiálnym ťažkostiam dosahuje kolektiv primára MUDr. Ivana NO­VOTNÉHO v braíislrvskej protial­koholickej liečebni dobré výsled­ky. V uplynulom roku vyšetrili a ošetrili tu vyše 14 300 pacientov. Okrem toho sa postarali o 2326 ľudi v záchytke, z nich 221 žien a 45 mladistvých. Práce majú te-da neúrekom. Kým priemer na je­den ambulatný deň je ošetriť 8 pacientov, pracovníci ošetrili den­ne 46 ľudi. Potešiteľné na týchto údajoch je úspešnosť liečby. Na­príklad v máji m. r. zo 165 ošet­rených dosiahli v 72,72 percenta prípadov úspešnú liečbu, v 26,66 percenta prípadov čiastočnú a ne­úspech iba v 0,60 percenta prípa­doch. Zlatá črievicka v meste obuvi PARTIZÁNSKE (Zll) — Už piatykrát sa zídu v Partizánskom zá­­ujemci o zlatú, striebornú čf bronzovú črievičku. Ide o súťaž lnter­­prétov-amatérov tanečných plesni. Ak viete spievať, prihláste sa (od 15 do 30 rokov). Termín uzávierky prihlášok bude 17. februára 1973. Svoju prihlášku adresujte na PV SZM ZDA Partizánske. D> UJ Z OtíO uZUJ tí£UJ >UJ =5 UJ Z O Otí tí CA SKORO NEUVERITEĽNE SKORO NEUVERITEĽNE tí D>ai UJ Z Otí O Cfl ZUJ SJ UJ Experiment profesora Stet sa Istý americký profesor psychológie z mesta Boston, menom Frank Stets, chcel napísal váinu knihu o tom, ako sa obsluhujúci personál v reštauráciách chová voči zákazníkom, u ktorých nepredpokladá, ie dajú sprepílné. Z toho dôvodu sa po večeroch preobliekal do starých roztrhaných Šiat, neholil sa a talc chodil do Jedální. Vo väčšine prípadov ho ani nepustili k stolu, inokedy ho vraj obslúžili iba „ako psa“ a raz kečt sa pokúsil vysvět­lit, že si peňaženku zabudol doma, tak ho aj zbili. Pán Stets sa rozhodol, že s experimentom skončí. Pre­stal sa totiž cítit sebaistým aj vtedy keď bol oblečený slušne. Nadobudol stály dojem, že sa ho ladia štítia... (ti) ~ 0£ LU D> LU Z oOL O 3ZLU LU 3>□ Zui sj aKLU 3>LU LU Z O yOct C/í tí CD LU Z O *Oa: cn • SKORO NEUVERITEĽNÉ SKORO NEUVERITEĽNÉ Vináreň „Pod vežami” VLCANY (kfg) — Cieľom Riadi­teľstva Reštaurácii je služby, podávať kvalitné rozširovať jedlá, občerstvenie a sústavne vylepšo­vať prevádzkové iednotky. týchto dňoch odovzdali do užíva­V nia moderné a exkluzívne vyba­venú reštauráciu a vináreň vo VI- čanoch. Pri tejto príležitosti Ste­fan CVERGEL, riaditeľ Reštaurácii zhodnotil postup výstavby, obo­známil prítomných s plánmi a zá­mermi novej reštaurácie, kde sa budú podávať rôzne špeciality. Budova bola renovovaná z odkú­peného rodinného domu s pomer­ne velkými miestnosťami, pod ktorými je tiež pivnica. Po doho­de s miestnymi funkcionármi vi­náreň dostala názov „Pod veža­mi“. Investícia predstavovala ná­klad 2 125 000 Kčs. Príklad v agitácii JRD Budúcnosť v Mojmirovciach a JRD ČSSP v Hostovciach usku­točnili v priebehu uplynulého ro­ka vzorovú názornú agitáciu a propagáciu vo svojich objektoch. Nástenky, panely a propagačné tabule sú zaplnené aktualitami, fotografiami, heslami a číslami o hospodárskych výsledkoch. Náv­števy oceňujú vzornú masovopoli­­tickú prácu v oboch družstvách a berú si z nich přiklad. (mg) Výroba a efektívnosť PARTIZÁNSKE (zll) — V uply­nulých dňoch bol v Partizánskom treti celoslovenský aktív o kom­plexnej socialistickej racionalizá­cii v textilnom, odevnom a kožiar­skom priemysle. Poriadaio ho mi­nisterstvo priemyslu na Slovensku a zúčastnili sa ho zástupcovia Slovenskej vedecko-technickej spoločnosti odboru textil-odev-ko­­ža, Ov Slovenského odborového zväzu. Generálne riaditeľstvo Siovakotex z Trenčína, Domu techniky zo Žiliny a GROGAKO z Partizánskeho. Aktív sa zaobe­ral s otázkou výroby a jeho ze­fektívnenia. Zároveň vyhodnotili SAMI SEBE. Myjavskí požiar­nici majú novú požiarnu zbroj­nicu. Vystavali ju v akcii „Z“ nákladom jeden a pol milióna korún. Pri stav­be a úprave okolia odpracovali vyše 2000 brigádnických hodín. (špá) NOVÍ VODIČI. Za 14 rokov tr­vania Autoškoly pri Zväzarme v Stupave vyškolili už takmer 1000 nových vodičov. Ročne sa tu po­­riadajú zhruba dva turnusy po 35 ľudí. Posledný skončil v uplynu­lých dňoch, ktorý viedol VI. AN­GUS, učiteľ Autoškoly pri Zväzar­me Bratislava-vldiek. (del) UČITEĽKY A OSTATNÍ ZAMEST­NANCI MŠ okresu Nové Zámky pod vedením okresnej inšpektor­ky Z. MÉSZÁROSOVEJ sa zapojili do akcie „Pre bojujúci Vietnam“. Vlastnoručne pripravili háčkova­né prikrývky a podušky, ako aj hmotnú podporu cestou ZRPŠ pre vietnamské deti. (tóth) MEDZI TEHLAMI. V týchto dňoch ustavuje Ľudovít KUBICA, vedúci tehelne MNV vo Veľkej Mači svoje šesťdesiatiny. Je naj­starším tehliarom okresu iGalanta a už 50 rokov sa zaoberá výro­bou tehál. Ako mladý chlapec so svojimi rodičmi vyrábal tehly na výstavbu obecného domu. (kf) PRESNOSŤ, OBOZRETNOSŤ A OPATRNOSŤ — to sú vlastnosti vodiča Dezidera KASZMÁRA zo ŠM v Želiezovciach, ktorý práve vďaka im mohol bez nehody na­jazdiť už vyše 1,2 milióna kilo­metrov. Menovaný v týchto dňoch oslávil svoje 50. narodeniny, (jš) AKTIVITA ZO SZM Dunajsko­­stredského okresu bola v uplynu­lom roku dobrá. Členovia zo 76 ZO SZM odpracovali celkom 249 689 brigádnických hodin vytvorili hodnotu za takmer 2,9 a milióna korún. Najväčší podiel majú na tom zväzáčky v Čalove. prínosy komplexnej socialistickej racionalizácie za uplynulý rok. Hovorilo sa tu aj o perspektívach pre tento rok a o uplatňovaní zá­kona o vyná'ezoch a zlepšova­cích návrhov. Orientácia na služby GALANTA (mf| — Vďaka rozvo­ju pracovnej iniciatívy splnili čle­novia družstva SLOVODEV v Ga­lante predčasne všetky minulo­ročné úlohy. Záväzok na služby pre obyvatelstvo prekročili o 265 tisíc korún. V záujme úspešného rozvoja tejto prioritnej úlohy prijali na rok 1973 ešte náročnej­šie a podiel služieb k výkonom predstavuje 42 percent. V rámci tejto správnej orientácie upravu­jú v Trnave budovu v ktorej bu­dú už čoskoro poskytovať služby občanom. Vytýčili si úlohu popri ich rozvíjaní starať sa aj o skva­litnenie a skracovanie dodacích termínov. SNAŽIA SA CARADICE (kér) — Občania ži­júci v neveľkej podhorskej de­dinke Čaradice príkladne pracu­jú na úseku rozvoja a zveľaďova­nia svojej obce. Dokumentujú to aj doterajšie výsledky, ktoré za­znamenali v rámci plnenia voleb­ného programu. Okrem iného vy­budovali 1000 m obecnej cesty, 1800 m betónových chodníkov a úspešne pokračujú vo výstavbe domu smútku, ktorý mienia dosta­vať v tomto roku. Pochvalu si za­sluhuje 750 obyvateľov obce aj za prestavbu materskej školy a úpra­vu parku pri pomníku padlých. A sprava východnej drá­hy v Bratislave buduje v rámci starostlivosti o svojich pracov­níkov rekreačné zariadenie na Štrbe, kde budú trávit zamest­nanci CSD dovolenku. Komplex budov, ktorého vlastníkmi budú i ďalšie železničné podniky, postavia nákladom 15,5 milióna korún. Na obrázku vidíme jed­nu z budov budúceho železni­čiarskeho rekreačného stredis­ka na Štrbe. Text a snímka: J. PETREK, Svinná A Náprsné tašky pre mužov, rôzne druhy peňaženiek, kľú­­čenky, púzdra na odznaky a ďalšie druhy drobnej galantérie vyrábajú vo zvláštnej dielni Koželužní v Bošanoch. V dielni pracujú prevažne ženy so zníženou pracovnou schopnostou. jednou z nich je aj Terézia Vargová, ktorá obsluhuje stroj na montáž uzáverov na peňaženky. Snímka: Štefan KOLÍNEK Tvrdievali to naše babičky a deduškovia a mali pravdepodob­ne na mysli najmä tajomné nočné zjavenia zahalené v bie­lych rubášoch. Skúsenosť (a súdne spisy) nás však učf, že nie duchov mŕtvych sa treba obávať, ale najmä výčinov tých, ktorf sú až priveľmi živi. O tom napokon hovorí aj náš dnešný súdničkový príbeh. Prihodil sa v okrese Topoľča­ny a jeho iniciátorom i hlavným hrdinom bol Ferdinand B., člo­vek, ktorý sa nemohol ani v mi­nulosti pochváliť dobrou poves­ťou. V registri jeho trestov náj­dete výpočet najrôznejších de­liktov od krádeží až po vyhrá­žanie, takže si plným právom vyslúžil povesť recidivistu. A človek s takouto povesťou býva jej zvyčajne aj varný. Nie, že by sa mal čim chváliť, nie, že by sme takýmto druhom vernos­ti boli priam nadšeni, ale tak učí skúsenosť. Intuícia nesklamala ani v tom­to prípade. Keď povieme, že Ferdinand B. bol bez pracovné­ho pomeru, je tým povedané veľa. Napríklad aj to, že musel mať vopred pripravený plán ako si zadovážiť prostriedky na živobytie. Prvou fázou jeho rea­lizácie bolo, že z jedného ne­uzamknutého dvora ukradol dámsky bicykel. Zrejme chcel byť mobilnější. Škoda, ktorú týmto spôsobil sa mu zdala byt zanedbateľnou — 250 korún. Takto vyzbrojený priplichtil sa v noci k budove hostinca Jed­noty. Samozrejme mal so sebou aj inú výbavu — kramle a se­káč. Potom mu už nedalo ani veľa námahy vylomiť zámku na dverách a razom sa ocitol v tmavej výčapnej miestnosti. Bral, čo mu prišlo pod ruky. Cigarety, čokoládu, alkohol. Okrem toho aj tri stovky v ho­tovosti. Keď sa mu už zdalo, že má dosť, rovnako ticho a šikov­ne ukončil svoje nočné nákupy. Realizovanie ďalšich podob­ných plánov mu však kompe­tentné orgány zarazili. Chtiac­­nechtiac musel pred súd, chtiac-nechtiac musel s prav­dou von. Zrátali mu previnenia i škodu, prirátali k tomu pred­chádzajúcu povesť, podčiarkli a spočítali. Konečný súčet znel na trest odňatia slobody v trva­ní dva a pol roka so zaradením do druhej nápravnovýchovnej skupiny a zaplatiť musí škodu vo výške 385 korún. Veci, kto­ré pokradol sa totiž uňho našli a boli vrátené. Tak sa Ferdi­nand presvedčil, že nielen noc, ale aj zákony majú svoju moc. (ref) Noc má svoju moc POČASIE VZÁPADOSLOVENSKOM KRAJI Velká oblačnosť a miestami ob­časné sneženie. Nočné teploty —3 až —6 stupňov. Denné teploty okolo nuly. Mierny severozápadný vietor. $ DIVADLÁ OPERA: Cost fan tutte o 19. hod. — NOVÁ SCÉNA: Cigánsky barón o 19. hod. SLOVAN: Zastávka v Moskve (sov.) 15.30, 18, 20.30 — PRAHA: Slnečnica (tal.) 11, 33.30, 16, 18.30, 21 — POHRANIČNÍK: Bež, aby ťa chytili (mad.) 15.45, 18.15, 20.45 — HVIEZDA: Butch Cassidy a Sun­dance Kid (USA) 15.30, 18, 20.30 — PALACE: Manželia z roku II. (rum.) 20 hod. — DUKLA: Pád rím­skej ríše (USA) 15.30, 19.30 — OB­ZOR: Stal som sa mužom zákona (maď.) MN 18, 20.30 — METROPOL: Posledná adresa (franc.) MN 15.30, 18, 20.30 hod. OKRESNÉ: D. STREDA: Podarení chlapíci (sov.) — GALANTA: Oslia koža (franc.) — NITRA: Dievča z Tokia (jap.J — Moskva: Červe­ný plášť (dán.) — TOPOĽČANY: Svedomie mŕtvych (čs.) — TREN­ČÍN: Kaňon samé zlato (čs.) — TRNAVA: Bež, aby ťa chytili Ill(maď.). ROZHLASIII 8.05 Pozdravy jubilantom — 9.30 P. Sever: Všetko v poriadku — 10.35 Vyhrávajú dychovky — 11.30 To je náš rytmus — 13.00 Popo­ludňajší koncert — 14.00 V zname­ní víťazstva — 15.05 Rádio mla­dých poslucháčov — 15.05 Vysie­lanie pre kraje — 17.00 Rádio­­echo — 18.00 Hrajú a spievajú amatérske súbory — 19.30 Disku­tujeme o športe — 19.45 Dramati­zované pásmo — 21.15 Z tajných trezorov — 21.45 Univerzum — 22.05 Pozor, zákruta! — 23.05 Zá­bavné melódie pred polnocou. □TELEVÍZIAc 14.15 Stranícke vzdelávanie — 15.05 Nielen chlebom je človek ži­vý — 15.35 Vysielanie pre učiteľov — 17.00 Stranícke vzdelávanie — 18.15 Rytmy roka — 19.30 Hodiny nášho času — 19.15 Prehľad prog­ramov — 20.00 Pletky otecka a mamičky. Inscenácia — 21.45 Mu­­sica viva. PRAHA: 15.00 Medzinárodné maj­strovstvá ČSSR v stolnom tenise vo Vlašimi — 21.45 Dni v tomto roku. BUDAPEŠŤ: Nevysiela. Zmena programu vyhradená! Pre obohatenie trhu TRNAVA (mf — Rozširovanie sortimentu výrobkov pre domáci trh patri medzi prvoradé úlohy družstva TATRACHEMA v Trnave. Aj v poslednom čase priniesli na trh niekoľko novýph výrobkov. Ide o MIVAX, čistiaci a dezinfekčný prostriedok, alebo BARVASOL — tekutá farba ako náhrada za práš­kové pre maliarov. V uplynulom roku začali v družstve vyrábať aj niekolko autokozmetlckých výrob­kov. Je stále viac čistiacich výrob­kov družstva Tatrachema, s ktorý­mi sa na trhu denne stretávame.

Next