Hlas Ĺudu, november 1973 (XX/260-285)
1973-11-01 / No. 260
PROLETÄRI VŠETKÝCH KRAJÍN, SPOJTE SA! S tretnutie s Gustou Fučíkovou je pre mňa zakaždým nezabudnuteľný a mimoriadny zážitok. Už i preto, že je popretkávané spomienkami na jej životného priateľa a manžela, na veľkého syna československého ľudu, národného hrdinu Júliusa Fučíka. Koncom uplynulého týždňa sa mi opäť naskytla takáto príležitosť stretnúť sa so súdružkou Gustou Fučíkovou, členkou Ústredného výboru Komunistickej strany Československa, predsedníčkou Československej rady žien, no tentokrát nie v Pirahe, ale v Moskve, kde sa zúčastnila na Svetovom kongrese mierových síl. Je len pochopiteľné, že náš rozhovor patril súčasnej aktuálnej téme — mieru. „Dosiaľ —som sa zúčastnila na všetkých svetových mierových kongresoch, — povedala súdružka Fučíková, — ale môžem povedať, že takéhoto veľkolepého som ešte nebolo svedkom. Atmosféra je na ňom vynikajúca, na čom má nemalý podiel aj účasť generálneho tajomníka Ústredného výboru Komunistickej strany Sovietskeho zväzu Leonida Brežneva ako i ďalších sovietskych popredných straníckych a štátnych činiteľov.“ Potom sa súdružka Fučíková na chvíľu zamyslela a opäť pokračovala S rozhovore: „Na mňa, a nielen na mňa, ale na všetkých účastníkov mierového kongresu veľmi zapôsobilo vystúpenie vdovy po brutálne zavraždenom čílskom prezidentovi Salvadorovi Allendem, Hortenzie Allendovej. Jej vystúpenie vyvrcholilo spontánnou solidaritou všetkých účastníkov tohto kongresu s čílskym fudom, so všetkými bojujúcimi vlastencami Chile.“ Na ďalší rozhovor so súdružkou Fučíkovou už nezostalo veľa času. Ponáhľala sa opäť na kongres, na ktorom očakávali s veľkým záujmom a pozornosťou prejav veľkého bojovníka za mier, Leonida Iľjiča Brežneva. Pravda, dnes po uplynutí niekoľkých dní, sme sami svedkami toho, aký veľký ohlas vzbudilo vystúpenie generálneho tajomníka Ústredného výboru Komunistickej strany Sovietskeho zväzu Leonida Brežneva na svetovom kongrese mierových síl, a to nielen medzi účastníkmi kongresu alebo sovietskymi obyvateľmi, ale do slova vo všetkých končinách našej planéty. Celý svet sa takto opäť mohol presvedčiť, že je to práve Sovietsky zväz, prvá socialistická krajina na svete, ktorý sa postavil so všetkou rozhodnosťou a vážnosťou na če to bojovníkov za nastolenie a upevnenie trvalého mieru na zemeguli. Dokonca aj poprední štátnickí činitelia na kapitalistickom Západe museli priznať neúnavnú snahu Sovietskeho zväzu a ostatných krajín socialistického spolo čenstva o spravodlivý, demokratický mier, a bezpečnosť národov a medzinárodnú spoluprácu. Súdruh Brežnev vo svojom prejave pripomenul, že mier a vojna sú spolu od nepamäti späté. Vojny plodili vykorisťovanie i útlak, § zdrojom miern bol nakoniec vždy pracujúci jt\ovek. Äno, aj preto, alebo práve preto tak mocne zneje hlas po mieri z tejto časti sveta, kde už dávno skončilo vykorisťovanie človeka človekom, pretože tuná skutočne vládne pracujúci ľud. Okrem toho nemožno zabúdal ani na útrapy druhej svetovej vojny. Ani v jednej kra jine nezanechala posledná vojna také materiálne škody a obete na životoch, ako v Sovietskom zväze, ktorý v boji s fašizmom stratil viac ako 20 .miliónov svojich občanov. ]e len potešiteľné, že v poslednom období sa na medzinárodnej aréne postupne prešlo od „studenej vojny“ k zmierňovaniu napätia. „Likvidácia mnohých ohnísk vojny, prvé kroky k obmedzeniu horúčkovitého zbrojenia, séria dôležitých medzinárodných aktov a sústavné poli tické konzultácie medzi štátmi s rozdielnym spoločenským zriadením — to všetko sú celkom zjavné črty hlbokých premien v medzinárodnom živote. Svedčia o tom aj stále širšie meradlá medzinárodnej hospodárskej, vedeckotechnickej a kultúrnej spolupráce. Skrátka, úspechy v boji za medzinárodnú bezpečnosť sú veľké, a národy to vřele vítajú,“ zdôraznil vo svojom vystúpení na kongrese v Moskve Leonid Brežnev. Od skončenia' druhej svetovej vojny nám vyrástla nová, mladá genrácia, ktorá — pochopiteľne — nezažila hrôzy vojny. O nich sa dozvedá len z kníh, alebo filmov. Vie si ich však veľmi dobre predstaviť, a tak nečudo, že je to práve mládež, ktorá s takou túžbou očakáva nastolenie trvalého mi&ru na svete. Lebo pokiaľ ešte neutíchlo rinčanie zbraní, kým sa prelieva krv nevinných obetí, ako napríklad teraz v Chile, i v ďalších krajinách, boj za mier mu sí byť ešte mocnejší, rozhodnejší. . . V uplynulých dňoch ma veľmi zaujali rozhovory našich mladých ľudí, ktorí hovorili o tom, s akým záujmom a pozornosťou sledujú priebeh moskovského Svetového kongresu mierových síl. Hovorili prosto, „nepripravene“, avšak o to s väčšou presvedčivosťou a úprimnosťou, ako im leží vec mieru na ardci. Napríklad náš lehkoatletický reprezentant Kováč sa vyznal pred rozhlasovými poslucháčmi o svojich zážitkoch z letnej univerziády v Moskve, kde na každom kroku pociťoval priateľstvo sovietskydh ľudí. Je nepopierateľné, že práve Sovietsky zväz robí všetko pre to, aby toto priateľstvo zavládlo medzi ľuďmi na celej našej planéte. Aby navždy zmlkli zbrane a vojny patrili už len k minulým stránkam histórie ľudstva. Svetové fórum mierových si! v Moskve sa včera skončilo. Verme, že jeho výsledky sa vo veľkej mie>re priaznivo prejavia v ďalšom priebehu uvoľňovania napätia, že čoraz viac sa bude prechádzať od slov k činom aj v tých štá toch Západu, kde síce vyslovujú ochotu podieľať sa na mierovej spolupráci, avšak pre jej uskutočňovanie vykonali ešte tak málo. „Naše presvedčenie, že vec mieru je nepremožiteľná — zdôraznil vo svojom prejave súdruh Brežnev — je založené na pevnej vi&re vo veľkú životodarnú silu mierumilovnosti pracujúceho človeka, robotníka, roľníka i príslušníka inteligencie. A tí tvoria obrovskú, drvivú väčšinu obyvateľov celého sveta.“ Zostane nepopierateľným faktom, že priebeh ako i výsledky moskovského kongresu do značnej miery upevnili piliere mieru, po ktorom tak túži všetko pokrokové ľudstvo našej planéty. MARTIN GAVEND£ PILIERE MIERU z Bratislavy viedla do Brna BRATISLAVA (ČSTK) — Predseda štátnej rady Poľskej ľudovej republiky Prof. dr. Henryk Jablonski. ktorý je na pozvanie prezidenta ČSSR armádneho generála Ludvíka Svobodu na oficiálnej priateľskej návšteve v našej vlasti pricestoval včera s manželkou a sprievodom z Prahy na Slovensko. V jeho sprievode sú člen Politického byra a tajomník PZRS, člen Štátnej rady PĽR Francíszek Sziachcic, podpredseda vlády PĽR Franciszek Kaim, prvý tajomník Krajského výboru PZRS v Poznani Jerzy Zasada, minister kultúry a umenia PĽR Stanislav Wrónski, vedúci kancelárie štátnej rady PĽR Edmund Boratýnski, prvý zástupca vedúceho Medzinárodného oddelenia ŰV PZRS Henryk Žebrowski, zástupca hlavného inšpektora plánovania a techniky Ministerstva národnej obrany PĽR brigádny generál doc. dr. Jerzy ModVzewski a vedúci diplomatického protokolu Ministerstva zahraničných vecí PĽR Tadeusz Kalinowski. Na ceste po Slovensku sprevádzali vzácnych hostí podpredseda vlády ČSSR dr. Matej Lučan s manželkou a ďalšie osobnosti. V sprievode -sú veľvyslanci oboch krajín — velvyslanec ČSSR v PĽR Jau Mušal a veľvyslanec PĽR v ČSSR Lucjan Motyka. Na slávnostne, vlajkoslávou, vyzdobenom bratislavskom letisku, očakávali hostí vedúce osobnosti politického a verejného Slvol* SSR — predseda SNR Ondrej Klokoč, predseda vlády SSR Prof. dr. Peter Colotka s manželkou, dale] členovia Predsedníctva ÚV KSS Gejza Šlapka a Miroslav Válek, vedúci oddelenia ÜV KSS Daniel Futej, podpredseda SNR ján Stenči, minister vnútra SSR Ing. Štefan Lazar a další. Na slávnostnom privítaní sa zúv častnil aj generálny konzul PĽR Bratislave Boleslaw Bendek s manželkou a ďalšími spolupracovníkmi generálneho konzulátu PĽR, vedúci konzulárnych úradov v Bratislave a stovky bratislavských pracujúcich, mládež a pionieri. Po bratských, súdružských obja(Pokračovanie na 11. sír.) Kytice kvetcv súdruhovi Henrykovi Jablonskému . .. Skončil sa Svetový kongres mierových síl Moskovský mierový klas Výsledky záverov rokovaní štrnástich komisií © V diskusiách vystúpilo vyše tisíc delegátov kongresu © Výzva všetkým národom sveta MOSKVA (ČSTKJ — Včera sa skončil v Moskve Svetový kongres mierových síl, kt-orý sa začal 25. októbra. V zjazdovom paláci v moskovskom Kremli sa zišli predpoludním účastníci kongresu na plenárnom zasadaní. Minútkou ticha si uctili pamiatku bývalého geiie-tajomníka. Africkej strany nezávislosti Guiney-BtSí*ái<.» Kj^verdskych ostrovov Amilcara Cabrala, ktorý venoval celý život za oslobodenie Afriky a svojej krajiny. Jeho žena prehovorila včera na zasadaní kongresu. Účastníci uvítali slávnostným aktom zrod republiky Guinea-Bissau. nie Potom začalo plenárne zasadaprerokúvať výsledky práce Štrnástich kongresových komisií, ktoré prediskutovali najdôležitejšie otázky mieru a medzinárodnej bezpečnosti. V týchto diskusiách prehovorilo vyše tisíc delegátov. Svetový kongres' mierových síl sa stal medzníkom v rozvoji a upevňovaní mieru, hovorí sa v komuniké, ktoré včera prijali účastníci moskovského kongresu. V dokumente sa ďalej hovorí, že hrozba novej svetovej vojny sa začala vzdiaľovaf. Obavy však vyvo« lávajú výbuchy konfliktov v niektorých oblastiach sveta. Komuniké zdôrazňuje, že mierové 6ilý môžu -a musia aktívne a koorďino vane napomáhať vývoju k mieru a bezpečnosti. Kongres prikladá veľký význam mjerovému spolunažívaniu štátov s rozličným spoločenským zriadením. Mierové spolunažívanie neznamená len neexistenciu vojny, ale aj rozvoj všestrannej spolupráce. Predpokladá úsilie národov o sociálny a hospodársky pokrok. Mierové spolunažívanie je tou najpevnejšou základňou medzinárodnej bezpečností. VŠETKÝM NÁRODOM SVETA Svetový kongres mierových síl vyzval všetkých obyvateľov sveta, aby „spojili svoje úsilie pre zabezpečenie spravodlivého a trvalého mieru vo svete“. Vo výzve, ktorú včera kongres prijal, sa ho-' vi>rí, že sa medzinárodné ovzdušie začalo v poslednom čase zlepšovať vďaka úspechu mierových síl. „Naskytla sa reálna nádej, že terajšie a budúce generácie budú pozbavené prízraku jadrovej katastrofy. Zatrpknutosť a konfrontácie v medzinárodných vzťahoch postupne uvoľňujú miesto mierovej, vzájomne výhodnej spolupráci a väčšej dôve«re medzi štátmi“. Výzva ďalej upozorňuje na to, že „vo svete dosiaľ existujú oblasti, kde je napätie rovnaké ako predtým, kde sa ešte stále nezlikvidovali ohniská agresie skrývajúce nebezpečenstvo pre celé ľudstvo“. Kongres vyzval všetky národy, aby sa dožadovali uplatňovania zásad mierového spolužitia založeného na medzinárodnej bezpečnosti a vzájomne výhodnej spolupráci, na likvidácii rasizmu, kolonializmu a neokolnnializmu. Národy musia žiadať všeobecné a úplné odzbrojenie, likvidáciu všetkých vojenských základní a blokov, prijatia medzinárodnej konvencie, ktorá by zakazovala používaní^, výrobu, skúšky a hromadenie jadrových zbraní, a zastavenie všetkých foriem agresie. Výzva ďalej obsahuje požiadavku, aby zdroje, vydávané na vojenské ciele využili na odstránenie biedy a negramotnosti, na rozvoj školstva a zdravotníctva,- a požiadavku, aby sa odstránila nespravodlivosť a aby sa národom poskytlo právo disponovať podlá vlastného uváženia ich vlastnými zdrojmi. Tieto požiadavky, hovorí sa vo výzve, zodpovedajú charte OSN, zásadám Bandungskej konvencie, konferenciám neangažovaných štátov a tiež zásadám, ktoré holi vyhlásené v nedávnych dohodách a deklaráciách o zachovaní mieru, ktoré podpísali predstavitelia štátov s rôznym spoločenským zriadením. Kongres, na ktorom sa zúčastnili predstavitelia 144 krajín, zasadal v Moskve v dňoch 25.—31. ok'íčbra. NEZABÚDAJME na MECHANIZÁCIU O niekoľko týždňov príde čas bilancovania aj práce poľnohospodárov. Preto dnes ponúkame spomienku na to, ako doteraz poľnohospodári pracovali. Blížiaca sa zima sama. prináša tieto myšlienky. Začneme hádam od jarných prác i prípravou pred nimi. Pamätáme si, že veľkým problémom v tomto období bola mechanizácia. Cez minuloročnú zim* sa nepodarilo opraviť všetky potrebné stroje pre jarné práce. Či to už boli niektoré typy poľnohospodárskych traktorov, predovšetkým pásové, ale íj kolesové z dovozu; chýbali náhradné súčiastky i|o Zetorov 8011, ZT 300: neboli pneumatiky na •rektory radu ,,U“; nebolo možné poopravovať nie ktoré závesné náčinia. Minuloročná jeseň oplývala zrážkami, veľa strojov tým tiež utrpelo. Na mnohých poľnohospodárskych podnikoch sa akosi pozabudlo na priebežné i stredné opravy. A dnes, všetci si uvedomujeme, že súčasný vývoj poľnohospodárskej výroby bez mechanizácie nie je vôbec možný. Prečo sme sa zamerali už teraz na mechanizáciu a prípravu jarných prác? O niekoľko dní traktory odvezú posledná vlečku cukrovej repy či kukurice, noorň posledný hektár. Potom prídu na strediská a traktoristi sa pustia do opráv. Začne sa ten stále rovnaký kolotoč, ktorý sa opakuje rok čo rok, okolo zháňania náhradných súčiastok. Ani sa nenazdáme a zima bude preč, bude opäť treba výjsť dn polí. Poľnohospodári tvrdia, že základ budúcej úrody sa tvorí na jeseň. Pravda, nepopierame, ale aj ja>r má svoje špecifiká a tie treba rešpektovať s rovnakou zodpovednosťou. Či už zoberieme sejbu mnohých plodín, alebo ošetrovanie ozimín. Všade bude potrebné vynaložiť ešte veľké úsilie. Nie nadarmo sa vraví: „Ako na jar zaseješ, tak budeš žať“. Vývoj poľnohospodárskej techniky až ťe>raz sa dostáva do normálnych koľají. Pravdupovediac, akosi sa v minulosti pozabudlo na poľnohospodárov, i keď sa nedá uprieť, že aj v tejto oblasti sa urobilo veľa. Poľnohospodárska výroba je jedným so základných ukazovateľov životnej úrovne. Preto teraz doháňame stratené roky. Ako vidieť už v súčasnosti, poľnohospodárske stroje zohrávajú v poľných prácach rozhodujúcu úlohu. K poľnohospodárstvu patri aj živočíšna výroba. A práve tu sa objavili najväčšie nedostatky. Jej malá mechanizovanosť odrádzala aj samotných mladých ľudí, keď_pracovných príležitosti je n nás veľmi veľa. Zostávali iba tf starší, a keď začali odchádzať do dôchodku, vyskočil zrazu problém s pracovnými silami. Niekoľko pokusných plne mechanizovaných objektov živočíšnej výroby bolo iba slabou náplasťou na jej problémy. V minulom období sa na mnohých družstvách i štátnych majetkoch začalo s rekonštrukciami objektov v rámci mikrorajónových špecializácií na rôzne druhy hospodárskych zvierat. Prešlo sa tiež na nové formy kŕmenia — napríklad granulované krmivo. Lenže ta si všetko vyžaduje ešte čas na overenie i rozbehnutie vo výrobe mäsa i mlieka. Postupne sa budujú veľkovýkrmne s plnou mechanizáciou. U hydiny sa podarilo tieto problémy už dávnejšie vyriešiť, takže dnes vidíme aj veľký vzrast výroby hydinového mäsa i vajec. Ale vráťme sa na polia. Ďalšie veľké problémy so strojmi boli aj v minulých letných prácach. Pripravenosť kombajnov dva týždne pred žatvou bola nie veľmi uspokojivá. Niektoré poruchy sa podarilo odstrániť, niektoré nahradila dobrá organizácia práce. Práve v minulej žatve sme sa najlepšie presvedčili do dokáže stroj v súčinnosti s človekom. Na poľnohospodárskych podnikoch, kde strojom venujú veľkú pozornosť, aj tohtoročná úroda obilia naznačila, že práve strojom je možné urobiť „zázraky“. Na dvanástich „vyskočil“ priemerný hektárový výnos nad šesťdesiat metrických centov — a to je už čo povedať Veľkú úlohu tu zohrali aj iné komponenty, ale všetky sú spojená so slovom mechanizácia. Pre príklady nemusíme chodiť ani do žatevných prác, stačí ak so pozrieme na terajšie zberové práce — zber cukrovej repy a kukurice. Mechanizo vaný zber cukrovej repy je známy. Orezávače, vyorávače i nakladače sú už takmer všade. Len ich využitie akosi nie je v poriadku. Nové súpravy si vyžadujú i citlivú obsluhu a tú nie všade majú. Vznikajú tak zbvtočné straty, ktoré na veľkých plochách narastajú do Veľkých rozmerov. Tu by mali prísť s iniciatívou mechanizátori a samotní traktoristi, ktorí tieto súpravy obsluhujú. MalL by si viac všímať aj orezaných listov —• koľko stroj usekol z buľvy. Veľká úroda sa dá dopestovať pomocou mechanizmov Bude teraz záležať na samotných poľnohospodároch, aké budú úrody v štvrtom roku tejto päťročnice. iV, •*<,.» Jedno je isté, že starostlivosť o poľnohospodárske stroje sa odrazí na celkovom výsledku. -tač*