Hlas Ĺudu, november 1973 (XX/260-285)

1973-11-01 / No. 260

PROLETÄRI VŠETKÝCH KRAJÍN, SPOJTE SA! S tretnutie s Gustou Fučíkovou je pre mňa zakaždým nezabudnuteľný a mimoriadny zážitok. Už i preto, že je popretkávané spomienkami na jej životného priateľa a manžela, na veľkého syna českoslo­venského ľudu, národného hrdinu Júliu­sa Fučíka. Koncom uplynulého týždňa sa mi opäť naskytla takáto príležitosť stretnúť sa so súdružkou Gustou Fučíkovou, členkou Ústredného výboru Komunistickej strany Česko­slovenska, predsedníčkou Československej rady žien, no tentokrát nie v Pirahe, ale v Moskve, kde sa zúčastnila na Svetovom kongrese miero­vých síl. Je len pochopiteľné, že náš rozhovor patril súčasnej aktuálnej téme — mieru. „Dosiaľ —som sa zúčastnila na všetkých sveto­vých mierových kongresoch, — po­­vedala súdružka Fučíková, — ale mô­žem povedať, že takéhoto veľkolepé­ho som ešte nebolo svedkom. Atmo­sféra je na ňom vynikajúca, na čom má nemalý podiel aj účasť generál­neho tajomníka Ústredného výboru Komunistickej strany Sovietskeho zväzu Leonida Brežneva ako i ďal­ších sovietskych popredných stra­níckych a štátnych činiteľov.“ Po­tom sa súdružka Fučíková na chvíľu zamyslela a opäť pokračovala S roz­hovore: „Na mňa, a nielen na mňa, ale na všetkých účastníkov mierové­ho kongresu veľmi zapôsobilo vystú­penie vdovy po brutálne zavraždenom čílskom prezidentovi Salvadorovi Al­­lendem, Hortenzie Allendovej. Jej vystúpenie vyvrcholilo spontánnou solidaritou všetkých účastníkov toh­to kongresu s čílskym fudom, so všet­kými bojujúcimi vlastencami Chile.“ Na ďalší rozhovor so súdružkou Fu­číkovou už nezostalo veľa času. Po­náhľala sa opäť na kongres, na kto­rom očakávali s veľkým záujmom a pozornosťou prejav veľkého bojovní­ka za mier, Leonida Iľjiča Brežneva. Pravda, dnes po uplynutí niekoľkých dní, sme sami svedkami toho, aký veľký ohlas vzbudilo vystúpenie ge­nerálneho tajomníka Ústredného vý­boru Komunistickej strany Sovietske­ho zväzu Leonida Brežneva na sve­tovom kongrese mierových síl, a to nielen medzi účastníkmi kongresu alebo sovietskymi obyvateľmi, ale do slova vo všetkých končinách našej planéty. Celý svet sa takto opäť mo­hol presvedčiť, že je to práve Soviet­sky zväz, prvá socialistická krajina na svete, ktorý sa postavil so všet­kou rozhodnosťou a vážnosťou na če to bojovníkov za nastolenie a upevnenie trva­lého mieru na zemeguli. Dokonca aj poprední štátnickí činitelia na kapitalistickom Západe museli priznať neúnavnú snahu Sovietskeho zväzu a ostatných krajín socialistického spolo čenstva o spravodlivý, demokratický mier, a bezpečnosť národov a medzinárodnú spolu­prácu. Súdruh Brežnev vo svojom prejave pri­pomenul, že mier a vojna sú spolu od nepa­mäti späté. Vojny plodili vykorisťovanie i útlak, § zdrojom miern bol nakoniec vždy pracujúci jt\ovek. Äno, aj preto, alebo práve preto tak mocne zneje hlas po mieri z tejto časti sveta, kde už dávno skončilo vykorisťovanie človeka človekom, pretože tuná skutočne vládne pracu­júci ľud. Okrem toho nemožno zabúdal ani na útrapy druhej svetovej vojny. Ani v jednej kra jine nezanechala posledná vojna také materiál­ne škody a obete na životoch, ako v Sovietskom zväze, ktorý v boji s fašizmom stratil viac ako 20 .miliónov svojich občanov. ]e len potešiteľné, že v poslednom období sa na medzinárodnej aréne postupne prešlo od „studenej vojny“ k zmierňovaniu napätia. „Lik­vidácia mnohých ohnísk vojny, prvé kroky k ob­medzeniu horúčkovitého zbrojenia, séria dôle­žitých medzinárodných aktov a sústavné poli tické konzultácie medzi štátmi s rozdielnym spoločenským zriadením — to všetko sú celkom zjavné črty hlbokých premien v medzinárodnom živote. Svedčia o tom aj stále širšie meradlá medzinárodnej hospodárskej, vedeckotechnickej a kultúrnej spolupráce. Skrátka, úspechy v bo­ji za medzinárodnú bezpečnosť sú veľké, a ná­rody to vřele vítajú,“ zdôraznil vo svojom vy­stúpení na kongrese v Moskve Leonid Brežnev. Od skončenia' druhej svetovej vojny nám vy­rástla nová, mladá genrácia, ktorá — pocho­piteľne — nezažila hrôzy vojny. O nich sa do­zvedá len z kníh, alebo filmov. Vie si ich však veľmi dobre predstaviť, a tak nečudo, že je to práve mládež, ktorá s takou túžbou očakáva nastolenie trvalého mi&ru na svete. Lebo po­kiaľ ešte neutíchlo rinčanie zbraní, kým sa pre­lieva krv nevinných obetí, ako napríklad teraz v Chile, i v ďalších krajinách, boj za mier mu sí byť ešte mocnejší, rozhodnejší. . . V uplynulých dňoch ma veľmi zaujali rozho­vory našich mladých ľudí, ktorí hovorili o tom, s akým záujmom a pozornosťou sledujú priebeh moskovského Svetového kongresu mierových síl. Hovorili prosto, „nepripravene“, avšak o to s väčšou presvedčivosťou a úprimnosťou, ako im leží vec mieru na ardci. Napríklad náš leh­koatletický reprezentant Kováč sa vyznal pred rozhlasovými poslucháčmi o svojich zážitkoch z letnej univerziády v Moskve, kde na každom kroku pociťoval priateľstvo sovietskydh ľudí. Je nepopierateľné, že práve Sovietsky zväz ro­bí všetko pre to, aby toto priateľstvo zavládlo medzi ľuďmi na celej našej planéte. Aby navždy zmlkli zbrane a vojny patrili už len k minu­lým stránkam histórie ľudstva. Svetové fórum mierových si! v Moskve sa včera skončilo. Verme, že jeho výsledky sa vo veľkej mie>re priaznivo prejavia v ďalšom prie­behu uvoľňovania napätia, že čoraz viac sa bu­de prechádzať od slov k činom aj v tých štá toch Západu, kde síce vyslovujú ochotu podie­ľať sa na mierovej spolupráci, avšak pre jej uskutočňovanie vykonali ešte tak málo. „Naše presvedčenie, že vec mieru je nepremožiteľná — zdôraznil vo svojom prejave súdruh Brežnev — je založené na pevnej vi&re vo veľkú živo­todarnú silu mierumilovnosti pracujúceho člo­veka, robotníka, roľníka i príslušníka inteligen­cie. A tí tvoria obrovskú, drvivú väčšinu oby­vateľov celého sveta.“ Zostane nepopierateľným faktom, že priebeh ako i výsledky moskovského kongresu do znač­nej miery upevnili piliere mieru, po ktorom tak túži všetko pokrokové ľudstvo našej planéty. MARTIN GAVEND£ PILIERE MIERU z Bratislavy viedla do Brna BRATISLAVA (ČSTK) — Predseda štátnej rady Poľskej ľudovej republiky Prof. dr. Henryk Jablonski. ktorý je na pozvanie prezi­denta ČSSR armádneho generála Ludvíka Svobodu na oficiálnej priateľskej návšteve v našej vlasti pricestoval včera s manželkou a sprievodom z Prahy na Slovensko. V jeho sprievode sú člen Poli­tického byra a tajomník PZRS, člen Štátnej rady PĽR Francíszek Sziachcic, podpredseda vlády PĽR Franciszek Kaim, prvý tajomník Krajského výboru PZRS v Poznani Jerzy Zasada, minister kultúry a umenia PĽR Stanislav Wrónski, ve­dúci kancelárie štátnej rady PĽR Edmund Boratýnski, prvý zástupca vedúceho Medzinárodného oddele­nia ŰV PZRS Henryk Žebrowski, zástupca hlavného inšpektora plá­novania a techniky Ministerstva národnej obrany PĽR brigádny ge­nerál doc. dr. Jerzy ModVzewski a vedúci diplomatického protokolu Ministerstva zahraničných vecí PĽR Tadeusz Kalinowski. Na ceste po Slovensku sprevá­dzali vzácnych hostí podpredseda vlády ČSSR dr. Matej Lučan s man­želkou a ďalšie osobnosti. V sprie­vode -sú veľvyslanci oboch krajín — velvyslanec ČSSR v PĽR Jau Mušal a veľvyslanec PĽR v ČSSR Lucjan Motyka. Na slávnostne, vlajkoslávou, vy­zdobenom bratislavskom letisku, očakávali hostí vedúce osobnosti politického a verejného Slvol* SSR — predseda SNR Ondrej Klo­koč, predseda vlády SSR Prof. dr. Peter Colotka s manželkou, dale] členovia Predsedníctva ÚV KSS Gejza Šlapka a Miroslav Válek, vedúci oddelenia ÜV KSS Daniel Futej, podpredseda SNR ján Stenči, minister vnútra SSR Ing. Štefan Lazar a další. Na slávnostnom privítaní sa zú­v častnil aj generálny konzul PĽR Bratislave Boleslaw Bendek s manželkou a ďalšími spolupra­covníkmi generálneho konzulátu PĽR, vedúci konzulárnych úradov v Bratislave a stovky bratislav­ských pracujúcich, mládež a pio­nieri. Po bratských, súdružských obja­­(Pokračovanie na 11. sír.) Kytice kvetcv súdruhovi Henrykovi Jablonskému . .. Skončil sa Svetový kongres mierových síl Moskovský mierový klas Výsledky záverov rokovaní štrnástich komisií © V diskusiách vystúpilo vyše tisíc delegátov kongresu © Výzva všetkým národom sveta MOSKVA (ČSTKJ — Včera sa skončil v Moskve Svetový kongres mierových síl, kt-orý sa začal 25. októbra. V zjazdovom paláci v moskovskom Kremli sa zišli predpoludním účastníci kongresu na ple­nárnom zasadaní. Minútkou ticha si uctili pamiatku bývalého geiie­­-tajomníka. Africkej strany nezávislosti Guiney-BtSí*ái<.» Kj^­­verdskych ostrovov Amilcara Cabrala, ktorý venoval celý život za oslobodenie Afriky a svojej krajiny. Jeho žena prehovorila včera na zasadaní kongresu. Účastníci uvítali slávnostným aktom zrod republiky Guinea-Bissau. nie Potom začalo plenárne zasada­prerokúvať výsledky práce Štrnástich kongresových komisií, ktoré prediskutovali najdôležitej­šie otázky mieru a medzinárodnej bezpečnosti. V týchto diskusiách prehovorilo vyše tisíc delegátov. Svetový kongres' mierových síl sa stal medzníkom v rozvoji a upevňovaní mieru, hovorí sa v komuniké, ktoré včera prijali účastníci moskovského kongresu. V dokumente sa ďalej hovorí, že hrozba novej svetovej vojny sa za­čala vzdiaľovaf. Obavy však vyvo« lávajú výbuchy konfliktov v nie­ktorých oblastiach sveta. Komuni­ké zdôrazňuje, že mierové 6ilý môžu -a musia aktívne a koorďino vane napomáhať vývoju k mieru a bezpečnosti. Kongres prikladá veľký význam mjerovému spolunažívaniu štátov s rozličným spoločenským zriade­ním. Mierové spolunažívanie ne­znamená len neexistenciu vojny, ale aj rozvoj všestrannej spoluprá­ce. Predpokladá úsilie národov o sociálny a hospodársky pokrok. Mierové spolunažívanie je tou naj­pevnejšou základňou medzinárod­nej bezpečností. VŠETKÝM NÁRODOM SVETA Svetový kongres mierových síl vyzval všetkých obyvateľov sveta, aby „spojili svoje úsilie pre zabezpečenie spravodlivého a trvalého mieru vo svete“. Vo výzve, ktorú včera kongres prijal, sa ho-' vi>rí, že sa medzinárodné ovzdušie začalo v po­slednom čase zlepšovať vďaka úspechu miero­vých síl. „Naskytla sa reálna nádej, že teraj­šie a budúce generácie budú pozbavené prízra­ku jadrovej katastrofy. Zatrpknutosť a konfron­tácie v medzinárodných vzťahoch postupne uvoľňujú miesto mierovej, vzájomne výhodnej spolupráci a väčšej dôve«re medzi štátmi“. Výzva ďalej upozorňuje na to, že „vo svete dosiaľ existujú oblasti, kde je napätie rovnaké ako predtým, kde sa ešte stále nezlikvidovali ohniská agresie skrývajúce nebezpečenstvo pre celé ľudstvo“. Kongres vyzval všetky národy, aby sa doža­dovali uplatňovania zásad mierového spolužitia založeného na medzinárodnej bezpečnosti a vzá­jomne výhodnej spolupráci, na likvidácii rasiz­mu, kolonializmu a neokolnnializmu. Národy musia žiadať všeobecné a úplné od­zbrojenie, likvidáciu všetkých vojenských zá­kladní a blokov, prijatia medzinárodnej kon­vencie, ktorá by zakazovala používaní^, výro­bu, skúšky a hromadenie jadrových zbraní, a zastavenie všetkých foriem agresie. Výzva ďalej obsahuje požiadavku, aby zdroje, vydávané na vojenské ciele využili na odstrá­nenie biedy a negramotnosti, na rozvoj škol­stva a zdravotníctva,- a požiadavku, aby sa od­stránila nespravodlivosť a aby sa národom po­skytlo právo disponovať podlá vlastného uvá­ženia ich vlastnými zdrojmi. Tieto požiadavky, hovorí sa vo výzve, zodpo­vedajú charte OSN, zásadám Bandungskej kon­vencie, konferenciám neangažovaných štátov a tiež zásadám, ktoré holi vyhlásené v nedáv­nych dohodách a deklaráciách o zachovaní mie­ru, ktoré podpísali predstavitelia štátov s rôz­nym spoločenským zriadením. Kongres, na ktorom sa zúčastnili predstavi­telia 144 krajín, zasadal v Moskve v dňoch 25.—31. ok'íčbra. NEZABÚDAJME na MECHANIZÁCIU O niekoľko týždňov príde čas bilancovania aj práce poľnohospodárov. Preto dnes ponúkame spo­mienku na to, ako doteraz poľnohospodári praco­vali. Blížiaca sa zima sama. prináša tieto myšlienky. Začneme hádam od jarných prác i prípravou pred nimi. Pamätáme si, že veľkým problémom v tomto období bola mechanizácia. Cez minuloročnú zim* sa nepodarilo opraviť všetky potrebné stroje pre jarné práce. Či to už boli niektoré typy poľno­hospodárskych traktorov, predovšetkým pásové, ale íj kolesové z dovozu; chýbali náhradné súčiastky i|o Zetorov 8011, ZT 300: neboli pneumatiky na •rektory radu ,,U“; nebolo možné poopravovať nie ktoré závesné náčinia. Minuloročná jeseň oplývala zrážkami, veľa stro­jov tým tiež utrpelo. Na mnohých poľnohospodár­skych podnikoch sa akosi pozabudlo na priebežné i stredné opravy. A dnes, všetci si uvedomujeme, že súčasný vývoj poľnohospodárskej výroby bez mechanizácie nie je vôbec možný. Prečo sme sa zamerali už teraz na mechanizáciu a prípravu jarných prác? O niekoľko dní traktory odvezú posledná vlečku cukrovej repy či kukurice, noorň posledný hektár. Potom prídu na strediská a traktoristi sa pustia do opráv. Začne sa ten stá­le rovnaký kolotoč, ktorý sa opakuje rok čo rok, okolo zháňania náhradných súčiastok. Ani sa ne­nazdáme a zima bude preč, bude opäť treba výjsť dn polí. Poľnohospodári tvrdia, že základ budúcej úrody sa tvorí na jeseň. Pravda, nepopierame, ale aj ja>r má svoje špecifiká a tie treba rešpektovať s rov­nakou zodpovednosťou. Či už zoberieme sejbu mno­hých plodín, alebo ošetrovanie ozimín. Všade bude potrebné vynaložiť ešte veľké úsilie. Nie nadarmo sa vraví: „Ako na jar zaseješ, tak budeš žať“. Vývoj poľnohospodárskej techniky až ťe>raz sa dostáva do normálnych koľají. Pravdupovediac, ako­si sa v minulosti pozabudlo na poľnohospodárov, i keď sa nedá uprieť, že aj v tejto oblasti sa uro­bilo veľa. Poľnohospodárska výroba je jedným so základných ukazovateľov životnej úrovne. Preto teraz doháňame stratené roky. Ako vidieť už v sú­časnosti, poľnohospodárske stroje zohrávajú v poľ­ných prácach rozhodujúcu úlohu. K poľnohospodárstvu patri aj živočíšna výroba. A práve tu sa objavili najväčšie nedostatky. Jej malá mechanizovanosť odrádzala aj samotných mladých ľudí, keď_pracovných príležitosti je n nás veľmi veľa. Zostávali iba tf starší, a keď začali odchádzať do dôchodku, vyskočil zrazu problém s pracovnými silami. Niekoľko pokusných plne me­chanizovaných objektov živočíšnej výroby bolo iba slabou náplasťou na jej problémy. V minulom období sa na mnohých družstvách i štátnych majetkoch začalo s rekonštrukciami ob­jektov v rámci mikrorajónových špecializácií na rôzne druhy hospodárskych zvierat. Prešlo sa tiež na nové formy kŕmenia — napríklad granulované krmivo. Lenže ta si všetko vyžaduje ešte čas na overenie i rozbehnutie vo výrobe mäsa i mlieka. Postupne sa budujú veľkovýkrmne s plnou mecha­nizáciou. U hydiny sa podarilo tieto problémy už dávnejšie vyriešiť, takže dnes vidíme aj veľký vzrast výroby hydinového mäsa i vajec. Ale vráťme sa na polia. Ďalšie veľké problémy so strojmi boli aj v minulých letných prácach. Pripravenosť kombajnov dva týždne pred žatvou bola nie veľmi uspokojivá. Niektoré poruchy sa podarilo odstrániť, niektoré nahradila dobrá orga­nizácia práce. Práve v minulej žatve sme sa naj­lepšie presvedčili do dokáže stroj v súčinnosti s človekom. Na poľnohospodárskych podnikoch, kde strojom venujú veľkú pozornosť, aj tohtoročná úroda obilia naznačila, že práve strojom je možné urobiť „zázraky“. Na dvanástich „vyskočil“ prie­merný hektárový výnos nad šesťdesiat metrických centov — a to je už čo povedať Veľkú úlohu tu zohrali aj iné komponenty, ale všetky sú spojená so slovom mechanizácia. Pre príklady nemusíme chodiť ani do žatevných prác, stačí ak so pozrieme na terajšie zberové prá­ce — zber cukrovej repy a kukurice. Mechanizo vaný zber cukrovej repy je známy. Orezávače, vy­­orávače i nakladače sú už takmer všade. Len ich využitie akosi nie je v poriadku. Nové súpravy si vyžadujú i citlivú obsluhu a tú nie všade majú. Vznikajú tak zbvtočné straty, ktoré na veľkých plochách narastajú do Veľkých rozmerov. Tu by mali prísť s iniciatívou mechanizátori a samotní traktoristi, ktorí tieto súpravy obsluhujú. MalL by si viac všímať aj orezaných listov —• koľko stroj usekol z buľvy. Veľká úroda sa dá dopestovať pomocou mecha­nizmov Bude teraz záležať na samotných poľno­hospodároch, aké budú úrody v štvrtom roku tejto päťročnice. iV, •*<,.» Jedno je isté, že starostlivosť o poľnohospodárske stroje sa odrazí na celkovom výsledku. -tač*

Next