Hlas Ĺudu, december 1974 (XXI/285-307)

1974-12-03 / No. 285

PROLETÁŘI VŠETKÝCH KRAJÍN, SPOJTE SA­­ROCNÍK XX CISLO 3. XII. 1974 50 fial. UTOROK, ORGAN ZÁPADOSLOVENSKÉHO KV KSS Prišla k nám delegácia sovietskych žien Bratislava (ČSTK) — Delegácia výboru sovietskych žien na čele s tajomníčkou Prezidia Najvyššieho sovietn Bieloruskej SSR, členkou výborn sovietskych žien |elizave­­tou Petrovnou Čaginovou po pre­hliadke Bratislavy položila kytice ku hrobom padlých sovietskych hrdinov na Slavíne. Na záver svoj­ho pobytu v hlavnom meste SSR zavítala delegácia do Ústredného domu pionierov a mládeže K. Gott­walda. Ďalšie dva dni svojho po­bytu na Slovensku strávi delegá­cia v Trenčíne a Novom Meste nad Váhom, kde navštívi Detské mes­tečko v Zlatovclach a viaceré škol­ské zariadenia. Sovietski Tudia opäť v kozme MOSKVA (ČSTK) mm V Sovietskom zväze vypustili včera o 10.40 hod. kozmickú loď Mu 10. (ej let je súčasíou príprav na experi­mentálny sovietsko-ľMaitcký let kozmických lodi Sojuz a Apollo. Loď Sojuz 16 pilotuje posádka, ktorú tvoři velitel lode plukovník Anatolij Fillpčenko a palubný inžinier Nikolaj Rukavišnikov. Program letu určuje skúšky pa­lubných systémov lodí Sojuz, ktoré boli zmodernizované podlá požia­daviek nadchádzajúceho spoločné­ho letu. Ďalej vedecké a vědecko­technické výskumy a taktiež pozo­rovanie a totograíovanie úsekov zemského povrchu, ktorých cielom je získat informácie pre potreby národného hospodárstva Sojuz 16 je obdobný typ ako loď, ktorá sa v roku 1975 zúčastni na sovletsko­­americkom experimente. S posádkou Sojuz 18 sa udržiava stále rádiové a televízne spojenie. Le> Sojuz 16 sleduje riadiace stredisko kontrolných staníc na území Sovietskeho zvázu a vý­skumných lodi v rozličných oblas­tiach svetových oceánov, riadia­ce stredisko spracováva taktiež no­vé informácie Kozmonauti >a cítia dobre. V ka­bínach lodi sa udržiavajú podmien­ky podobné podmienkam na Zemi. Posádka Sojuzu 16 začala plpif určený program letu. Sovietska agentúra TASS uverej­nila stručné životopisy členov po­sádky lode Sojuz 16. % Velitel lode, hrdina Sovietskeho' zvázu plukovník Anatolij Fíllpčen­­ko sa narodil v roku 1928 vo Vo­­ronežskej oblasti (RSFSR). Po ukončení sedemročenky pracoval ako sústružník. Študoval na Vo­jenskom leteckom učilišti. Od roku 1951 slúžil Anatolij Fl­­lipčenko v leteckých útvaroch So­vietskej armády a v. roku 1961 diafkovo absolvoval vojenskú le­teckú akadémiu. Od roku 1952 je členom KSSZ. V októbri 1969 sa Fiflpčenko zú­častnil prvýkrál na lete do vesmí­ru ako velitel lode Sojuz 7. Od má­ja 1973 sa zúčastňuje na prípra­vách spoločného sovietsko-amerlc­­kého letu podlá programu Sojuz — Apollo. Anatolij Fillpčenko je ženatý a má dvoch synov — 17-ročného Ale­xandra a 13-ročného Igora. Hrdina Sovietskeho zväzu Niko­laj Rukavišnikov sa narodil v ro­ku 1932 v Tomsku v Ruskej federá­cii. V roku 1951 dokončil strednú školu a v roku 1957 moskovský in­­žtntersko-fyzikálny inštitút. Potom pracoval v konštrukčnej kancelá­rii. Je členom KSSZ. V roku 1967 bol Rukavišnikov zaradený do oddielu kozmonautov a svoj prvý kozmický let absolvo­val v apríli 1971 \[ lodi Sojuz 10. (Pokračovanie na 5. strane.) Kultúrno-osvetová práca v Spacinciach Pestrá paleta podujatí SPAČ1NCE (oj) — Jednotný plán kultúrno-osvetovej činnosti v Spacinciach si vypracovali v spolupráci so spoločenskými organizá­ciami v obci. Začali ho plniť od začiatku roka. Ako nás informo­val správca Osvetovej besedy Milan Čerešňák, na plnení plánu sa úspešne podlelajú všetky organizácie. Slubne začala pracyvať i no­vozaložená mládežnícku organizácia SZM. V Spacinciach tohto roku za­v znamenali pestrú paletu činnosti polltlckovýchovne] práci, mi­moškolskom vzdelávaní, kultúrno­­spoločenských podujatiach a vy­stúpeniach súborov. Bohatá bola najmä vzdelávacia činnosť obča­nov. Napríklad iba v prvom pol­roku si vypočuli osem samostat­ných prednášok, zúčastnili sa na jedenástich besedách s tematikou Povstania, medzinárodnej a vnú­tropolitickej situácie. Družstevníci navštevujú DSP — školu pokrokových skúseností. Členovia miestnej organizácie SČK s ostatnými záujemcami cho­dia na odborné zdravotné pred­­näšky v rámci ľudovej akadémie. Obyvatelov v rozhlasových re­láciách pravidelne Informujú o plnení akčného programu NF. Do rozhlasu k dôležitým výročiam a jubileám pripravujú kultúrne programy so žiakmi ZD5. Dievčen­ce, členky základnej organizácie SZM, absolvujú kurz strihov a ši­tia. Naplno začal pracovať i Zbor pre občianske záležitosti pri ná­rodnom výbore. Pripravuje hod­notné programy k občianskym so­bášom, uvítaniu deti do života, významným životným a pracov­ným príležitostiam. Dôstojné bolo napríklad odovzdanie občian­skych preukazov. Za najhodnotnejšie podujatie tu označili Celoslovenskú pre­hliadku víťazov kultúrnej aktivity SLOVOSIVO, ktorú každoročne usporadúva SŠM. Občania videli divadelné predstavenia s revoluč­nou a povstaleckou tematikou, ako aj vystúpenia foklôrnych sku­pín. Účastníci prehliadky zorga- Plón si vypracovali spo­ločne # Bohatá vzdeláva­cia činnosť občanov £ Družstevníci navštevujú školu pokrokových skúse­ností £ Dievčence absol­vujú kurz strihov a šitia 9 ZPOZ pripravuje hod­notné programy nizovali pekný krojový sprievod a k pomníkom padlých v prvej a druhej svetovej vojne položili, vence. Napokon nemožno nespomenúť kultúrno-vzdelávacie akcie a po­dujatia k 30. výročiu Slovenského národného povstania. V Spacin­ciach k tomuto jubileu uskutoč­nili štyri prednášky, dve besedy, slávnostnú akadémiu. Inštalovali dve výstavy, usporiadali jeden koncert, odvysielali šesť rozhlaso­vých relácii a pripravili štyri iné podujatia. Názornej agitácii a propagácii venovali 14 náste­niek, akcii a podujatí. V závode ČSAD Komárno pracuje aj 34-členný kolektív opra­várov, súťažiacich o titul BSP. Kolektív, ktorý vedie Ján Tóth, sa popri svedomitom plnení pracovných povinností zameriava predovšetkým na znižovanie materiálových nákladov. Tohto ro­ku ušetril 111 tisíc korún regeneráciou náhradných súčiastok. Okrem zníženia nákladov má regenerácia ešte jednu výhodu — pomáha riešiť známy problém — nedostatok náhradných sú­čiastok. Na snímke: oprava motora. Snímka: ]. Lofaj — ČSTK Vyznamenaní jubilanti BRATISLAVA (ter) — Včera na Západoslovenskom krajskom výbore Komunistickej strany Slovenska v Bratislave prevzal z rúk tajomníka Zs KV KSS Mi­kuláša VALENTOVIČA štátne vyznamenanie Za zásluhy o vý­stavbu Pavol KOPECKt. Pri slávnostnom akte bol prítomný pracovník OV KSS v Senici sú­druh Trefilík. Jubilantovi pri príležitosti 70. narodenín vy­znamenanie udelil prezident ČSSR za dlhoročnú politickú a verejnú činnosť pri výstavbe socializmu v našej vlasti. □ Tajomník Zs KV KSS M. Va­­lentovlč za prítomnosti pracov­níka OV KSS v Dunajskej Stre­de Gejzu Marcela včera odo­vzdal štátne vyznamenanie Za vynikajúcu prácu Jozefovi CER­­TEKOVI, vedúcemu hospodár­skeho dvora Šlachtitélske) sta­nice v Topolnikoch pri príleži­tosti jeho 60. narodenín. Prezi­dent ČSSR týmto vyznamena­ním ocenil jeho úsilie v uplatňovaní celoživotné politiky strany v každodennom živote a pri upevňovaní polnohospodár­­skej velkovýroby. ZO SPRÁVY KRAJSKÚ SPRÁVY SLOVENSKÉHO ŠTATISTICKÉHO ÚRADU ROZVOJ SPOJOV BRATISLAVA (D. S.) — Činnosť Západoslovenského riaditeľstva spojov Bratislava zaznamenala za obdobie 1. až 3. štvrťroka 1974 ďalší rozvoj, keď väčšina plánovaných úloh bola prekročená. Počet dodaných listových zásie­lok v Západoslovenskom kraji sa oproti 1. až 3. štvrťroku 1973 zvý­šil o 3 mil. ks (o 2,2%) a dosia­hol 137,6 mil. kusov. Listové zá­sielky vzrástli najmä zasielaním pozdravov z rekreácie, dovoleniek, kúpeľného liečenia, rôznych zájaz­dov a brigád, osláv významných výročí ako aj športových podujatí. Stúpli aj počty dodaných novín a časopisov v predplatení. Zníženie o 2,5 % bolo zaznamenané u poda­ných balíkových zásielok, ktoré za obdobie 1. až 3. štvrťrok 1974 do­siahli 1,1 mil. kusov. Vklady na cestovné knižky klesli v porovna­­• iií s devätm•-očným obdobím m. r. o 8,8 % a predstavovali 17,6 mil. korún. Výplaty z cestovných vklad­ných knižiek činili 18,4 mil. Kčs, čo je o 11,2 % viac ako v rovna­kom období m. r: Inkaso platieb od obyvateľstva dané na Inkaso dosiahlo 408,2 mil. Kčs, čo je o O.^ó menej ako v rovnakom ob­­dom m. r. Rozvoj spojov v Západosloven­skom kraji je stále zameraný na zvyšovanie úrovne poskytovaných služieb telekomunikáciami a poš­tovou prevádzkou. Plnenie týchto úloh sa prejavuje zvyšovaním auto­matizácie miestneho a medzimest­ského telefonického styku, zriaďo­vaním hlavných telefónnych sta­níc 1 v zabezpečení ostatných po­žiadaviek. Za obdobie 1. až štvrťrok 1974 sa zvýšil počet tele­3. fónnych staníc o 16,4 tis. v porov­naní s rovnakým obdobím m. r., z toho vzrástol počet hlavných te­lefónnych staníc o 10,8 tis. a byto­vých o 14,6 tis. I napriek zvýše­ným prírastkom hlavných telefón­nych stanic nie je možné kryť po­žiadavky obyvateľov. V porovnaní s rovnakým obdobím m. r. vzrástol počet nevybavených telefónnych prihlášok o 5,8 tis. a dosiahol stav 22 931. Za trištvrteročné obdobie tohto roku v porovnaní s rovnakým ob­dobím m. r. stúpol počet evidova­ných rozhlasových (o 3,1 % J a te­levíznych prijímačov o (7,5 %) ied­­nak zvýšeným záujmom o vysiela­nie dôležitých medzinárodných športových podujatí ako hokej, fut­bal a ďalšie ako aj v dôsledku or­ganizovania uvedomovacej akcia — kampani pre poslucháčov roz­hlasu a televízie v mesiacoch jún a júl 1974, ktorá bola predĺžená a] na mesiac august 1974. Vzrástol tiež počet majiteľov reproduktorov (o 1,7%) a rozhlasu po drôte (o 0,3 %). Nevšedné úspechy družstevníkov z Nevidzion Tretí v Nitrianskom okrese Vari ani niet človeka, nieto ešte družstevníka, ktorý by si trošku nezalamentoval nad tohtoročnou jeseňou. Ved dažde boli neúprosné a naše polia sa menili na ryžové. Najskôr sme sa báli o pšenicu, jačmeň a nakoniec najviac o repu a kukuricu. Moderné mechanizmy museli nečinne stáť a prizerať sa práci fiidí, ktorým přeletovali hla­vou nápady a myšlienky na uľahčenie tohto ťažkého boja. „Čas nečas, robiť sa mušli“ Po­vedali si aj družstevníci z JRD Ne­­vidzany v Nitrianskom okrese. Ale ako? Na túto otázku hladali odpo­veď zootechnik Ján Varga a eko­nóm Jozef Réza. Netrvalo dlho a v Zlatých Moravciach ste nedostali kúpiť ani jediné vidly. Všetky od­kúpilo JRD v Nevidzanoch. V ko­váčskej dielni Ján Kozický a Mi­chal Varga dokončovali návrh zootechnika a ekonóma. Výsledok — novinka v zbere cukrovej repy. Jednoduchá, ale vysoko účinná. O jej účinnosti sa presvedčilo široké okolie, ako aj sami družstevníci a Ich rodinní príslušníci. V dni pra­covného volna nastúpilo asi päť­sto ludi s „vynálezmi“ v rukách na polia a repa či chcela alebo nechcela, i bez rozprávkových by­tostí, musela von. Prešil štyri dni a 50 hektárov pôdy zostalo ozdobe­ných radmi vytrhanej a orezanej repy. Výnosy z jedného hektára prekročili očakávanie. Oproti plá­novaným 400 metrákov vytrhali ručne 535 metrákov a strojmi 350 metrákov cukrovej repy. Rozbah­nená pôda sťažovala odvoz „zabla­teného cukru“, preto sa družstev­níci rozhodli vybudcwat tvrdú prí­stupovú cestu a svoj zámer v rých­lom čase aj uskutočnili. Mnoho družstiev si prišlo pozrieť vynález a odkúpiť či požičať sl ho. Ale ako nám povedali družstevníci, velmi sa z úspechu netešili. Nechcú, aby sa muselo pracovať v takýchto podmienkach a s takýmito „mini­­strôjmi“, keď v kôlňach stoja ne­činne drahé mechanizmy. Ich snaživá práca však nezača­la a nekončila zberom cukrovej re­py. Žatva im priniesla tiež pekné výsledky, ktorými sa zaradili na tretie miesto v Nitranskom okre­se. Okrem tradičnej pšenice a jač­meňa obhospodarujú na ploche 40 hektárov vinohrady. Jarné mrazy a jesenný ťadovec im znížili úrodu oproti plánu, ale oberačky boli aj tak dosť veselé. S prichádzajúcou jeseňou pozberali aj konzumnú ze­leninu a semená zo záhradných kvetov a cibule. V tejto oblasti do­sahujú tiež značné úspechy. Vagó­ny semien odchádzajú do zahrani­čia, najmä do Sovietskeho zväzu. Toťko z rastlinnej výroby. V ži­vočíšnej sa hlavne zásluhou zoo­technika Lukáča Zuzulu dosahujú tiež dobré výsledky. Prírastky v chove hovädzieho dobytka a ošípa­ných sú rovnako pekné ako doji­vosť dojníc, ktorá činí 3100 litrov na kravu. Plán sa plní v predstihu. To je snáď trochu suché konštatovanie, ale za nim sa skrýva tvrdá práca 210 družstevníkom a desiatok a de­siatok Nevidzancov. Na záver našej návštevy nám ekonóm Jozef Róza povedal: „Mi­moriadne ťažkosti sa nevyskytujú. Odmeňujeme ludi podlá práce, ale čo je najdôležitejšie, pracovná mo­rálka v družstve je skutočne na vysokej úrovni. Veťkú zásluhu na tom má ZO KSS, ktorá pod vede­ním Jána Lukáča, zastávajúceho funkciu mzdového účtovníka, vyso­ko vplýva na život a prácu u nás. Okrem pracovnej morálky je tu aj velký kus vlastenectva a to nie­len u družstevníkov, ale aj u ob­čanov Nevidzian, ktorí počas sťa­žených jesenných prác neváhali ani okamih podať pomocnú ruku.“ Dôkaz, že aj malé družstvo má velkých ludi a teda 1 pekné úspe­chy. Gabriela PEGEKDVÄ Ä Takto dômyselne upravené nástroje pomohli družstevní­kom z Nevidzian načas zozbierať cukrovú repu. Súdruha Štrougala PRIVÍTALI V DILLÍ DILLÍ (ČSTK) — Predsedníčka indickej vlády Indfra Gandhiévá, a členovia ústrednej indickej vlády úradujúci starosta Dillí Ram Čandra Amar včera vrelo privítali v indickom hlavnom meste člena Predsedníctva Ov KSČ a predsedu vlády ČSSR Ľubomíra Štrougala, ktorý pricestoval na týždňovú ofi­ciálnu priatefskú návštevu do In­die. Osobitné lietadlo Českosloven­ských aerolinii IL-62 pristálo v tzv, technickej oblasti dillíjského letis­ka Palam, kde prijímajú len najvý­znamnejších hostí indickej vlády. Letisko bolo vyzdobené desiatka­mi československých a indických štátnych zástav a velkým portré­tom súdruha Štrougala. Po srdeč­nom stisku rúk s indickou mini­sterskou predsedníčkou a ďalšími oficiálnymi osobnosfaml sa pred­seda vlády ČSSR odobral na pó­dium, pred ktorým bola nastúpená čestná stráž všetkých troch zložiek indickej armády. Vojenská hudba zahrala československú a indickú štátnu hymnu. V sprievode velitefa vykonal Lubomír Štrougal pre­hliadku čestnej stráže. Vedúci dip­lomatického protokolu indického ministerstva zahraničných vecí a čs. velvyslanec v Indii JUDr. Zde­něk Trhlík predstavili ministerské­mu predsedovi členov dillíjského diplomatického zborn. Vefmi srdečné bolo stretnutie s čs. občanmi pracujúcimi v Dillí a s ich deťmi, ktoré súdruha Štrou­gala a jeho manželku doslova za­hrnuli kyticami sviežich kvetov. DNES NA OBRAZOVKÁCH Dnes pokračuje televízny cyklus Naša vlasť, venovaný ten­toraz Západoslovenskému kraju, programom, ktorý má ná­zov Cestou bojové) slávy. O 19.30 hodine mám dokumentár­ny televízny film priblíži národnooslobodzovací boj a odboj antifašistov v kraji. Autori pri spracúvaní tejto tematiky čerpali z velkého množstva písomného, fotografického a fil­mového materiálu. Snažili sa vybrať do programu to, čo je pre históriu kraja z hľadiska národnooslobodzovacieho boja najcharakteristickejšie. Kamera nás zavedie na Záhorie, My­javu a do dalších oblastí, ktoré sa viažu s najsvetlejšímí stránkami našich dejín. MILIONY STROMOU REPUBUKE V minulých dňoch zasadala komisia poľnohospodárstva a výživy pri OV KSS v Galante, ktorá okrem iného prerokovala správa o rozvoji lesných plôch v okrese Galanta. Konštatovala, že vzhľadom na nizku lesnatosf v okrese 1 v záujme úspešného plnenia súťažnej akcie, ktorá ja súčasťou televízneho a seriálu „Víťazná cesta“ a výzvy p\V Galanta pre všetky MNV spoločenské organizácie sa zámer výsadzby v rámci rokov 1974—197B v okrese úspešne plní. Poľnohospodárske závody, MNV, poťovnicke združenia sú nositeťmi aktivity, pri ozeleňovani miest a obcí. Na jar t. r. v obciach vysadili 129 178 sadenie. Prevláda dub červený, topor, tuja, breza biela, smrek a ruže. K jesennej výsadbe obce požiadali o dalšfch 40 500 okrasných sadeníc, ktoré už prichádzajú. « V súčasnosti v okrese vypracúvame projekt výsadby vetrolamov a plôch poľnohospodársky nevyužitých, no vhodných na zalesnenie. Ešte tohto roku sa začne s navrhovanou výsadbou, a to v prvom rade s okrasným lesným pásom pri novej nemocnici v Galante, v okolí n. p. Duslo Saťa i s výsadbou vetrolamov pri ŠM Slovenská pole. Na jar 1975 sa počíta s výsadbou v teritóriách užívateľov ŠM T r­­novec nad Váhom, JRD Dražba Sala, JRD 9. máj Galanta, [RD V& hovca a JRD Velký Grob. Na jeseň 1975 sa počíta vo výsadbe po­kračovať pri ŠM Galanta, JRD Abrahám, JRD Sládkovičovo Cukro­var Štefana Majora Sládkovičovo a SŠM Sládkovičovo. Vysádzať stromy budú predovšetkým brigádnici z radov členov poľovníckych združení, Socialistického zväzn mládeže, prípadne z iných organizácií NF. Usmerňovať ich budú MsNV g MNV pod dozorom pracovníkov Štátnych lesov. B. ZIMAMI, Ga

Next