Hlas Ĺudu, august 1975 (XXII/179-204)

1975-08-01 / No. 179

Ocenili spoluprácu proletAri všetkých krajín, spojte saj 50 hal. BRATISLAVA (ČSTK) — Člen Predsedníctva ÜV KSS a predseda Slovenskej odborovej rady Ladi­slav Abrahám prijal včera Piotra Jefimoviča Goroškína, konzula ge­nerálneho konzulátu ZSSR v Bra­tislave a stáleho zástupcu pred­staviteľa Spoločnosti sovletsko­­československého priateľstva v ČSSR na Slovensku. Predmetom ich rozhovoru bola príprava Revo­lučného odborového hnutia na Mesiac čs.-sovietskeho priateľstva v tomto roku a úlohy odborov na Slovensku v poslednom roku 5. päťročnice a zároveň príprava nástupu do 6. päťročnice. Hovori­li aj o veľkej zodpovednosti od­borových organizácií pri akttvtzá­­cli členov ROH v rozvoji inicia­tívy pracujúcich pred nastávajú­cim XV. zjazdom KSČ. ocenili doterajšiu aktívnu Vysoko spolu­prácu medzi odbormi ZSSR a ČSSR. ROCN'IK XXI čisto 1. augusta 1973 PIATOK, Prejav generálneho tajomníka ÜV KSSZ L. I. BREZIMEVA na konferencii o európskej bezpečnosti a spolupráci v Helsinkách HISTORICKÍ CHVÍLE EURÓPY My všetci, čo sa zúčastňujeme jia záverečnej etape konferencie o bezpečnosti a spolupráci v Eu­rópe. si uvedomujeme mimoriad­ny charakter tejto udalosti a jej politický rozsah. Môžeme s isto­tou povedať, že to isté pociťujú milióny ľudí vo všetkých kraji­nách zastúpených na konferencii a nielen v týchto krajinách. Rov nako ako my chápu zmysel toho, čo sa v týchto dňoch deje vo fín­skom hlavnom meste. Čo vyvolalo taký záujem o kon­ferenciu najvyšších politických a štátnych predstaviteľov, ktorí sú tu v sále? Odpoveď je zrejme v tom, že s výsledkami konferencie sú späté očakávania a nádeje, ktoré ne­vzbudila nijaká iná kolektívna ak­cia v čase, čo nasledoval po zná­mych spoločných spojeneckých uzneseniach povojnového obdobia. Ľudia, patriaci ku generácii, ktorá prežila hrôzy druhej sveto­vej vojny, obzvlášť zreteľne vidia historický zmysel tejto konferen­cie. Jej ciele sú blízke rozumu a srdcu i tej generácie Európanov, ktorá vyrástla a žije v mieri a ktorá sa právom domnieva, že ináč tu ani byť nesmie. Európska pôda bola v rokoch dvoch svetových vojen hojne skro­pená krvou. Najvyšší politickí a štátni predstavitelia z 33 európ­skych krajín, Spojených štátov a Kanady sa zišli v Helsinkách, aby spoločným úsilím prispeli k pre­mene Európy na svetadiel, ktorý by už nepoznal vojnový požiar. Právo na mier treba zabezpečiť všetkým európskym národom. Že­láme si, pochopiteľne, aby to isté právo sa zabezpečilo i všetkým ostatným národom sveta. Európa ako priesečník mnohých výrazných národných kultúr a ako jedna z vrcholov svetovej civili­zácie, je schopná byť dobrým prí­kladom budovania medzištátnych vzťahov na zásadách trvalého mie­ru. Sovietsky zväz nepovažuje vý­sledky konferencie len za nevy­hnutné politické bilancovanie vý­sledkov druhej svetovej vojny. Chceme súčasne ukázať zmysel budúcnosti v súvislosti s realitou dnešného dňa a skúsenosťami, kto­ré načerpali európske národy za mnoho storočí. Tu. v Európe, boli agresori ne­raz korunovaní pochybnými vav­rínmi, než na nich parilo preklia­tie národov. Tu, v Európe boli na politickú doktrínu povznášané ná-roky na svetovládu, čo sa končili krachom štátov, ktorých zdroje slúžili zločinným neľudským cie­ľom. Preto prišiel čas vyvodiť z de­jinných skúseností nevyhnutné ko­lektívne závery. A my tu robíme tieto závery s plným vedomím vlastnej zodpovednosti za budúc­nosť európskeho svetadielu, ktorý musí žiť a rozvíjať sa v mieri. Sotva by chcel niekto popierať, že výsledky konferencie sú sta­rostlivo vyváženou rovnováhou zá­ujmov všetkých zúčastnených štá­tov. Preto treba k nim pristupo­vať obzvlášť pozorne. Máme za sebou neľahkú cestu od nastolenia samotnej myšlienky celoeurópskej konferencie až po jej vyvrcholenie — dovŕšenie na najvyššej úrovni. Sovietsky zväz triezvo hodnotí pomer a dynamiku rôznych politických síl v Európe a vo svete a je pevne presvedče­ný, že mocné prúdy uvoľňovania a rovnoprávnej spolupráce, ktoré v posledných rokoch čoraz viac určujú vývoj európskej a svetovej politiky. Získajú vďaka konfe­rencii a jej výsledkom novú silu a ešte väčší rozmach. Dokument, ktorý máme podpísať a ktorý zhrnie výsledky minulosti, je svojou náplňou orientovaný do budúcnosti. Dosiahnuté dohody za­hŕňajú širokú škálu najaktuálnej­ších problémov: mieru, bezpečnos­ti, spolupráce v najrôznejších ob­lastiach. Vzťahy medzi zúčastnenými štát­mi sa budujú na dobrom základe zásadných princípov, ktoré majú určovať normy ich vzájomných vzťahov. Sň to princípy mierového spolužitia, za ktoré s takým pre­svedčením a dôslednosťou bojoval zakladateľ sovietskeho štátu Vla­dimír Iľjič Lenin a za ktoré i dnes bojuje náš ľud. Konferencia určila smery a kon­krétne formy spolupráce i v ob­chodne} a hospodárskej oblasti, vo vede a technike, v ochrane život­ného prostredia, kultúre a škol­stve a kontaktov medzi ľuďmi, in­štitúciami a organizáciami. Možnosti spolupráce sa teraz vzťahujú aj na také oblasti, kde bola v rokoch studenej vojny ne­mysliteľná. Mám na mysli naprí­klad širšiu výmenu informácií v záujme mieru a priateľstva medzi národmi. í Pokračovanie na 5. strane.) Z nášho kraja navyše 65 000 ton zrnín a ■ USPESNE PiNENfE ZÁVÄZKOV PRAHA f ČSTK) — Predsedníctva Západoslovenského KV KSS a Juho­moravského KV KSČ poslali Pred­sedníctvu ÜV KSČ radostné hláse­nia o píneni záväzkov poľnohospo­dárov, ktoré prijali ako odpoveď na výzvu ÜV KSČ, vlády ČSSR, ŰRO a C'V SZM k ďalšiemu rozvo­­iu iniciatívy pracujúcich na počesť 30. výročia oslobodenia Českoslo­venska Sovietskou armádou. Západoslovenský kraj prijal zá­väzok, v ktorom sa zaviazal vyro­biť v poslednom roku piatej päť­ročnice 2,5 mil. ton zrnín, 1,9 mil. ton cukrovej repy a prekročiť jej nákup v päťročnici o 220 000 ton. Kraj sa tiež zaviazal vyrobiť 680 mil. litrov mlieka, zvýšiť stav doj­níc o 4000 kusov a dosiahnuť doji­vosť 3U20 litrov ua dojnicu. Pred­sedníctvo Západoslovenského KV KSS teraz v liste ÚV KSČ oznamu­je, že poľnohospodári kraja svoje socialistické záväzky úspešne plnia. Za šesť mesiacov roku spl­nili a prekročili úlohy vo výrobe a nákupe mäsa. mlieka a vajec. Vo svojom liste uvádzajú: „S pl­nou vážnosťou si uvedomujeme si­tuáciu, ktorá je na svetovom trhu obilia. Poľnohospodári nášho kra­ja, podnietení uznesením ŰV KSČ o zvoláni XV. zjazdu strany, sa preto zaväzujú po splnení štátne­­(Pokračovanie na 5. strane.) Úspech nitrianskych výskumníkov Kolektiv vedeckých pracovníkov /ýskumného ústavu živočíšnej vý­­•oby v Nitre pod vedením doc. ng. Pavla Majerčiaka, DrSc., do­iiahol v tieto dni pozoruhodný ispech. Ako prvému v Českoslo­vensku sa mu pbdarilo to, čo vo ivetovom meradle doteraz len nie­­loľkým špičkovým vedeckým tea­­nom: získať potomstvo od prasnic, ctorým boli pred štyrmi mesiacmi ransplantované oplodnené vajco­vé bunky od iných prasnic: uliab­­luté prasiatka sú normálne vyvl­­íuté a životaschopné. Predtým bo­­o potrebné vyriešiť celý rad ná­­■očných biologických a metodicko­­echnických otázok. Velmi účinná jola spolupráca Okresného veteri­­íárneho zariadenia v Nitre. Transplantácia valcových buniek joskytuje kvalitatívne nové mož­­tosti pre zintenzívnenie genetic­­(ého zlepšenia a reguláciu plod­­losll hospodárskych zvierat. Preto-že — ako nám vysvetlil riadite! ústavu prof. Ing fán Plesník, DrSc. — tak ako technická inse­­minácia umožňuje mnohonásobne rozmnožiť genotyp najlepších ple­­meníkov. transplantácia vajcových buniek umožní rozmnožiť genotyp najlepších plemeníc. Pravda, aby táto transplantácia sa mohla stať tak bežnou ako je už inseminácia, treba ešte riešiť zložité technické problémy. Sú­druh Plesník nás ale ubezpečil, že nitrianski výskumníci sú odhodla­ní za súčinnosti špecializovaného kolektívu pracovníkov z krajín RVHP ich čo najrýchlejšie vyriešiť. Nie menší význam bude mať transplantácia vajcových buniek u hovädzieho dobytka. Táto úloha sa rieši v Dummersdorfe v NDR, kde pracovník nitrianskeho ústavu ^ je členom medzinárodného kolektívu odborníkov. F —- a Nezabudnite si prečítať! V poslednom období vyprodukovali naši poľ­nohospodári oveľa viac mäsa ako v predchá­dzajúcich rokoch. Zdá sa však, že v obchodoch sa to prejavuje nedostatočne. Na previer.ku zá­sobovania mäsom a mäsovými výrobkami sme sa preto vybrali spolu s kontrolórmi do okre­su Galanta. O získaných poznatkoch sa chceme s vami podeliť v článku MÄSA VEĽA A PREDSA MÁLO z pera nášho redaktora Miroslava KOŠŤANY­­HO, ktorý uverejníme v zajtrajšom čísle Hlasu fudu. Nezabudnite si prečítať! Generálny tajomník OV KSSZ súdruh Leo­nid lljič Br einen pri prejave na celoeuróp­skej konferencii o bezpečnosti a spolupráci v Helsinkách. Telefoto: ČSTK A Vedúci československej delegácie celoeurópskej konferencii o bezpečnosti na spolupráci v Helsinkách, generálny tajom­a ník OV KSČ a prezident republiky súdruh Gustáv Husák pri prejave. Telefoto: ČSTK Zrak svetovej verejnosti sa upiera na Helsinki ZA MIER A BEZPEČNOST HELSINKI (ČSTK) — Rokovanie druhého dňa konferencie o eu­rópskej bezpečnosti a spolupráci sa včera začalo v paláci Finlandia v Helsinkách. Predpoludňajšiemu zasadaniu predsedal predseda Zvä­zu komunistov Juhoslávie, prezident SFRJ Josip Broz Tito. Prvým rečníkom bol generálny tajemník OV KSČ a prezident Českosloven­skej socialistickej republiky Gustáv Husák. Predpoludním prehovoril 1 generálny tajomník ŰV KSSZ Leonid Brežnev. Na predpoludňajšom zasadaní vystúpil i francúzsky prezident Valéry Giscard d’Estaing a zástupcovia ďalších štátov. Prezident Francúzskej republi­ky Valéry Giscard ď Estaing charakterizoval vo svojom vystú­pení záverečný dokument ako významný prínos mieru. Priebeh Dovoľte mi vyjadriť úprimné po­ďakovanie a uznanie ľndu a vlády ČSSR naším hostiteľom — vláde Fínska a osobne pánovi preziden­tovi Kekkonenovi za ich vytrvalé úsilie pri organizovaní a usporia­daní konferencie o bezpečnosti a spolupráci v Európe i za srdečné prijatie, ktoré nám v Helsinkách preukázali. Naše zhromaždenie, svojím vý­znamom v histórii ojedinelé, sa koná krátko po tom, keď sme si pripomenuli 30. výročie porážky fašizmu a skončenia druhej sveto­vej vojny na našom tak často a tak ťažko skúšanom kontinente. Tieto povojnové roky, keď sa tak bolestne zoceľovali rany boja proti konferencie vo všetkých troch fá­zach dokázal, že 33 európskych štátov, Spojené štáty a Kanada prerokovali všetky aspekty svo­jich vzájomných vzťahov. Pritom fašizmu a druhej svetovej vojny, boli svedkom vývoja plného proti­kladov. Úsilia o trvalý a spravodli­vý mier: ale i napätia, ktoré naru­šilo väzby politickej, hospodárskej i kultúrnej spolupráce; svedkom búrlivého rozvoja tvorivej poten­cie, výrobných síl, vedy, techniky a kultúry a všeobecného spoločen­ského pokroku Európy; ale i vy­nakladania nevídaných materiál­nych a ľudských zdrojov na vývoj ničivých prostriedkov. Európa — ako už toľkokrát — sa znovu ocitla na križovatke de­jín. Tvárou v tvár poznaniu nebez­pečnosti minulého vývoja, i pozna­niu, že mier je nevyhnutným pred­pokladom využitia vymožeností ve­dy a techniky pre lepší život ná­rodov, sa čoraz dôraznejšie pre­­bojúva vedomie, že v podmienkach atómového veku niet inej rozumnej alternatívy vzájomných vzťahov mimoriadnu pozornosť venovali problémom, o ktorých sa dosial nikdy na takomto fóre nerokova­lo. Giscard d Estaing zdôraznil, že konferencia je jasným dôka­zom uvoľňovania napätia, ktoré sa odzrkadluje i v zásadách za­kotvených v záverečnom dokumen­te. Arcibiskup Makarios, ktorý ve­die cyperskú delegáciu, zdôraznil nesmierny význam súčasnej kon­ferencie. Jeho vláda prikladá naj­fPokračovanle na 5. strane.) medzi štátmi, než mierové spoluži­tie. To boli hlavné pohnútky, ktoré viedli k tomu, aby sa v Európe na­stúpila cesta hľadania odpovede na otázky, ako uplatňovať a rozvíjať to. čo nás spája, a nie to, čo nás delí. ako vylúčiť vojny zo života spoločnosti. Skutočnosť, že na pozadí týchto významných spoločenských a poli­tických procesov sa darí uplatňo­vať práve takýto spôsob myslenia, je prejavom zrelosti a prezieravo«« ti národov i vlád európskych štá­tov. Veď vlastne prvý raz vo svo­jich dejinách sa Európa chopila historickej príležitosti utvárať reálne podmienky pre mier, bez­pečnosť a pokojnú spoluprácu. A to napriek všetkým jestvujúcim politickým, hospodárskym, filozo­fickým či sociálnym odlišnostiam. (Pokračovanie na 5. strane) Prejav generálneho tajomníka ÚV KSČ a prezidenta ČSSR G. HUSÄKA, ktorý predniesol včera na vrcholnom stretnutí európskej konferencie o bezpečnosti a spolupráci v Helsinkách ZAKLADŇA NOVÝCH VZŤAHOV Vážený súdruh predseda, dámy a páni! HOVORILI SME s TIBOROM SLIVOM, vedúcim oddelenia pre stranícku prácu v poľnohospo­dárstve a potravinárskom priemysle Z s KV KSS V DUCHU VYSOKEJ NÁROČNOSŤ A ZODPOVEDNOSŤ Nepriaznivé počasie je veľ­kou skúškou nielen organizátor­skej práce, ale aj úsilia, Iniciatí­vy a obetavosti pri záchrane toh­toročnej úrody. Súdruh vedúci ako sa poľnohospodári nášho kraja po­drobili tejto skúške? — Postoj poľnohospodárov k predchádzaniu nebezpečenstva, ktoré vytvorilo na poliach ne­priaznivé počasie je jednoznačne kladný. Priebeh žatvy jasne doku­mentuje, kde prijali správne poli­­ticko-organizačné opatrenia, aby i tempo prác malo žiaduci priebeh za nepriaznivých podmienok. Dnes. keď hodnotíme ako sa rea­lizujú uznesenia ÚV KSS z no­vembra 1974, ale i posledných za sadnutí Zs KV KSS v zabezpečova­ní obilného programu, môžeme len vyzdvihnut vynaložené úsilie na nespočetných obilninárskych tech­­nieko-ekonomických ciách, výmenu skúsenosti konferen­najlep­ších pestovateľov, ako i výsledky dôslednej názornej agitácie a pro­pagácie. Výsledok sa dostavil — Západoslovenský kraj ako prvý v našej socialistickej vlasti splnil štátny plán nákupu obilia na 100,1 percenta, znova potvrdil i za sťa­žených podmienok prvenstvo v produkcii obilnín. Právom patrí vďaka a ocenenia a účinnej práce stranickým orgánom organizáciám, komunistom pracovníkom JRD a ŠM, pracovní­a kom OPS a nákupných organizácii, STS, národným výborom, ako i spo­ločenským organizáciám. Za tým­to súhrnným konštatovaním je však usilovná práca stoviek kom­­bajnistov, traktoristov a pracovní­kov nákupu, ktori plnia nalieha­vú úlohu dňa, žať rýchle, kvalitne a s najnižšími stratami, ale i úsi­lie kvalitné obilie správne usklad­niť. 4) Aký bol priebeh doterajších žatevných prác? — Priebeh prác je v ducha vy­sokej náročnosti a zodpovednosti kde sa nič nemôže ponechať ná­hode. Dnes už nie je potrebné zdô­razňovať národohospodársky alebo politický význam úspešného zbe­ru, splnenia, a kde to možnosti do­volia, prekročenia úloh štátneho plánu nákupu obilia. Spínanie ná­kupu rozhoduje o splněni úloh po­sledného roku päťročnice, ako i východiskovej základne pre ná­stup do šiestej päťročnice, ale v prvom rade o splněni základnej úlohy poľnohospodárstva, postup­ná dosiahnuť sebestačnosť v obi­lovinách a zvýšiť celkovú sebe­stačnosť vo výrobe potravín. Sme povdačnf za vynaložené úsilie kombajnislom Gejzovi O 11 á r y m n z STS Nitra, ktorý na kombajne KOLOS už pokosil viac ako 150 ha, oceňujeme pra­covné vypätie kombajnistn Igná­ca K 1 n c h u z STS Hurbanova, ktorého E-51Z už vymlátila obilie z viac ako 200 ha. Vážime si prá­cu pracovníkov nákupných orga­nizácii v Šuranoch, Komárne, v Dunajskej Strede, ale i ďalších za to, že tento rok nevyčkávajú trak­tory a autá dlhé hodiny pri pre­beraní nbllia. Kvalitne a rýchla vykonaný zber obilia s minimál­nymi stratami, ale i úspešné zvlád­nutie pozberovej úpravy, zvýšené­ho nákupu a uskladnenia obilia sa stalo kľúčovou otázkou. Q Onedlho budeme 'bilanco­vať... — Pri bilancovaní tohtoročnej žatvy ide nám o to, aby sa v kaž­dom poľnohospodárskom podniku urobila dôsledná bilancia úrody. Aj tn platí heslo „Ani zrno na­zmar"! Vyznačuje sa práve v po­­litlcko-ekonomických súvisloslos­­tiach v správnom hospodárení s obilím. Nie je predsa možné, aby niektoré poľnohospodárske podniky mali prebytky a iné za­se museli siahat k pôžičkám. Po­sledné zasadnutia Zs KV KSS nám jasne a veľmi náročne stavajú otázku zodpovednosti za tvorbu a hospodárenie s kŕmnym fondom. Poľnohospodárske závody musia přestat s vypožičiavaním. Veď ne­má význam, aby sme sa po žatve chválili rekordnými výnosmi a po uplynutí pol roka červeňali sa s mínusovým kŕmnym fondom. Ne­budeme môct považovať za dobré­ho agronóma toho, ktorý dosahuje vynikajúce výsledky v obilninár­­stve, keď bude dosahovať podprie­merné výnosy krmovín. Pri posu­dzovaní stratégie obilia a problé­mov dovozu, musí sa hospodárenie s obilím, kŕmnym fondom staf ná­strojom riadiacej práce. Poznáme zdroje úspechov popredných pod­nikov v hospodárení s jadrovým krmivom, ale čo môžeme využiť pre pozdvihnutie úrovne hospodá­renia zaostávajúcich podnikov. Vedľa toho, že nám ide o popula­rizáciu výsledkov práce popred­ných závodov, novátorských úse­kov. kolektívov a jednotlivcov, drnhou stránkou tejto úlohy je za­bezpečiť politický tlak na zaosta­losť, nezodpovednosť a plytvanie s obilím. (Pokračovanie na 2. str.J

Next