Hlas Ĺudu, máj 1976 (XXIII/103-128)
1976-05-01 / No. 103
V pevnej jednote KSČ a ľudu za splnenie úloh vytýčených XV. zjazdom KSČ prolet Ari všetkých KRAJIN, SPOJTE SA! ROČNÍK XXII. CISLO 103 SOBOTA, 1. mája 1978 50 hal. ORGÁN ZÁPADOSLOVENSKÉHO KV KSS Tradičná slávnosť na Pražskom hrade Vyznamenanie najlepším PRAHA (ČSTK) — Ako už tradične pred sviatkom práce, stal sa dnes Pražský hrad miestom slávnostného udeľovania najvyšších štátnych vyznamenaní a štátnych cien Klementa Gottwalda. Tentoraz sa konalo v novo rekonštruovanej Španielskej sále. Na návrh Ústredného výboru Komunistickej strany Československa, vlády Československej socia listickej republiky a vlád Českej a Slovenskej socialistickej republiky udelil prezident republiky k 1. máju 1976 čestný titul Hrdina socialistickej práce s právom nosit Zlatú hviezdu Hrdinu socialistickej práce, Rady červenej zástavy, Rady Víťazného februára a Rady práce 63 kolektívom a jednotlivcom. Za vynikajúce tvorivé výkony udelil prezident ČSSR 21 štátnych cien Klementa Gottwalda s čestným titulom I.aureát štátnej ceny Klementa Gottwalda, osem tvorivých pracovníkov vyhlásil za národných umelcov. Presne o 10.00 hodín zaujali miesta v čestnom Predsedníctve slávnostného zhromaždenia gene rálny tajomník výboru KSČ a prezident ČSSR Gustáv Husák, predseda vlády ČSSR Ľubomír Štrougal a ďalší členovia Predsedníctva ÜV KSČ Vasil Bii&k. Peter Coiotka, Karel Hoffmann. Václav Hüla, Alois Indra, Antonin Kapek, Josef Kempný, Josef Korčák a Jozef Lenárt, kandidáti Predsedníctva ÜV KSČ Jan Baryi a Miloslav Hruškovič, delej předseda Ostrednej kontrolnej a revíznej komisie KSČ MI los Jakeš a členovia Sekretariátu ÜV KSČ Jan Fojtík, Jozef Havlín, Marie Kabrhelová. Čestmír Lově tínský a Oldřich Švestka a ďalší. Po Československej štátnej hymne začal slávnostný akt v Španielskej sále Pražského hradu člen Predsedníctva ÚV KSČ a predseda Ústrednej rady odborov Karel Hoffmann. Zdôraznil, že slávnostné udelenie štátnych vyznamenaní sa koná bezprostredne po významných historických udalostiach —XXV. zjazde KSSZ a XV. zjazde Komunistickej strany Československa. Pripomenul, že mali ďalekosiahly medzinárodný význam a všetkých našich pracujúcich inšpirovali k dosahovaniu stále väčších úspechov pri budovaní rozvinutej socialistickej spoločnosti. Hlavný prejav predniesol predseda vlády ČSSR Ľubomír Štrougal. Súdruh Štrougal okrem iného vo svojom prejave zdôraznil — ,.,v predvečer 1. mája, keď už natrvalo vstúpil do povedomia našich národov ako symbol revolučných zápasov miliónov jednoduchých ľudí, si znovu pripomíname večnú pravdu: za všetko, čo fudstvo v celej svojej mnohotvárnej a rnzporuplnej histórii dosiahlo, vďačí práci, neutíchajúcemu usilovaniu o svoje oslobodenie — o to, aby život človeka nebol bremenom, ale cestou k uskutočneniu ideálov pokroku. Až oslobodená práca, práca, ktorá prestala byť osudovým a trpkým údelom bezprávnych, ponížených a vykorisťovaných, sa stala prirodzenou. radostnou tvorivou činnosťou, ktorá človeka obohacuje novými hodnotami a stáva sa preto obsahom i zmyslom jeho bytia. Schádzame sa na staroslávnom Pražskom hrade pod dojmom rokovania a záverov XV. zjazdu KSČ, ktorý vytýčil pred celú našu společnost smelý a náročný program jaj ďalšieho rozvoja. Bol to zjazd, ktorý vojde do dejín našej vlasti ako ďalší významný krok na leninskej ceste, na ktorú vstúpili českí a slovenskí komunisti pred päťdesiatimi piatimi rokmi a po ktorej verne idú aj dnes, aby smela pokročili v dlhoročnom diele vý. stavby rozvinutej socialistickej spoločnosti. Smelé ciele berieme na seba s dobrým vedomím, že máme pod nohami pevnú pôdu. Máme jednotnú stranu, poučenú a zocelenú bojom za svoje obrodenie, posilnenú novou, mladou krvou, máme solídnu materiáino-technickú základňu, máme pevné zázemie v bratských zväzkoch so Sovietskym zväzom a ostatnými krajinami socialistického spoločenstva. A čo je najdôležitejšie — máme na svojej strane všetku múdrosť, nevyčerpatelný optimizmus, iniciatívu a obetavosť našich ľudí, ktorým sa podarilo — ako to povedal generálny tajomník ŰV KSČ a prezident republiky súdruh Gustáv Husák, vykonat v uplynulých S—7 rokoch dielo, ktoré sa stalo významným predelom v sociálnom, ekonomickom i politickom vývoji našej spoločnosti. Čaká nás veta práce a nebude vždy ľahká. Bude treba naozaj napnúť sily a dat hlavy dohromady. Náš optimizmus však vyviera z dobrých výsledkov minulého obdobia, ktoré sú plodom spoločného snaženia, obetavého a poctivého úsilia, miliónov našich ľudí. Je preto aj ich ocenením, keď z tohto jednoliateho frontu práce vyzdvihujeme tých keď vyzdvihujeme najprednejších, hrdinov prvej línie. Do čestnej galérie Hrdinov socialistickej práce zapisujeme dnes nové mená, mená tých, ktori svojimi činmi a svojím myslením reprezentujú nového, socialistického človeka, mená tých, ktorí sú na čele socialistického sútaženia, hnutia brigád socialistickej práce, na čele mohutného prúdu pracovnej iniciatívy a spoločenskej angažovanosti.“ Po prejave predsedu vlády ČSSR Ľubomíra Štrougala začal sa vlastný akt. Zdôvodnenie zásluh vyznamenaných predniesol Ústrednej rady odborov tajomník Ladislav Jašík. Najvyššie vyznamenanie, čestný titul Hrdina socialistickej práce. Rady červenej zástavy, Rady Víťazného februára a Rady práce, diplomy s vymenovaním Národným umelcom a Štátne ceny Klementa Gottwalda odovzdali jednotlivcom a kolektívom generálny tajomník ÚV KSČ a prezident ČSSR Gustáv Husák a člen Predsedníctva ÚV KSČ a predseda vlády ČSSR Ľubomír Štrougal. V mene vyznamenaných potom poďakoval Hrdina socialistickej práce Lumír Sakrnar, hlavný predák porubovej brigády socialistickej práce ž n. p. Baňa Ostrava, závod Zárubek. Slávnostný akt v Španielskej sále zakončila Pieseň práce V reprezentačných miestnostiach Praž-1 skéhn hradu sa potom konala beseda, na ktorej sa s vyznamenaný-; mi a ich rodinnými príslušníkmi stretli generálny tajomník ÚV KSČ a prezident ČSSR Gustáv Husák.j predseda vládv ČSSR Ľubomír! Štrougal ďalší členovia a kandidáti Predsedníctva ÚV KSČ a ostatní predstavitelia nášho poli-; tického a verejného života A opäť je tu slávnostný prvomájový deň. Deň, kedy sa ráno stretávame v fudskom riečišti sprievodu. Prvý máj, Sviatok práce, radostná oslava matky pokroku, ako ju spoznávame už štvrtú desiatku rokov. Sviatok ako tie predchádzajúce a predsa akýsi iný. Veď iba celkom nedávno, keď sa apríl dostával zo svojej prvej do druhej polovice, žili sme v mimoriadnej atmosfére, aká sa naskytne iba raz za päť rokov: intenzívne sme prežívali rokovanie XV. zjazdu Komunistickej stýpny Československa, inšpirátorky všetkých našich víťazstiev. Nie, tohtoročný Prvý máj nemôže byť nepoznačený vrúcnou ozvenou slávnostných zjazdových dní. Atmosféra, ktorá zavládla od najvýchodnejšieho cípu našej vlasti až po jej najzápadnejší výbežok pri Aši, nebola žiadnym prchavým fluidom, čo sa môže vytratiť bez stopy. Naopak, na komunistickú stranu, na jej životodarnú silu budeme dnes myslieť všetci, čo pôjdeme manifestovať svoje odhodlanie splniť do písmenka všetko to, čo nám uložila vo svojich zjazdových uzneseniach. A nielen to, ale ešte i čosi navyše. Pionieri — naša najmladšia smená. Dojatí á vzrušení počúvali delegáti a hostia XV. zjazdu KSČ ich slová vďaky za radostný a pokojný život, ich sľuby, že budú kráčať v šľapajách svojich otcov. Zväzáci. členovia Socialistického zväzu mládeže, generácia, ktorá už teraz v mnohých prípadoch zodpovedne stojí na významných pracovných miestach. Robotníci, družstevníci, príslušníci inteligencie. Tí všetci sa zlejú do jediného prúdu, čo obsiahne naše obce a mestá. S talo sa už v našej socialistickej republike tradíciou, že do prvomájového sprievodu nechodíme, ako sa hovorí, s prázdnymi rukami. Prinášame do neho hlásenia o splnených záväzkoch, zhmotnených do miliónových ú$por. ale i sľuby, že pridáme ďalšie ohnivko do reťaze činov. Transparenty s hláseniami o splnených i nových záväzkoch sú vari najkrajšou ozdobou prvomájových sprievodov. Verte, že aj novinára sa zmocní dojatie, no predovšetkým hrdosť na náš pracovitý ľud, keď hodiny a hodiny sie-duje túto žijú májovú rieku. A zároveň pocíti, aké úbohé sú všetky tie neprajnícke reči a ohováračský tých z druhej strany, čo nám už niekoľko rokov predpovedajú nevyhnutnú skazu, krach a záhubu__ Nie, nedáme si rozprávať do našej jpráce, nepotrebujeme „dobre mienené'1 „starostlivé“ rady, čo a ako máme robiť, a vieme to najlepšie sami, vieme, že reálny socializmus je jedinou cestou, ktorá nás privedie k ešte nádhernějším prvým májom. Nebudujeme na piesku, staviame na tom, čomu položili základy naši pradedovia a dedovia. Vtedy, v prvom revolučnom Prvom máji 1BS0, ktorý tak nadchol i Jana Nerudu, i vtedy, v tisíc deväťsto osemnástom, poslednom roku prvej svetovej vojny, kedy sa májové demonštrácie stali jasným dôkazom boja za samostatnú republiku. Ak Jbol 1. máj 1890 spontánnou podporou a akciou solidarity s robotníckymi mučeníkmi v americkom Chicagu, 1. máj roku 1918 bol mohutnou podporou víťazstva robotníkov, roľníkov a vojakov na druhom konci zemegule — v dovtedy biednom Rusku. Treba hľadať jasnejšie svedectvo o tom, že 1. máj je u nás už ôsmu desiatku rokov ozajstným sviatkom medzinárodnej solidarity pracujúcich? C esta od prvých prvomájových vystú-g pení robotníkov až po dnešnú podobu prvomájových dní bola zahata-f nä mnohými prekážkami. Viedla cez žandárske zásahy, perzekúcie organizátorov i osláv, tmu ilegality, krutá dni vojny. Cezl všetky prekážky však doviedla komunis-, tická strana svojich členov, i tých, čo její rozumeli a súhlasili s ňou, až do svetla slobody. Naše Prvé máje prežívame, takpove- 'í diac, v družnej socialistickej rodine. Vďaka technike môžeme sa preniest do mno hých hlavných miest našich priateľov.' Všade vidíme utešený obraz: manifestá-ij cie, ktoré sa stávajú sľubom vernosti ko# munistickým a robotníckym stranám,1 vládam. Moskva, Berlín, Budapešť, Varšava, Sofia, všade vládne ruch internacio-| nalizmu. Sme internacionalisti. Preto nám’ nie je ľahostajné, že sú na Zemi i Prvá máje, ktorých heslom ešte stále je bo|: za slobodu, nezávislost, či boj proti ne?;, zamestnanosti, drahote, inflácii, krížmi Ešte je tu Chile — symbol fašistickej zlovôle, rasistipká juhoafrická republika.* utečenecké tábory Palestíncov. Preto aj z’’! tribúny XV. zjazdu KSC zaznel hlas za oslobodenie najlepších synov národov, bojujúcich za základné ľudské práva, za slobodu. Aby sa aj ich Prvý máj sta! naozajstným a radostným sviatkom, oslavou slobodnej práce slobodného človeka. Aby pred národmi na všetkých kontinen toch boli také radostné perspektívy, aké nám, v Československej socialistickej republike, ukázal XV. zjazd KSČ. To však nepríde samo, o to sa musíme všetci spoločne pričiňovať. Každý deň, na každom pracovisku, svojimi rukami i umom, dôsledne, iniciatívne a tvorivo. Tak, ako nám to názorne ukazujú príklady Hrdinov socialistickej práce a nositeľov ďalších vysokých vyznamenaní, ktoré sa u nás už tradične udeľujú v predvečer Sviatku práce — 1. mája. ELENA BRESTOVANSKÁ NÁŠ PRVÝ MÁJ