Hlas Ĺudu, máj 1976 (XXIII/103-128)

1976-05-01 / No. 103

V pevnej jednote KSČ a ľudu za splnenie úloh vytýčených XV. zjazdom KSČ prolet Ari všetkých KRAJIN, SPOJTE SA! ROČNÍK XXII. CISLO 103 SOBOTA, 1. mája 1978 50 hal. ORGÁN ZÁPADOSLOVENSKÉHO KV KSS Tradičná slávnosť na Pražskom hrade Vyznamenanie najlepším PRAHA (ČSTK) — Ako už tradične pred sviatkom práce, stal sa dnes Pražský hrad miestom slávnostného udeľovania najvyšších štátnych vyznamenaní a štátnych cien Klementa Gottwalda. Tento­raz sa konalo v novo rekonštruovanej Španielskej sále. Na návrh Ústredného výboru Komunistickej strany Českosloven­ska, vlády Československej socia listickej republiky a vlád Českej a Slovenskej socialistickej repub­liky udelil prezident republiky k 1. máju 1976 čestný titul Hrdina so­cialistickej práce s právom nosit Zlatú hviezdu Hrdinu socialistic­kej práce, Rady červenej zástavy, Rady Víťazného februára a Rady práce 63 kolektívom a jednotliv­com. Za vynikajúce tvorivé výkony udelil prezident ČSSR 21 štátnych cien Klementa Gottwalda s čest­ným titulom I.aureát štátnej ceny Klementa Gottwalda, osem tvori­vých pracovníkov vyhlásil za ná­rodných umelcov. Presne o 10.00 hodín zaujali miesta v čestnom Predsedníctve slávnostného zhromaždenia gene rálny tajomník výboru KSČ a pre­zident ČSSR Gustáv Husák, pred­seda vlády ČSSR Ľubomír Štrougal a ďalší členovia Predsedníctva ÜV KSČ Vasil Bii&k. Peter Coiotka, Karel Hoffmann. Václav Hüla, Alois Indra, Antonin Kapek, Josef Kempný, Josef Korčák a Jozef Le­nárt, kandidáti Predsedníctva ÜV KSČ Jan Baryi a Miloslav Hruško­­vič, delej předseda Ostrednej kon­trolnej a revíznej komisie KSČ MI los Jakeš a členovia Sekretariátu ÜV KSČ Jan Fojtík, Jozef Havlín, Marie Kabrhelová. Čestmír Lově tínský a Oldřich Švestka a ďalší. Po Československej štátnej hym­ne začal slávnostný akt v Španiel­skej sále Pražského hradu člen Predsedníctva ÚV KSČ a predseda Ústrednej rady odborov Karel Hoff­mann. Zdôraznil, že slávnostné udelenie štátnych vyznamenaní sa koná bezprostredne po význam­ných historických udalostiach —­­XXV. zjazde KSSZ a XV. zjazde Ko­munistickej strany Československa. Pripomenul, že mali ďalekosiahly medzinárodný význam a všetkých našich pracujúcich inšpirovali k dosahovaniu stále väčších úspe­chov pri budovaní rozvinutej so­cialistickej spoločnosti. Hlavný prejav predniesol predse­da vlády ČSSR Ľubomír Štrougal. Súdruh Štrougal okrem iného vo svojom prejave zdôraznil — ,.,v predvečer 1. mája, keď už natrva­lo vstúpil do povedomia našich ná­rodov ako symbol revolučných zá­pasov miliónov jednoduchých ľudí, si znovu pripomíname večnú prav­du: za všetko, čo fudstvo v celej svojej mnohotvárnej a rnzporupl­­nej histórii dosiahlo, vďačí práci, neutíchajúcemu usilovaniu o svoje oslobodenie — o to, aby život člo­veka nebol bremenom, ale cestou k uskutočneniu ideálov pokroku. Až oslobodená práca, práca, ktorá prestala byť osudovým a trpkým údelom bezprávnych, ponížených a vykorisťovaných, sa stala prirodze­nou. radostnou tvorivou činnosťou, ktorá človeka obohacuje novými hodnotami a stáva sa preto obsa­hom i zmyslom jeho bytia. Schádzame sa na staroslávnom Pražskom hrade pod dojmom roko­vania a záverov XV. zjazdu KSČ, ktorý vytýčil pred celú našu spo­lečnost smelý a náročný program jaj ďalšieho rozvoja. Bol to zjazd, ktorý vojde do dejín našej vlasti ako ďalší významný krok na le­ninskej ceste, na ktorú vstúpili českí a slovenskí komunisti pred päťdesiatimi piatimi rokmi a po ktorej verne idú aj dnes, aby sme­la pokročili v dlhoročnom diele vý. stavby rozvinutej socialistickej spoločnosti. Smelé ciele berieme na seba s dobrým vedomím, že máme pod nohami pevnú pôdu. Máme jednot­nú stranu, poučenú a zocelenú bo­jom za svoje obrodenie, posilnenú novou, mladou krvou, máme solíd­nu materiáino-technickú základňu, máme pevné zázemie v bratských zväzkoch so Sovietskym zväzom a ostatnými krajinami socialistické­ho spoločenstva. A čo je najdôle­žitejšie — máme na svojej stra­ne všetku múdrosť, nevyčerpatel­ný optimizmus, iniciatívu a obeta­vosť našich ľudí, ktorým sa poda­rilo — ako to povedal generálny tajomník ŰV KSČ a prezident re­publiky súdruh Gustáv Husák, vy­konat v uplynulých S—7 rokoch dielo, ktoré sa stalo významným predelom v sociálnom, ekonomic­kom i politickom vývoji našej spo­ločnosti. Čaká nás veta práce a nebude vždy ľahká. Bude treba naozaj napnúť sily a dat hlavy dohroma­dy. Náš optimizmus však vyviera z dobrých výsledkov minulého ob­dobia, ktoré sú plodom spoločné­ho snaženia, obetavého a poctivé­ho úsilia, miliónov našich ľudí. Je preto aj ich ocenením, keď z toh­to jednoliateho frontu práce vy­zdvihujeme tých keď vyzdvihujeme najprednejších, hrdinov prvej línie. Do čestnej galérie Hrdinov so­cialistickej práce zapisujeme dnes nové mená, mená tých, ktori svo­jimi činmi a svojím myslením re­prezentujú nového, socialistického človeka, mená tých, ktorí sú na čele socialistického sútaženia, hnutia brigád socialistickej práce, na čele mohutného prúdu pracov­nej iniciatívy a spoločenskej anga­žovanosti.“ Po prejave predsedu vlády ČSSR Ľubomíra Štrougala začal sa vlast­ný akt. Zdôvodnenie zásluh vyzna­menaných predniesol Ústrednej rady odborov tajomník Ladislav Jašík. Najvyššie vyznamenanie, čestný titul Hrdina socialistickej práce. Rady červenej zástavy, Rady Víťaz­ného februára a Rady práce, dip­lomy s vymenovaním Národným umelcom a Štátne ceny Klementa Gottwalda odovzdali jednotlivcom a kolektívom generálny tajomník ÚV KSČ a prezident ČSSR Gustáv Husák a člen Predsedníctva ÚV KSČ a predseda vlády ČSSR Ľubo­mír Štrougal. V mene vyznamenaných potom poďakoval Hrdina socialistickej práce Lumír Sakrnar, hlavný pre­dák porubovej brigády socialistic­kej práce ž n. p. Baňa Ostrava, závod Zárubek. Slávnostný akt v Španielskej sá­le zakončila Pieseň práce V re­prezentačných miestnostiach Praž-1 skéhn hradu sa potom konala be­seda, na ktorej sa s vyznamenaný-; mi a ich rodinnými príslušníkmi stretli generálny tajomník ÚV KSČ a prezident ČSSR Gustáv Husák.j predseda vládv ČSSR Ľubomír! Štrougal ďalší členovia a kandi­dáti Predsedníctva ÚV KSČ a ostatní predstavitelia nášho poli-; tického a verejného života A opäť je tu slávnostný prvomájový deň. Deň, kedy sa ráno stretávame v fudskom riečišti sprievodu. Prvý máj, Sviatok práce, radostná oslava mat­ky pokroku, ako ju spoznávame už štvrtú desiatku rokov. Sviatok ako tie predchádzajúce a pred­sa akýsi iný. Veď iba celkom nedávno, keď sa apríl dostával zo svojej prvej do druhej polo­vice, žili sme v mimoriadnej atmosfére, aká sa naskytne iba raz za päť rokov: intenzívne sme prežívali rokovanie XV. zjazdu Komunistickej stýpny Českosloven­ska, inšpirátorky všetkých našich víťaz­stiev. Nie, tohtoročný Prvý máj nemôže byť nepoznačený vrúcnou ozvenou slávnost­ných zjazdových dní. Atmosféra, ktorá zavládla od najvýchodnejšieho cípu na­šej vlasti až po jej najzápadnejší výbe­žok pri Aši, nebola žiadnym prchavým fluidom, čo sa môže vytratiť bez stopy. Naopak, na komunistickú stranu, na jej životodarnú silu budeme dnes myslieť všetci, čo pôjdeme manifestovať svoje odhodlanie splniť do písmenka všetko to, čo nám uložila vo svojich zjazdových uzneseniach. A nielen to, ale ešte i čosi navyše. Pionieri — naša najmladšia smená. Do­jatí á vzrušení počúvali delegáti a hostia XV. zjazdu KSČ ich slová vďaky za ra­dostný a pokojný život, ich sľuby, že bu­dú kráčať v šľapajách svojich otcov. Zvä­­záci. členovia Socialistického zväzu mládeže, generácia, ktorá už teraz v mno­hých prípadoch zodpovedne stojí na vý­znamných pracovných miestach. Robotní­ci, družstevníci, príslušníci inteligencie. Tí všetci sa zlejú do jediného prúdu, čo obsiahne naše obce a mestá. S talo sa už v našej socialistickej re­publike tradíciou, že do prvomájo­vého sprievodu nechodíme, ako sa hovorí, s prázdnymi rukami. Prinášame do neho hlásenia o splnených záväzkoch, zhmotnených do miliónových ú$por. ale i sľuby, že pridáme ďalšie ohnivko do re­ťaze činov. Transparenty s hláseniami o splnených i nových záväzkoch sú vari najkrajšou ozdobou prvomájových sprie­vodov. Verte, že aj novinára sa zmocní dojatie, no predovšetkým hrdosť na náš pracovitý ľud, keď hodiny a hodiny sie-duje túto žijú májovú rieku. A zároveň pocíti, aké úbohé sú všetky tie nepraj­­nícke reči a ohováračský tých z druhej strany, čo nám už niekoľko rokov pred­povedajú nevyhnutnú skazu, krach a zá­hubu__ Nie, nedáme si rozprávať do našej jprá­­ce, nepotrebujeme „dobre mienené'1 „starostlivé“ rady, čo a ako máme robiť, a vieme to najlepšie sami, vieme, že reálny socializmus je jedinou cestou, ktorá nás privedie k ešte nádhernějším prvým má­jom. Nebudujeme na piesku, staviame na tom, čomu položili základy naši pradedo­via a dedovia. Vtedy, v prvom revoluč­nom Prvom máji 1BS0, ktorý tak nadchol i Jana Nerudu, i vtedy, v tisíc deväťsto osemnástom, poslednom roku prvej sve­tovej vojny, kedy sa májové demonštrá­cie stali jasným dôkazom boja za samo­statnú republiku. Ak Jbol 1. máj 1890 spontánnou podporou a akciou solidarity s robotníckymi mučeníkmi v americkom Chicagu, 1. máj roku 1918 bol mohutnou podporou víťazstva robotníkov, roľníkov a vojakov na druhom konci zemegule — v dovtedy biednom Rusku. Treba hľadať jasnejšie svedectvo o tom, že 1. máj je u nás už ôsmu desiatku rokov ozajstným sviatkom medzinárodnej solidarity pra­cujúcich? C esta od prvých prvomájových vystú-g pení robotníkov až po dnešnú podo­bu prvomájových dní bola zahata-f nä mnohými prekážkami. Viedla cez žan­­dárske zásahy, perzekúcie organizátorov i osláv, tmu ilegality, krutá dni vojny. Cezl všetky prekážky však doviedla komunis-, tická strana svojich členov, i tých, čo její rozumeli a súhlasili s ňou, až do svetla slobody. Naše Prvé máje prežívame, takpove- 'í diac, v družnej socialistickej rodine. Vďa­ka technike môžeme sa preniest do mno hých hlavných miest našich priateľov.' Všade vidíme utešený obraz: manifestá-ij cie, ktoré sa stávajú sľubom vernosti ko# munistickým a robotníckym stranám,1 vládam. Moskva, Berlín, Budapešť, Varša­va, Sofia, všade vládne ruch internacio-| nalizmu. Sme internacionalisti. Preto nám’ nie je ľahostajné, že sú na Zemi i Prvá máje, ktorých heslom ešte stále je bo|: za slobodu, nezávislost, či boj proti ne?;, zamestnanosti, drahote, inflácii, krížmi Ešte je tu Chile — symbol fašistickej zlovôle, rasistipká juhoafrická republika.* utečenecké tábory Palestíncov. Preto aj z’’! tribúny XV. zjazdu KSC zaznel hlas za oslobodenie najlepších synov národov, bojujúcich za základné ľudské práva, za slobodu. Aby sa aj ich Prvý máj sta! naozajstným a radostným sviatkom, osla­vou slobodnej práce slobodného človeka. Aby pred národmi na všetkých kontinen toch boli také radostné perspektívy, aké nám, v Československej socialistickej re­publike, ukázal XV. zjazd KSČ. To však nepríde samo, o to sa musíme všetci spoločne pričiňovať. Každý deň, na každom pracovisku, svojimi rukami i umom, dôsledne, iniciatívne a tvorivo. Tak, ako nám to názorne ukazujú prí­klady Hrdinov socialistickej práce a no­siteľov ďalších vysokých vyznamenaní, ktoré sa u nás už tradične udeľujú v predvečer Sviatku práce — 1. mája. ELENA BRESTOVANSKÁ NÁŠ PRVÝ MÁJ

Next