Hlas Ĺudu, február 1977 (XXIV/26-49)

1977-02-01 / No. 26

PROLETÁŘI VŠETKÝCH KRAJÍN, SPOJTE SA­­ROČNÍK XXIII. CISLO 26 UTOROK 1. februára 1977 50 hal. ORGÁN ZÁPADOSLOVENSKÉHO KV KSS Vyznamenanie B. Bendekovi BRATISLAVA (ČSTK) — Za účas­ti členov Predsedníctva ÜV KSČ, prvého tajomníka ŰV KSS Lenárta a predsedu vlády Jozefa SSR Petra Colotku odovzdal včera člen Predsedníctva ŰV KSS, pred­seda SNR a podpredseda Českoslo­venskej spoločnosti pre medziná­rodné styky Viliam Šalgovič „Zla­tú medailu so stuhou“ generálne­mu konzulovi PĽR v Bratislave Bo. leslawovi Bendekovi. Vyznamenanie mu udelila Čes­koslovenská spoločnosť pre medzi­národné styky pri príležitosti 70. narodenín za jeho zásluhy o roz­voj priateľstva a spolupráce s CSSR.‘ ’ DOBRÝ NÁSTUP V PRVÝCH DVOCH TOHTOROČNÝCH DEKÁDACH Qspesnv štart v nakúpe živočišných vyrabkav Plán dodávok mäsa prekročený o 5 % % Podiel ošípa­ných činí 58,5% e Odpredaj mlieka bol vyšší o 0,8 mil. litrov £ Úroveň vlaňajška okrem vajec prekročená BRATISLAVA (kuc) — Zabezpečit postupne v priebehu niekoľ­kých rokov soběstačnost pri krytí putrieb národného hospodárstva obilira a zvýšit celkovú sebestačnost vo výrobe základných po­travín mierneho pásma je náročná úloha. Vyžaduje od každého pra­covníka agrokomplexu ciefavedomý prístup k plneniu úloh na svo­jom pracovisku, či ide o traktoristu, ošetrovatela hospodárskych zvierat alebo o riadiaceho prac ovnfka. Plniac závery XV. zjazdu sú to­­horočné zámery na úseku dodá­vok živočíšnych výrobkov do štát­nych fondov náročnejšie ako vla­ni. Časť problémov je podmiene­ných minuloročným suchom. Avšak na druhej strane treba pri­znať, že postupne sa rozširujúca materiálna základňa sušiarenstva umožnila pripraviť značné množ­stvá úsuškov a tvarovaných kr­mív s využitím slamy a iných ved­ľajších výrobkov poľnohospodár­skej výroby. Zabezpečenie plynulého zásobo­vania obyvateľstva mäsom, mlie­kom a vajíčkami vyžaduje, aby sa naďalej zvyšovala úžitkovosť všet­kých hospodárskych zvierat. Treba otvorene priznať, že je to ťažšia a náročnejšia cesta ako extenzív­ne rozširovanie stavov. Ale niet iného východiska. Z tohoto hľa­diska chceme zhodnotiť aj nákup živočíšnych výrobkov za prvé dve dekády druhého roku šiestej päť­ročnice. Poľnohospodári kraja dodali na verejné zásobovanie vyše jedenásť tisíc ton jatočného dobytka, 157 vagónov jatočnej hydiny, 30,5 mil. litrov mlieka a takmer pätnásť miliónov kusov konzumných va­jec. Časový plán sa prekročil u všetkých výrobkov okrem vajec, ktorých bolo nakúpených menej o jednu desatinu. Najvýraznejšie splnenie stanoveného objemu za sledované obdobie sa docielilo u jatočnej hydiny — o viac ako štvrtinu a u jatočného dobytka o 53 vagónov. Olohu v nákupe mlieka družstvá a majetky pre­kročili o 2,8 percenta, čo pred­stavuje navyše osem tisíc hekto­litrov. (Pokračovanie na 2. str.) Celomestský aktív SEREĎ (mk) — Včera zvolal Mestský výbor NF SSR a MsNV v Seredi celomestský aktív obča­nov. Za účasti podpredsedu ONV Michala Horvátha a predstavite­ľov politického, hospodárskeho a spoločenského života v meste, ako aj všetkých poslancov prerokova­li na ňom činnosť Mestského vý­boru NF SSR za uplynulé obdo taie. Na zasadnutí potom vyhlásili celomestský socialistický záväzok na podporu plnenia volebného programu a 60- výročia osláv Veľ kého októbra. Záväzok, ktorý si dalo 1017 občanov a 46 kolektívov, predstavuje na tento rok hodnotu diela takmer 20 miliónov korún a občania odpracujú 134 000 bri­gádnických hodín. Budú sa podie­­lať na výstavbe uhoľných skladov, materskej školy a jaslí, telocvič­ne, nákupnom stredisku, kúpalis­ku, pri skrášľovaní a zveľaďovaní mesta a podobne. Na záver aktí­va si občania zvolili občianske výbory a prijali rezolúciu, v kto­rej odsudzujú ohováračský pam­flet „chartu 77u. PRIJATIA PRAHA — Predseda vlády ČSSR Lubomír Strougal prijal včera v Prahe Vladimíra Žáka v súvislosti s jeho nástupom do funkcie čs. veľvyslanca v Libanone. * * 4 ORAIBI — Tajomník ÚRO Viliam Kožík prijal včera delegáciu vše­obecnej konfederácie pracujúcich Líbye, vedenú jej tajomníkom Ra­­džabom Oraibim. V priateľskej besede oboznámil Viliam Kožík líbyjských hostí so štruktúrou a postavením ROH v socialistickom Československu a s jeho súčasný­mi úlohami v prípravách na IX. yšeodborový zjazd. (ČSTK) Návrat do vlasti SOFIA (ČSTK) — Ministerský predseda Fínskej republiky Már­tii Mlettunen, ktorý bol na pozva­nie predsedu Rady ministrov BĽR Stanka Todorova na šesťdňovej oficiálnej priateľskej návšteve Bulharskej ľudovej republike od­v cestoval včera z Varšavy do vlas­ti. V spoločnom bulharsko-fín­­skom komuniké, ktoré vydali na záver návštevy, sa zdôrazňuje, že obe strany vyjadrili s rozvojom bulharsko-fínskych vzťahov v sledných rokoch uspokojenie po­potvrdili rozhodnutie i v budúc­a nosti sa usilovať o ďalšie rozši­rovanie av prehlbovanie spolupráce V rozličných oblastiach. Vzťahy oboch krajín označili za dobrý príklad vzťahov medzí rozdielnym spoločenským zriadením. Celozávodný vý­bor KSS pri Ba­vlnářských zá­vodoch V. I. Le­nina v Leviciach venuje mimo­riadnu pozor­nost agltačno­­propagačnej práci v závode. Na vSetkých pracovných úse­koch sa snažia včas a kvalitne propagovat rôz­ne politické a ' ekonomické po­dujatia. Osobit­nú pozornost pri týchto hodnotení propa­gačných pracov­ níkov si zasluhuje Magda. Gáspárová, ktorá pracuje v závodnej jedálni. V priestoroch a vstupnej hale, ako aj na stenách schodišfa sú vždy včas propagované rôzne politické podujatia, výstavy, folopanely, blahoželania a podobne. Pozornost venuje najmä propagácii vedy a techniky, ako aj kultúry v ZSSR. Snímka: A. Hradilová Zo straníckej schôdze ZO KSS pri Západoslovenskom KNV NAJDÔLEŽITEJŠÍ JE STYK $ VOLIČMI BRATISLAVA (ku) — Včera sa v Bratislave na svoju výročnú schôdzu zišli Členovia ZO KSS pri Západoslovenskom KNV. Člen výboru, Augustín Prokeš, srdečne na nej privítal člena ÜV KSČ, vedúceho tajomníka Zs KV KSS I gnáca Janáka a inštruktora Zs KV KSS pre túto organizáciu Františka Račeka. Správu výboru organizácie predniesol jej predseda Anton Švirec, predseda VLK Zs KNV. Zhodnotil prácu straníckej or­ganizácie, straníckych skupín komunistov na jednotlivých úse- a okch pri plnení uznesení XV. zjaz­du KSČ, zjazdu KSS, krajskej kon­ferencie strany a prijatých opat­rení z minulej výročnej schôdze. V ďalšej časti sa zaoberal po­stupom a plánom práce organizá-cie pri zabezpečovaní politických, ekonomických a ideologických úloh v tomto roku. Súdruh Švi­rec vo svojom vystúpení o. i. po­vedal, že sa podstatne zlepšila úroveň členských schôdzí, stále sa zlepšuje ideová výchova a že ani v tomto roku sa nesmie po­ľaviť vo vysokých nárokoch na stranícke vzdelávanie. Dôraz klá­dol hlavne na prácu v straníckych skupinách. Najhlavnejšou úlohou ostáva pomoc nižším stupňom NV, kontrola plnenia úloh, styk s vo­ličmi. Úloha to bude o to ťažšia, že po voľbách je v kraji 40 per­cent nových poslancov. V diskusii, v ktorej hovorili nie­ktorí vedúci straníckych skupín, vedúci oddelení a ďalší, vystúpil aj súdruh Ignác Janák. V úvode poďakoval komunistom ZO pri KNV v mene Zs I£V KSS i v mene svojom za dobré plnenie úloh v (Pokračovanie na 5. str.) NENÁVISTNÝ PAMFLET PRAEiA (ČSTK) — Dňa 31. Januára t. r. uskutočnil sa na Gene­rálnej prokuratúre ČSSR pohovor s dr. Jiřím Hájkom a dr. Janom Patočkom. Predstaviteľ generálnej prokuratúry upozornil dr. J. Hájka a dr. J. Patočku, ktorí vystupujú ako predstavitelia tzv. „vyhlásenia charta 77“, že toto vyhlásenie i činnosť naň nadväzu­júca, ako aj ich rozširovanie doma i v zahraničí sú činnosťou, ktorá je v rozpore s platnými československými zákonmi. Zmienené „vy­hlásenie charty 77“ nemožno považovať za uplatnenie petičného práva podľa Ústavy ČSSR. Bolo pripomenuté, že naša Ústava v článku 28 zaručuje slo­bodu prejavu vo všetkých odbo­roch života spoločnosti a podľa článku 29 majú občania i organi­zácie právo obracať sa na zastu­piteľské zbory a na ostatné štát­ne orgány s návrhmi, podnetmi a sťažnosťami. Toto právo však musí byť podľa našej ústavy uplatnené v súlade so záujmami pracujúceho ľudu a ďalej s člán. kom 34 ústavy, ktorý stanovuje: „Občania sú povinní zachovávať ústavu i ostatné zákony a dbať vo všetkom svojom konaní na záujmy socialistického štátu a spoločnosti pracujúcich“. Tzv. „charta 77“ je síce adre­sovaná formálne českosloven­ským štátnym orgánom, avšak vopred bola poslaná západným agentúram a publikovaná v bur­žoáznej tlači. Až po uverejnení na Západe bola poslaná aj nie­ktorým československým štátnym orgánom. Autori a organizátori tzv. „charty 77“ regrutujúci sa z radov rozličných protisocialis­tických elementov a skupiny skrachovaných politikov, zodpo­vedných za rozvrat z rokov 1968—69, pod pokryteckou zá­mienkou ochrany ľudských práv vedome a hrubo falšujú pravdu ó Živote a skutočnej situácii v Československu, nenávistné oho. várajú naše štátne a spoločenské zriadenie a jeho orgány. Dr. J. Hájkovi a dr. ). Pa­točkovi bola lartá Generálnou prokuratúrou ČSSR úradná vý­straha v zmysle ustanovenia pa­ragrafu 1, odsek 1 — paragrafu s 2, odsek 3 Zákona o prokuratúre upozornením, že tzv. „vyhlá­senie charty 77“ a činnosť naft nadväzujúca sú v rozpore s plat­nými československými zákonmi. Kto sa takejto činnosti dopúšťa musí rátať s tým, že z nedodrža­nia československých zákonov vyplývajú, príslušné trestné sank­cie. Z uznesenia ÚV KSSZ z 31. januára 1977 k 60. výročiu Veľkej októbrovej socialistickej revolúcie VÝZNAMNÝ MEDZNÍK V HISTÓRII ĽUDSTVA MOSKVA (ČSTK) — Tlačová agentúra Soviet­­akého zväzu uverejnila text uznesenia ÜV KSSZ z 31. januára 1977 k 80. výročiu Veľkej októbro­vej socialistickej revolúcie. Dňa 7. novembra 1977 uplynie 60 rokov od Veľ­kej októbrovej socialistickej revolúcie. 60. výročie Októbra je významným medzníkom v živote sovietskeho ľudu, v rozvoji celého sveto­vého oslobodzovacieho hnutia. Naša krajina a celé pokrokové ľudstvo vítajú tento významný dátum v znamení nových víťazstiev socializmu, učenia Marxa, Engelsa a Lenina, Idei proletárskeho In­ternacionalizmu, ktoré jasne potvrdzujú svoju veľ­kú revolučne pretvárajúcu silu. Sovietski ľudia vítajú slávne jubileum Októbra s nesmiernym morálnopolitickým elánom, novými vlasteneckými činmi, ktorými plní historické uzne. senla XXV. zjazdu rodnej komunistickej strany. Pred 60 rokmi povstal hrdinský proletariát Rus­ka pod velením strany boľševikov na čele s Vla­dimírom Iľjlčom Leninom k rozhodnému útoku proti buržoázno statkárskemu poriadku a rozdrvil ho. Prvý raz v dejinách sa skončil bo.j pracujúcich proti vykorisťovaniu, sociálnemu a národnostné­mu útlaku Ich plným víťazstvom. Víťazstvu Októbra je hlavnpu udalosťou 20. sto­ročia, ktorá od základu zmenila vývoj celého ľud­stva. Velká októbrová socialistická revolúcia bola zákonitým výsledkom spoločenského rozvoja, triedneho boja v podmienkach monopolitického kapitalizmu. Zásluhou jej víťazstva vznikol prvý socialistický štát na svete. Sovietska moc ukázala všetkým národom sveta jedine správne východisko z krvavého chaosu vo. jen, do ktorého ich vháňal vykorisťovateľský po­riadok. Prvým štátnym aktom nastolenia novej moci sa stal leninský Dekrét o mieri, ktorý vy­hlásil jasný a presný program boja za spravodli­vý, demokratický a všeobecný mier. Veľký októ­ber otvoril novú epochu — epochu prechodu ľud. stva od kapitalizmu k socializmu, epochu boja za oslobodenie národov od Imperializmu, za zastave­nie vojen medzi národmi, za zvrhnutie nádvlády kapitálu, za socializmu“ (Lenin). V októbrovej revolúcii sa hlboko a všestranne prejavilo veľké svetndejné oslobodzovacie poslanie robotníckej triedy. Víťazstvo októbra zaznamenalo historický zvrat v osudoch národov našej krajiny. Zachránilo našu vlasť pred hroziacou katastrofou, ku ktorej ju viedla zločinná politika vládnúcich vykorisťovateľ­ských tried — statkárov a buržoázie, vyviedlo ju na cestu skutočne nezávislého rozvoja, všestranné­ho spoločenskoekonomlckého a kultúrneho pokro­ku. Súčasne hrdinský boj robotníkov a roľníkov Ruska, ktorý sa na celom svete stretol s vrelou a účinnou podporou pracujúcich, ukázal podľa leni. nových slov všetkým krajinám niečo, a to veľmi podstatného z ich nevyhnutnej a neďalekej budúc­nosti. Ukázal všetkým utláčaným a bojujúcim náro­dom aj Ich vlastné budúce víťazstvo. Proletariátu mnohonárodného Ruska sa dostala ťažká, ale čestná úloha priekopníka pri výstavbe novej spoločností. Robotnícka trieda v spojenectve s pracujúcim roľníctvom vyjadrujúca hlavné zá­ujmy absolútnej väčšiny obyvateľstva krajiny za­bezpečila víťazstvo revolúcie a nastolila svoju moc. Za revolúciou, za robotníckou triedou Išli široké masy pracujúceho ľudu, všetci pokrokoví predsta­vitelia vedy a kultúry. Krutému ozbrojenému poli­tickému a ideologickému odporu reakcie, dezorga­­r.izácil hospodárstva a kontrarevolučným sabotá­žam, krvavému buržoáznemu teroru čelila robot­nícka trieda vysokou organizovanosťou a uvedome. lou disciplínou, zomknutosťou okolo komunistic­kej strany a revolučnou bdelosťou. Celý priebeh boja proti vnútornej kontrarevolúcii a zahraničným interventom ukázal, že revolúcia môže upevniť svoje víťazstvo iba v prípade, ak sa dokáže brániť. nej Nastolenie a upevnenie sovietskej moci ako jed­z foriem diktatúry proletariátu zabezpečilo v praxi nevídanú slobodu a demokraciu pre gigan­tickú pracujúcu väčšinu, takú demokraciu, aká nie je možná v nijakej kapitalistickej krajine. Na skúsenostiach našej krajiny bola presvedčivo dokázaná pravdivosť zásadnej leninskej tézy, že Iba robotnícka trieda vedená komunistickou stra­nou je schopná viesť všetkých pracujúcich a vyko. rlsťovaných v boji za likvidáciu jarma kapitálu, v priebehu tejto likvidácie, v boji za udržanie a upevnenie víťazstva a pri oucjovaní nového spolo­čenského zriadenia. Pod vedením komunistickej strany sa pracujúci našej krajiny úspešne vyrovnali s hlrvnou a na) zložitejšou úlohou socialistickej revolúcie — s úlo­hou budovatelskou. Bol splnený leninský plán vý­stavby socializmu, zahrňujúci všetky hlavné sféry života spoločnosti. Túto úlohu musel sovietsky ľud plnit v neuveriteľne ťažkých podmienkach, v ne. priateľskom kapitalistickom obkfúčenl. Nízka úro­veň rozvoja výrobných síl a kultúry, ktorú krajina zdedila po cárskom Rusku, prevaha malovýroby v poľnohospodárstve, pustošivé dôsledky svetovej a občianskej vojny a tiež zahraničná Intervencia — v týchto podmienkach sa začala výstavba novej spoločnosti v našej krajine. Socialistická industrializácia a kolektivizácia poľnohospodárstva, kultúrna revolúcia, spravodlivé vyriešenie národnostnej otázky, zmenili našu vlasť v historicky krátkom čase na mohutnú socialistic­kú veľmoc. Vlerolomný útok fašistického Nemecka zmaril mierovú prácu sovietskeho ľudu. V dlhej vojne, najťažšej v dejinách našej vlasti, dokázal sovietsky ľud hrdinstvo, aké ľudstvo doteraz nepoznalo. Do­kázal nielen ubrániť svoju slobodu a nezávislost, ale prispel aj rozhodujúcim spôsobom k záchrane európskej a svetovej civilizácie pred zničením ta. šistickými barbarmi. Sovietsky ľud dokázal vo Veľkej vlasteneckej voj­ne bezpríkladné hrdinstvo a masové hrdinstvo do­kázal aj v mierovej práci za obnovu zničených miest a dedín, tovární a závodov. Úspechy vlasti Oktébra za šesť desaťročí sú presvedčivým dôkazom toho, že socializmus za­bezpečil také tenipo rozvoja všetkých stránok ži­vota spoločnosti, aké dejiny nepoznali. Na nepoznanie sa zmenilo naše národné hospo­dárstvo. Bez ohľadu na to, že za 60 rokov existen. cie sovietskeho štátu pripadlo asi 20 rokov na voj­ny, ktoré boli nášmu ľudu vnútené, a na obnovu hospodárstva, ktorá po nich na .ledovala, v roku , 1976 sa náš národný dôchodok zvýšil oproti pred­revolučnej úrovni 65-krát. Priemysel dnes vyrába za dva a pol dňa toľko výrobkov ako za celý rok 1913. Pred revolúciou pripadalo na našu krajinu niečo málo cez štyri percentá svetovej priemyselnej vý­roby, dnes je to pätina. V Sovietskom zväze sa vyrába viac liatiny a bce. le, ťaží sa viac ropy, železnej, mangánovej a chró­movej rudy a uhlia, vyrába sa viac koksu, cemen­tu a traktorov (podľa súhrnnej kapacity motorov), parných a elektrických lokomotív, bavlny, ľanu, minerálnych hnojív a mnoho ďalších výrobkov než v ktoromkoľvek inom štáte sveta. Zásadné zmeny nastali v charaktere, štruktúre a rozmiestení výrobných si). Za roky sovietskej moci sa vyrovnala úroveň hospodárskeho rozvoja všetkých sovietskych republík. Veľké premeny sa uskutočnili na dedine. Bola vybudovaná socialis­tická poľnohospodárska veľkovýroba. V. I. Lenin túžil po tom, aby náš vidiek dostal 100 000 trakto­rov. V poľnohospodárstve Sovietskeho zväzu dnes pracuje 2,3 milióna traktorov, 880 000 obilných kombajnov a ďalšie rozmanité stroje. Celkový objem poľnohospodárskej výroby sa za roky soviétskej moci zvýšil 4,4.krát. Hospodárske upevnenie kolchozov a sovchozov, postupné pre­vádzanie poľnohospodárstva na modernú priemy­selnú základňu, neustále zlepšovanie materiál­nych, kultúrnych a sociálnych podmienok pracu­júcich na dedine vedie k prekonávaniu podstat ných rozdielov medzi mestom a vidiekom V našej krajine boli navždy likvidované’ také sociálne neduhy vlastné kapitalizmu, ako je hlad a bieda, nezamestnanosť a negramotnost, sociál­ny a národnostný útlak. Reálne príjmy robotníkov v priemysle a v stavebníctve vzrástli v porovná ní s rokom 1913 desaťnásobne a roľníkov štrnásf­­násobne. Bol realizovaný rozsiahly program byto­vej, kultúrnej a sociálnej výstavby. Bola rekon. štruovaná väčšina starých miest, vybudovaných veľa nových miest a zmenila sa tvárnosť vidieka. Teraz sa u nás každé dva roky dáva do používa nía viac obytnej plochy, než obsahoval mestský bytový fond Ruska pred revolúciou Každému so­vietskemu človeku sa poskytuje bezplatná lekár­ska pomoc a má zaručené spravodlivé sociálne za­bezpečenie. V našej krajine sa úspešne vyriešila sociálna úloha nesmierneho historického významu — v pra xl sa zabezpečila skutočná rovnoprávnosť žien. Sovietske ženy majú významnú úlohu vo všetkých sférach verejného života. Celý sovietsky ľud vzdá­ (Pokračovanie na 5. str.)

Next