Hlas Ĺudu, október 1977 (XXIV/232-257)

1977-10-10 / No. 239

PROLETÁŘI VŠETKÝCH KRAJÍN, SPOJTE SA! ŠTVRŤSTOROČIE výroby ložísk SKALICA (ČSTK) — 25. výro­čie začatia ložiskovej výroby v ZVL Skalica a 15. výročie zalo­ženia odborného učilišfa ZVL si v sobotu pripomenuli pracov­níci tohto podniku na slávnost­nej konferencii. Zúčastnili sa na nej kandidát Predsedníctva OV KSČ, tajomník ÚV KSS Mi­loslav Hruškovlč, tajomník Zá­padoslovenského KV KSS Jaro­slav Kanský, prvý námestník federálneho ministra všeobec­ného strojárstva Miloslav Šimo­­novský a ďalší hostia. Splnili záväzok Pracujúci Západoslovenských nábytkárskych závodov v, Galante dodali doteraz do ZSSR 800 obý­vacích kompletov Niva. je to o 100 súprav viac ako plánovali, čím splnili svoj socialistický záväzok na počesť 80. výročia Velkého ok­tóbra. Štvrťstoročie ložiskovej vý­roby v ZVL Skalica priblížil 1ej účastníkom v slávnostnom pre­jave riadite! podniku Ludevít Krajsa. Potom účastníkov sláv nostnej kandidát konferencie pozdravil Predsedníctva ÚV KSČ, tajomník ÚV KSS Miloslav Hruškovič, ktorý im tlmočil sr­dečné pozdravy ÚV KSS, Zápa­doslovenského KV KSS 1 OV KSS. V mene Federálneho minis­terstva všeobecného strojárstva pozdravil účastníkov osláv prvý námestník federálneho minis­tra všeobecného strojárstva Mi­loslav Šimonovský. Z jeho rúk prevzal potom riadite! ZVL v Skalici Ludevít Krajsa štátne vyznamenanie Za zásluhy o vý­stavbu, ktoré podniku pri prí­ležitosti 25. výročia za dosiah­nuté vynikajúce výsledky pri výrobe vysoko kvalitných lo­žísk udelil prezident republiky. Vypustili Sojuz 25 MOSKVA (ČSTK) — Podľa prog­ramu výskumu kozmického prie­storu vypustili včera o 5. hodine 45. minúte moskovského času v So­vietskom zväze kozmickú loď So­juz 25 s dvojčlennou posádkou, ktorú tvorí veliteť lode 35-ročný podplukovník Vladimír Kovaľjonok a palubný Inžinier 38-ročný Vale­­rij Rinmin. Program letu určuje spoločné experimenty lode Sojuz 25 s ve­deckou stanicou Salut 6, ktorá bola navedená na obežnú dráhn okolo Zeme 29. septembra 1977. Palubné systémy v Sojnze 25 pra­cujú normálne, obaja kozmonauti sú v poriadku. Vladimír Kovaľjo-nok a Valerij Rtumin začali plniť program ietn. Sojuz 25 odštartoval z tej istej rampy ako prvá nmelá družica Zeme pred 2D rokmi. 4. októbra 1957. Vladimír Satalov, ktorý je po­slancom Najvyššiebo sovietu ZSSR, odovzdal kozmonautom Vladimíro­vi Kovaljonkovi a Valerijovl Riu­­minovi na ich žiadosť text ústavy, ktorý si posádka Sojuzu 25 za­brala so sebon do vesmírn. Vladi­mír Kovafjonok a Valertj Riumin začali piatu desiatku v zozname sovietskych kozmonantov. Pred štartom im odovzdali palnbné do­klady letcov — kozmonantov — č. 40 a č. 41. OSLÁVILI NITRA (mt) - Deň Čsi. ľudovej armády oslávil! v sobotu aj vo Vo­jenskom učilišti v Nltre-Krška­­noch, vyznamenanom Radom Čer­venej hviezdy. Pri tejto príležitos­ti sa uskutočnila t slávnostná vo­jenská prísaha nových posluchá­čov učilišfa, ktorej predchádzal akt nástupu jednotiek, prinesenia SVIATOK bojovej zástavy, prečítania rozka­zu ku Dňu Csl. ľudovej armády a prejav vedúceho delegácie OV KSS v Nitre, ktorý predniesol tajom­ník- OV KSS Július Góra. Súčasťou osláv sviatku armády bolo preme­novanie Vojenského učilišfa na Učiliště Nitrianskej partizánskej brigády. Bohatý program vyvrcho­lil športovo-branným dopoludním. U RTTJJIBIuľJí s tajomníčkou jarmoku, referentkou odboru obchodu MsNV v Štúrove ANNOU FAZEKAŠOVOU V dňoch 14. až 16. októbra tohto roku už po 431-raz bude konať v Štúrove tradičný jarmok, ktorý svojim náv­števníkom poskytne okrem pravej jarmočnej nálady 1 bo­hatý výber spotrebného tovaru a rozličné pochúťky a špeciality. Hlavným cieľom jarmoku Je ukázať vysokú úroveň štátneho i družstevného obchodu v Západosloven­skom kraji. • Súdružka tajomníčka, načrite trochu do histórie a po­vedzte nám, odkedy sa datuje zrod jarmokov v Štúrove? Jarmočná tradícia Štúrova siaha až do roku 1546. Prav­da, vtedy nešlo o jarmok v dnešnom zmysle slova, ale o trhy. Celkom hodnoverný doklad o existencii týždňových a výročných trhov v Kakathe, ako sa vtedy dnešné Štúrovo volalo, Je z roku 1589 Po skončení tureckej nad­vlády a znovuvybudovani Kakathu pod názvom Parkán udelil Karol VI. v auguste 1724 mestu .ýsadu usporiadať štyri krajinské trhy, z ktorých jeden pripadol na deň apoštolov Simona a Júdu. • A teraz rýchlo do súčasnosti. Ako bude vyzerať toh­toročný Štúrovský jarmok? Jarmok rozloží svoje stánky na oboch stranách Gott­waldove) ulice a v priestoroch na námestí Slobody. V sú­časnosti už evidujeme 35 obchodných organizácii a vý­robných družstiev zo Slovenska I z Clech, ktoré sa na jarmoku zúčastnia.. Súčasťou jarmoku má byť aj módna prehliadka, ktorú pripravia Odevy Bratislava. Ak počasie vydrží, očakávame, že návšteva bude dobrá. Vlani prišlo na štúrovský Jarmok I 30 ttsic turistov z Maďarska. Do­voľte ml. aby som na záver pozvala do Štúrova všetkých, Vtori majú radi veselú jarmočnú náladu. Iref) PO SARATOVSKÝ Šiesta päťročnica je päťročnicou efektivnosti a kvality všetkej práce. Každý podnik, závod či organizácia hľadajú formy, ako sa maximálne priblížiť k čo najefektívnejšej a najkvalitnejšej produkcii. Jednou z týchto osvedčených foriem je Saratovské hnutie. V národnom podniku Mier, závod v Nitre, uplatnili komplexný systém riadenia kvality po­dľa saratovského vzoru už v II. polroku 1976. Do tohto systémn boli najskôr zapojení pracov­níci v čalúnnickej dielni. Od začiatku t. r. je v závode tento systém uplatnený v celej šírke výroby. Výsledky dosiahnuté vo výrobe v kvalite po uplatněni tohoto systému sú priaznivejšie než tomn bolo v I. polroku 1976. Kontroly našli u súťažiacich dobrý ohlás a keďže sú robené dôsledné, znížil sa aj počet nekvalitných diel­cov. Vedenie závodit určilo pre rozhodujúce práce pracovníkov, ktorí si robia samokontrolu. Podľa dosiahnutých výsledkov sa percento ne­kvalitných dielcov znížilo, čím sa znížili aj náklady na nepo­darky. V ďalšom období sp^ po­číta najmä pri výrobe nových výrobkov a rozšírení radov pracovníkov pre ndelenie prá­va na samokontrola. Text a snímky: P. MATIS, Nitra A Na snímkach: Traja z dvanástich sa­­mokontrolórov: V. JANČOV1Č pri montáži ex­portného stola Falun pre Švédsko. í TELEGRAMY DO MOSKVY K prijatiu novej Gstavy ZSSR prichádza do Moskvy množstvo pozdravných telegramov z celého sveta. Edward Glerek, Henryk Jab­­loriski a Piotr jarnsiewicz vo svo­jom telegrame, poslanom v mene ßV PZRS, Štátnej rady, vlády PĽR a všetkého poľského ľudu zdôraz­ňujú, že nová sovietska ústava vy­chádza z myšlienok Októbra a z nčenlá zakladateľa sovietskeho štátu V. I. Lenina. V blahoprajnom telegrame, kto­rý poslali Leonidovi Brežnevovi a Alexejovi Kosyginovi k schváleniu novej Ústavy ZSSR bulharskí pred­stavitelia Todor Živknv a Stanko Todorov, sa uvádza, že vo svete nejestvuje druhá ústava, ktorá by tak plne a jednoznačne zakot­vovala vymoženosti socializmu, so­­ciálnoekonomické a politické prá­va a slobody občanov. Nový sovietsky základný zákon je koncentráciou výsledkov sláv­neho rozvoja ZSSR od čias Októb­ra a jasné svedectvo historickej úlohy KSSZ a krajiny sovietov ce­losvetového významu, hovori sa v pozdravnom telegrame generálne­ho tajomníka GV Jednotnej socia­listickej strany Nemecka, predse­du Štátnej rady NDR Ericha Ho­­neckera generálnemu tajomníkovi ŰV KSSZ, predsedovi Prezídia Naj­vyššieho sovietu ZSSR Leonidovi Brežnevovi a predsedovi Rady mi­nistrov ZSSR Alexejovi Kosyginovi pri príležitosti prijatia novej so­vietskej ústavy. Význam novej sovietskej ústavy vyzdvihol vo svojom telegrame so­vietskym predstaviteľom taktiež prvý tajomník OV Mongolskej ľu­dovej revolučnej strany a pred­seda Prezidia Veľkého ľudového churalu Mongolskej ľudovej repub­liky Jumdžágfn Cedenbal. Nová ústava Sovietskeho zväzu, píšu v blahoželaní sovietskym predstaviteľom prvý tajomník CV Maďarskej socialistickej strany Já-nos Kádár, predseda Prezidia Ma­ďarskej ľudovej republiky Pál Lo­­sonczi a predseda R^dy ministrov Maďarskej ľudovej republiky György Lázár, hlboko a všestranne odzrkadľuje obrovská výsledky, ktoré sovietsky ľud dosiahol pod vedením Komunistickej strany So­vietskeho zväzn pri výstavbe so­cializmu a komunizmu v priebehu šiestich desaťročí po víťazstve Veľ­kej októbrovej socialistickej revo­lúcie. (ČSTK) Za efektívnosť VARŠAVA (ČSTK) — Vo Varša­ve sa v sobotu skončilo 9. plenár­ne zasadanie OV Poľskej zjedno­tenej robotníckej strany. Očastní­­ci zasadania rokovali dva dni o referáte Politického byra ÚV PZRS ,,Za vyššiu efektívnosť hospodáre­nia, za lepšie uspokojovanie po­trieb pracujúcich“, ktorý prednie­sol prvý tajomník OV PZRS Ed­ward Gierek. V diskusii vystúpilo 30 členov a kandidátov ÜV PZRS. V diskusii účastníci zasadania ve­novali pozornosť najmä zásobo­vaniu domáceho trhu, Investíciám a bytovej výstavbe, výrobe potra­vin, poľnohospodárskym otázkam, technickoorganizačnému pokroku a zahraničnému obchodu. Diskutu­júci zdôrazňovali presvedčenie pracovných kolektívov, že len prá­cou a zvýšeným úsilím možno pre­konať ťažkosti, s ktorými sa PĽR stretáva pri plnení programu svoj­ho rozvoja. Na podporu I. Gandhíovej DILLÍ (ČSTK) — Slzotvorným plynom zasiahla v sobotu Indická polícia v Dillí proti príslušníkom mládežníckej organizácie indické­ho národného kongresu, ktorí pred budovou štátneho rozhlasu protes­tovali proti skreslenému spravo­dajstvu o demonštráciách v súvis­losti so zatknutím Indlry Gándhlo­­vej. Z 200 účastníkov demonštrá­cie policajti zatkli 90 osôb. Indic­ká tlač písala, že Indický národný kongres chce začiatkom budúce­ho roku zvoliť Indiru Gándhiovú za svoju predsedníčku, NAŠA KULTÚRA v župe Gyor-Šopron Družobné styky medzí Západo­slovenským krajom a župou Gyór —Šopron majú už svoju tradíciu. Každoročne sa obnovuje dohoda o spolupráci a vzájomnej výmene jednotlivcov, súborov a kolektívov záujmovej umeleckej činnosti. Tak tomu bude aj v tomto roku, keď sa od 10. do 16. októbra uskutočni v Győri Týždeň československo­­maďarského priateľstva. V uplynulých rokoch sa spolu­práca medzi našimi družobnými krajmi zintenzívnila. Napríklad len v tomto roku u nás hosťovalo päť súborov zo župy Gyór—Šop­ron na významných štátno-polUíc­kých udalostiach, ako boli folklór­ne slávnosti na Myjave a na celo­štátnej poľnohospodárskej výstave Agrokomplex v Nitre. Boli to: fol­klórny súbor Lajtka László Zo Šop­­ronu, detský maďarský spevácky zbor z Gyôru, folklórny súbor Vy­sokej školy poľnohospodárskej z Mosonmagyaróváru a bábkársky súbor zo Šopronu. Svojím reper­toárom a umeleckými hodnotami sa vystúpenia týchto súborov stali nezabudnuteľnými zážitkami pre občanov Západoslovenského kraja. Spolupráca sa rozvíja aj v ob­lasti výtvarného umenia, ktoré for­mou výstav približujú umelecké diela na vzájomné spoznávanie a oboznamovanie sa s históriou obi­dvoch našich národov. Príkladom je aj výstava celoživotného diela Ľudovíta Ctrákiho, ktorá je Inšta­lovaná vo výstavných priestoroch ObiaBtnej galérie v Tre;.čine od 5. októbra tohto roku. V rámci tohtoročného Týždňa československej kultúry v Gyčrl sa zúčastnia na jednotlivých kul­túrnych podujatiach folklórny sú­bor Trenčan z Trenčína, nositeľ štátneho vyznamenania Za vyni­kajúcu prácu, hudobná skupina HIFISTO z Továrník; vo výtvarnej tvorbe budú reprezentovať náš kraj diela umelcov zo Západoslo­venského kraja. Slovenské filmo­vé umenie sa predstav! maďarskej verejnosti s troma filmami, medzí ktorými bude mať premiéru slo­venský film Deň, ktorý neumrie, režiséra, zaslúžilého umelca Mar­tina Tapáka. M. SMRTNlKOVÁ, Bratislava Pracovný víkend — Jeseň je pekná — hovoria poľnohos­podári — treba čo najrýchlejšie zobrat úrodu z polí a zasiat oziminy — dodáva­jú. A my sa radi pripájame k ich nadše­niu, najmä ak sa im práca darí a spĺňa ich predstavy a túžby. Pretože ich slová predstavujú odvekú pravdu. Konanie poľ­nohospodárov svedčí o tom, že idú za ňau, že chcú do posledného písmena na­plnit jej myšlienku, a tým dat viac plo­dov na náš spoločný s 161. Lenže ak chcú poľnohospodári zobrat z polí naozaj všet­ku úrodu, musia si riadne vyhrnút ruká­vy a neľutovat ani voľné chvíle. A tak v sobotu a nedeľu polia opät žili obvyk lým pracovným ruchom. V Senickom okrese cez ulynulé dva sviatočné dni sa sústredili najmä na zbe­rové práce a sejbu ozimnej pšenice „Ozimná pšenica nás pomaly začína tla­čit." — povedal nám hlavný agronóm Okresnej poľnohospodárskej správy Ing. Ignác Cáran, '— „Koniec agrotechnické­ho termínu sejby sa blíži a terajších 40 , percent i celkového plánu nie veľmi < uspokojuje. Verím, že do dvadsiateho ok­tóbra bude všetko osivo pšenice v pôde. Jesenné práce nám trochu pribrzdila si­lážna kukurica. Kým vlani sme zobrali a zakonzervovali niečo vuše 70 000 tojt$ tohto roku je to vyše 150 000 ton siláž­nej hmoty, čím sme si na zimné obdobie pripravili dostatok objemového krmivá pre hosodárske zvieratá." V sobotu a v nedeľu bolo rušno aj na repniskách. o čom sme sa presvedčili o niekoľkých poľnohospodárskych podni­koch — JRD S. Jurkovíča v Sobotištl a 9. máj v Senict. Cukrovú repu družstevníci vozili na skládku pri ČSAD a do vagónov na železničnú stanicu. Každú náklad však treba odvážit, zuevidovnt, zistít percen­to znečistenia a vyložit O to sa v Senici stará kolektív pracovníkov zamestnan­cov trnavského cukrovaru. JozeJ Ulbricht denne odváži približne 1000 ton repných buliev a Oľga Weberová ich starostlivo zaznačí do dokladov vodičov. ■ „Cez sobotu a nedeľu poľnohospodári i privezú repy o nie^o menej,“ v- povedal nám súdruh Ulbricht. — „No napriek to­mu začíname vážit o šiestej ráno a kon­číme o devätnástej hodine večer.“ Automobily, ktoré privážajú repu na skládku, rozvírujú prach a silný vietor, ktorý v sobotu vial, vytváral z neho veľ­ké oblaky a zahaľoval do nich celé oko­lie. „Práši sa." — ukazoval percentár On­drej Sticay na prichádzajúce auto. —> „Zvykli sme si, len častejšie musíme mě­nit oblečenie, lebo za dve-tri hodiny sa takmer nedá rozoznat akú má farbu.“ —t dodáva s úsmevom. Martin Černek. vodič nakladača, spo­ločne s pomocníkmi Jánom. Hríbikom a Jozejom Kukanom sa v čase našej náv­števy vrátili zo skládky, aby sa umyli od prachu a občerstvili sa. J „Ťažké podmienky?“ — zamyslel sa nad našou otázkou súdruh Černek. „To by ste mali vidiet, ako to tu vyzerá, keď naprší.“ Uplynuli dva voľné dni. Sobota a ne­deľa boli pre poľnohospodárov opát pra­covné. Senickí 'si pripísali ďalšie tony zobratých plodov jesene, ďalšie zasiate hektáre ôzimnej pšenice a raže. F. TISOVIű

Next