Hlas Oslobodených, september 1947 (III/38-39)

1947-09-19 / No. 38

í HÍLA3 OSLOBODENÝCH Očistu a] v hospodárstve inšpektora V. V. Iiišťitórisa v pravom svetle Pri odhalenf nedávneho sprisahania proti Re­publike sa spýtal istý občan, že odkiaľ brali siMiaakantí fiaaAčaé prostriedky. Dosialo sa mu jednodaeheý, ale pravdivej odpovede: od svo.pclt stúpencov, ktoii eáte dnes sú finančne a hospo. dárshy siliii. Dostávali peniaze od bývalých ari. zátorov, viastniaeick stálo avizované podniky. Dostávidt peniaze od ostatných faálstov, sedla, eich dnes na miestach, ktoré Im nmožAujú ziskaf si značné finančné príjmy. Ano, od týchto Fudi dostávaB peniaze. Títo ľudia stoja v pozadi ce. lébo sprisahania. Je predsa jasné, že bez peňazí nie je modné v politike podnikaľ nijaké závaž­nejšie kroky a uskutočňovať nijaké dôležitejšie úlohy. Sprlsalianci museli mať svojich ľudí, ktorí dali ich podujatiu potrebnú finančnú základňu. A to boli tf, ktorí napriek volaniu všetkých po. krokové smýšľajúcich ľudí neboli hospodársky zoslabení a ktorí neboli odstránení od možnosti disponovať väčšími finančnými prostriedkami. Po tieto dni môžeme ziizuamenať s radosťou prvé výsledky oiďstnej komisie, ktorú zriadili na podnet odbojových složiek. Očistná komisia pra. čuje zatiaľ k spokojnosti Všetíiých. Je pravda, dnes už viac ako zjavné, že práca tejto komisie sa nesmie skončiť iba očistením verejných a štátnych úradov od fašistického živlu, ale že sa musí rozhodne prikročiť aj k očiste v menách a malých úradoclu Očista sa musí uskutočniť nielen na centrálnych úradoch v Bratislave, ale aj na ostatných úradoch na vidieku. Osobitná pozornosť sa musí venovať skutočností, že v na. šom hospodárskom živote je veľmi nehezpečne zahniezdený fašistický živel, čo sa ukázalo už pri viacerých príležitostiach. Jednou z nich je práve v týchto dňoch protištátne sprisahanie. Vieme veľmi dobre z minulostí, že nášmu ile. liálnemu hnutiu bol vítaný a cenným pomocní­­kom každý jednotlivec na verejnom alebo hos. podárskom mieste, naklonený našej veci. Vieme sa dobre rozpamätať, ako a aké platné služby nám preukázali tí, čo sa zavčasu postarali o oddisponovnie potrevín a iných zásob na miesta plánovanébo odboja. Hospodársky ^Iní jednotlivci nám však pomohli v tom čase citeľne aj iným spôsobom. Svojim vplyvom a stykmi s ďalšími význačnými osobnosťami vedeli sa postarať • vhodné umiestenie našich ľudí, vedeli presadiť aj to, že niektoré úrady boU protifašistami doslovne preplnené. Svojim postavením dokázali vyslobo. díť našich zamestnancov, mohli im obstarať a zmlátiť advokátov, svojich peňazí mobil použiť na poi^Iácanfe v prospech odboja a pôd: Ntö, ak si toto.všetko uvedomujeme, musi n^ byť teda jasné, že tie isté možnosti majú aj terajší naši odporcovia, ak im ponechmne aj naďalej v ich rukách hospodárslm pozície. To isté, čo robili naši ľudia, môžu a aj robia teraz oni. Preto Je na mieste volanie účastníkov odboja a ostatných Republike oddaných občanov, aby sa vzala fa­šistom a ich pomáhačom z rúk všetka a aká­­koľvek hospodárska moc. Iba tak si môženae zabezpečiť, že v našom hospodárskom a aj ve­rejnom živote nebude škodlivých zásahov fašls. tického živlu. Iba tak vieme zabrániť, aby ne. noohli nskntočAovať svoje čierne plány rozvratu a sabotáži. Nedávno odhalené protištátne sprisahanie Je pre nás ponaučením, ale súčasne aj poslednou výstrahou. S bezpečnosťou národa a štátu ne. slobodne viac hazardovať. Tam, kde ide o nás a našu budúcnosť, tam niet miesta pre shovie­­vavosť a odkladanie uskutočnenia rázneho zákro­ku. Ešte je stále čas očistiť náš hospodársky život od prvkov, ktoré do neho zanášajú iba neistotu a chaos a ktoré sú podkladom pre rad ďalších krokov a podujatí smerujúcich proti bez. pečnosti štátu. Ako sa čini v biatíslavskej Roľnipko] komisii p. inšpektor v. v. Inštitoris, ukazujú nižšie uve­dené dva príklady, ako aám ich oznámUi našej redakcii: Prvým prípadom je FrantiS^ E b i n g e r, záhradník nemeckej národností z BiatisfaMey, Zá. hradnicka 36. Na tejto záhrade vo výmere 1.20 ha je cd­­kove 5 spolumajiteľov Nemcov. Majetcdt vlastni Anna Ebingerová, rod. Puppenhergerová. Z deti František Ebinger má za manželku Katarínu, ktorá je rodená Slovenka Dňa 26. augusta 1946 konfiškačná komisia pri MNV celý majetok skonfiškovala a Slovenke Kataríne Ebingerovej po manželovi Fr. Ebingerovi vypustila 1/10 časť uvedeného majetku z pod konfiškátu. Zásluhou p. InStitorísa bola na majetok dňa 18. dec. 1945 uvalená dočasná správa a za dočasného nár. ■ správcu týchto nehnuteľnosti bola vymenovaná manželka Katarína Ebingerová (ktorá tam po­nechala všetkých Nemcov). Začiatkom marca 1947 RK všetky dočasné fprávy tohto druhu ako protiprávne zrušila a tento majetok mala pre­vziať do správy Správa majetkov a Povereniotvo pre pôdohospodárstvo a pozemkovú reformu v Bratislave. Aby majetok Nemcov bol ďalej nechaný, predseda RK pri MNV sa postaral i>o zanišenl dočasných správ koncom apríla 1947 tým spô­sobom, že v komisii nechal označiť za kandidáta do vlastníctva spomenutú K. Ebingerovú, V dô­sledku nepozornosti ostatných členov komisie sa mu to podarilo. Obchôdzkou RK a Správy ma. jetku pre pozemkovú reformu na tvári miesta bolo zistené, že uvedené nehnuteľnosti spoločne užívajú všetci Nemci a manželka K. Ebingerová Ich kryje. Nemci vôbec slovensky nevedia a bý­vajú na Záhradníckej 36. Celá záležitosť bola RK dňa 2. D£. 1947.2B1o. vu predložená z dôvodov hore uvedených. Po prejednaní okrem p. InStitorísa sa RK jedno­hlasne usniešla, že dočasný prídel K. BJblngero­­vej zrušuje s okamžitou "platnosťou a nariadila 9/10 tohto skonfiškovaného majetku odovzdať Správe majetkov. Referent RK pri MNV meno­vanú nehnuteľnosť odovzdal Správe majetkov dňa 3. rx. t r. Pri úradnom výkone RK tohto dňa manžel K. Ebingerovej podobne ako aj manželka s dcérou nasledujúcimi výrazmi častovali členov komisie; „Vy české a slovenské k...., necháme to tu všetko porúbať, aj Krista“ a podľa zistenia 2 členov komisie išiel do šopy pre sekeru. Ženy ho v tom zdržlavaly, vytrhol sa 4m,-z izby priniesol kríž (božlá múka) a nä tívOr^'hÔ jpbšekal;^ tomu, že taJcťb komisiu častoval, úradný výkon bol prevedený, pri odchoďé komisíé'vyhrážal sa p. Bbinger, že do rána záhradu poorie a štát nech sl vezme zem. K rýchlemu úradnému zákroku prišlo preto, lebo K. EJblngerová bola v priamom osobnom styku s Inštitorisom a z moci úradnej bola oba­va, že p Btitoris prezradí rozhodnutie komisie než sa prevedie úradný výkon. V záhrade je asi 100.000 Kčs čistý zisk, od roku 1945 za čas 3 rokov je to asi 300.000 Kčs, vzdor tak veľkému prijmú nebolo zaplatené štátu ani haliera ani dane, preto bola plným právom obava, že po prevedenom úradnom výkone záhrada bude sku­točne zkľudená a štát nedostane nič. Komisia na 9/10 majetku uviedla do držby Správu ma­jetkov a K. Ebingerovej bolo zdôraznené, že z konfiškátu nesmie odniesť ani 1 papriku. Po Od­chode komisie dcéra Ebingerovej Išla ihneď na poradu p. Inštitorisovi. Nasledujúci deň prišiel p, Inštitoris čo predseda RK do úradu, vyžiadal si hneď spis a tvrdil, že odovzdeinie tohto majet. ku Správe majetkov bolo podľa neho protipráv­ne, nakoľko zrušujúci výmer stránke nebol do­ručený, Komisia dňa 3. K. prečítala výmer na tvári miesta, výmer bol podpísaný p. predsedom Inštitorisom a stránkami to bolo vzaté na vedo­mie. P. predseda InStiltoris zakročil v prospech týchto Nemcov čo predseda tým spôsobom, že až do ďalšieho opatrenia RK nesmie sa vo veci vôbec hýbať. Týmto zrejme napomáhal Nemcom sobrať úrodu úradným preťahovaním a takto štát poškodil o 100.000 Kčs, Na Nemcov prísluš­ný referent podal trestné oznámenie z moci úradnej. Druhý prípad: Gustáv W é 1 z e r (Nemec) má na Kolibe zá­hradu vo výmere 1.5 ha, ktorá zásluhou pána InStitorísa bola pridelená obuvníkovi Jánovi. Karbanovi, ktorý je Maďar a slovensky vôbec nevie, a to pod titulom, že je záhradník a po­chádza z uvedomelej slovenskej rodiny. J. Kar­ban nemá žiadnu zásluhu na odboji. Hoci je záhrade 300 stromov, bola mu pridelená pod ti­v tulom roľa. Karban predložil nesprávne vysved­čenie spoľahlivosti, na ktorom nesúhlasily dáta narodenia. Na túto záhradu bolo podaných 9 žia. dosti účastníkov odboja ktorí majú prednostné právo podľa § 255 z r, 1946, dvaja sú invalidi. Sú to; 1. npor, Pefer Poprec, invalida bez nohy, 2. npor. Ján Druska, 3.. Ján Tomaštík, 4. Martin TomaStlk. všetci členovia Sväzu slov. partizánov. 5. Ján Priekop, 6. Ing. Ján Bílek, Ing. Vysočan­­ský, 8. Amoôt DrostlS. títo zase sú členovia SPROV-u. 9. uvedieme dodatočne. RK proti vôli InStitorísa pridelila túto zá. hradu týmto 9. členom odboja a záhradu rozde­lila každému po 9; čiastke. S týmto ale nesú­hlasil p. Karban, súkromne sa poradil s p In. štltorisom a nechal všetkých týchto odbojníkov na polícii zavrieť, pod titulom, že sa vlámali do jeho záhrady a že kradli. Boli zavretí popoludní a prepustení až o 11. hod v noci na zákrok úrad. nika RK, ktorý ich uvádzal na záhradu roz­hodnutím RK do držby. To bolo v júni minulého j\>ku. Asi v októbri 1946 zariadil Inštitoris vec na­sledovne; Nechal znovu túto záhradu RK pre­­jednať, 1/2 nechal prideliť Karbanovi (Maďa. rovi) znovu a 1/2 zlslužnlkom. Keďže odbojníol v tejto veci sa nedali, znovu sa vec prejednávala v RK, ktorá sa veľmi čudovala ako sa to mohlo stať a pridelili celú záhradu proti vôli Inštlto­­risa len týmto 9. členom. V záhrade je domček, z ktorého ná radu In. štitorisa sa Karban nevysťahoval a v dôsledku pričinenia p. InStitorísa si oberá, resp. kradne ovocie Karban, ktorý je tam vo dne i v noci. Ako vidno ide o tak jasné prípady, že nepo­trebujú nijakého komentáru. Kole JÍ poštoví zamestnanci - exponentmi reaktíe (Dokončenie s I. strany.) ma negfatfvne stanovisko proti ľudovej demo­kracii. 15. Ondrej H r i c k o, pôšt. kontrolór^ správca závodnej kuchyne riad. pôšt v Košiciach. — Býv. okresný veHteľ HG v Gelnici, vyno«novaný v novembri 1943 tiež ea kultúrneho referenta IIG a organizátor POHG. 16. Gejza Kollár, hl. poSt. tajomník pôšt. úradn v Košiciach 1, — Tajne preverený komi. slon Dr. Párkäcn na „B“. — Exponovaný činiteľ HG, konal kuriérne služby pre Kubáin cez Ma­ďarsko a Poľsko za povstania. — Pôvodom Ma. ďar, o čom je dokumentárny záznam v maďar. skej publikácii ,,Ahanjtoma vámaegye“. Vedúci funkcionár reakčného spolku „SK poštári Ko­šice“. ktoi^^ boi postavený ako protiváha ROH Dr. Pavlom Molnárom a Igpiácom Najdekom. — Kollár sa pred pomaďarčením menoval Kopčo, je exponentom reakcie a prenasleduje pokroko. vých zamestnancov. 17. Jozef Mudročifc, hl. pôšt. tajomník pôšt. úradu Košice 1., býv. exponovaný činiteľ HG a HSBS, teraz námestok prednostu najväč­šieho pôšt. úradu na vých. Slovensku. 18. František P o 1 n i š, pôšt. revident pôšt. úradn Košice 1., býv. exponovaný činiteľ ma­ďarského fašizmu. 19. Ľudovít Rafael is, M. pôšt. tajomník, prednosta pôšt, úradu Košice 1. Exponovaný či. niteľ HSES a HG, prenasledoval podriadených mu zamestnancov na pôšt. úrade v Lipt, Sv. Mi­­knlášl, kde bol za slov. štátu prednostom, —­­Neuznáva rudovodemokratické orgány moci — závodný výbor a ROH a jeho postoj k ľndovej demokracii je záporný, no napriek tomu je pred. nostom najkrajšieho úradn na Slovensko. 20. Ján Snkovský, hl. techn. komisár, prednosta Telegr. stavebného úradn — Košice. Po oslobodení bol zaistený NB ako kolaborant, avšak na tlak reakčných živlov prepustený na slobodu. — Neuznáva podnikový výbor nstano­­vený pa základe zák. č. 104/1940. Xv. 19, septembra 1947. Sóznám ďalších kolaborantov a zradcov, ktorých treba odstrániť! Očistnej komisii v Bratislave dávame do po. zomostl nasledovných; 1. Ladislav H u d á k. gt. zástupca, menovaný za tzv. slov štátu. — Dôvemik býv. ministra Dr. . Fritza (minister spravodlivosti slov štátu). — Predseda Slovensko.nemeckej spoločnosti v Le­­voči, právny referent HG. — Prednášal na po. lltických školách HSLS. Evakuoval pred CA do Lipt. Sv. Mikuláša a ukrýval sa vyše roka v nemocnici v Spišskej Sobote z obavy pred ľu. dovým súdom. 2. Metod ríedbál, strážm. NB, t. č. vo Veľkých Kapušanoch. — Horlivý gardista, man­želka Nemka. — Za svoje výčiny bolo na neho zavedené trestné pokračovanie a mal byť po­stavený pred ľud. súd. — Prípad bol svojho ča­su hlásený Povereníctvu vnútra s predložením materiálu. 3 Dr. Hendel, lekár ČSp. — Za maďarskej okupácie tak on ako aj otec Ing. Hendel (vrch. ný radca CSD), exponovaní Maďari, resp. Nem. ci údajne boli členovia v DP. . 4. Žigmund Zelinka, riaditeľ dôch.-kontr. úiradu v Košiciach. — Býv. dôstojník HG. 5. Dr. Ladislav Nezbeda, daň. ritiditer v Košiciach. Za slov. štátu zúrivý člen HSDS, prenasledoval demokraticky a protifaš. smýšľaj júcich občanov Trestné pokračovanie bolo za. vedené, spisy sú na ODS v Košiciach. 6. Ondrej Breza, úradník JOíV v Košiciach, Býv. funkcionár HG v Prešove. 7. Dr. Plchonský, advokát v KoSiclaefc»— Býv veliteľ HG v Michalovciach. 8. Dr. Horský, advokát, t. č. v Košiciach. Býv. funkcionár HG a HSDS v Michalovciach. 9. Ing S o 1 č á n y 1, nár. správca pivovaru Bauemebl v Košiciach a komisár Obeh. a priem, komory v Košiciach. — Trestné oznámenie na Pov. vnútra VII. odbor, Pov. pre výživu a zás., Pov pre priemysel, a obeh. a St. zastupiteľstvo v Košiciach. 10. Ján Kapurik, zriad. na pôšt. úrade v Košic'adh. — Za okupácie horlivý Maďar, vy. chváľoval Nemcov a Maďarov (synovia: Levem­­te.oktató), údajne v Nyilaäskej strane a teraz je tiež reakcionárom. ZpiatoMtke ž vIít napatria ani do opozície 1 .'"í-ííňrrb ■" Í10 ..ísí,v . ■,/í 'Kto SÚ tí 8väti,-'!CQ,’«w...miisia dobre“ vhíjí; r Tsrs:,/"' íjíôí’S'sjrei ..oj'ia.íÄ'SCE Keď skončila vojna, zdalo sa tak samozrej­mým, že kto oral a siaf, bude aj žať, že mnohí z nás zabudli o tôni uvsižovať. Ojedinelé hlasy ozvavSie sa už pred rokom, zdaly sa neuveriteľ. nými; a hľadajúcim nezostalo iné ako čakať. Prekvapení odmietnutí sa hanbili o, svojom od­mietnutí hovoriť; veď zostali živí hoci len zá. zrakom — no predsa len živí — či nieto dosť už na tom, čo tedy ešte chcieť? Naraz však vy. svitlo, že tu nešlo o náhodiiý ojedinelý prípad, že sa tak robi kde to je len možné úmyselne, systematicky a do takej miery, že to hraničí až s nebezpečim pre štát. 90% účastníkov odboja je bez riadneho za­mestnania alebo strechy nad hlavou, zatiaľ Čo Hitlerových prisluhovačov odprosujeme za to, že strávili dva roky za hranicami nechtiac sa doma stretnúť s krásnoarmejcaml. Fašisti sa vracajú a vyhadzujú,jičastníkov odboja na ulicu. A my máme mlčať? A tak národné správy dostávajú ľudia, ktorí sú proti znárodneniu. Vo verejnej správe I na najvyšších miestach i v zákonodar­nom Shore je mnoho nielen tajných, ale i zjav­ných völkisch monopolistických elementov, kto. ré sú hotové pri prvej príležitosti zapredať: veď ktože sa to zastával benderovcov, a pôd akým titulom? Ako to, že tento element je u nás tak pevný? Kde je chyba? Na jar 1946 ktoM stál pod čerešňou a zdalo sa mu, že je príliš vysoká. Veď sme Slováci, ozvalo sa: či by to bolo ľudské, keby sme pre­kážali ľuďom Slovákom? Či nemáme ľudovú de. mokraciu? A chytráci ho podsadili a do nasta. venej dlane dostali vplyv na ľudovú demokraciu, lepšie povedané, na tiež ľudových demokratov. Je len samozrejmé, že sa takýto vplyv musi s'o dňa na deň utužovať a že je existenčnou otázkou obsadiť kdeaké miesto spoľahlivými. Veď majú prax, akú odbojári nemajú; tých by bolo treba ešte len školiť. Potom sa divíte, že páni z po. vereníctva majú radšej desať gardistov, ako jed­ného z nás. S kým sa to tu u nás kolaboruje? Kto robi ostudu národu tým. že posiela komusi pozdravy po benderovcoch ? Kto sú ti sväti, čo to musia mať aj v pekle dobré? Pseudopokroková skupina zväčšená o 7Ô— 80% čisté reakčným živlom a mazanými fašis­tami, ktorí sa proste vezú na svätej káre k M. šej moci a sláve, môže byť privedená na pravú mieru radikálnym i keď administratívnym zá. krokom pokrokových odbojových složiek. Tento zákrok musí záležať v obsadení všetkých vý. Miamných miest ako v zákonodarných tak správ. nych sboroch. Ľudf ha to máme dosť! Nikto ■ • z nás nešiel do odboja z vypočítavosti, že mu za to bude umožnená skvelá kariéra. Chodili sme roky so slučkami na krku a jedinou nádejou bolo, že jedného dňa bude slučka stiahnutá, že prestaneme dýchať. Bolo by hanbou pre nás, dívať sa so založenými rultaml, ako naši pra­­covníci-bojovníci sprovisti, partizáni, vojaci, žobrú o kúsok chleba a strechu nad hlavoú pred dverami tých. proti ktorým bojovali. Čo môžme Od nich čakať? Veď sme proti ním bojovali?! Zdá sa, akoby mali lepšiu pamäť ako my Nebolí trochu ten cynizmus: — ,,No, tak vidíš čo z toho máš, ja som si to zariadil vtedy, a dnes to mám ’ ešte lepšie; človek musí byť realistom“! Nuž je na nás, aby sme dokázali že sme nerojčili, že sme najserióznejšími realistami. Buďme už raz opravdu svoji a preto berme vládu veci našich do našich rúk! I keď to bude trochu tvrdšie, ne. musí to byť KRAJNE TVRDÉ! Aj za nami nie. kto stoji. O tom predsa nikto z nás nepochybuje. A konečne je tu ešte jedno riešenie; rozbitie neprajného číselného pomeru — podľa zásady; ■ kto ide proti nám, neide s nami, kto je proti našim výdobytkom, proti' našej vláde, teen nie Je s nami a — nemá čo robiť ani v našej vláde, čoby bol aký múdry. Elementy pasívne majú miesto v opozicli, ale elementy protištátne re. akčné, elementy pracujúce otvorene proti tomu„ čo je nám najdrahšie, nepatria ani do opozicieii ale majú byť zbavené volebného práva. Dnes vi. dime' najlepšie, čo je to „demokracia za každú cenu“. Dať lístky do rúk fašistov, reakcionárov znarnená dať do ruky vraha dýku. Mazaný vrah vie, ako a koho zabiť a kto mu za to zplatl. ' Boli by sme sami proti sebe, keby sme ko­hokoľvek z týchto ľudí trpeli na zodpovedných míéstach. Ľahko by sme sa môhll dočkať, že nám tú zriadia Hitler-Goring Werke znova. Alebo si to zariadime sami, alebo nám to zariadia oni. A potom bude neskoro. Ďr. Martin Uber (Bratislava) ?OZÓP Sociálne slabí partizáni, SPROV isti, za­hraniční a lieg, bojovníci, tkorí by si chceli daf vymaľovať byl, natrieť dvere a okná! Obráťte sa prelo na firmu: Ľudovít Dinga, maliarstvo a natie­račstvo, Bratislava, Kozia 20/a, ktorá vám za mini­málnu cenu a na 4 až 8 mesačné splátky vyma- Tuje . váš byt k úplnej spokojnosti

Next