Hlas Oslobodených, november 1947 (III/46-49)

1947-11-07 / No. 46

Kočník Ili. časopis Sväzu protifašistických politických väzňov na Slovenska Brafislav?, 7. novembra 19^7 „Hlas oslobodených", týždenník Sväzu proti­fašistických politických väzňov na Slovensku. — Vychádza každý piatok. — Šéfredaktor Jozef Klein. — Zodpovedný zástupca časopisu pOislanec Vojtech Hruška. — Kedakcia a administrácia: Bratislava, Sedlárska ul č 7'1I, tel č 4256 a 6305 — Predpláca sa na rok Kčs 100 — jednotlivé čislo po Kčs 3 — Bčast na po­štovej novinovej službe povolená Povereníc­tvom pre pošty a telegrafy číslo 46 781-1 1945 dňa 5 septembra 1945 — Tlači „Pravda", gra­fické a vydavateľské podniky, Bratislava — Distribúciu prevádza firma „Journal“, Brati­slava. Pozdravujeme 30 rokov SSSR Číslo 46 Medzinárodný význam 7. novembra Októbrová revolúcia - brána k socializmu Socialistická revolúcia dala prvý úder svetovému imperializmu — Poučenie pre ostatné krajiny a národy Októbrová socialistická revolúcia bola počiatkom novej epochy v histórii ľud­stva. Znamenala základný prevrat nielen v osudoch pracujúcich Ruska, ale í celého sveta. Reťaz imperialistického frontu v prvej svetovej vojne bola roz­trhnutá v Rusku. Robotníci a sedliaci, vedení komunistickou stranou, svrhli v Rusku vládu kapitalistov a velkostatkárov a ustanovili svoju, revolučnú dikta­túru, vytvoriac Sovietsky socialistický štát. Všesvetovo-hístorické -dfazstvo októbrovej revolúcie bolo pripravené dlhým sebaobetavým bojom boľševickej strany za oslobodenie robotníckej triedy a pra­cujúceho sedliactva v Rusku. Lenin a Stalin utvorili boľševickú stranu a vy­zbrojili ju polirokovou vedeckou revolučnou teóriou. Utvorili stranu nového ty­pu T— stranu socialistickej revolúcie a diktatúry proletariátu, ktorá sjednotila robotnícku triedu p pracujúce masy k boju proti cárizmu a k svrhnutíu vlády kapitalizmu a veľkostatkárov. Po víťaznom skončení tohto boja započala stra­pa s výstavbou beztriednej socialistickej spoločností. Celá história komunistic­kej strany — to je smelé uskutočňovanie týchto mohutných úloh. Socialis'tioká revolúcia nMioboaiásobine Zväčšila mohutnosť sovietskeho národa. Súčasne naniesla i prvý úder svetovému imperializmu a silám medzinárodne.) reaik­*Pi-oíKiir1jMQ n ■trTr*7T7a,1 a Ir TÍ.VOľfil ľAVryllIiP.“ ... * 44, • / — • —— — ------------------------------------- -né sily kapitalizmom utlačovaných náro­dov. Októbrová revolúcia rozdelila celý svet na dve skupiny — na systém kapita­lizmu a systém socializmu. Zjavil sa ,,täký ohromný faktor, ako je Sovietská krajina, ležiaca medzí Západom a Východom, me­dzi centrom finainčnej exploatácie sveta a arénou koloniálneho útlaku, ktorá už svo­jou existenciou revolucionizuje celý svet“ — písal Stalin. Nová epocha ruských dejín V Rusku sa zmocnila vlády najpokroko­vejšia trieda súčasnej spoločnosti, tvorca materiálneho blahobytu na zemi — robot­nícka trieda. Po prvý raz v histórii ľudstva Sa pracujúci stali vládnou triedou a vysta­vali si novú, so'cia'listickú spoločnosť, oslo­bodenú od kapitalistického otroctva a zba­vení exploatácie človeka človekom. Na rozdiel od buržoáznej demckrácie, zvíťazila v Rusku sovietska socialistická, skutočne ľudová demokracia. Ani v najde­­mokratickejšej a najslobodnejšej buržoáz­nej republike, dokiaľ v nej vládne kapitál a dokiaľ ostáva pôda v súkromnom vlast­níctve, nemôže existovať skutočná vláda ľudu, vždy je štát riadený malou skupinou, utvorenou na 90% z kapitalistov. V Rusku po prvý raz v dejinách ľudistva je vláda vyhudovaná tak, že len robotníci, sedliaci a inteligencia tvoria masové orga­nizácie — Soviety, kto:rým ’■•'otka moc v štáte. Cesfa k socializmu Sovietska vláda, — písal ' -' rn — je cesta k socializmu, nájdená pracujúcimi masami a preto — správna a preto — ne­­poraziiterná, V kapitaliistických krajíinách pracujúci nemajú volyv na rozhodovanie o štátnych veciach. Štát je ovládaný kapi­talistickou triedou. Základom iej politické­ho nánstva a ekonomickým základom celé­ho kaoitalistického zriadenia je súkromné vlastníctvo p.rostriedkov výreby. Ale práve súkromné vlastníctvo vytvára n-esmieriteT- né protikladv, ničiace kapitaliriickú spo­ločnosť, Mnchomiliónové armády robotní­kov vytvárajú materiálny blahrbvt, ktoirý je rn'i'etkom malej skupiny majiteľov prn­­striedkov vvrobv. Čim viac tovaru vyrobia robotn’ci, tvm bcb'itší sú k.a.oitaVsti. tým ne-iasvÍTU’i'iz sú ich snahy no dosiah’’utí e.šte väčších ziskov. +’'m silnejšia je exploa­tácia robotníkov. Kapitalisti rozvíjajú príe­­myssl vychádizajúci nie z potrieb národa, ale majú pred očami iba vysoký zisik- Kar pitalislické hoispodárstvo sa rozvíja na zá­klade konkurencie, boja o nové pramene su­rovín a trhy. Plánovanie národného hospodárstva nie je pri kapitalizme možné; v priemysle i v poľnohospodárstve periodicky sa opakujú krízy, ked ohromné masy tovaru nenachá­­dzajú odbytišfa a spaľujú sa, a;lebo vyha­dzujú do mora, ako to bolo v USA v čase ekonomickej krízy v rokoch 1929 až 1933. V tom istom čase milióny nezameistnaných nemalo ani odevu, ani strechy nad hlavou a boly odsúdené k hladovaniu. Pri kapitalizme je rozvoj spoločnoisti sprevádzaný ťažkými otrasmi — krízami, vojnami atd. nesúcimi so sebou neslýchané utrpenia pre pracujúce masy. Koniec vykorisťovania robotníka O'któbrová socialistická revolúcia zo­brala prostriedky výroby verkostatkárom a kapitalistom a zmenila ich na m.ajetok celého národa, zničiac tým navždy kapita­listické otroctvo v Rusku. Októbrová re­volúcia sa od základu líši od všetkých mi­nulých revolúcii, ktoré odstraňovaly jednu formu exploatácie a nahradzovaly ju dru­hou. Spoločné vlastníctvo stalo sá ekonomic­kým základom sovietskeho spoločenského zr'adenia. V podm’enkách soc'al'stického systému hospodárstva, prostriedky výroby nie sú a nemôžu byť nástrojom exploatácie ľudí. Všetko, čo vytvára národ svojou prá­cou, patrí iba jemu. Socialistické hospodár­stvo nepozná kríz a nezamestnanoisti, na­koľko sa rozvíja podľa jediného hospodár­­skeho plánu, úlohou ktorého je zabezpečiť v čo najväčšej miere uspokojenie potrieb všetkých pracujúcich v Sovietskej krajine. Každý sovietsky človek sa na vlastnej skú­senosti presvedčil, že jeho osobný blahobyt je závislý na pevnosti spoločného vlastníc­tva, na zväčšení národného a štátneho bo­hatstva. Sociálne vymoženosti V Sovietskej krajine sa starosť o upev­nenie a ochranu spoločného majetku stala povinnosťou sovietskych ľudí. Ekonomický základ socializmu zabezpečil v Sovietskom štáte každému občanovi, každému pracu­júcemu skutočné, zákonom zaručené prá­vo na prácu, na odpočinok, na vzdelávanie, na materiálne zabezpečenŕe v starobe a v prípade práceneschopnosti. Veľké výdo­bytky Sovietskeho národa, dosiabnuté v boji za vytvorenie v SSSR socialistického zriadenia, sú záko'nne utvrdené v Stalki­­skej Konštitúcii. Tento historický doku­ment vraví o tom, že v Sovietskom sväze v dôsledku Októbrovej revolúcie zvíťazil socializmus — skutočne demekratické spo­ločenské zriadenie, že v SSSR sa uskutoč­ňuje to, o čom snívaU a snívajú i dnes mi­­liónv nra-nni-ich v kanVallstickvrh kraji­nách, SSSR dokazuje celému svetu, že tie-to výdobytky môžu byt uskutočnené i pra­cujúcimi iných krajín. Ked pre národy SSSR Stalinská Konštitúcia je dôsledkom ich víťazstva v boji za oslobodenie zpod Jlt'lsilctl Si gvp.|.Q Q t Q ní o Irartíifal tických krajín je táto programom ich bu­dúcej činnosti, je obžalobou proti fašizmu a reakcii, vraviacej o tom, že socializmus a demokracia sú neporaziteľné. Ruskou — kolóniou Prednoisti sovietskeho zriadenia pred zriadením kapitalistickým sa jasne prejavi­­ly ešte pred Veľkou vlasteneckou vojnou. Rusko v čase cárizmu, bolo zaostalou kra­jinou, Podľa objemu priemyselnej produk­cie a podľa svojej technicko-ekonomicke| úrovne bolo na piatom mieste vo svete a jeho priemyselná produkcia bola 6 ráz menšia než v Nemecku a takmer päť ráz menšia, než produkcia Veľkej Británie. Za­hraničným kapitalistom patrily ®/4 vkladov vo veľkých ruských bankách. Týmto patril takmer výhradne i ruský banícky, naftový a iný priemysel. Imperialisti Európy a Ame­riky postupne menili Rusko na svoju ko­lóniu. Zaostalé bolo i poľnohospodárstvo. Prvá svetová vojna priviedla národné hos­podárstvo do ešte ťažšieho stavu. Októbro­vá revolúcia zachránila krajinu od úplné­ho zotročenia zahraničnými imperialistám!­­V štvorročnej občianskej vojne robotníci a sedliaci heroicky si vybojovali mladú So­vietsku republiku a porazili pluky zahra­ničných interventov a vnútornej kontrare­volúcie. Avšak títo zosilnili úoadok národ­ného hoispodárstva. V r. 1920 prodnkda priemyslu bola 7 ráz menšia než pred voj­nou. Likvidácía stáročnej zaostalosti Stáročnú zaostalosť Ruska bolo treba likvidovať v čo najkratšom čase. A táto úloha bola splnená. Ak feudálny svstém potreboval asi 200 rokov, aby dokázal svo­ju prevahu nad systémom otrokárskym; ak buržoázny systém hospodárstva potreboval asi 100 rokov, aby dokázal svoju prevahu nad feudalizmom — sovietsky socialistický systém, vytvorený v ekonomicky zaostalej krajine, potreboval na to, aby dokázal svoju prevahu nad buržoáznym zriadením, iba 13 rokov!!. Vedený veľkým Stalinom, Sovietsky národ v nevídane krá' kom bísto­­rickom časovom rozpätí zmenil Sovietsky sväz na pokrokovú a nriemvseine mohutnú socialistickú veľmoc. Obzvlášť ía<ine s.a pre­javila sda a p’^evaha socialisti-í^ého systé­mu v rokoch Veľkej vlasteneckej vojny. So- Poki-Tíovar»'. na 2. s'.í'arrfí. V. l. Lenin reční červenoarmejcom, odchádzajúcim na poľský front. 1

Next