Hlas Oslobodených, november 1947 (III/46-49)
1947-11-07 / No. 46
Kočník Ili. časopis Sväzu protifašistických politických väzňov na Slovenska Brafislav?, 7. novembra 19^7 „Hlas oslobodených", týždenník Sväzu protifašistických politických väzňov na Slovensku. — Vychádza každý piatok. — Šéfredaktor Jozef Klein. — Zodpovedný zástupca časopisu pOislanec Vojtech Hruška. — Kedakcia a administrácia: Bratislava, Sedlárska ul č 7'1I, tel č 4256 a 6305 — Predpláca sa na rok Kčs 100 — jednotlivé čislo po Kčs 3 — Bčast na poštovej novinovej službe povolená Povereníctvom pre pošty a telegrafy číslo 46 781-1 1945 dňa 5 septembra 1945 — Tlači „Pravda", grafické a vydavateľské podniky, Bratislava — Distribúciu prevádza firma „Journal“, Bratislava. Pozdravujeme 30 rokov SSSR Číslo 46 Medzinárodný význam 7. novembra Októbrová revolúcia - brána k socializmu Socialistická revolúcia dala prvý úder svetovému imperializmu — Poučenie pre ostatné krajiny a národy Októbrová socialistická revolúcia bola počiatkom novej epochy v histórii ľudstva. Znamenala základný prevrat nielen v osudoch pracujúcich Ruska, ale í celého sveta. Reťaz imperialistického frontu v prvej svetovej vojne bola roztrhnutá v Rusku. Robotníci a sedliaci, vedení komunistickou stranou, svrhli v Rusku vládu kapitalistov a velkostatkárov a ustanovili svoju, revolučnú diktatúru, vytvoriac Sovietsky socialistický štát. Všesvetovo-hístorické -dfazstvo októbrovej revolúcie bolo pripravené dlhým sebaobetavým bojom boľševickej strany za oslobodenie robotníckej triedy a pracujúceho sedliactva v Rusku. Lenin a Stalin utvorili boľševickú stranu a vyzbrojili ju polirokovou vedeckou revolučnou teóriou. Utvorili stranu nového typu T— stranu socialistickej revolúcie a diktatúry proletariátu, ktorá sjednotila robotnícku triedu p pracujúce masy k boju proti cárizmu a k svrhnutíu vlády kapitalizmu a veľkostatkárov. Po víťaznom skončení tohto boja započala strapa s výstavbou beztriednej socialistickej spoločností. Celá história komunistickej strany — to je smelé uskutočňovanie týchto mohutných úloh. Socialis'tioká revolúcia nMioboaiásobine Zväčšila mohutnosť sovietskeho národa. Súčasne naniesla i prvý úder svetovému imperializmu a silám medzinárodne.) reaik*Pi-oíKiir1jMQ n ■trTr*7T7a,1 a Ir TÍ.VOľfil ľAVryllIiP.“ ... * 44, • / — • —— — ------------------------------------- -né sily kapitalizmom utlačovaných národov. Októbrová revolúcia rozdelila celý svet na dve skupiny — na systém kapitalizmu a systém socializmu. Zjavil sa ,,täký ohromný faktor, ako je Sovietská krajina, ležiaca medzí Západom a Východom, medzi centrom finainčnej exploatácie sveta a arénou koloniálneho útlaku, ktorá už svojou existenciou revolucionizuje celý svet“ — písal Stalin. Nová epocha ruských dejín V Rusku sa zmocnila vlády najpokrokovejšia trieda súčasnej spoločnosti, tvorca materiálneho blahobytu na zemi — robotnícka trieda. Po prvý raz v histórii ľudstva Sa pracujúci stali vládnou triedou a vystavali si novú, so'cia'listickú spoločnosť, oslobodenú od kapitalistického otroctva a zbavení exploatácie človeka človekom. Na rozdiel od buržoáznej demckrácie, zvíťazila v Rusku sovietska socialistická, skutočne ľudová demokracia. Ani v najdemokratickejšej a najslobodnejšej buržoáznej republike, dokiaľ v nej vládne kapitál a dokiaľ ostáva pôda v súkromnom vlastníctve, nemôže existovať skutočná vláda ľudu, vždy je štát riadený malou skupinou, utvorenou na 90% z kapitalistov. V Rusku po prvý raz v dejinách ľudistva je vláda vyhudovaná tak, že len robotníci, sedliaci a inteligencia tvoria masové organizácie — Soviety, kto:rým ’■•'otka moc v štáte. Cesfa k socializmu Sovietska vláda, — písal ' -' rn — je cesta k socializmu, nájdená pracujúcimi masami a preto — správna a preto — neporaziiterná, V kapitaliistických krajíinách pracujúci nemajú volyv na rozhodovanie o štátnych veciach. Štát je ovládaný kapitalistickou triedou. Základom iej politického nánstva a ekonomickým základom celého kaoitalistického zriadenia je súkromné vlastníctvo p.rostriedkov výreby. Ale práve súkromné vlastníctvo vytvára n-esmieriteT- né protikladv, ničiace kapitaliriickú spoločnosť, Mnchomiliónové armády robotníkov vytvárajú materiálny blahrbvt, ktoirý je rn'i'etkom malej skupiny majiteľov prnstriedkov vvrobv. Čim viac tovaru vyrobia robotn’ci, tvm bcb'itší sú k.a.oitaVsti. tým ne-iasvÍTU’i'iz sú ich snahy no dosiah’’utí e.šte väčších ziskov. +’'m silnejšia je exploatácia robotníkov. Kapitalisti rozvíjajú príemyssl vychádizajúci nie z potrieb národa, ale majú pred očami iba vysoký zisik- Kar pitalislické hoispodárstvo sa rozvíja na základe konkurencie, boja o nové pramene surovín a trhy. Plánovanie národného hospodárstva nie je pri kapitalizme možné; v priemysle i v poľnohospodárstve periodicky sa opakujú krízy, ked ohromné masy tovaru nenachádzajú odbytišfa a spaľujú sa, a;lebo vyhadzujú do mora, ako to bolo v USA v čase ekonomickej krízy v rokoch 1929 až 1933. V tom istom čase milióny nezameistnaných nemalo ani odevu, ani strechy nad hlavou a boly odsúdené k hladovaniu. Pri kapitalizme je rozvoj spoločnoisti sprevádzaný ťažkými otrasmi — krízami, vojnami atd. nesúcimi so sebou neslýchané utrpenia pre pracujúce masy. Koniec vykorisťovania robotníka O'któbrová socialistická revolúcia zobrala prostriedky výroby verkostatkárom a kapitalistom a zmenila ich na m.ajetok celého národa, zničiac tým navždy kapitalistické otroctvo v Rusku. Októbrová revolúcia sa od základu líši od všetkých minulých revolúcii, ktoré odstraňovaly jednu formu exploatácie a nahradzovaly ju druhou. Spoločné vlastníctvo stalo sá ekonomickým základom sovietskeho spoločenského zr'adenia. V podm’enkách soc'al'stického systému hospodárstva, prostriedky výroby nie sú a nemôžu byť nástrojom exploatácie ľudí. Všetko, čo vytvára národ svojou prácou, patrí iba jemu. Socialistické hospodárstvo nepozná kríz a nezamestnanoisti, nakoľko sa rozvíja podľa jediného hospodárskeho plánu, úlohou ktorého je zabezpečiť v čo najväčšej miere uspokojenie potrieb všetkých pracujúcich v Sovietskej krajine. Každý sovietsky človek sa na vlastnej skúsenosti presvedčil, že jeho osobný blahobyt je závislý na pevnosti spoločného vlastníctva, na zväčšení národného a štátneho bohatstva. Sociálne vymoženosti V Sovietskej krajine sa starosť o upevnenie a ochranu spoločného majetku stala povinnosťou sovietskych ľudí. Ekonomický základ socializmu zabezpečil v Sovietskom štáte každému občanovi, každému pracujúcemu skutočné, zákonom zaručené právo na prácu, na odpočinok, na vzdelávanie, na materiálne zabezpečenŕe v starobe a v prípade práceneschopnosti. Veľké výdobytky Sovietskeho národa, dosiabnuté v boji za vytvorenie v SSSR socialistického zriadenia, sú záko'nne utvrdené v Stalkiskej Konštitúcii. Tento historický dokument vraví o tom, že v Sovietskom sväze v dôsledku Októbrovej revolúcie zvíťazil socializmus — skutočne demekratické spoločenské zriadenie, že v SSSR sa uskutočňuje to, o čom snívaU a snívajú i dnes miliónv nra-nni-ich v kanVallstickvrh krajinách, SSSR dokazuje celému svetu, že tie-to výdobytky môžu byt uskutočnené i pracujúcimi iných krajín. Ked pre národy SSSR Stalinská Konštitúcia je dôsledkom ich víťazstva v boji za oslobodenie zpod Jlt'lsilctl Si gvp.|.Q Q t Q ní o Irartíifal tických krajín je táto programom ich budúcej činnosti, je obžalobou proti fašizmu a reakcii, vraviacej o tom, že socializmus a demokracia sú neporaziteľné. Ruskou — kolóniou Prednoisti sovietskeho zriadenia pred zriadením kapitalistickým sa jasne prejavily ešte pred Veľkou vlasteneckou vojnou. Rusko v čase cárizmu, bolo zaostalou krajinou, Podľa objemu priemyselnej produkcie a podľa svojej technicko-ekonomicke| úrovne bolo na piatom mieste vo svete a jeho priemyselná produkcia bola 6 ráz menšia než v Nemecku a takmer päť ráz menšia, než produkcia Veľkej Británie. Zahraničným kapitalistom patrily ®/4 vkladov vo veľkých ruských bankách. Týmto patril takmer výhradne i ruský banícky, naftový a iný priemysel. Imperialisti Európy a Ameriky postupne menili Rusko na svoju kolóniu. Zaostalé bolo i poľnohospodárstvo. Prvá svetová vojna priviedla národné hospodárstvo do ešte ťažšieho stavu. Októbrová revolúcia zachránila krajinu od úplného zotročenia zahraničnými imperialistám!V štvorročnej občianskej vojne robotníci a sedliaci heroicky si vybojovali mladú Sovietsku republiku a porazili pluky zahraničných interventov a vnútornej kontrarevolúcie. Avšak títo zosilnili úoadok národného hoispodárstva. V r. 1920 prodnkda priemyslu bola 7 ráz menšia než pred vojnou. Likvidácía stáročnej zaostalosti Stáročnú zaostalosť Ruska bolo treba likvidovať v čo najkratšom čase. A táto úloha bola splnená. Ak feudálny svstém potreboval asi 200 rokov, aby dokázal svoju prevahu nad systémom otrokárskym; ak buržoázny systém hospodárstva potreboval asi 100 rokov, aby dokázal svoju prevahu nad feudalizmom — sovietsky socialistický systém, vytvorený v ekonomicky zaostalej krajine, potreboval na to, aby dokázal svoju prevahu nad buržoáznym zriadením, iba 13 rokov!!. Vedený veľkým Stalinom, Sovietsky národ v nevídane krá' kom bístorickom časovom rozpätí zmenil Sovietsky sväz na pokrokovú a nriemvseine mohutnú socialistickú veľmoc. Obzvlášť ía<ine s.a prejavila sda a p’^evaha socialisti-í^ého systému v rokoch Veľkej vlasteneckej vojny. So- Poki-Tíovar»'. na 2. s'.í'arrfí. V. l. Lenin reční červenoarmejcom, odchádzajúcim na poľský front. 1