Hlas Oslobodených, december 1947 (III/50-52)

1947-12-05 / No. 50

HLAS OSLOBODENfCH Slovenskí stredoškoláci za jednotu mládeže Zo zasadnutia Širšieho výboru OSS — Novozvolený výbor zárukou pokrokovej cesty OSS s SSM — »JVUadá tvorba« časopisom OSŠ V dňoch.22. a 23. novembra t. r. zasadal v Bratislave Širší ústredný výbor slo­venských stredoškolákov, ktorý priniesol veľké klády pre našu mládež. Sjazd pozdravil m Povereníctvo školstva Dr. Andrej Pavlík a za SSM pod­predseda Milan Rázus. Za predsedu slovenských stredoškolákov bol zvolený osvedčený pracovník v mládeži Pavel Pollák. Samotný sjazd vyriešil v zásade veľa závažných problémov týkajúcich sa našej mládeže a postavil si do budúc­­na program, ktorý je príkladom pre ostatnú mládež. Stredoškoláci trať Dúbra­va—Banská Štiavnica považujú za svoju vec a za tým účelom dávajú sa do sty­ku so Štábom Trati mládeže, čím chcú dokázať, že stredoškolská mládež sa s nadšením zúčastňuje budovania Republiky. V spolupráci so všetkými nad­­. stranníckymi organizáciami mládeže (ako SSM, Sokol, Junák, Sväz brannostit Komisia mládeže ROH atď.) chceme kráčať s .jednotou mládeže za spoločný­mi ideálimi Slovenského národného povstania a na tomto podklade budovať krajšiu a šťastnejšiu budúcnosť národaa jednotnej Republiky Čechov a Slová­kov. : Tento sjazd bol odpoveďou všetkým • neprajníkom jednpty mládeže, lebo na všetku demagogiui ktorá sa v posled­nom čase vedie proti SSM, stredoško­láci odpovedali tým, že chcú ešte užšie spolupracovať s SSM, čím prispejú k vzá­jomnému sblíženiu všetkých vrstiev mládeže/ Slovenskí stredoškoláci po náležitej diskusií zistili neopodstatnenosť vše tkých náražok na SSM,'že jeho vedenie je stranníoke. Na takéto nepravdivé tvr­denia odpovedali ešte užšou spoiluprá­­cou s SSM vo vzájomnom zástupcov do svojich výborov, ■ Stredoškoláci, tým, že sa bezvýhradne postavili ža časopis Mladú Tvorbu, kto­rý považuú za svoj, zasadili nemilosrd­nú ranu všetkým tým. ktorí na stĺp­coch takzv. vy^Icoškolského nadstranr nlckeho časopisu »B o r b a« hlúpo a špinavo ohovárajú slov, stredoškolákov, abý si ich mohli získať pre svoje ne­čestné úmysly. Novozvolený výbor na základe de­mokraticky prevedených volieb je .zá­rukou toho, žé slov. stredoškoláci pôjdu po ceste svetového pokroku a že úlohy im sverené budú čestne vykonávať. Teaxtp sjazd nech je výstrahou pre všet­­kýcíli tých, ktorí sa ešte, TWíkú|aig, zy; céi Slov. nárôdnS pbvštämé'a Československá republika. Širší ústredný výbor organizácie strer do«koils1cého študentstva, ktorý sa sišiel v dňoch 22. a 23. nov. t. r. v Bratislave, vydal tento Ohlas k slovenským sfredc^kolákom Slovenskí stredoškoláci verní odkazu Slovenského národného povstania a tra­díciám z bojov za CKslobodenie draho­­milovanej ČSR, vo vedoimí vážnosti za­hraničnej T vnútronej situácie stavajú sa.s najväčšou rozhodnosou proti Spri­sahancom a rozbíjačom jednoty a ce­listvosti Republiky a národa. Vyhlasu­jeme, že Slovenská stredoškolská mlá­­dpž už raz zúčtovala so všetkým ľu­­dáctvom v Slovenskom národnom vstaní, kedy sa mnohí stredoškoláci bsvedčili y boji proti fašistom a ich prr máhačom. No, Slovenská stredoiškolská mládež označí za nepriateľa stredoško­­íákóv každého, kto by ľudácke prvky chcel vnášať znovu do verejného života. Majúc na mysli jednotu Republil^^ a národa, máme na mysli predovšetkým jednotu mládeže, ktorá je jedinoy zánr RFZOT.ÜCTA rrs^red-v výbor OSS za ntitotn­­osti v-etkýcb č’enov troch okl-s« a čle­nov Ústredia vypracoval a schválil túto rezoláciu: 1. Sme za spoluprácu so Sväzom slo­venskej mládeže. Vo veciach OSS rozho­duje sama OSS. 2. V záujme spolupráce navrhujeme, aby člen Üstredia OSŠ bol stálym zá­stupcom v ÜSSM a člen ÚSSM bol stá­­lytn zástupcom v Üstredí OSS, obaja hlasom poradným. 3. Navrhujeme, aby Üstredie OSS spo­lupracovalo s Ústredím SSM v takých intenciách (smeroch), ktoré by prospely obom organizáciám. 4. Trať mládeže považujeme aj za svo­ju vec, za tým účelom dávame sa do sty­ku so Štábom Trati mládeže, čím chceme dokázať, že stredoškolská mládež sa s nadšením zúčastňuje budovania Repu­bliky. 5. OSŠ spolupracuje so všetkými nad­­stranníckymi organizáciami mládeže, (ako SSM, Junák, Sväz brannosti. Komi­sia mládeže ROH) a podľa potreby a možnosti vysiela svojich zástupcov na ich zasadnutia. 6. Chceme kráčať s jednotou mládeže za spoločnými ideálmi Slovenského ná­rodného povstania a na tomto podklade chceme budovať krajšiu budúcnosť ná­roda a jednotnej Republiky Čechov a Slovákov. 7. Prijímame Mladú Tyorbu ako svoj časopis a návrh západoslovenskej Obla­stí, za akých podmienok budeme praco­vať v Mladej Tvorbe, nrejedná Ústred­ný výbor s redakciou Mladej Tvorby. O čim užšiu spoluprácu 5. decaQiljra 1947 Pokroková úloha ruského národa Dokončenie s 1, strany. S Inými slóbsdumílovnými národmi, (o bolo jasne dokázané v rokoch Veľkej vlasteneckej vojny. V tej'o vojne ruský národ zaslúžil si vže­­obecité uznanie, ako vedúca sila medzi všetkými národmi sovietskej krajiny. Po stárečia ruský národ ukázal sa byf ne­­smieriM'ným odporcom utľáčania. Z jeho stre­du vyšil vedcov'a roľníckych povstaní — Po­­lotnikov, Raz'n, Pugačev, ktorí slednotiii v boji s cáizmotn nielen Rusov, no I Baškircov, Tatá­­rev, Kírg'zov, Kazychov a príslušníkov Iných národností. Povstanie Dekabrisiov, nesmierlteľ­­ný boj s cárizmom Gercena, Černyševského, DoHrolu'-ova, Eelinského a iných revcIuCne na­ladených demokratov ma!y ďalekosiahly vplyv na t'rrmovanie sa pol rekovej verejnej mienky vše kých národov Ruska. Medzi pokrokovými kultúrnymi činiteľmi národov Ruska upevňovala sa bratská družba, základy ktorej tkvely v jed ote snáh a na Ideo­vej bllzk-sti. Veľký ukra'<nský básnik Taras Ševčenko bol jednakr^ho smýšľan'a a Hiz­­kym priateľom revoluc'onárov-dsmokratov Čer­­nyševskčho a Dobroľubova. Vynikajúci dejateľ g uzínskej literatúry Uja Čačvadze bol vrúcnym pok'oncom a nasledovpiíkom Bellrské­­ho, Dobroľubova a Černyševského. Zakladateľ azerb-jdžanskej literatúry Mirza Achundov vrele miloval a p^opegov?! veľkého rus*"‘ho básnika P u š k I n a. Arménsky solsovateľ Cha* ča*ur A b o v I a n si vysoko centi ruskú kultúru 8 boi vášnivým st-ao"‘lfom ideového a politic­kého sb'ižen'a s Ruskom. B-ju'úc proti reakcii a samovláde ruský ná­rod súčasne budoval svoju veľkú národnú kul­túru. Pod jej ideovým vp'yvom nadobúdala re­volučný a demokratický charakter kultúra ostat­ných národov. Predsédkyňa s. Sebotová v Bratislave (Z činnosti odboru pozostalých.) , Obvyklá schôdzka odboru poizostálých v stredu dňa 12. novembra 1947 maia sláv­nostný ráz, návštívila ju predsedkyňa odboru pozostalých a podprcdsedkyňa SOPVP, sestra Ľudmila Sobotová. Táto vzácna návšteva ešte viac posilnila česko­slovenskú vzájomnosť me<^i sestrami po­zostalými, bolo rokované o tojn, ako tú­žobne očakávájú vdovy, siroty a matky sjednotenie dvoch bratských sväzov a bolo znovu pri tejto príležitosti spomenu­té, že Slováci a ČeSi, protifašistickí väzni položili svoje životy za Československú, I jednotnú a nerozdeliteľnú republiku a Že ‘býl jéďéň Spoločným Sväž'ŕďáló^bodenvch Spomenula tiež, že sa každú stredu schádzajú, kde najprv pre jednajú organi­začné veci a potom vždy požiadajú niekto­rého politického činiteľa, aby ich informo­val o rôznych aktuálnych otázkach, dnes napr. hovoril na schôdzke v Prahe pred. UNS David. Budeme mať psychotedhmeké a zdra­votné skúšky našich detí. Riáditeľ psy* chotcohnáckej skúšky nám povie, k akej práci sa deti hodia a v akom obore je ne­dostatok, Je dôležité nielen to na čo má dieťa chuť, ale i to, načo sa hodí. Preho­voril k nám riaditeľ divadla ako aj hereč­ka Dos'ťá!pvá."| Kfed; «á' chceme; ývniečom iÔvi ® l»lititehý«h-väzôov^poaostaäých- poľľt^ =poucBt, gi^ívždy lýdr nápeíšfch -.Jl___íl__ T>_v'Ä Aw tlach nacizmu. Sestra Sobotová pôdakovala za privir. tanie a odovzdala pozdrav tiež od všé­­tkých pražských sestier, ktoré sú v duchu 8 nami, nakoľko majú tiež každú stredu schôdzku. Naša spolupráca je potrebná zvlášť v tejto dobe, ked! máme ťažkosti vnútropolitické a prajeme vám vo vašej práci všetko to najlepšie a dúfam, že čo­skoro vyjdeme z týchto ťažkosti. Súčasne referovala s. Sobotová o tom, Že za odbojové sväzy preds. Da-vid pred­niesol sľub pred. p. preži dentoip, že sme odhodlaní hájiť našu Republiku ako v mie­ri tak aj v boji. Ďalej spomenula, že na bmenský sfazd sa sišly pozostalé z celého okolia a z cdej Moravy, tlmočila nám od nich tícž po­zdrav a že sa tešia, že naše sväzky sa budú utužovať v spolupráci. Ďalej hovorila o tom, že nry pozostalé budeme mať dôležitú úlohu y našich orga­nizáciách, aby náš program smeroval k to­mu, ako si to my prajeme. tickí V 18 cuTOúských štátoch, kde boli poli­väzní, sú organizácie politických icoŕ vytvorenia bratstva spolupráce a väzôc^ a pozostalých a všade sa otázke jednoty národa a Republiky. Sme toho -pozostalých ventiic veľká pozornosť, ako náhľadu, že SSM ako jednotná organi- sa o to ai my usiltiieme. ^ zácia slovenskej mládeže, ktorá sa po- V Brna sme rokpvaly tiež o tbm, že merne krátku dobu svojho trvania do- záleží na tom, ako sa naše sväzy dohodnú «iahlfl veľké úsnechv najmä účasťou v a jestli sa nám podarí tohto roku alebo siahla veľké úspechy najmä . , . dvojročnici i na poli medzinárodnej spolupráce, splní svoje poslanie 3 P^'^n sa s oduševnením hlásime k myšlienke jednoty, ktorá tak mnoho znamená w všetkých bratských slovanských štá­toch.. Nechceme zostať pozadu za demo­kratickou mládežou celého sveta a chce­me tiež vystaviť svoju trať mládeže spo­ločne a v jedno m^íku s celou uvedom^ iou slovenskou mládežou. Dosť bolo rečí _ teraz prehovoria skutky! sloveriská verejnosť sa bude mať mož­nosť presvedčiť o tom, slovenskí stred'^’koláci sú kon^truktívunn sTO''>'kou v národe a že výstavbu r--^uWikv, dvoj roč’^iou, spriemvselnenie Slovenska ätď. berí ako svoju vec. lebo ža nais-nrávner gin ruieru vlasť=^r>ectva pnvažui«me pra­cú v prospech národa a Republiky. na budúci rok získať spojenie, ináč by sme boly spolkom invalidov, vdôv atd., avšak bez politickej váhy. Záleží tiež na tom, ako si budeme my počínať i medzinárodná federácia. Našou povinnosťou je práve, aby kaž­dá z nás na tom mieste, kde sme, či je to v škole, v úrade, alebo v domácnosti, vša­de svoju prácu svedomitá vykonávala. Avšak nielen to treba jrobiť, čo je našou povinnosťou, ale pomôcť všade, kde je treba, obetovať i ten svoj krátky voľný čas a povedať si, že to robíme k Pamiatke nášho drahého mŕtveho. Ako príklad uvá­dza prípad dvoch sirôt, ktorých otec i matka bolí popravení, žijú s babičkou, ktorá je veTm? stará a chudobná, preto ide jedna z našich sestier vyprať prádloi dru­há upratať, profesorka ide pozrieť na detí, ako sa učia atď. Máme medzi nami sestry, ktoré sú práceneschopné, prídu nám však pomôcť do našej kan''elárie. Je potrebné, aby sme sa iiezastavíly v našej práci, ale aby sme Čím ďalej, tým viac sa snažily o to, aby sme niečo znamenaly. odboriľ'kov. Poučiť sa, tO je naša povin­nosť. Zvlášť tých, ktoré majú deti. Keď dieťa niečo potrebuje a dieťaťu chýba otec abv ste sii mohly poradiť, to je náš špe­ciálny úkol pozostalých. Druhou úlohou je naša mládež, ktorá práve nemá otca, lebo matky sa skorej Opotrebujú a tá autorita nie je taká, ako od otca. Práve to. Že nesú meno tých otcov, ktorí niečo znamenali, musíme sa o nich čo na^epšíe starať. Začaly sine vy­dávať časopis pre mládež a teraz v po­slednom mesiaci sa utvoril klub mládeže, ktorý sa volá „Véml zôstancme”. Klub mládže začal svoJU činnosť prejavom p. ministra Svobodu a prednáškami o Ma­sarykovi. Táto mládež si medzi sebou vy­menuje svoje názory, debatuje, má zábav­né programy, kultúrne prednášky atd. Na Vianoce tiež idú spolu do hôr, čo bol tiež ich návrh. Najdôležitejšie je udržať pamiatku iia našich mŕtvych. Odhalóvaly sa rôzne po­mníky, základné kamene, bol rad rečníkov a vždy znovu hovoria, že sa nesmie za­búdať na mŕtvych a myslia si, že s tým si odbijú všetko. My práve musíme trvať na tom, že to, čo my povieme, je ako by to hovorili naši mŕtvL Presadíme aj to, aby boli naši popravení prevezení do vlasti. Oni tiež veľmi prosEi, abý sme ich neza­nechali v tej cudzej zemi. Jednalo sa o ex­humáciu s Ministérstyom vnútra, sbierame už aj prihlášky, a žiadame, aby na štátny náklad boly pozostatky prevezené sem. Avšak Mauthausen — nemôžeme tam ho­voriť o jednotlivých hroboch, alebo o po­­peli — priviezlý sme si teraz zo zájazdu popol, o ktorom nám bolo hovorené, ža je to popol Cechoslovákov, T eraz sa Inidú vyrábať drobné umy, do ktorých dáme tento popol, PrebiásUy sme, že nedáme pokoja, dokiaľ nedovezieme zo všetkých núest našich zahynulých. Teraz prišlo po­volenie z americkej zóny, môžeme pátra­nie prevádzať, ajco v Briegu a budú pre­vezené zvláštnym vlakom. Táto akcia po­trvá však 2—3 rokv. lebo sa to musí sta­rostlivo prevádzať. Mäly sme s týmto ťaž­kosti, Ministerstvo vnútra navrhlo, aby sme sa zrieklv tohto, nakoľko Angličania od nich tiež žiadajú prevážanie letcov, čo je spnjetié e vpťWr-ní ťažkosťami. Bolo tiež návrhnúté od MNO, Že v tn’®TMvej smluve s Nemcami bv sa moblo T>.odôtknúť. že aby sa o tie brnbv starali Nemci, s tým sme všafi nesúhlasily. Ďalej sestra Sobotová navštívila výbo­rovú schôdzku bratislavskej odbočky, o ktorej bolo referované v č. 48, Schôdzka pozostalých mala vysokú úroveň. Veľká dôraznosť sa kládla tomu, aby v odbočkách pozostalých bola zvýše­ná činnosť a aby sväzky, ktoré začaly sjazdom sa zintenzívňovaly. Co sa týka poslania odboru pozosta­lých, ktorý už dokázal dostatočne, že pra­covať vie, malý sme príležitosť i dokázať a vieme i niečo znamenať, bolo usnesené, abý jednou z hlavných úloh nášho poslania bolo starať sa o to, aby sväz mal +ú vá­lni í úroveň, ktorú si zaslúži. Z tejto schôdzky bol poslaný telegram predsedovi vlády Gottwaldovi, Sestra Kesslerová poďakovala ru-ed­­seďkyni odboru pozostalých SOľVP za milú návštevu a uistila sestru Sobot^vú a prítomných bratov bratislavskej odbočky .0 tom, že sestry poz'-'stalé môžu na ka^dú prácu zavolať, že sú to ženy snoTabnT.g n čestné a pracujú ore Československú re­publiku miesto ich zahynulÝch mužov. Odbor piOo$ialýcE< Prestíetka s guerillery V Jedné barcelonské mestské čtvrti do­šlo k pŕestŕelce mezi policMy, doprováze­­nými četníky, a dvéma guerillery. Mezi se­­béhnuvším se obecenstvem bylo pét mrt­­vých a 41 ranených. Ve shluku lidi se po­­dafüo obéma guerrilierúm prchnouti. Kurs baskického .fazvka na pražské universit® Na Kartové université v Praze byl po prvé z§ib,áj^ Rurs baskického jgizyka pro české Študújící, zajímající se o srovnávací jazykozpyt. Baskičtina, která nemá žádný vztah k ostatním známým jazykúm, budi­la vždy zájem filologü, kteŕí pred nasto­lením Francova režimu podnikali četné študijní zájei25dy do Baskicka. Zatýkaní socialistô Pred nékolika dny bylo zatčeno 21 so­­eialistú, obvinených z politické antifrankis­­tické činnosti. Jako obvykle prohlašuje Ge. nerální ŕeditelství bezpečnosti i v tomto prípade, že jde o komimisty, ač je velmi dobre známo nekomunistické presvedčení zatčených. Poprava étyf vézfíú V trestnici Dueso v Santoné byli bez Boudu popravení čtyri vézni, odsouzení k tŕicetiletému žalári, protože se pokúsili o úték. Pri poprave byli účastní zamést­"^anci trestnice a službu konající stráž bez­pečnosti. Ostatní vézni na znamení protestu zahá­jili hladovku, která trvala nékolik dní.

Next