Hlas Oslobodených, február 1948 (IV/6-9)
1948-02-06 / No. 6
w C a s o p í s S V á z IX pr o t í f a 5 í s í í c k Ý c h politických väzňov na Slovensku Ročnik iV. Brafislav?, 6. februára 19‘8 x.~ ^^ 3 - Kgs „Hlas oslobodených", týždenník Sväzu proti' fašistických politických väzňov ua olovensku — Vychádza každý piatok — Šéfredaktor lozef Klein — Zodpovedný zástupca časopisu VOJTECH HRUŠKA. — Redakcia a administrácia: Bratislava. Sedlárska dl. č HU, tel C 4256 a 6305 — Predpláca sa na r<)k Kčs 100 — jednotlivé číslo po Kčs 3 — Očasf na poštovej novir.ovei službe povolená Povereníctvom pre pošty a telegrafy číslo 46 781-1 1945 dňa ô septembra 1945 — Tlači „Pravda" gra' fické a vydavateľské podniky, Bratislava — Distribúciu prevádza firma „Journal“, Bratislava. Cislo 6 Nové sovietsko-poľské smíuvy majú obrovsky historický význam Vzájomné dodávky vo výške 1 miliardy dolárov — Cyrankiewiczovo vyhlásenie po návrate z Moskvy Bratislava. — Podľa zprávy PIZ (Praha) vydali nasledovné úradné vyhlásenie o pobyte poľskej delegácie v Moskve: „Dňa 15. januára t. r. prišli do Moskvy predseda poľskej vlády I. Cyrankiewicz, miesi opredseda vlády W. Gomul ka, minister obchodu a priemyslu H. Mine a iné úradné osoby. Za rozhovorov, ktorých sa na jednej strane zúčastnili predseda ministerskej rady SSSR I. Stalin, m’nister zahraničných veci v. Molotov a minister zahraničného obchodu A. I. Mikojan, na druhei strane potom poľská delegácia, boly prebraté dôležité po ltické a hospodárske otázky, zaujímajúce oba štáty. Počas rozhovorov bolo tiež uvažované o aktuálnej medzinárodnej politickej situácii, pričom zistili úplnú shodu náhľadov oboch vlád. 26. januára t. r. bola pcdipísaná smiuva o vzájomných dodávkach zbožia v dobe od r. 1948 do r. 1952. Tálo smiuva určuje základné fconl'íngenty vzáj-oimnýoh dodávok v celkove] hodnote 1 miliardy dolárov. zbožia Soviekky sväz dodá Poľsku: železnú, mangánovú a chrómovú rudu, výrobky nalíy, bavlnu, alumínium, asbesf, autá, traktory a iné zbožie, zafiaľ čo Poľsko poskyitne Sovietskemu sväzu uhlie, koks, textilné výrobky, cukor, zinck, oceľové výrobky, železničný park, cement a iné zbožie. Ceny, súčasne s každorPčným určením základných koniflngenfov, budú sfanovénó há základe svetových cien. 26. januára t. r. bola tiež podpísaná smiuva „£ dodávkach Poľsku na úva« piičmysíwvýcn zariadení". Podľa znenia tejlo smiuvy bude Sovietsky sväz dodávať Poľsku shodne s jeho potrebou v dobe od r. 1948 do r. 1956 priemyslové zariadenia, obzvlášte energetické zariadenia pre novú veľkú huf, ďalej zariadenia pre chemické iováme, dusíkaté hnojivá, sódu, karbid atď., ako aj zariadenia pre kovopriemysel, pre priemysel textilný a rôzne iné priemyslové odvetvia a konečne zariadenia, potrebné k obnove miest a prístavov. Na krytie týchto dodávok uvoľnil sa Sovietsky sväz predať Poľku dodatočne na úver 200.000 ton obilia, čo spolu s pred c hádž aj údmi dodávkami obilia zo Sovietskeho sväzu do Poľska v bežnom poľnohospodárskom roku obnáša celkove 500.000 ton. Novo zakúpených 200 tisíc ton Poľsku bude dodaný behom najbližších troch mesiacov. Počas rokovania boly flež dohodnuté otázky, súvisiace s prevádzaním smiuvy zo dňa 5. marca 1947. týkajúce sa technickej spolupráce, ako aj olázky, súvisiace s dodávkou v roku 1948 fei časti nemeckých reparačnýoh dodávok, ktorá pripadá na Poifsko. Cyrankiewiczovo vyhlásenie Po návrate poľaksj vládnei delegácie z Moskvy vyhlásil predseda vlády Cyrankiewicz, že uskutočnenie novej hospodárskej smiuvy otvára hospcdársikemu rozvoju Poľska nové perapeklívy. Reaľzáda hospodárskej smiuvy — hovcril predseda vlády — to je jedným slovom nové Poľsko,, n'ie ako ciesieľ: Poľsko mozoľnatej obnovy z vojnovýcr zničení, obnovy v medziach dosavádneho hospodárskeho potenciálu, ale Poľsko mohutných nových investícií, meniacich rý -.hlym a rozhodným spôsobom hospodársku sústavu zeme. Predseda vlády, opúšfa.úc Moskvu, vo svojom prejave m. i. povedal: ako oznamuje doslovne PIZ: „... SrdečnoSt, s jakou jsme byli jako pfedstaviielé polské vlády pHjímáni, je symbolem srdečnosti, jíž sovéhká veŕejnost pociťuje k svému spcjeind a pííteli — polskému národu. V soumrak dejín halí se véci a záležitosti,. kleré kdysi, v jiném historickém období a za jiných státních zŕízení roizdelovaly naše národy. Naproti tomu z dejinných zkušeností plyne pro naše národy absolútni príkaz stále tesnejší spolupráce, stále hlubšiho prátelstvi, stále širší politické a hospodáíské součinnosti. Není to jen záležitostí bežných, okamžitých zisku, pramenících normálné z dobrých sousedských stykú mezi národy. Krómé iéchto zjevných, ckamžitých zisku, je to záležitosti bezpečnosti našich národu, která ie seučasné bezpečností všech národu s námi spŕátelených a všech národu, milujících mir. ’ Rozhovory, vedené v Moskvé prckázaly napros'ou shedu názoru našich vlád na cesty a zpúsoby hospodáŕské obnovy zemí zničených válkou, jakož i na zpusoby, jak tylo zeme uvést na cesty hospodáŕského rozvoje pri současném rešpektovaní jejich suverenity, Uzavŕené smlouvy mají pro rozvoj Polska obrovský historický význam. Tato smiouva je dalším číánkem v ŕetezu skutečností. o nichž veliký pŕíiel polského národa generalisimus Stalin pravil, že budou utužovat pŕáielství môzi naíiimi nárntHv — skuf-^-čnOsfí, Z fílchž Z3 kladní a nejpŕesnéjší je postoj Sovétského svazu k našim západním hraničím, mnohokrát verejné osv©dčováný v projevech našeho piítele ministra Molotovova." Od oslobodenia JÁN KUDLA Od oslobodenia som otvorene živým I Ha* ženým slovom volal po organizovanej očiste verejného života. Bolo to vlak hlasom volajúceho na púšti. Dnes nemožno už len tak náhodilo vychycovaŕ mená exponentov fašizmu. Treba Ich sústavne, rozvážne po odosobnení, odpolitizovaní a podľa stanovenej spravodlivej normy odhaľovať a serióznou argumentáciou usvedčovať a to všade vo všetkých mestách i na vidieku. Ti, ktorých zhrňujeme dnes pod pojem rozvratníkov, fašistov a reakcionárov, sú prechodne stŕpnuti a niekedy aj utiahnutí, aby obďaleč pozorovali náš politický vývoj a dôslednosť — alebo chyby, ktorých sa dopúšťame. Možno tvrdiť a to celkom naisto, že títo budú zasa a smelo dvihať hlavy — a nie zadlho, ak očista bude prebiehať bezplánovite, bez vopred určeného systému a bez dôslednosti. Verte, že dnes I po tak vážnych vyhláseniach bezpečnostných orgánov na čele s povereníkom vnútra — náš domáci nepriateľ je vo svojich zálohách na exponovaných miestach nedotknutý — ale aj tam, kde by sme ho nečakali a rovnako pripravený na všetky spôsoby boja. Útoči rafinovane a to aj cez reťaz zdanlivo tolerantných ľudi na statočnosť« ^it, nervy ; existenciu opravdu obetavých odbojových pracovníkov, btori oči začiatkov osich bodzovacieho boja, cell a bez akejkoľvek vypočítavosti postavili sa do svätých služieb národa a štátu už v rokoch 1938/39 a bez prerušenia cotrvali v ňom až do oslobodenia. Ak Itovorime dnes o reakcii a chceme robiť očistu, treba sa tiež opýtať, prečo ona, prechodne utiahnutá fašistická sprisahanecká reakcia vôbec prepukla, prečo sme iu nechali tak vyrásť, že musime dnes to robiť — pravda, veľmi zhovievavými spôsobmi, čo sme mali robiť hneď po oslobodeni! Zarytí nepriatelia ČSR a všetkého československého a slovanského — obliekli nové kabáty hneď po oslobodeni, ako to bolo pre ich zakrytie fašistických hriechov najlepšie. Farizejskou taktikou dostali sa často cez intervencie mnohých nových politických vplyvných činiteľov — na milosť a pomaly presakovali do politických strán, aby si cez tieto upevňovali svoje osobné a hospodárske pozície. Nech mi odpustia poniektorí páni politikovia, keď tvrdím, že v tomto momente vidím pôvod všetkého zla, v ktorom sa nachádzame. Len tak sa mohlo stať, že kompromilovni ľudia ostali si sedieť v teplých a výnosných mies ach aj so svojimi titulmi a povýšeniami, ktoré si vyslúžili ako odmenu za dobre prevedenú zradu na Republike v duchu fašistických metód. A keď si už prevereni exponenti z čias okupácie boli isti vo svojich dobre platených miestach na povereníctvach a iných úrads^’i, začali obhajovať menších hriešnikov od seba. Tak sa stalo, že zrade! a konjunkturlsli bčli uprednostíiovani a požívali dobrotu svo'ich preverených ochrancov, lebo len pred nedávnom boli v jednom fašistickom ovčine! a pod spoločným vodcom. Bui’me reálni, nečudujme sa Im, že takto rob'li. Boli by proti sebe a svojej fašistickej minu'osfi, ak by neboli využili slabosti, nejednotnrsti našej a mnohých nás predstavujúcich činiteľov, ktorí na nás z akýchkoľvek príčin zanevreli. Takýmto záškodníkom nie |e nič sväté. Povedali si, — ak sklamalo ľudové súdnictvo, musíme sabotážnou robotou dokázať v úradoch, že ani demokratické zriadenie nie je pre nášho človeka. Vnies'i všade korupciu, lebo z čias skorumpovaného tzv. slovenského štátu majú skúsenosti, že ak sa rozmohne úplatkárstvo, majú už len kúsok k úplnému víťazstvu. Odhalené sprisahanie, ktoré systematicky bolo a je budované, malo zasa postaviť Slováka p'oti Slovákovi a Slováka proti Čechovi — akn to dokázali fašistickí zracici v rokoch 1938^39. Treba sa dnes verejne pýtať, prečo sa sprisahancom dosiaľ darila ich práca! V duchu ich deštruktivizmu bolo tiež potrebné rozdúchať náboženskú neznášanlivosť na Slovensku a prehlbovať rozpory medzi Čechmi a Slovákmi. Z toho sa už za tri roky od oslobodenia nemal robiť problém. Mali byť už ďalej. A dnes by sme už boli mali fjstavu. Politlkárčenie a intrigy zahnaly nás do ústrania a tak sa stalo, že my, ktori sme v najhorších časoch dali národu a štátu všetko, boli sme zabudnutí, odstrčení a často aj úmyselne znevažovaní — č! z osobných alebo taktických príčin, na úkor takýchto zradcov. Od oslobodenia sme toto všetko až doteraz so zatrpklosťou sledovali. Dnes d/vame sa do rozjasnených tvári zradcov, ktori sa už zEč'naii chichotať nad našou nemohúcnosťou a hlavne nad našim skiaman‘m a hlavne nad celkovým nezdravým štátnopolitickým vývojom od osicbcdenia. Kam siaha ich trúfalosť, svedčí aj prípad, že jeden z gestapáckych mordárov z ÚŠB, ktorý aj dnes robi „služby“ na Vil. odbore Pov. vnútra, podut si prihlášku do SPROY-u. Tak to ďaleko došlo. A toto konštatovanie nie je politika, ani zlá prajnosť. Bol prafo nastolený problém Čechov a Slovákov v oslobodenej Republike. Na tomto sa už bavia pomaly tri roky naši odporcovia, aby boli sileni domáci sprisahanci a nový odboj za hranicami s plánom oživotv.oríť fašistický takzvaný slovenský štát. A v tomto spočíva naša prehra, ktorej dosah ani dosť dobre nevieme. Je posledný čas, aby sme sa prestali klbčiť, nezodpovedne p.? novinách vláčiť, aby sme dali všetci poctiví odbojári bez politického trieštenia — hlavy dokopy — tak, ako sme boli pospolu v oslobodTovacom boli a vo väzeniach, aby sme tvorili hodnoty pre národ a štát. Blížia sa veľby. Máme právo a povinnosť í’adať politické sírfy, aby da*y hovoriť len čistým ľuďcm, ktorí nie sú nijako poliťcky kon*promitovanl, č! už ^ifi-ou 1938 alebo akýmkoľvek radbichanim ľudákom a oardistom za okupácie. Máme ešte dosť čistých. statočných a schopných ľudí, ktorí by to vedeli robiť snáď lepšie k prospechu národa a Republiky. Treba im dať len príležitosť k takejto robote. Konečne myslím, že bude správne, ak začneme s čistením sami v sebe v politíckých stranách a v odbojových sväzoch, aby sme sa nemuseli naďalej dívať na naše dielo, ktoré ako malomocné hynie. Všeobecná situácia doma i v zahraničí priam nám diktuje, aby sme dali slovo a vedenie — bez advokátskych chytrístik — tým ľuďom, sdruženým v tých odbojových ilegálnych skupinách, ktoré boly udusené a nepripustené k slovu, ale ktoré viedly celú oslobodzovaciu činnosť tu doma v dohode s našimi zahraničnými č'niteľml na zaf'- 'e i východe v najhorších časoch v rekce.h 1938—1939. Nech dostane raz slovo práca takýchto vlastencov a nie osTby, ktoré taktizovaly a išly s prúdom faš’sľckej doby. Takto myslia a cítia dnes všetci stalcčni v'aste-ei — č! sú z I. a II. čs. odboja, SPROVu, SSP alebo zo SVOJPOV-u. Rokovania preblehaly v priateľskom ovzduší, plnom vzájomného pochopenia a srdečnosti." Ccliraiia vojnových zločincov v americkom písme Rakúska Viedeň — V americkom pásme Rakús ka neprestávajú škandáiy s vojnovými zločincami, ktorí sa držia aj na najvyššie h miestach. Keď musel odísť zo svojho miesta salzburský hejtman Hochieitner, ktorý za úplatky udeľoval vojnovým zločincom rakúske štátne občianstvo, nastúp il na jeho miesto ľudovec Rerl. Rerl menoval svojho zaťa Hocha na význačné miesto v provinciálnej vláde. Hoch je bývalý agent Gestapa, ktorý mal byť pôvodne odsúdený na desať rokov žalára. Rakúske ministerstvo vnútra však spisy o jeho prípade odložilo ad acta. Hoch ostal na svojom terajšom mieste, aj keď jeho syn bol odsúdený pre krádež kompromitujúcich dokumentov z anj^rických archívov. Dalším zločincom, ktorý žije na slobode, je Praxmarer, bývalý SS Hauptsturmführer a šéf salzburského väzenia. Praxmarer vlastnoručne popi’avil za vojny niekoľko cudzích robotníkov a účinne sa zúčastnil na transportovaní do Dachau. Cena chleba v USA stúpla od r. 1940 80«/o New York — Od r. 1940 doteraz stúpla cena clileba v Spojených štátoch o 80"/o. Stúpanie ceny chleba zavinily mnohé špekulácie s pšenicou, na ktorých sa zúčastnil okrem iných aj Edwin Pauley, priateľ a kedysi poradca Trumana.