Hospodářské Noviny, leden-červen 1972 (XVI/1-26)
1972-01-14 / No. 2
2 / 1972 hospodářské noviny PODNIKY Ing. JÄ N MITRO, generálny riaditel, Štátna banka československá A TOHTOROČNÝ PLÁN Štátny plán na rok 1972 nadväzuje na triezvu hospodársku politiku, rešpektujúcu dosiahnutý stupeň hospodárskeho a spoločenského rozvoja. Má byť dôležitým časovým medzníkom, v ktorom sa rozhoduje o založení celého radu základných koncepčných zámerov a štrukturálnych zmien 5. päťročného plánu, predovšetkým v oblasti Investičnej výstavby, v rozvoji výroby i zahraničného obchodu, čo vyžaduje sústreďovanie prostriedkov na rýchly rozvoj niektorých odvetví národného hospodárstva. Štátny plán uvažuje s udržaním vzostupu národného dôchodku, ktorý má byť rozhodujúcou mierou krytý rastom spoločenskej produktivity práce. Rozdelenie prírastku národného dôchodku je zamerané na postupné zlepšovanie proporcií medzi fondom spotreby a akumulácie. Toto zlepšovanie má byť umožnené predovšetkým relatívnym znižovaním podielu zásob na fonde akumulácie. Znamená to náročné úlohy voči výrobnej sfére. Ich splnenie sa odrazí v značnom znížení súčasných ročných prírastkov zásob. Dodržanie základných národohospodárskych proporcií vyžaduje, aby prestal tlak na zahajovanie dalších nových stavieb nad úlohy plánu, na zvyšovanie rozpočtových nákladov. Je taktiež potrebné, aby sa zvýšila úroveň hospodárenia so zásobami a aby sa zlepšila predovšetkým kvalitatívna stránka reprodukčného procesu. Nedostatky v návrhoch podnikových plánov Mnohé podniky pripravili svoje návrhy plánov v súlade s hospodáiskou smernicou. Avšak zámery niektorých socialistických organizácií, zahrnuté do vlastných návrhov plánov, sa odchylujú od hospodárskej politiky schválenej XIV. zjazdom KSC i od úloh 5. päťročného plánu. O to náročnejšia úloha im pripadá teraz, pri zabezpečení rozpisu štátneho plánu. Návrhy podnikových plánov hlavných priemyslových rezortov z októbra 1971 nezaisťovali predpokladanú dynamiku rastu priemyselnej výroby o 0,4 %, tretina podnikov požadovala vyššie objemy investičnej výstavby u stavieb nad 1,5 mil. Kčs. Značná miera nevyrovnanosti bola v oblasti vonkajších vzťahov. Na splnenie výrobných úloh pri nedodržovaní úrovne smernice požadovali oproti rozpisu vyššie počty pracovníkov. Strojárenské podniky nezabezpečovali stanovený predstih rastu produktivity práce pred rastom miezd. Nedodržanie stanovených úloh, vecné problémy a nevyužitie rezerv v oblasti výroby, nízka efektívnosť a podhodnotenie výsledkov za rok 1971 boli premietnuté do nízkej kvality finančných plánov. Práve v týchto došlo v oveľa väčšej miere ako v predchádzajúcich rokoch k podceňovaniu tvorby zdrojov a k nadsadzovaniu potrieb. Približne 70 percent podnikov nedodržalo úlohy v znížení nákladov a v tvorbe zisku, a to o pomerne vysoké čiastky. Oroveň návrhov plánov bola negatívne ovplyvnená nedostatočnou zainteresovanosťou podnikov na prijímaní náročných úloh. Podniky tiež spoliehali na pokrytie svojich zvýšených požiadaviek z rezerv nadriadených orgánov namiesto toho, aby hfadali cesty na mobilizovanie vlastných zdrojov. Nezdravé javy vo finančnom plánovaní Nízku efektívnosť výroby v návrhoch plánov spájame i s nedocenením finančných plánov, ktoré sú zostavované až na konci plánovacích prác a prakticky len pasívne odrážajú vyskytujúce sa nedoriešené problémy v hmotných "astiach plánov, namiesto toho, aby aktívne pôsobili na hospodárňovanie výroby a na celkovú vyrovnanost finančného hospodárenia. Finančný plán nesmie byť nástrojom tlaku na celospoločenské zdroje, ani príveskom toho. čo sa odohráva v hmotne] sfére. Nie najlepšie skúsenosti máme z neuzavretia a nevyrovnanosti finančných plánov v roku 1971. Mnohé podniky predložili finančné plány nevybilancované a požadovali na ich vyrovnanie predovšetkým dotácie, úfavy z odvodov ale i úvery s nezaistenou návratnosťou. Príčinou bolo nevyriešenie vecných problémov plánov, nízka efektívnosť, ale i nezladenosť v rozpise ukazovatefov plánu od nadriadených orgánov. Boli vedené vleklé rokovania, riešenie a rozhodnutie príslušných orgánov hospodárskeho riadenia bolo neustále oddialované, takže mnohé podniky mali nevyrovnané s neuzavreté finančné plány až do konca septembra. ŠBČS za tejto situácie nemohla uzavrieť s podnikmi úverové zmluvy a upraviť svoje úverové vzťahy k podnikom. To spôsobovalo podnikom okrem finančných ťažkostí i určitú neistotu, podniky aj ich nadriadené orgány často hfadali a požadovali riešenie predovšetkým vo finančnej oblasti namiesto toho, aby energicky riešili vecné problémy a najmä zvyšovali efektívnosť. Neprispievalo to k zdravej ekonomickej atmosfére, ale práve naopak. Olohy štátneho plánu, najmä v kvalitatívnych ukazovatefoch, prakticky zostali v plánoch nlektorýcn podnikov nezaistené a prejavilo sa to nakoniec i v dosiahnutých výsledkoch za rok 1971. Finančné plány podnikov rezortu hút a strojárstva na rok 1971 mohli byť vyrovnané v zdrojoch a potrebách až po vykonaní mimoriadnych opatrení na úrovni príslušných centrálnych orgánov. Aby finančné plány a tým aj úver mohli plniť svoju funkciu, je nevyhnutné zostaviť ich na podnikoch tak. abv mohli ihned od počiatku roku zabezpečovať úlohy rozpísaného štátneho plánu, aby boli prinajmenšom vyrovnané v zdrojoch a potrebách a stali sa tak aktívnym ovplyvňovatefom hmotného procesu a faktorom pôsobiacim na zvýšenie efektívnosti. Finančný plán je základným podkladom pri prerokúvaní úverov. Musí v ňom byt zaistená finančná rovnováha ipáinosť plánu a progresívna úroveň hospodárenia zrejmá zo zlepšovania sa kvalitatívnych ukazovatefov a poskytujúca záruku efektívneho využitia úveru, dodržiavania úverových podmienok, najmä v návratnosti a splácaní úveru v zjednaných termínoch. Preto banka aj v roku 1972 bude podmieňovať uzavretie riadnej úverovej zmluvy a v zásade i poskytovanie úverov v normálnom režime predložením finančného plánu. Finančné plány na rok 1972 sú uzavreté na úrovni centrálnych orgánov. Na úrovni mnohých podnikov a VHJ tomu tak ešte nie je. Podfa poznatkov a skúseností banky pôjde okrem uzavretia hmotných častí plánu o dopracovanie najmä týchto troch problémov: □ zvyšovanie efektívnosti a rentability výroby znižovaním nákladov; □ využitie existujúcich výrobných fondov, ktoré má klesajúcu tendenciu; □ lepšie využitie zásob. Zvýšiť tlak na hospodárnosť Zvyšovanie efektívnosti a rentability výroby znižovaním nákladov je tým naliehavejšie, že vysoký rast materiálových nákladov má priamy dopad nielen na tvorbu zisku, ale súčasne kráti i hmotné fondy pre finálne užitie, vyvoláva tlaky na nové investície a na rast dodávok z výroby a z dovozu. V prípade, že by sme nevykonali účinné opatier ia v prvých rokoch päťročnice a vývoj by pokračoval i naďalej v nezdravých proporciách, mohli by vzniknúť vážne riziká a úloha zefektívnenia výroby by mohla byť ohrozená. XIV. zjazd KSC akcentoval práve naliehavosť riešenia tejto závažnej problematiky. Aby sme hlbšie poznali príčiny tohto vývoja a mohli robiť účinné opatrenia, treba mať dôkladné analýzy na úrovni podnikov, stredných článkov riadenia i centrálnych orgánov. Hoci je pravda, že v niektorých podnikoch je tento rast zdôvodňovaný zmenou sortimentu výroby, rastom nákladov na odpisy a na údržbu nových základných prostriedkov, prechodom na kvalitnejšie a materiálové náročnejšie výrobky, rastom cien dovážaných materiálov, vplyvom cenových zmien vyvážaných výrobkov na zahraničných trhoch, rastúcou špecializáciou a pod., zostáva skutočnosťou, že hospodáreniu so surovinami, materiálom a energiou, spotrebným normám a Ich dodržiavaniu, dodržiavaniu technologickej disciplíny a maximálnej hospodárnosti sa venuje zg strany podnikov a ich nadriadených orgánov malá starostlivosť. Nevytvára sa ani dostatočne intenzívny tlak na to, aby sa v podnikoch sledovala hospodárnosť. Napríklad v odvetví palív je v hlbinných baniach v Ostrave materiálová spotreba normovaná maximálne z 5C °/o a na severočeských povrchových baniach neexistujú spotrebné normy vôbec. V n. p. Doly Vítězného února Záluží u Mostu v odborovom riaditeľstve SHD v Moste došlo k relatívnemu zvýšeniu spotrebovaných materiálov oproti I. polroku 1970 o 6,77 mil. Kčs, t. j. o 20,9 %. Plánom prepokladanú spotrebu podnik tiež prekročil, a to o 8.33 mil. Kčs, t. j. o 27,1 percenta. Pritom opatrenia, ktoré prijal, nesmerujú na zabezpečenie vyššej hospodárnosti v spotrebe, ale len na likvidáciu nepotrebných zásob a na zvýšenie informovanosti o stave a druhoch materiálov v podnikových skladoch. Národný podnik Důl ČSA v Karviné] nepoužíva normy spotreby vôbec, rozpis materiálu vykonáva iba na závody, ktorým určuje globálne čiastky. Nerovnoměrnost vo výrobe a realizácii, ktorá má nepriaznivý dopad na vlastné náklady, sa neznižuje Je dosť takých podnikov, kde výroba v 1. dekáde je 10 %, v druhej 15% a v tretej 75 % mesačného objemu. Za 9 mesiacov r. 1971 k relatívnemu rastu materiálových nákladov došlo najmä v rezorte palív a energetiky kde z deviatich VHJ vykázalo oproti rovnakému obdobiu roku 1970 rast nákladov šesť VHJ, ďalej v hutníctve, v spotrebnom, priemysle a v stavebníctve. Očakávame, že za rok 1971 dôjde k zníženiu vlastných nákladov iba o 0,1 °/e, oproti predpokladanému zníženiu o 0,98 %. Je to od roku 19B9 najnižšie tempo v znižovaní vlastných nákladov. Tým naliehavejšie je treba sa nad tým zamyslieť a hľadať účinný spôsob, ako tento negatívny vývoj zastavit. Prostriedkom na zabezpečenie zvýšenia efektívnosti našej ekonomiky je komplexná socialistická racionalizácia, ktorá sa stáva základnou prístupovou cestou na dosiahnutie cieľov hospodárskej politiky strany a štátu. Nevyužité výrobné fondy Kľúčovým problémom je využitie existujúcich výrobných fondov, ktoré má klesajúcu tendenciu. Využitie základných fondov merané smennosfou bolo v r. 1965 1,384, avšak v roku 1970 už iba 1,351, pri súčasnom raste požiadaviek na nové investície. Tieto sú podmieňované neúmernými požiadavkami na celospoločenské zdroje, pracovné sily, dovozy a pud. Vážnym problémom zostáva 1 odstraňovanie nedostatkov v príprave a realizácii investícií, ktoré negatívne ovplyvňujú i ostatné úseky ekonomiky. Hoci došlo v roku 1971 ku zlepšeniu disciplíny a poriadku pri plánovaní i plněni investičnej výstavby, vznikali i v roku 1971 mnohé problémy súvisiace s neplnením plánu u stavieb nad 1,5 mil. Kčs, prekračovaním rozpočtových nákladov stavieb, s finančnou nerovnováhou u veľkého počtu podnikov. V Zlievárni ocele CKD Kutná Hora došlo k predĺženiu doby výstavby, ku zvýšeniu rozpočtových nákladov. Nebol dosiahnutý predpokladaný objem produkcie ani plánovaný zisk V Cementárni Mokrá dochádza k prekračovaniu nákladov uvažovaných projektom, čím sa neplní zisk ani rentabilita. Vo VH] OKD Ostrava nebolo využitých toľko kombajnov a iných ťažobných mechanizmov, že odpisy z nich zaťažili každú vyťaženú tonu uhlia 28 haliermi. Prvoradou úlohou hospodárskej sféry je zhospodárnif investičnú výstavbu, odstraňovať príčiny oneskorenej výstavby predovšetkým u záväzných úloh, dosahovať plánované parametre a zastaviť rast rozpočtových cien. Problémy okolo zásob V roku 1971 nedosiahne využitie zásob plánované tempo. Namiesto uvažovaného zrýchlenia doby obratu zásob o 3 dni dôjde k zrýchleniu Iba o 2 dni. Toto je spôsobené vlastnými nedostatkami podnikov, ako aj stagnáciou odbytu niektorých výrobkov, najmä spotrebného charakteru, a sprísnenou reguláciou v investičnej výstavbe, v dôsledku čoho niektoré výrobky nebolo možné umiestniť. Z týchto dôvodov časť nadplánovaných zásob má charakter rezerv a je sústredená prevažne do odbytových organizácií. S ich využitím sa počíta v roku 1972, kedy iná dôjsť k zrýchleniu doby obratu zásob o 4 dni. Vlastné chyby podnikov spôsobujúce narastanie zásob spočívajú v nedostatočnej organizácii, riadení a zabezpečovaní programov žiadúcej výroby. Preto jedným z predpokladov lepšieho využitia zásob je včasné vyjasnenie výrobných programov zameraných na zlepšenie štruktúry výroby a zrýchlenie obmeny sortimentu s vyššími parametrami. To umožní obmedziť požiadavky na dovoz progresívnych výrobkov a vytvořit podmienky pre bezporuchový odbyt našich výrobkov na domácom i na zahraničnom trhu. Lehoty, v ktorých je výroba dosial schopná zmeniť sortiment výrobkov, sň pomerne dlhé. Podnikom VHJ Nábytkársky priemysel Brno trvalo viac ako pol roka prispôsobenie výrobného programu zmeneným požiadavkám trhu po lacnejších súpravách kuchýň, obývačiek a kusovom nábytku. Podniky VHJ Tesla pomaly reagujú na potreby trhu v niektorých výrobkoch, ako sú napr. rádioprijímače, kde majú značnú sortlmentnú nevyváženosf z hľadiska potrieb. Tento stav vyžaduje vytvárať predpoklady pre operatívne prispôsobovanie sa výrobných programov potrebám trhu a zlepšiť výskum spotrebiteľského dopytu. Všetky nedostatky a poruchy vo výrobe sa nutne prejavia aj v odberateľsko-dodávateľských vzťahoch medzi podnikmi, z čoho vznikajú rôzne ťažkosti, zvyšujú sa náklady. Nerovnomerné a nevčasné plnenie dodávok prináša so sebou zdražovanie výroby. Vytvorenie predpokladov pre splnenie plánovaných úloh v zásobách je vážnou úlohou, ktorá sa musí stať prvoradou záležitosťou hospodárskych organizácií a Ich nadriadených orgánov. Postup banky Koncepcia menového plánu na rok 1972 je postavená na zámeroch a cieľoch štátneho plánu a viaže na prebytok štátneho rozpočtu. Menový plán zabezpečuje úverom i devízami záväzné úlohy plánu, základné proporcie a ekonomické vztahy. Zaistovanie záväzných úloh nemôže však pre banku znamenat automatické úverovanie a devízové financovanie — i tu musia byt splnené podmienky návratnosti a efektívnosti za predpokladu vyrovnaného finančného plánu Základnou úlohou bankovo-menovej politiky je spolupôsobiť prostredníctvom úveru a devíz na efektívne plnenie plánu na základe využitia intenzifikačných faktorov a tým na upevňovanie a prehlbovanie menovej stability a dôvery obyvateľstva v menu. Štátna banka bude pôsobiť poskytovaním úverov a devízových prostriedkov na rozvoj celej ekonomiky v súlade so závermi XIV. zjazdu KSČ, s cieľmi 5. päťročnice, štátneho plánu a hospodárskej politiky na rok 1972. Bude vykonávať tlak na trvalé dobré výsledky hospodárenia podnikov a preferovať realizáciu nosných programov komplexnú racionalizáciu, zmeny štruktúry odbytu a napomáhať rozvoj a upevňovanie hospodárskej a menovej spolupráce s krajinami RVHP. Kromě hlavní výrobní náplně — stavby motorových nákladních lodí — vyrábějí v loděnicích v Komárně i různé druhy bagrů. Na snímku je plovoucí drapákový bagr DB 2,5 pro Rumunsko. Snímek ČTK — M. Vojtek