Hospodářské Noviny, leden-červen 1979 (XXIII/1-26)

1979-01-05 / No. 1

Sr~'AUSTIGKÁ EKONOMICKÁ INTEGRÁCIA Zdroj našich úspechov v budúcnosti Ing. HERBERT DURKOVIČ, CSc., námestník stáleho predstaviteľa ČSSR v RVHP Dnes je všeobecne známe, že správ­ne posúdenie a rozhodnutie o ktorom­koľvek základnom ekonomickom pro­bléme našej súčasnosti sa musí opie­rať o dlhodobosť. Iba tak je možné podstatne skvalitniť všetky naše roz­hodnutia. Časový horizont tohoto po­hľadu sa neustále rozširuje. V rade prípadov pokladáme dnes 10—15-roč­­ný perspektívny pohľad za samozrej­mý. Takýto prístup k riešeniu našich základných národohospodárskych problémov je súčasne prístupom značne náročným. Kladie vysoké nároky pre­dovšetkým na naše poznanie. V tomto zmysle znamená po­sledné zasadanie Hady vzájomnej hospodárskej pomoci v Bukurešti v lete 1978 v skvalitnení našej spolupráce vý­znamný krok vpred. Súdruh A. Kosygin vo vystúpení k 61. výročiu Októbrovej revolúcie povedal: »Začiatok novej etapy v rozvoji ekonomických stykov medzi bratskými kra­jinami položilo XXXII. zasadanie RVHP, ktoré prijalo v tomto roku Dlhodobé cieľové programy spolupráce v oblasti energie, palív, surovín, poľnohospodárstva, po­travinárskeho priemyslu a strojárstva. Tieto programy sú vypracované na dlhodobú perspektívu a sú zamerané na spoločné riešenie najdôležitejších národohospodárskych problémov.« • Ide tu o nový prístup k riešeniu toho rozhodujúceho, ktoré spočíva v dlhodobosti a v spoločnom postupe. Na budúcom zasadaní RVHP budú prejednané a schválené ďal­šie programy v spotrebnom priemysle, doprave a . s tým súvisiace ďalšie nároky na strojárenský priemysel. Základná metóda dlhodobého plánovania Metóda cieľového programovania má veľký význam pre další ekonomický rozvoj socialistických krajín. Ide tu o prepracovanie rozhodujúcich oblastí, od riešenia ktorých je závislý rozvoj nášho národného hospodárstva v budúc­nosti. Cieľové programovanie nenahradzuie doterajšie prí­stupy v plánovaní, ale naopak znamená ich ďalšie prehĺ­benie. Znamená zaistenie prepojenosti napríklad našich strednodobých plánov s perspektívnym plánovaním, spo­jenie päťročného plánovania s dlhodobým prognózovaním. Uvedená zdôrazňovaná náročnosť spočíva predovšetkým v požiadavke podstatne hlbšieho poznania vývoja našej ekonomiky ako doteraz. Toto hlbšie poznanie vyžaduje ne­pretržité projektovanie našej budúcnosti ako vysoko kva­lifikovanej práce. Ide o poznanie potrieb spoločnosti nielen v najbližších rokoch, ale dokonca môžeme povedať, že ide o projektovanie týchto potrieb na niekoľko desaťročí. Jde o poznanie možných zdrojov a ich využitie, kde, kedy v akom rozsahu tieto budú spotrebované. Ide ďalej o de­a mografické prepočty, predpokladané prírastky obyvateľstva a jeho profesionálnu a kvalifikačnú štruktúru a jej prí­pravu v predstihu, o tvorbu a využitie finančných zdrojov, čo, kde a kedy v investičnej výstavbe, v oblasti rastu spo­treby — ako osobnej, tak spoločenské) a pod. Toto všetko sa musí opierať o znalosti celkových pred­pokladaných vývojových tendencí ľudskej civilizácie vôbec a socialistického spoločenstva osobitne. Všetky tieto pro­gnózy budúcnosti vychádzajú hlavne z tendencií vědecko­technického rozvoja, z poznania budúceho vývoja techniky, technológie a organizácie práce, čo nachádza svoj odraz vo výrobe a spotrebe spoločnosti. Nájsť a správne odhadnúť budúce zmeny v tejto oblasti bude pravdepodobne vždy najzložitejšou oblasťou v projektovaní budúceho vývoja. Vieme, že len časť prác v tejto oblasti môže byť urobená exaktnými metódami a celý rad našich rozhodnutí sa musí opierať o, extrapolácie, o kvalifikované ocenenie budúceho vývoja na základe známych faktov z minulosti a súčasnosti. Pritom tieto rozhodnutia sú neobyčajne vážne pre naše ďalšie osudy. Ide predsa o stratégiu ďalšieho spoločenského vývoja .íašej spoločnosti. Cieľové programy, ich hlboké rozpracovanie, môžeme podľa môjho názoru pokladať za základnú metódu dlho­dobého plánovania. Počínajúc stanovením programu — jeho cieľov, objemov, odbytového použitia, jeho technického, technologického a kapacitného zabezpečenia — zabezpe­čenia ľudskými a finančnými zdrojmi v príslušnej štnktúre a kvalifikácii, organizačného zabezpečenia s príslušnými spätnými väzbami v podobe hospodárskych prínosov v úspo­re živej práce, zníženie materiálovej a energetickej ná­ročnosti na jednotku produkcie atď. — predstavuje takto každý program po svojom spracovaní základný oporný bod v našom dlhodobom projektovaní. Neurčitosť nášho vývoja v budúcich rokoch sa zmenšuje úmerne s hĺbkou vedec­kosti a prepracovanosti týchto programov a pochopiteľne úmerne ich počtu v jednotlivých oblastiach nášho národ­ného hospodárstva. Dá sa predpokladať, že práca na Dlho­dobých cieľových programoch spolupráce nie je prácou jed­norazovou, ale naopak stane sa prácou nepretržitou, kde postupne, na základe nových poznatkov budú stanovené ďalšie nové programy a metóda cieľového programovania sa stane trvalou metódou nášho úsilia o ďalšie skvalitnenie plánovania a riadenia národného hospodárstva socialistic­kých krajín. Prijatím a rozpracovaním Dlhodobých cieľových progra­mov spolupráce vstupuje spoločenstvo krajín RVHP do no­vého obdobia aj z iného hľadiska. Ide o spoločný prístup k riešeniu rozhodujúcich národohospodárskych problémov, kde ich riešenie presahuje vlastné možnosti temer všetkých jednotlivých krajín, združených v Rade. Ako ďalej napríklad v zabezpečovaní energetických zdrojov, ako ďalej v za­bezpečovaní zdrojov železných a neželezných kovov a iných druhov materiálu a surovín. Ako dosiahnuť lepších vý­sledkov pri znižovaní materiálových nákladov na jednotku výroby, ako dosiahnuť výraznejších zmien vo výrobnej štruktúre, ako dosiahnuť ekonomickej sériovosti výroby, aby mohla byť v plnej miere všade využitá najmodernejšie tech­nológia a organizácia práce, aby spotreba živej práce bola znížená na možné minimum dosahované v súčasnosti vo svete. Ako zabezpečiť neustály rast kvality výrobkov v sé­riovej a zákazkovej výrobe, zlepšenie technickoekonomic­­kých parametrov, spoľahlivosti a kultúrnosti vyhotovenia našich výrobkov. Čo urobit preto, aby čo najrýchlejš’e, prehĺbením vzájomnej deľby práce, špecializácie a koope­rácie. sa každá krajina socialistického spoločenstva pre­pracovala k exportným, pre ňu typickým výrobkom, v kto­rých jej vlastné podmienky nachádzajú najlepšie vyjadrenie. Ako zabezpečiť v celom spoločenstve dostatok všetkých druhov výrobkov, špxkových strojov a technológií, uni­kátnych prístrojov — k čomu má socialistické spoločenstvo vo všetkých oblastiach výroby dostatočné podmienky V tomto smere nie sme na začiatku. Mnoho už bolo do­siahnuté. Tak napríklad vzájomná výmena špeciaíizívahej výroby strojov výrazne predstihuje už teraz tempá rastu celkovej výmeny strojov. Podiel špecializovaných strojá­renských výrobkov na celkovom vývoze tohoto odvetvia v roku 1977 bol 34 °/o. Úspešná bilancia Počas minulých tridsiatich rokov národný dôchodok člen­ských štátov RVHP vzrástol 9-násobne. Pri posudzovaní je­ho rastu v jednotlivých krajinách dochádza súčasne k po­stupnému znižovaniu rozdielov ekonomického rozvoja jed­notlivých krajín. V štruktúre tvorby národného dôchodku prišlo k významným zmenám v prospech priemyselnej vý­roby a stavebníctva. Samotná priemyselná výroba členských štátov vzrástla za uvedené roky 11-krát. V európskych člen­ských krajinách RVHP už dnes nie je možné hovoriť o priemyselne rozvinutých a menej rozvinutých krajinách. Kým celkový podiel členských štátov na priemyselnej vý­robe sveta bol začiatkom päťdesiatych rokov 18 %, dnes je to jedna tretina. V priemyselnej výrobe najvýraznejšie rástlo strojárstvo: 27-krát, a chemická výroba: 23-krát — teda rozhodujúce odvetvia, ktoré určujú v zásade rozvoj celej ekonomiky príslušnej krajiny. Celkový podiel stro­járenskej a chemickej výroby členských štátov RVHP na svetovej produkcii daných odvetví je dnes viac ako jedna tretina, na svetovej výrobe elektrickej energie 22 %, na výrobe ocele 29 %, na výrobe prírodného plynu 37 % atď. Významné zmeny sa dosiahli v dynamike, v komoditnej a teritoriálnej štruktúre zahraničného obchodu. Celkový obrat zahraničného obchodu vzrástol za sledované obdobie viac ako 18-násobne. Vzájomným obchodom zabezpečujú členské štáty Rady dovozné potreby strojov a zariadení na 63 °/o, ropy a železnej rudy takmer na 75 %, kamenného uhlia na 96 %, medi na 81 °/o, hliníka na 87 %, bavlny na 66 % a pod. (Pokračovanie na str. 4) V roce 1977 byl vypracován program rozvoje strojírenství pro jadernou energetiku v členských státech RVHP do roku 1990, který schválilo XXXI. zasedání Rady. Program přesně stanoví základní směry specializace a kooperace při výrobě zařízeni pro jaderné elektrárny. Československo se například zavázalo vyrábět reaktory, parní generátory a hlavní obě hová potrubí. Generálním dodavatelem a výrobcem zařízení primárního okruhu jaderných elektráren, které se budují s lehkovodním reaktorem voroněžského typu, je Skoda Plzeň. Do roku 1985 má vyrobit více než 20 reaktorů s výkonem 440 MW a příslušný počet turbosoustrojí. Reaktory WER 440 jsou určeny jak pro naši energetiku, tak i pro další státy Rady vzájemné hospodářské pomtci. Foto ČTK — J. Vlach Články označené na konci číslicemi 1—25 jsou předmětem průzkumu vašich názorů. Více o tom na straně 2 a na vlo­žené příloze. Z OBSAHU: K rozborům hospodářské činnosti za rok I973 Ô' Nová tvář hlavního města státu f) Desátý člen RVHP

Next