Katolícke Noviny, 1971 (LXXXVI/1-52)
1971-05-16 / No. 20
í' ■/ ÄTOLÍCKE Ročník 86 ♦ 16. májo 1971 ♦ Ceno 50 hal. OVINY „Iný je lesk slnea, iný lesk mesiaca“ (t Kor is, 41) Týmto porovnaním slnečného a meeačného svetla môžem« dobre znázornit fttohu. ktorá prislúcha Prebi. Panne Márii v dejinách naiej spásy. „Jeden je ... Sprostredkovateľ medzi Bohom a ľuďmi, človek Kristus Ježit, ktorý dal seba ako výkupnú äSertvn za všetkých“ (1 Tim 2, S—6). Tak učí Sväté písmo, tak hlása svätá cirkev po všetky doby (napr. Tridentský snem na svojom V. a XXV. zasadnutí, alebo Druhý vatikánsky kou cii vo svojej konititúcii O Cirkvi, 60). Kristus je tým Premožiteľom diabla, Vykupiteľom ľudského pokolenia, ktorého Boh už v raji prisľúbil (1 Mojž 3, 15). Ale ku Kristovi v diele vykúpenia sa na základe slobodného Božieho ustanovenia pripojuje jeho panenská Matka Mária. Lebo ako Eva mala podiel na Adamovom hriechu, ktorým on aj nám stratil Božiu milosť, tak chcel Boh, aby Panna Mária mala zvláštnu účasť na vykupiteľskom diele Kristovom, totiž na znovnzískanf a na rozdávaní Božej milosti. Na túto okolnosť poukazujú cirkevní otcovia už v najstarších dobách. Pripomínajú úCasť Evy na našom páde a účasť Panny Márie na našom vykúpení. Tak tn hlása napr. už svätý Irenej, ktorý žil y drnhom storočí. Pochádzal z Malej Ázie. mesta Smyrny. Tu bol žiakom biskuz pa sv. Polykarpa, ktorý zase bol žiakom apoštolov, najmä sv. Jána. Sv. Trenej, ktorý umrel v roku 202 vo Francúzsku — ako lyonský biskup — je takto dôležitým svedkom učenia samých apoštolov, ktorého sa mu dostalo prostredníctvom sv. Polykarpa. Podľa vlastného doznania on tohto svojho učiteľa tak počúval, že si zapamätal takmer každá jeho slovo. Teda jeho výslovné učenie e účasti Panny Márie na diele spásy siaha takto takmer do apoštolskej doby. V najnovšej dobe Drnhý vatikánsky všeobecný snem hovorí obšírnejšie o tejto úlohe Panny Márie. Ôsma kapitola konštitúcie O Cirkvi má titul: Preblahoslavená Bohorodička Panna Mária v tajomstve Krista a Cirkvi. Tu snem medziiným pripomína, že Panna Mária sprostredkovala príchod Pôvodcu milosti na svet, v celom jeho živote s nim spolupôsobila svojou poslušnosťou, vieron, nádejou a vrúcnou láskou k obnove nadprirodzeného života duší. Tak sa nám stala Matkou v poriadku milosti. A toto jej materstvo nepretržite trvá. Počnúc svojím súhlasom, ktorý pri anjelskom pozdravení ochotne prejavila a v ktorom aj pod krížom bez váhania vytrvala, pokračuje svojou materskou starostlivosťou v sprostredkovaní milostí nám, čo sme jej deťmi a v námahách pozemského života putujeme k večnej vlastí. A tak je Preblahoslavená Panna vzývaná v Cirkvi ako Pnmocnica, Orodovnica, Prostrednička. Toto však treba tak rozumieť — zdôrazňuje koncil, — že tn ničoho neuberá, ani ničoho nepridáva dôstojnosti a pôsobnosti Krista ako jediného Sprostredkovateľ. Lebo nijaký tvor nemôže byt prirovnaný vtelenému Slovu, nášmu Vykupiteľovi. Túto skutočnosť nám môžu pekne znázorniť slová svätého Pavla o rozdielnosti lesku slnka a mesiaca. Vieme totiž že mesačné svetlo je iba odrazom slnečného svetla, ku ktorému nič nepridá ani mu nič neuberá. Ale predsa aj mesiac nám svieti. Alebo v presnom zmysle slova môžeme povedať, že aj vo svite mesiaca nám svieti vlastne slnko. Teda aj sproslredkovanie Panny Márie vlastne ničoho nepridáva, ani ničoho neuberá sprostrdekovateľskej činnosti Pána Ježiša. Avšak — hovorí tfalej koncil — ako na jedinom kiiazstve Kristovom majú rozličným spôsobom účasť pnsväteni služobnici c veriaci ľud a ako na jedinej Božej dokonalosti majú v rozličnej miere podiel jednotlivé tvory (a my tu môžeme tiež dodať, že Božej dokonalosti tým ničoho neprihudne ani neubudne), tak aj jediné Kristovo sprostredkovanie nevylučuje, lež vzbudzuje v tvoroch rozličné, ale z tohto jediného prameňa pochádzajúce spolupôsobenie. že medzi týmito druhotnými, Kristovi podriadenými sprostredkovateľmi prislúcha Panne Márii jedinečné miesto, to netreba zvléšť dokazovať. Je predsa Matkou Pána Ježiša a tak svojon dôstojnosťaou ďaleko prevyšuje všetkých anjelov 1 svätých. Nemáma si však myslieť, že prostredníctvo Panny Márie nám môže slúžiť k tomu, aby sme azda nejako obišli Krista alebo Božiu spravodlivosť. Veľmi by sa mýlil, kto by si prípadne vec tak predstavoval, že Panna Mária je lepšia, milosrdnejšia, než Pán Boh a že naša dôvera k nej sa na tomto zakladá. Je pravda, že jej láska k nám je takrečeno nevýslovná, ale voči nekonečnej Božej láske je to predsa len akoby bledý odraz prenikavej žiary jasného poludňajšieho slnka! Ale nekonečne milosrdný Boh, ktorý stvoril ľudské srdce a ustanovil vztahy medzi členmi ľudskej rodiny, vie, že v rodine matka má určitú nežnú sprostredkovateľ!' ú úlohu medzi otcom a deťmi. Dieťa akoby mimovoľne hľadá matkino sprostredkovanie, nielen keď má dajakú obavu pred otcom, ale takmer vo všetkom, v každej potrebe. A tak po ľudskej stránke môžeme povedať, že Pán Boh práve túto okolnost vzal do úvahy, keď nám dal Pannu Máriu za Prostredníčku. Ako totiž „skrze Kriste máme dôveru k Bohu“ (2 Kor 3, 5), tak aby sme skrze Máriu mali dôveru ku Kirstovi a v ňom 1 s ním k Otcovi. Neobchádzame teda Krista, neobchádzanie Boba, lež predstupujeme pred nebo v spoločnosti Panny Márie a tak prosíme o milost tak plniť jeho vôľu, ako ju dokonale plnil Pán Ježiš a Panna Mária. Môžeme k tomu ešte výslovne pripomenúť, že aj Máriiným prostredníctvom vlastne sám Pán Ježiš vykonáva svoj úrad jediného Sprostredkovateľa, ako pri udeľovaní každej sviatosti vlastne Pán Ježiš pôsobí akn jej hlavný vyslnhovateľ. A tak vrúcnosť mariánskej úcty je vlastne mierou živej viery v Ježiša Krista. Na toto pamätajme, keď najkrajši mesiac roka venujeme zvláštnej úcte Kráľovnej mája, Kráľovnej pokoja. Prosme jej prostredníctvom Pána Ježiša. aby tak jednotlivcom, ako aj všetkým rodinám, všetkým národom a celému svetu dal opravdivého pokoja v úprimnej svornosti a láske. Dr. Stefan dubravec „A vtom, keď Ich žehnal, vzdaloval sa od nich a vznášal sa do neba. Oni sa mu poklonili a s velkou radosťou sa vrátili do Jeruzalema“ JLk 24, 51-52), Ešte viac respektovat prirodzené a občianske zákony Jedným z mnohých účinkov Kristovho vzkriesenia je sloboda. Kresťanské učenie pripúšťa jestvovanie slobody človeka proti tým, čo učia determinizmus a učl nás, že človek má schopnosť voliť to, čo chce. Lenže táto naša sloboda mOže podliehať aj rozličným vplyvom tak zvnútra ako zvonka. Sme slobodní zo svojej prirodzenosti, ale naša prirodzenosť je poškodené hriechom. Často sa mýlime vo svojom rozhodovaní, pretože nám chýba svetlo pravdy. Inokedy nám chýba sila a nie sme schopní konať dobro, ktoré poznáme. Dakedy nechceme v skutočnosti skutočné dobro, ale len dobro čiastočné a bezpodkladné. A tu sa nám predstavuje nová sloboda, ktorú nám zabezpečil Kristus — Vykupiteľ. Je to sloboda od hriechu a od jeho osudného následku, smrti, sloboda od následkov dedičného hriechu. Boli sme otroci podrobení smutnému osudu odtrhnutia od Boha, mravnej slabosti a smrti, Kristus nás oslobodil od týchto ziel v krste učiniac nás účastnými na tajomstve jeho smrti a vzkriesenia. Dal nám milosť oslobodenia od hriechu, milosť zachovania sa a prísľub, že jeden deü premôžeme smrť vzkriesením. Ale Kristovo dielo oslobodenia sa nekonči. Ono siaha ďalej a prináša nám oslobodenie od zákona Mojžišovho, od zákona Starej zmluvy. Co to znamená? Znamená to, že v Kristovi sa zavŕšila náboženská ekonómia začatá prvým oslobodením vyvoleného národa z otroctva faraóna a vyhlásením zákona na Sinaji, ktorý bol síce dobrý ale nedostatočný. Bol to príkaz, ale nemal silu oživiť človeka, dať mu nadprirodzený život a úplné zmiernenie s Bohom. Boli potrebné nové základy, ktoré by urobili človeka dobrým, spravodlivým a milým Bohu. Bol potrebný zákon milosti a Svätého Ducha, ktorý nám zaslúžil Kristus. Toto Je sloboda, ktorá plynie z veľkonočného tajomstva. Ako nám hovoria mnohé miesta Svätého písma, táto sloboda sa vzťahuje na oslobodenie od židovských a farizejských zákonov. Značí pokrok mravného života, lebo privádza od vonkajšieho a formálneho zachovávania k vnútornému a osobnému zákonu. Kristus neprišiel zrušiť zákon, ale ho doplniť, zdokonaliť. Táto naša sloboda značí skoncentrovanie našich povinností na najvyšší zákon lásky k Bohu a blížnemu. V nej máme žiť lásku, čnosť, ktorú prináša Duch Svätý a ktorá sa prejavuje láskou k blížnemu. Nová sloboda značí nasledovanie Krista, najvyšší to príklad asketického a dokonalého života. A toto nasledovanie je už začiatkom nášho večného spojenia s Božím životom, či že s najvyšším oslobodením. Treba si však dať pozor, pretože slovo sloboda by nás mohlo hádam zviesť k mienke, že už nemáme nija ké povinnosti ani voči sebe, ani voči druhým, aut voči cirkevnému spoločenstvu. Áno, musíme sa cítiť slobodnými, akoby nás unášala vlna Ducha ale ako upozorňuje sv. Peter, nesmieme si robiť zo slobody zámienku, aby sme mohli ňou zakryť svoju zlobu. Vždy sme totiž Božími služobníkmi. Kresťan je ešte viac viazaný na vôľu Božiu, musí ešte viac rešpektovať pri rodzené a občianske zákony a poslúchať tých, čo majú v Cirkvi hierarchické a pastierske .postavenie. A to práve preto, že je kresťan. Práve táto harmónia medzi slobodou'získanou nám Kristom a medzi radosťou z vernosti poriadku, ktorý chcel on, Je najkrajším najoriginálnejším a neodvolateľným zážitkom nášho kresťanského vyvolenia. .(Slová Svätého Otca z audienčného prejavu 5. mája 1971) Do sýteho smaragdového pldšta zaodetá, ľúbezným dychom mája preteplená, požehnanou prácou zveľadená — láskou a pokojom dýcha naša krásna milovaná vlasí, (Snímka: P. Poljak) Kam ja idem, aj vy patríte odkazy svojím, ktorí tu budú do konca časov, bezo slov naznačuje všetkým: tam, kam Ja idem, aj vy patrila, Kde som Ja, tam budú aj moji učeníci ... MÁRIA! Pýtame sa s tebou a pri tebe: Sme naozaj Ježišovi? Má i nás Ježiš radost? — Ö Matka, pomôž nám nájst správnu odpoveď. Sme Ježišovi tisícorakým spôsobom. Lenže ak dvaja patria k sebe, obaja musia cítil, že Jeden bez druhého nemôže byt. Cítime to? Cítime, že bez Ježiša život by bol dobrodružstvom? Ani to by však nebolo dost. Musíme cítiť, že naša oddanost Ježišovi musí vyvierať i dobrovolnej radostnosti, i lásky. MÁRIA! Vypros nám milost, aby sme cítili nesmiernu radost i toho, že žijeme pre Ježiša, že sme Jeho. Aby sme kus po kuse dávali zo svojho Ja Ježišovi ochotne, tie rezervy, ktoré mu často odopierame svojou nepozornosťou a neochotou. Sú to vzácne rezervy, pre Ježiša vari najdrahšie. Sily, ktoré nám dáva do posledného vypätia práce v povolaní, do znášania Jarma rokov a do prežitia telesného aj duchovného utrpenia s ním spojeného. Tak často sa modlíme, aby tento kalich odňal Boh od nás. A tak málo cítime, že patrí Ježišovi. Mali by sme sa modliti MÁRIA! Pomáhal nám všetko naše osobné utrpenie přežit tak, aby bolo darom pre Ježiša. On nech st z nehe vyberie, čo sa mu páči a koľko sa mu páči, pre rozkvet svojho kráľovstva-' Cirkvi, pre dobro a pokol sveta, pre zámery, . ktoré má s . nami, aby nás' dostal k sebe do neba. Och, tak ťažko sa rodí v nás táto. veľkodušná modlitba! A Jednako — odopieral Ju Ježišovi Je veľká slabost. Co chce Ježiš? Iba odrobiny? iba to, čo už musí' dostat, lebo inde to nemáme kam dat, lebo to musí tdk byt? . Nie, nie! MÁRIA! Pomáhaj, aby naše úmysly, očistené rosou, milosti Ducha Svätého., smerovali všetky do neba, za Ježišom! Janko Bodrý Sviatok nanebevstúpenta Je plná su, radosti a slávy. Celé tvorstvo, nad ktorým tróni slnko na prežiarenom blankyte, zúčastňuje sa na radosti svojho Krála, ktorý vchádza do nekonečnej ríše Božích zázrakov, do neba. Jeho odchod bol tichý na tej hore, ktorú videl celý Jeruzalem ,a predsa len niekoľko vyvolencov bolo svedkom Jeho slávy. Odovzdajúc posledné Práca vytvára z Iudí bratov Prvého mája t. r. na všeobecnej au diencii venoval Svätý Otec svoj prejav práci a pracujúcim. Poukázal najprv na príklad Ježiša Krista, ktorý sa stal robutníkom, aby takto začal svoje mesiášské dielo pn zdvihnutia a spásy človeka. Aj tým ukázal, že práca si zasluhuje úctu, lebo ju určil Boh na to, ahy sa jej prostred ničivom človek stal pánom zeme zavŕšil stvorený svet, aby vyťažil x ne a ho bohatstvá a sily a použil ich na pokrok svojho života. Práca si zaslúži úctu. Práca vytvára s Iudí bratov, privádza ich k spolupráci, k solidárnosti a stáva sa základom moderného spoločenského života. Uctime si robotníka v tento deň. Vidíme v ňom pracujúceho Krista. Uptime si ho aj pre jeho prebudenie a jeho snahu o rovnosť a slobodu. Uctime si ho preto, lebo svojou tvorivou »chop-' nnsťou ovláda dejiny. Robotníci holi prinútení bojovať za svoje pozdvihnutie a za svoje práve. Treba sa usilovať o spoluprácu všetkých ľudí. Toto si my, kresťania katolíci, musíme zapamätať a tnáme budovať svet lásky a bratslva.