Katolícke Noviny, 1971 (LXXXVI/1-52)
1971-10-24 / No. 43
ATOLÍCKE OVINY Ročník 86 ♦ 24. októbra 1971 ♦ Cena 50 hol. Položili sme základy Veľa krásnych slov vyšlo z úst Pánových na Hore blahoslavenstiev. Tam |e všetko, ako sa má Slovek chovat k iným ľuďom, k svetu, ktorý ho obklopuje. Ale všetko je zhrnuté do vety: „Ako chcete, aby ľudia robili vám, robte im aj vy podobne“ (Lk B, 31). Toto sú slová Pánove. Treba ich počúvať a ich aj zachovávať. Deň 28. októbra znamená pre nás tri fázy budovania našej vlasti: Vznik nášho štátu. Deň znárodnenia. Deň podpísania zákona o československej federácii. O všetkých troch môžeme povedať slová z Knihy syna Sirachovho, ktoré čítame v I. lekcii dnešnej nedele: „Pán nedáva prednosť nikomu pred chudobný a vypočuje prosbu ukrivdeného“ (Sir 35, 16). Vefká krivda bola. keď naše národy žili v starej Rakúsko-uhorskej monarchii v útlaku hospodárskom, sociálnom a národnom. Veťká krivda na pracujúcom hide bola, keď sme pracovali nie na svojom. ale „na panskom“ v továrňach a na veľkostatkoch, ktoré patrili nie národu, ale veľkostatkárom — majiteľom výrobných prostriedkov. Veľká krivda na našom národe bola, keď nám nepriznávali ani charakter národa. Prosba ukrivdeného, chudobného Slováka, jeho poddanstvo, jeho chudoba, jeho nezamestnanosť, jeho sociálna bieda dostali sa do uši Pánových. Vznikla Československá republika. Všetko, čo sa v nej nachádza, prírodné bohatstvá, pôda a výrobné podniky patria dnes všetkému ľudu. Does máme Československú socialistickú republiku, v ktorej dva rovnoprávne národy Česi a Slováci spolu s ďalšími národnosťami žijú a budujú svoj domov. „Nikomu nedal Pán prednosť pred chudobným.“ Buď mu za to česť a sláva! Aj náš veriaci ľud pochopil ď dnes dobre chápe, že je pánom na svojom a dal sa do budovania svojho domu. „Hlboko kopal a položil základy na skalu“ (Lk 6, 48). Za dvadsaťpäť rokov sme spolu s ostatnými našimi bratmi a sestrami, spoluobčanmi, hlboko kopali a kládli základy našej domoviny na skalu, podobne ako to robil ľud Boží po návrate zo zajatia babylonského. Upravovali sme toky našich riek, postavili na ich priehrady, vybudovali veľké podniky, školy, nemocnice, kultúrne domy, obytné budovy. Našu dedinu nepoznávajú tí, čo sa do nej po rokoch vracajú spoza mora. Nové krásne domy stoja namiesto chalúp so slamenou strechou. Miesto úzkych pásikov políčok s tŕňovými medzami máme široké lány družstevných polí s hospodárskymi dvormi so zdravými stádami. Toto všetko je naše, slúži výžive všetkému ľudu. Roľníci dorábajú chlieb. robotníci šatstvo, práčky, chladničky, televízory, autá a všetko, čo človek potrebuje ku krásnemu životu. Každý pracuje ako a koľko vládze a dostáva podľa svojich zásluh, čo potrebuje. Máme usporiadanú socialistickú spoločnosť, v ktorej nielen pracujúci, ale aj tí. ktorí nemôžu pracovať, dostávajú od spoločnosti všetky životné potreby. Matky pri narodení dietata dostávajú nielen predĺženú materskú dovolenku. ale aj osobitnú odmenu. Zamestnaná matka sa pri narodení druhého dieťaťa môže rozhodnúť, či nastúpi do zamestnania, alebo využije materský príspevok do dvoch rokov dieťaťa. Naše starenky a starčekovi dostávajú od vďačnej spoločnosti, bez ohľadu na to, či boli poistení alebo nie. slušný starobný dôchodok. Stát venuje osobitnú starostlivosť bytovej výstavbe, aby aj týmto umožnil mladým manželom založenie domácnosti a požehnanie detí. Keď sledujeme tieto sociálne opatrenia našej spoločnosti, nevdojak nám prídu na um slová žalmu, opisujúce rodinné šťastie: „Manželka tvoja ako plodný vínny ker vo vnútrajšku domu tvojho, synovia tvoji ako olivové mládniky okolo stola tvojho“ (Ž 127, 3). Máme, oj. máme byť začo vďační Pánovi, ktorý „nedal nikomu prednosť pred chudobným“, ale aj vám, sestry a bratia, ktorí ste svojou írečitou pracovitosťou po roky od hroznej druhej svetovej vojny, ktorá uvrhla naše národy opäť do poroby, priložili ruky k dielu a vybudovali ste všetko, čomu sa dnes spolu tešíme. No treba myslieť aj na budúcnosť. „Lebo ak si niekto z vás chce vystavať vežu, či si prv nesadne a nespočítá náklad, či mu vystačí na dokončenie? Aby potom, keď položí základ a nebude môcť dokončiť, nezačali sa mu všetci, čo to vidia, posmievať a hovoriť: Tento človek začal stavať, ale nevládal dokončiť“ (Lk 14, 28—30). Máme schválený zákon o piatom päťročnom pláne. Sadli sme si a vyrátali, koľko miliárd budeme potrebovať na dokončenie diela stanoveného našou päťročnicou. Nové veľké závody, veľké diela. Zvýšená priemyselná výroba. Nové tony potravín, veľké množstvá spotrebných tovarov, potrebných pre náš šťastný život. Veľké sumy na bytovú výstavbu a na školské zdravotné a sociálne potreby nášho ľudu. Toto všetko si máme vytvoriť v našej päťročnici. Už to, čo sme doteraz postavili, dosahuje hodnotu 1,6 bilióna korún výrobných prostriedkov. Tento obrovský fond však bude treba ešte zveľadiť a to tak, že každý z nás aj naďalej bude prikladať ochotne ruky k dielu. Tomuto má slúžiť náš päťročný plán, ktorého splnenie je celkom v našich rukách. Ale pretože tu ide o naše spoločné dobro, každý z nás je vo svojom svedomí povinný urobiť podľa svojich síl všetko, aby sme vežu nášho šťastia a spokojného života nielen začali, ale s úspechom dostavali. O tejto povinnosti všetkých občanov štátu jasne hnvorí bl. pamäti pá pež Ján XXIII. vo svojej encyklike na skalu ..Pacem in terris“ toto: „Všetci občania i združenia, ktoré jestvujú v štáte, majú podávat svoj prínos uskutočňovaniu spoločného dobra. Z k tohto plynie predovšetkým, aby sledovali vlastný záujem a prospech v súlade s požiadavkami druhých a aby svoj majetok a svoju prácu riadili podľa toho, čo zákonná štátna moc náležitým spôsobom stanoví v s oblasti svojej právomoci a v súlade požiadavkami spravodlivosti.“ Voľby majú za úlohu postaviť orgány štátnej moci. U nás všetka moc pochádza z ľudu. Tento ju zveruje svojim zvoleným zástupcom, ktorých vysiela do národných výborov, do Slovenskej a Českej národnej rady a Federálneho zhromaždenia ČSSR. „Základnou úlohou verejnej moci“ — hovorí ďalej pápež Ján XXIII. — „je riadiť a harmonický spravovať vzťahy ľudí, združených v spoločnosť a to tak, aby jedni užívajúc svoje práva neobmedzovali iných v ich právach, po druhé, aby nikto ochranou svojich práv neprekážal druhým plnení ich povinností .a konečne, aby v práva všetkých boli s účinnosťou uchovávané, neporušené a ak boli azda porušené, aby sa ich občanom znovu dostalo.“ Máme si zvoliť takých poslancov, ktorí sú zárukou toho, že takto budú používať moc, ktorú im náš ľud dal s dôverou pri voľbách. Preto pôjdeme 26. a 27. novembra t. r. k volebným urnám, aby sme dali svoje hlasy a zverili štátnu moc do rúk ľudí. ktorí ju používajú k takémuto budovaniu obecného dobra. No nestačí len splniť svoju volebnú povinnosť, je potrebné, aby sme svojich zvolených zástupcov vo výkone štátnej moci plne podporovali svojou plnou zaangažovanosťou v budovaní toho, k čomu nás zaväzuje zákon o päťročnom pláne. K tomu nás zasa takto napomína pápež Ján XXIII. vo svojej encyklike „Rozvoj národov“: „Som si istý, že všetci kresťania, naši bratia, ochotne zvýšia svoje spoločné a spojené úsilie, aby pomohli zvíťaziť nad sebectvom, pýchou a súperením, odstrániť ctižiadosť a nespravodlivosť a otvoriť tak všetkým cestu k životu viac ľud skému, v ktorom by bol každý milovaný a každému sa pomáhalo ako brat bratovi.“ Dr. ALEXANDER HORÁK 43 Chválime ta. Pane, a vďaky ti vzdávame, že každý náš deň, t všedníJ, je pre nás sviatkom. Sviatkom preto, lebo žijeme v pokoji, bez strachu o budúci den; lebo žijeme v pokoji a láske so svojimi a medzi svojimi, ktorým my len dobro chceme a oni nám tiež. Tak na lazoch, tak v malej dedinke, tak v meste, i v centre Bratislavy j na obr.j, kde život plynie ovela rýchlejšie ako inde. Pane, chceme, aby všetky dni nášho života boli sviatočné; chceme to svojimi modlitbami, svojím životom, svojimi prácami. Chceme, aby sme našli porozumenie a lásku u svojich blížnych a nehynúcu odmenu večnú u teba. (Snímka: JM) Dieta — to je úloha Keď dospelý syn, či neplnoletá dcéra idú opustit rodný dom, aby začali samostatný život, či založili vlastnú rodinu, obyčajne si rodičia s deťmi spolu zameditujú nad spoločne prežitými rokmi. Mnohí rodičia sa boja tejto chvíle. Chceli by ju oddialiť, lebo cítia akoby strach z jej dôsledkov. Bránia sa jej, lebo sú presvedčení, že práve teraz strácajú svoje dieťa. ' Stratiť môžeme len to, čo vlastníme ako' svoj majetok. Je však dieťa naozaj naším vlastníctvom? Svoj vzťah k dieťaťu a dieťaťa k nám máme premyslieť oveľa včaššie, už od prvých chvíľ jeho života. Vráťme sa teda o krok dozadu. Môj manžel. Moja manželka. Či to vyjadruje vzťah vlastníctva tak, ako to býva napr. vo vzťahu k môjmu peru alebo aktovke? Dobre vieme, že vec sa tu má inakšie. Manžel a manželka nie sú si navzájom vlastníctvom. Každý z nich je odlišnou osobnosťou, žije svojím vlastným životom. V dobrom manželstve- zaväzuje uznánie spolupartnera, úcta k nemu a k jeho osobnému životu. Moje dieťa ... Äno, to je dieťa tých rodičov, toho otca a tej matky. Ale už vtedy, keď začalo žiť a rozvíjalo sa v tele svojej matky, nebolo jej vlastníctvom. Ona mu mohla po dlhé mesiace dávať všetko — dávať mu život, byt pre neho pokrmom a príbytkom — ale vedela, že po tom čase nastane rozlúčka, že vydá dieťa na svet. Vývin dietata, jeho vzrast neboli cieľom samým o sebe, boli len cestou nasmerovanou na iný, dôležitejší cieľ. Moje dieťa — povie matka, ale zároveň vie a musí vedieť, že jej dieťa je jednoducho iným človekom, odrazom obrazu Boha a Stvoriteľa a to odrazom celkom iným, než je ním ona sama. Dieťa, ktoré nám zveril Boh, aby sme ho milovali, nie je naším majetkom, ale uloženou nám úlohou. Ak túto zásadu nestratíme z očí, tak sa uchránime pred falošným pomerom k diétát u a škodlivými ná-sledkami, ktoré z ' toho vyplývajú. Matktno telo je len prechodnou stanicou v živote. Takisto rodičovský dom. Takou prechodnou stanicou je vôbec celý život. Plnosť a trvalosť čaká na • nás na druhej strane — u Pána tohto sveta a nášho Otca. My rodičia máme svoje deti milovať. Ich dobro má byť predmetom našej starostlivosti. Toto dobro spočíva v telesno-duchovndm nadobudnutí síl, v správnej príprave na život. Neraz sa naše'deti dopúšťajú omylov, uvalia na seba tresty, no my ako rodičia musíme im pomôcť polepšiť sa. Nevládzeme azda uchrániť deti od protivenstiev života, ale musíme všetko urobiť, aby' si život opravili. Keď takto zhrnieme svoje spoločné roky s deťmi, pozrime i na výsledok tohto nášho spoločne prežitého obdobia. Zveľadili sme kapitál svojho dietata? Pomohli sme mu, aby odteraz, keď už pevne stojí na vlastných nohách, kráčalo vpred, opierajúc sa o vlastné sily? Príde deň, keď my, rodičia, ostaneme sami, obzerajúc sa za svojimi dospelými deťmi. Na ďalších cestách budeme môcť ich sprevádzať už len svojimi myšlienkami, dobrými želaniami a modlitbou. (JD—JSJ Doterajší priebeh Biskupskej synody Vzývantm Ducha Svátého sa dňa 30. septembra t. r. začala Tretia biskupská synoda. V Sixtínskej kaplnke pri chráme sv. Petra v Ríme zhromaždilo sa 212"kardinálov a biskupov na čele so Svätým Otcom. Pri koncelebrovanej sv. omši povedal pápež Pavol VJ. homfliu. Okrem Iného povedal: „Zdravíme vás a vítame v tejto hodine plnej vážnych problémov, týkajúcich sa kňazstva ako služby a spravodlivosti vo svete... Očakávame osvecujúce a posväcujúce dielo Ducha Svätého a prosíme oň. .. Kríza viery je hlavnou príčinou ťažkostí v Cirkvi a smutných mravných pomerov vo svete ... Musíme sa dať viest jedine hlasom vlastného svedomia a vedomím zodpovedností pastierov ľudu Božieho__ Budovať Cirkev na nezničiteľnom základe, ktorým je sám Kristus.“ 30. IX.: Odpoludnia bolo prvé pracovné zasadnutie. V novej zasadacej miestnosti v audienčnej budove. Svätý Otec povedal, že všetci účastníci môžu slobodne vyjadriť svoje ijázorý a vyzval prítomných k úprimnej a otvorenej diskusií. Kardinál Duval pozdravil Svätého Otca a poďakoval za určenie synodálnych tém. Hlavný referát mal Mons. Bartolefti. Hovoril o aktuálnych problémoch Cirkvi v súčasnom svete. 1. X.: Odpoludnia mal hlavný prejav kardinál z Kolína n. Rýnom. Vyložil prehľadne učenie Cirkvi o kňazstve ako službe. Kňazstvo stále znamená trvalé zasvätenie sa službe Bohu a ľuďom. V diskusii prehovorili niekoľkí členovia ako účastníci z Veľkej Británie, Poľska, USA, Konga, Filipín a Japonska. Diskusný príspevok povedal tiež za episkopát ČSSR biskup z Litoměřic dr. Š. Trochta. Povedal: „Aký kňaz, taká Cirkev ... Zabúda sa na toľkých kňazov, ktorí konajú svoje povinnosti s veľkou obetavosťou a vernosťou . . . Sú bolestné skutočností: nedostatok kňazských povolaní, odpadnutie kňazov a nedostatočná účinnost kňazskej služby.“ 2. X.: Zasadnutie bolo dopoludnia. Biskup z Madagaskaru povedal: „Cirkev v mnohých krajinách a rozličným spôsobom podáva dôkaz svojej sily a životnosti.“ Viacerí rečníci pripomínali, že kňazi by sa nemali nadmerne zaoberať čisto svetskými problémami na úkor svojho posvätného úradu. 4. X.: Prehovoril generál jezuitov P. Pedro Arrupe. Koptický patriarcha Stefan I. pripomenul, že východná tradícia má celibát vo veľke) úcte. K téme o kňazskej službe povedalo svoje mienky päf arcibiskupov z Ameriky, traja z Európy, dvaja z Azte a jeden z Afriky. Viacerí rečníci sa zhodovali v tom, ze v misijných krajoch sa prakticky nevyskytuje kríza vo veci kňazskej služby, ale skôr v krajinách slobody a hospodárskeho blahobytu. „Treba prízvukovať nadprirodzený cieľ kňazskej služby prácu na spáse duší a na budovaní kráľovstva Božieho. Kňazská služba prináša úplné oddanie sa Kristovi a službe Bohu i ľudu. Povolanie k celibátu je určite povolaním k väčšej dokonalosti." 6. X.: Práca v krúžkoch podľa jazykových skupín. Odpoludnia tlačová konferencia.. ktorú viedol Mons. Bartoletti.Vo Vatikáne je nateraz vyše 600 novinárov z celého sveta. 7. X.: Schôdzka synodálnych . otcov' s delegáciou rady laikov. 8. X.: Relácie vypracované 12 jazykovými skupinami o vieroučných otázkach kňazskej služby. 9. X.: Plenárne zasadnutie. Prehovorilo 33 biskupov. Ich referáty sa týkali tém: Nedostatok kňazov, otázka celibátu, problém kňazskej výchovy, kňaz za' oslobodenie človeka a zä Spravodlivosť. Niektorí navrhujú povoliť vysviacky ženatých mužov za kňazov. Služby, ktoré nevyžadujú kňazskú vysviacku, zveriť aj' laikom, rehoľníkom, prípadne i ženám. Dôležitá je otázka duchovného života kňazov. Mnohé ťažkosti pochádzali z nedostatku viery. Potreba modlitby a asketiky. Duchovný život. 11. X.: Diskusia o kňazskom celibáte. Dve stanoviská: Zachovať' nezmenenú doterajšiu disciplínu. — Dovoliť v budúcnosti za istých podmienok vysvätiť na kňazov aj ženatých mužov. Kardinál Porna z Bologne poukázal na to, že kňazská služba sa teší tým väčšej vážnosti, čím je viac v súlade so životom kňa za. Kňazský celibát má svoj najhlbší koreň v nasledovaní Krista v jeho príklade, v jeho výzve k apoštolom, aby zanechali všetko a ho nasledovali. — Nedostatku kňazov sa môže odpomôcf ustanovením stálych diakonov a väčšou účasťou laikov, a| žien na apoštolskej a pastoračnej činnosti Cirkvi. Zástupca episkopátu Nového Zélandu žiadal, aby synoda vzala do úvahy množstvo dob rých a verných kňazov a skončila s dis (Dokončenie na 2. str.)