Katolícke Noviny, 1973 (LXXXVIII/1-52)
1973-06-10 / No. 23
Duch pokoja v Cirkvi Svätodušné sviatky sú vhodnou príležitosťou zamyslieť sa nad súčasným svetom, nad problémami v ňom, najmä nad nepokojom vo svete a ako sa na to všetko pozerá naša Cirkev, vedená Duchom Svätým. Duch Svätý je Duchom lásky a pokoja. Ak chce byt Cirkev verná svojmu poslaniu, musí v nej vládnuť tento Duch a tohto Ducha musí hlásať a šíriť aj vo svete. Najkompetentnejším hlasom Cirkvi je Svätý Otec, námestník Kristov. Terajší Svätý Otec Pavol VI. nespočitatelnekrát pri rôznych príležitostiach vyzval svet, aby sa už raz nastolil spravodlivý mier všade na Zemi. Z jeho popudu 1. január sa stal svetovým Dňom mieru. Preto ani my nemôžeme ostať Indiferentní voči otázke mieru vo svete. Tým viac, že výzva Cirkvi je predĺženým hlasom samého Krista, jeho Ducha. Toho Krista, ktorý vylial svoju krv za život sveta. On nám dal a zanechal pokoj. Daroval človekovi trvalý pokoj. Jeho pokoj je definitívny a univerzálny. Pokoj Je realita. Je ovocím ťažkej a sústavnej práce. Je víťazstvom v konfliktoch a nad nenávisťou. Máme urobiť všetko, vypäť všetky sily, aby sme prispeli k nastoleniu mieru najprv v našom prostredí, potom aj v celom svete. Svätý Otec povedal: „Mier je možný“.' To znamená, že mier nie je slepým imperatívom, nie je osudovým, automatickým, nie je ovocím náhody. Je zverený našej slobodnej vôli, závisí od človeka, či si ho želá a ho buduje, či sa angažuje za jeho realizovanie. Je kategorickým Imperatívom. Nádej na mier nemôže nás nechať pasívnych v situáciách, kde sa robí nási-. lie. J Prvým krokom pri budovaní mieri je obhajoba spravodlivosti, odsúd® nie každého nátlaku, možnosť rozvij® nia sa každého človeka a národm Rozvoj je nové meno pokoja (Popili lorum progressio). Myslím tu v pr^wP rade na chudobných a slabých^KI mených, hladujúcich. Tu nemôžffCÍU| kev mlčať. Jej slovo je slovom DucM Svätého Preto nikdy neuvažuje, sa angažovať za mier alebo nie. Sme spojencami Boha, uskutočňovateľmi jeho plánov, plnitefmi jeho svätej vôle, preto aj zodpovední za súčasný stav jeho diela. Naša zodpovednosť je o to väčšia, že Boh nás ne nechal v nevedomosti o svojich plánoch, ktoré my máme’ realizovať. Spravodlivosť, bratstvo, pokoj sú po žladavkami Božími. My musíme len pochopiť všeobecný význam týchto hodnôt a bojovať za ne, brániť ich. Keby sme tak nekonali, boli by sme len navonok a formálne veriaci. Pocit solidarity, spolupatričnosti musí v nás rásť Velmi jasne nás tomu učí sám Ježiš Kristus. Stotožňuje sa s našim blížnym, „Hladný som bol a dali ste mi jesť; smädný som bol a dali ste mi piť“ (Mt 25, 35). Poslaním Cirkvi je učiť zachovávať všetko, čo prikázal Pán (Mt 28, 20). Toto má hlásať Iudom všetkých čias. Mlčanie by bolo zradou. Preto učiteľský úrad Cirkvi, v dejinách 1 v súčasnosti, vždy hovoril o odmene za prácu, o ľudskej dôstojnosti, o vojnŕs-mídri, o kolonizácii a dekolontzácii, o medzinárodných organizáciách, o bratstve národov. Cirkev si je vedomá, že spása ľudí, Bohom chcená, sa nedosiahne mimo tohto sociálneho života človeka. Nemá osobitnú kompetenciu v oblasti techniky, politiky, alebo ekonomiky, ale vždy sa predstavuje svetu ako bezpečný „expert v ľudskosti“. Jej učitelský úrad pripomína všetkým ľudom dobrej vôle a veriacim osobitne, že všetci sme zodpovední za rozvoj sveta. Svätý Otec to osobitne zdôrazňuje aj vo svojej encyklike „Octogesima adveniens“, vydanej na osemdesiate výročie okružného listu Rerum novarum. Právo, o ktorom je tam reč, netýka sa len práv Cirkvi, ale má na mysli pole oveľa širšie: vytvoriť pre všetkých ľudské podmienky života, pracovať na spravodlivosti a pokoji v prvom rade v záujme tých, ktorí sú zbavení týchto dobier. Hlas pápeža, koncilu, Cirkvi nesmie ostať nepočutým hlasom, mŕtvou literou. Obnovme si ducha vôle Bože] a učiteľskej Cirkvi. Počujme hlas Ducha Svätého. Nech sa to ukáže v skutkoch. Nech sa to ukáže u všetkých nás a vo všetkom. Budme tvorcami spravodlivosti a pokoja. Odstráňme zo svojho života každú nespravodlivosť, zabráňme každému ne- IJokoju v konkrétnych situáciách. Bdsudzujeme každý konflikt, ktorý vedie k vojne. Všetky nedorozumenia necjp sa riešia mierovým rokovaním. fV(Äftijme sa každej'neznášanlivosti (Dokončenie na 3. str.) Prejav činnosti tretej Božskej osoby Svätý rok, ako prejav činnosti Ducha Svätého, bol predmetom prejavu Svätého Otca na všeobecnej audiencii v stredu 23. mája. Pápež prosil prítomných, aby prijali vyhlásenie Svätého roku ako vnuknutie Ducha Svätého a otvorenie nových čias v náboženskom živote. Svätý rok nenačim pokladať Iba za akúsi zvláštnosť, ale za dôsledok Druhého vatikánskeho koncilu, ktorý má napomôcť vnútornú a morálnu obnovu ľudí. Jubilejný rok 1.975 bude veľkou príležitosťou vtedy, ak ho budeme vedieť správne prijať. Preto máme zodpovednosť za to, či bude úspešný, alebo či naším zlým prístupom zmaríme jeho účinky. Všetci si máme akoby obrátiť svoje plachetnice voči tajomnému vetru Svätého Ducha. Práve preto sa tento Svätý rok začína v miestnych cirkvách na sviatok Zoslania Ducha Svätého. Tak sa má jeho pomocou začať dobrá plavba, opravdivo duchovný a charizmatický pohyb, ktorý povedie k novým métam. Potom hovoril pápež o prekážkach, ktoré sa neraz človeku, ktorý chce začať nový život, nastúpiť cestu lásky, stavajú do cesty. Pramenia hlavne z náklonnosti k hriechu, niekedy takej mocnej, že zmieta celým človekom. Preto treba čerpať milosti tretej Božskej osoby, oných sedmoro darov, ktoré sú potrebné k nastúpeniu cesty milosti. On je tým prameňom, ktorý presahuje rozum. Prameňom, ktorý prichádza síce zvonka, ale pôsobí vnútri. Prameň, pôsobiaci prostredníctvom lásky. Začínajme tento Svätý rok pomocou Ducha. Koncilové dokumenty prekypujú spomienkami na neho. Ktosi ich narátal až 258. Prosme o jeho príchod a naše vzývanie iste nebude daromné. —k— Významné zasadania v Zagorskn V dňoch 25.-28. mája mal v Zagorsku pri Moskve medzinárodné zasadanie Výbor pre pokračovanie práce KMK. Zúčastnilo sa na ňom vyše 150 predstaviteľov kres^nských cirkví z celého sveta, zásb -» fv ekumenických grémií i nekrestťfftských náboženstiev zo všetkých kontinentov. Zasadanie slávnostne otvoril patriarcha Moskvy a celej Rusi Pimen a viedol ho prezident Kresťanskej mierovej konferencie, metropolita leningradský a novgorodský Nikodim. Účastníci sa zaoberali situáciou v Indočíne, na Strednom východe a v Latinskej Amerike, pričom ich zaujal referát katolíckeho kňaza zo Santiaga de Chile, dr. Gonzalesa Arroya, ktorý hovoril o oslobodzovacom hnutí národov Latinskej Ameriky. zločinoch juhovietnamského diktátoO ra Thieua, ktoré pácha na politických väzňoch, vypočuli si otrasnú správu zástupcov vietnamských katolíkov. ťou Snemovanie v Zagorsku bolo súčasprípravy Svetového kongresu mierových síl, ktorý bude 2.—8. októbra v Moskve. Ako členovia Združenia katolíckeho duchovenstva ČSSR Pacem in Terris, zúčastnili sa v na zasadaní dr. Jozef Krajči z Bratislavy a František Hochmann z Prahy. —k— Sľub nových generálnych vikárov Ma základe žiadosti apoštolského administrátora trnavského, biskupa dr. Júliusa Gábriša, a sídelného biskupa nitrianskeho dr. Jána Pásztora, udelilo Ministerstvo knltúry Slovenskej socialistickej republiky štátny súhlas pre výkon funkcii generálnych vikárov, benerálnym vikárom v Trnave sa stal kanonik dr. Ján Č í ž i k a v Nitre prof. dr. Jozef V r a b 1 e c. Obaja novomenovani generálni vikári zložili predpísaný stub vernosti Republike v pondelok 28. mája do rúk ministra kultúry SSR Miroslava Válka. Ministrovi kultúry ich predstavil generálny riaditeľ Sekretariátu pre veci cirkevné pri MK SSR dr. Karol Homola, ktorého sprevádzal vedúci oddelenia Sekretariátu Ondrej Káčer. V sprievode nových generálnych vikárov boli predseda Združenia kat. duchovenstva v SSR Pacem in terris, prepošt, prof. Mons. dr. Mikuláš Višúovský, riaditeľ kancelárie Apoštolskej administrátory v Trnave, dekan Ľudovít Hollý, a tajomník Biskupského úradu v Nitre dr. Ladislav Belás. Pánu ministrovi poďakoval za dflveru dr. Ján Cižik. Minister kultúry vyslovil presvedčenie v mene svojom i v mene vlády SSR, že noví gen. vikári, čelní predstavitelia Združenia Pacem in terris, budú vykonávať svoje funkcie na prospech našej socialistickej spoločnosti a cirkvi v záujme vytvárania vzájomne prospešných pozitívných vzťahov. Zvlášf vyzdvihol reálne možnosti takejto činnosti cirkvi v otázkach boja za mier, budovania spoločného života a nového človeka, zbaveného spoločenských hriechov. Ovocie Dedia ie láska, radosť, pokoj... človeka je svet. Svet tvorí primárny obsah súčasného človeka. Svet často zapĺňa celý priestor ľudskej skúsenosti. No pritom vnútorný švih ľudského bytia ženie človeka za stále novými cieľmi. V človekovi trvalo zostáva existenciálny nepokoj. S neúprosnou nutnosťou túži po „viac“. Isteže, každý pokus dosiahnuť plnosť túžob stroskotáva. Belgický filozof Maréchal vidí v neúprosnom úsilí po dalších a nových cieľoch, vloženom do ľudskej bytosti, v negatívnom zážitku nepokoja, vrodený impulz po nedosiahnuteľnom, nekonečnom, popud k hľadaniu Boha, anonymnú, netematickú túžbu po Bohu. Tak usudzuje Blondel, tak Teilhard de Chardin, vidiac v tejto skutočnosti kozmickú hodnosť človeka, nakoľko sa takým činom vesmír v ňom poberá k zavŕšeniu. Podľa jeho filozofickej štruktúry sa totiž vesmír vyvíja smerom k životu. Život sa v človekovi rozvíja k sebauvedomeniu. Sebauveriomenie človeka smeruje k priateľstvu a láske k bratovi. Brat je Kristus. Kristus je zavŕšením sveta, pretože vedie ľudstvo k Otcovi. A tak v privrátenosti dnešného človeka ku svetu podľa známeho teológa Borosa, netreba vidieť len nebezpečenstvo, lež aj šancu v tom zmysle, že čoraz silnejší zážitok nepokoja a nespokojnosti s dosiahnutými cieľmi, stáva sa zároveň stále silnejším prejavom neuvedomelej privrátenosti k Bohu. 7. toho vychodí, že ako sa v človekovi prejavuje pozitívne ľudská duša v určitých duševných činnostiach, tak sa v ľudstve prejavuje v negatívnych zážitkoch nepokoja a nespokojnosti Duch Boží. Svätý Pavol rieši túto otázku populárne jednoduchším spôsobom. Vraví, že Ducha Svätého môže človek skúsiť v pozitívnych zážitkoch jeho účinkovania. Účinkovania Dacha prirovnáva k ovociu na strome. Ako vie, hoci aj neodborník, posúdiť strom podľa ovocia, tak sa dá poznať Duch Boží podľa ovocia Ducha, ktorým je: láska, radosť, pokoj, zhovievavosť, láskavosť, dobrota, vernosť, skromnosť a sebaovládanie“ (Gal 5, 22). Podľa sv. Pavla správanie sa človeka, ozdobené týmito čnosťami, je prejavom skutočnosti, že Duch Boží je v ňom. Iba takýmto spôsobom si vieme vysvetliť aj explóziu lásky, ktorá sa udiala v prvých kresťanoch. Veriaci boli jedno srdce a jedna duša. Všetko mali spoločné. Hovorilo sa o nich: „Hľa, ako sa milujú.“ Mali totiž Ducha Svätého. Vzájomná láska kresťanov bola výslovne označená za znamenie, že v nich žije a účinkuje Duch Ježišov. A pokiaľ boli jedno srdce a jedna duša, stále ďalší ľudia nachádzali ich prostredníctvom cestu k Bohu. Kde sa toto rozpoznávacie znamenie stratilo, tam nepomohli podľa sv. Pavla nijaké iné dary a charizmy Ducha. Louis Evely vraví, že aj naša doba potrebuje zázrak lásky a bratstva. Napriek rasovým a národným odlišnostiam, napriek vybičovanému nacionalizmu, rasovému egoizmu, napriek náboženským diferenciám cítime potrebu zblíženia sa. Nie je to fráza, ak povieme, že toto zblíženie nebolo nikdy také naliehavé. Ved dnes sa aj vojny stávajú svetovými. Svet je akoby jedno telo, ktoré obývajú milióny malých duší, ktoré si nevedia dôverovať a nevedia sa milovať. Keby sme urobili zázrak lásky, ku ktorému sme dostali poslanie, príkaz a Ducha od Pána, alebo keby sme aspoň dajakou pozoruhodnou mierou ku nemu prispeli, to by bol náš najlepší príspevok k ozdraveniu našej doby. Vidíme, ako veľmi tu ide o ovocie Ducha. A keďže sa ono dá dosiahnuť modlitbou, potom je modlitba príkazom tejto chvíle. Vrúcna modlitba za ovocie Ducha: lásku. Dr. JOZEF VRABLEC I keď sa duchovná skutočnosť nedá uchopiť hmatom, predsa sa ľudská duša čoskoro prejaví na človekovi. Sprvoti dieťa iba žije, rastie, prijíma potravu, kričí a spí .. Potom nastane veľká chvíľa, pri ktorej matka zabudne na bolesti. Jej dieťa sa prvý raz usmeje, ako sa vie zasmiať len človek. Zažiari a ozve sa z neho čosi, čo len človek dokáže. Potom matka dobrotou a láskavým prihováraním sa k dieťaťu prebúdza k životu ďalšie prejavy jeho duše. Dieťa začína rozoznávať dobré od zlého menšie od väčšieho, pekné od mrzkého, začína uvažovať a myslieť. Dozrieva na schopnosť lásky, vernosti a vďačnosti. Pociťuje vedomie zodpovednosti. Odkrýva v sebe samobytnosť. Uvedomuje si vlastné ja. Premýšľa o sebe, rodičoch, o okolitom svete. Dostáva sa k zážitku svojej duše. Získava skúsenosť duše. Duša sa pozitívne poznáva z duchovného ovocia človeka. Dominantou v povedomí dnešného Kritické slova kardinála flifrinka nej spravodlivosti za posledných 10 rokov, od encykliky Jána XXIII. „Pacem in terris“ sa takmer nič nezmenilo vo svete. Kresťania málo urobili za tú dobu za mier a spravodlivosť. Holandský kardinál citoval potom poznatky jedného z kanadských ústavov pre výskum vecí mieru, podlá ktorých práve katolícki veriaci sú predstaviteľmi politiky zastrašovania. V tom mierová encyklika len málo vedela zmeniť. Hoci Cirkev sa čoraz viac zaoberá problémom mieru, — povedal kardinál Alfrink, — bolo by prehnané tvrdiť, že kresťania správne spoznali „znamenia čias“. Potom poukázal na hlásenie OSN, z ktorého je zrejmé, že výdavky na obranu vykazujú vo svete 25-násobok rozvojových programov. Poukázal i na to, že toho, kto sa zasadzuje za spravodlivosť a za zmenu spoločenských štruktúr, neraz vyhlasujú za ľavičiara a komunistu, hoci v skutočnosti sa usiluje o uplatňovanie myšlienok mierovej encykliky. A mnoho ráz neodvažujeme sa veci nazvať ich menom, lebo sa bojíme, že sa dostaneme na pole politiky. (mk) „Preteky v zbrojení trvajú ďalej a priepasť medzi chudobnými a bohatými národmi je čoraz väčšia“, povedal kardinál Alfrink v Londýne na zhromaždení anglického členstva hnutia „Pax Christi“. Na poli sociál-