Kultúra, 1940 (XII/1-12)
1940-05-01 / No. 5
Zo slovenskej minulosti Slovenské súkromné knižnice a archívy Malý dedinský archív Starodávna sláva zemanských rodín už len slabo žije v tradícii súčasnej generácie. Spravodlivejší názor na ľudskú spoločnosť v našom národnom živote utvoril dnes solidaritu všetkých spoločenských vrstiev a bratstvo v národe už nie je kalené ani reminiscenciami na tie zašlé časy, keď v žilách niektorého z našich dedov ešte prúdila „modrá krv". Žlté, ošúchané pergameny, staré „armales" sa síce ešte kde-tu opatrujú v truhliciach alebo v plechových zahrdzavených schránkach. Ale dobré bývajú už len na to, aby sa použily ako učebné pomôcky najmä na hodinách dejepisu, na príklad na našom gymnáziu v Malackách. Inakšej praktickej ceny dnes nemajú. No, zato nesmieme nijaké starodávne pamiatky našej minulosti znehodnocovať. Práve naopak. Z vlastnej skúsenosti viem, že žiaci sa veľmi tešia, keď sa môžu svojmu učiteľovi pochváliť, že vedia o takej alebo onakvej starožitnosti. Niekedy mi podonášajú kadejakých naoko bezcenných zdrapov, z ktorých potom dám dokopy buďto nejaký starý kalendár, alebo starú modlitbovú knižku, letáky, pútnické a „žobrácke" pesničky a iné tlačené pamiatky. Priznám sa, že opatrujem už niekoľko takýchto literárnych pamiatok, ktorým už hrozil zánik niekde pod krovom na dedinskom povale. Takto moji študenti učia sa i prakticky poznávať našu národnú minulosť. Mienim tu povedať niekoľko slov o malom zemanskom archíve, ktorý opatruje v Moravskom Sv. Jáne tamojší roľník Jozef Izakovič. Upozornil ma naň môj žiak Št. Klempa, keď mi nedávno priniesol starú hrdzavú plechovú schránku, ktorá musela byť kedysi veľmi úhľadná a pôvodne bola určená len na skrytie rodinnej výsadnej listiny. Dnes je v nej naukladané 14 rozličných písomností. Z nich za najcennejšie považujem „armales" Ferdinanda III. z roku 1652, znejúce istému Jurajovi Izakovičovi z Dlhej (pri Trnave). Latinská listina doslova znie takto: Nos FERDINANDUS tertius Dei gratia electus Romanorum Imperator semper Augustus etc. etc. etc. Quod cum ampla Principům liberalitas, in munificentia et benemeritoium subditoium remuneratione consistat, recte et sapienter a vetustissimis Imperatoribus et Re gibus factum esse judicamus, dum erga singulos, qui reliquis virtute atque industria praestant, sese munificos et liberales exhibeant, verae morum integritatis sectatores, utiliumque et laudabilium facinorum aemulos intuentur, hos mirificis gloriae titulis claros et insignes reddant. Quorum nos praeceptis, vestigiisque uti in aliis praeclaris virtutibus, ita hac quoque in parte insistere cupientes, quos veris laudibus, et ingenuis moribus, aliisquae praeclaris virtutum ornamentis praeditos cognoscimus, ilios nimirum (ne premio suo virtus fraudata videatur) ad insigne nominis decus educere studemus, ut hac ratione Regium nostrum decus, benemeritorumque virtus, posteros seu Successores, ad res praeclaras peragendas provocet, hisque premiis nostris acrius et vehementius incendat, atque eo latius nominis nostri Caesarei splendor diffundatur. Sane igitur pro re praesenti, dignus nobis occurrit, fidelis, nobis dilectus, Honorabilis 171