Kultúrny Život, 1951 (VI/2-52)
1951-01-14 / No. 2
u o KULTUR v fv ^m v.o. pi. ročník VI. • CISLO 2 • BRATISLAVA, 14. JANUARA 1951 CENA 4 Kes *2720877785* LIST Z HLAVNÉHO MESTA MIERU Miloš Krno, Moskva Dnes mátt!, deti, plno hračiek. Bábiky, kone, autá. liefadlá, vojačkov. Dnes nepoznáte, čo je to hlad. Kedysi sa maty detij horšie. MáJo detí dobre jedávalo, málo detí malo z pekné hračky. Všetky deti ani len 'aly vianočný stromček. Prečo t,en preto, že bolo niekoľko detoré moly hojnosť všetkéhopreto) že otcovia väčšinv detí li pracovať, aby sa niekoľko ■lalo dobre. Dnes vaši rodičia f pre vás, aby ste sa vy mau vám z velikánskeho mesta, nýva dva razy- Mko ľudí ako Slovensku. Píšem vám z Mos,vj kde je pochovaný Lenn a kde •»tarom Kremli býva Stilin. Obapracov2.1i a bojovali aJ preto, aby všetkým deťom Ua svete dobre 'o, Lenin snivel o raji pre det? jíalin tento raj uskutočnil vo íom Sov;6tskom sväze. Tu nr jú deti parky len pre seba s maijTni električk :mi, š hojdam:. koloto.'mi, lietadpmi, loďkami. Tu majú plno utešených obrázkových kníh a vodia spievať, tencováť, nazpamäť recitovať básne '3' rozprávať pekné rozprávky. Tu rpujú det' divadlá, bábkové divadlá, predstavenia, v ktorých vystupujji zvieírs'tká Majú zvláštne vysielanie v rozhlase ako aj u nás a »krem toho majú ešte vys elán e v jakzvaných televíznych aiparátoch. To je rádio, ktoré nielen že počítate, ale aj vidíte v 'ňom ako line. A p cnieri? Keby ste, vedeli, v j'ko veselo a múdro sa hrávaiú Na’Iepš'ch pnselajú cez leto na Krym k moru. alebo k moru na Kaiu'kaz*. kdá trh ftaká serná radost. Iste sa t'^^íe pamSfáté, áHS zá p»vstanú chodili u nás nemeckí, vojaci v zelených - uniformách, ako mrzko na vás zazerali, ako pobrali do koncentračných táborov otcov mnohých • z vás a mnohých otcov ako partizánov postreľa]i. Veru n.-i mnohých, m estách aj deti postrieľa li alebo spálili. V ete tiež dobre, že našu vlasť oslobod li od týchto zlých nemeckých vojakov a od ľudí. čo im pomáhali, Stalin. Sfalin poslal svojich vojakov do našej vlasti, alby ■vyhnali Nemcov a« oslobodili Čechov a Slovákov Stalin je najlepší a najmúdrejší človek na svete. Jemu máte čo ďakovať, že máte šťastné detstvo. Jeho verní žaci prezident Gottwald a súdruh Široký atdmjú Sa o vás. aby ste sa malý tak dobre ako deti v Sovietskom sväze, aby z vás boli dobrí vlastenci, dcbrl pracovnici. Učte .'■a ich milovať, lebo on: vás milujú ako vlas nf vaši roďčia. Ale všetky detí na svete Sa nem'jú ešte tak dobre ako vy. V A- merike. AngTcku, Francúzsku a v mnohých iných krajinách mnoho detí umiera od hladu Tu sa majú dobre len t e det^-/ktorých rod'č a majú hŕbu pebazí. Len ta.ké deti sa dostanú do dobrých škôl. Tam keď chudobné dieťa ochorie ani doktor k nemu ne>>ríde. V takej Indii zom'era do roka od hladu a chorôb toľko, detí, na celom Slovensku koľko je ľudí A sú aj také krajiny, kde sa deti majú ešte horšie. V Grécku dodnes rodičov zatvárajú do stiieľajú ich len preto, väzenia * že chceli, abv ich deti maiy krajší ž-.vot ako oni. Tak' eko u nás kedysi nemeckí vojaci, 'americkí vojaci v ďalekej Kórei hádžu bomby z lietad ?1 a zapaľujú dediny a mestá. Strieľajú a vešajú otcov a matky tiež len preto, že chceli zabezpečiť lepšiu budúcnosť svojich detí. 'V Kórei, ktorá má toľko hôr ako Slovensko a obyvateľov desaťkrát viacej, detj umierajú v pož aroch. Tam deť nemajú hračiek, lam pl čú a hladujú Tam všetky deti preklínajú amerického generála, ktorý sa volá Mac Arthur, lebo bez sircloa nechá zabijať ľudí. Vo veľkej Cíne, kde je štyrdsatkrát toľlto ľudí ako v Ceskos’ovenvku, tJež chceli niektorí zlí ľud a z Ameriky :praviť pre deti pek'o. Ale č'nskv ľud zvfť z!l a detj v Číne sa začínajú mať dobre. V Amer ke v Anilicku a ešte v iných kraj'nách sú ľudia ktorí zase chcú vojnu Zese by chceli pustošiť, páliť a zabíjať. v. cekelovenská výstava bola bilan iou dotera.šej cesty našich vetvám kov za sociaHstichým re*SBie ešte len na začiatku za šcclálisllckým realizmom. cesty Nevieme dostalGi-ne. ako ho ehdpat, ako'ho robiť a ako sa mu Dve výstavy .sovietskeno umeniái ktoré príšlv do Bratislavy, sa neveiiely správne a dpsia.cčne ibó4- KOli., lebo medzi výtvarným prejavom sovietskym a fcrmaíisli. kými názormi našich výtvarníkov bo. la značná prisp; >f- Proto sa poukazovalo vý.učne na pol-ticky význam sovietskeho socialistického realizmu; netreba zdôrazňovať, že teto hi’adieko bolo úzke, nesprávue a v konečných dčsledkecb zabraňovalo vývin našich umelcov. Hoci dnes sme už ualej, jednako sme ešte nie tam, aby sme vedeli jasne zdôvodniť, v 6om nám má byi sovietske umenie vzorom a čomu sa máme od neho učiť, Potvrdzujo ťo aj súbor prác na V- celoslovenskej výstave. Pred oťvorením výqtavy prebiehala, ako obyčajne, -výberová práca jury. Významný pr-nos bol však v ťom, že jury pracovala verojne, za prítomnosti publika a výtvarníkcv, ktorí ■výstavu oboslali- Klady a nedcs'.atky diel sa rozebraiy na mieste a do podicbnosti, ktoré boly školou pre naš ch výtvarníkov, kritikov, publikum i prácu výbere ;ých komisii v budúcnosti. Tteba zhodnetif, že diskusie bývalý obsažné, vecné a otvorené, a zúčasi nil sa ich aj pekný počet dsbatéiov z publika. Diskutovali robotnici, mládež, záujemci z radov intelipencie-Výsledná výstava nie je však colkom zrkadlom práce jury, lebo dodatočne sa pribralo mnoho disl, ktoré jury zamietla, a vys avily sa aj práco, ktoré v'/i-araíci poslali neskôr po vyzvaní. Viacerí známi nmeici v>stavn pôvodne neobosľa- UPríčiny, pre ktoré sa tak stalo, možno sbrnút v týchto bodoch: 1. pozvanie na výstava sa rob'lo obež. nikom, ktorého formulácia z.pričinila u mnohých členov Svä u nederozumenie; 2. viacerí, najmä starší umelci, nemal, hotová nr ce, ktoré by sa daly v ich ch pani stotožniť 8 pojmom ,social'stický realizmus*'; 3. nvedomcvací ideolopický proces neprieoabi tak rovnomerne, aby za je-len rok mchcl každý výlvarrfk dostatočne nocho'lt a praktisLy vo svojej ' rád noužff metódu socislis'iokého realizmu-Tieto ideologické chyby a nedorozumenia treba sústavne oiis’rai^vaf- Náprava, ktorá sa stala tým. DISKUSNÝ PRÍSPEVOK že sa na výstavu dodatomie piibraly diela, -»dsnlctnutá, a že s-a pozvali niektorí v tvará ci, ktorí ju zročjaťín neobcs’ali, bola len čiastičná, Skútea^?’-!, ktrr.í z týphtô pýčiáločňýčh ojpvfcv' ťflyji nú, bnd^' Jreba v' riajBh?'ei biidúcnesti dôsledne a ótvcrône nredis" útovať, aby sme v úsT o soclaVsTcký realizmus ■ nevylučovali vopred n'koha a aby sme prsíň získal: široký front našich výlvomých umelcov, Ťažisko práce, ktorá čaká našich výivarnikov a feoretíkov umenia pre najbližšie obdobie, obsahuje tieto úlohy: študovať teóriu eocialistlcko-reaiisUckei esialky a porevnávať i overovať ju t-orbou sovietskych ■výtvarných nmclcov; diskusiách kriticky a sebakriticky v zhodnocovať naše výtvarné práce minul:sti a prítomnosti; sústavne, otvorene a vecne šíriť z sady sociaUsťcktbo realizmu v radoch vý. tvamikov a medzi teoretikmi presved-'ovarJin; prehĺbiť styk s pracujúc'mi vo forme zájazdov a diskusných večierkov. Medzi našimi výtvarníkmi jestvuje dosiať v dôsledku zvyškov buržoáznych zvyklosti nemiestny konkurenčný boj- A je tiež pravdou, že crganizácia našich výtvarníkev dosiaľ neodstránUa všetky prčiny, pre ktoré tento boj jestvoval. Tú'o otázku bude treba naliehavo riešiť. Tu sa však žiada noukáza:' na vyznievanie niekdajšieho neúprosného existenčn-''Iio boja v dosiaľ jestvujúcom individualizme, v žiarlivom chránení osobne] pc-zíc’e a v pohodlnom prispôsobovaní sa vUdnucej triede. Medei na. š'm’ výtvarníkmi sú rutíDérl- ktotí sa nevedeli presadiť v obdobi forma Izmu pre nedostatočné výtvarne cEíecibé šk&’.cnie; teraz sa im zd' situácia vhodnou zlskeť dokonalú saťstakciu- lebo vra" vídv robili reaU'mns- Sú však aj takí výtvarníci, ktor* v mlnnlos:/ vymenili celÝ rad tormalistickvďi izmov; tera’' konsč''e sa im naskytla nrflrž tesf veťm' rvchlo sa zbaviť tohto formelistl-^k-'ho chaosn a biť do tých, ktorí ešte „tak ďaleko“ nedošli. Sku'očnosť je však tá, že sme ešte n'e tak ďaleko so3la'’tsii kými realistami aby sme mohli hociktoréko výtvarníka plobálns odsudzovať za J'ho rrácu Výt amé umenle je dnes priblUne v rornajej slín ctí, ako bola naša ved' n~ed dvoma rokmi: vedecki nracovutci, hoci bc^i, pollfckv aj na vý'ke, sa iba uč'l ' prerá*af metóda dlalek. tického a historického maieria'lz. mu do svojej práce, to znamená, že sa iba s'.ávali marxisiaini- Dnes mi.'ž.me toho ktot.;ho výivaruika iba presviedčal, lebo naše výtvar. né umenie je ešte ďaleko od spmeti a pužiaúb/áy o jeúuote teórie a praxe, o jednote poiitickénP presvedčenia a um.leckej práce v du- Chp s,p£i.^g,ibi^q rea. zmn. Sú? časnsisimä' všňk ,pž tak ^fc^áko ,ábý. sme v plaej miefe žiahal. od vý. tvaru kcv aLó 'obč.npv ťudovodemckiaíického št..iu svedomi.ú prá. cu, priklau k jeho vedúe-m zásadám, pr K.0U k r;b tj ck.j tr ede a k jej so ialistickemu programn-Dnes sme ešte v obmbi, keď máme sklon ponímať v soclalisti.Lom realizme jeho rea.ističkú i je..o socialistickú stránku veľmi úzko. Prelo nás pojem Mtealizmus,, svádza k akademizmn a naturlaäzmu, a preto nás pojem „socialisíický“ švádza len k pracovným alebo piopagaľným námeiom. Ako by sme sj nevedeli predstaviť, že realizmus je niečo viac ako anatomioky podrobná štúdia a že sociaUz-mns je n'ečo viac ako fyzická práca na stavbe. Treba si veľmi dôsledne n. vedomí:’, že socialistický realizmus úemežno definovať ani určitým úsekom námetov, ani nejakou pred písanou iormon. Prirodzene, toto úzke chápanie pomáha prskon vať začiatočné ťažkosti a ľahšie vedie kn konkrétnym v,sicdkom; ale nakoniec vyús.uje v pohodlnosti, šablonovitosii a v cchudobaeni náv rodného umenia. Je pravda, že no takomto svetonázernom nielome čaká výtvarníka ešte ťažká práca s prsbndo anim jeho výtvamo-ionní Iných zvyklostí. Boj proti iormallzmu má často za následok apadnníie do nového íormalizmn, akým je naprakademlzmus alebo naturaUzmns. Mnohí z našich výtvarníkov, ktorí boli známi svojim smyslom pre farebnú a tvarovú kompozíciu, tieto vlastnosti akoby naraz sfrnúll vystavovali ko'orované kresby* Iní, a ktorých charakterizoval žlvu? farebný lyrizmus, sa neubránil fomu- eby pri novej tsm-^'tiihe neusadí! do popisností. T to výti arnlcl nezúžllkovail, čo bolo v ich doterajšej tvorbe kladné ale zavrhli sumárne celú svrju vý; arnú minulosť. Toto sa stali aj niektorým sp'sovateľom, ktori pri prechode k msi'óde so; lalistického realizmu stratili schepaosť tvárneho a umeleckého ■vy adro''an'a. 'V nejednom smere sa podeba ú troplodytom. o ktorých ^ovorí Stalin vo svojich štúdiách o jaryl-ovcde; ako tro'"Iodyť chceli rozbúrať .buržoázne žclezn'ice“, niektori s^lsovatelin chceli rozbúra'' ľteráme vyspelý Jazyk a niektorí výtvarníci form'lne ■vyspelý výraz. (Pokračovanie na 7. str.) SKÚSENOSTI Z V. CELOSLOVENSKEJ VÝSTAVY J. Maôfcat: V Ijáne, olej, 1&50. Z V. ceioslovenefceíj Trystavy. ■u ŕ Pavol Hotov P.eseň o Tokajíka INa sláva pobitých a pre ■výstrahu deťom ešte raz rozvírim uplývajúcl prúd nech verš môj opitý obnaží deje tieto a zlobou tvrdý rým nech nedá zabudnúť na onen sirý deň pod lesom ošnme'ým kde iba potôčik odvážne klokotá jak večne živý sen tých čo tu včera mreli na šrámom úboči nového života bezcitne sko-oni lež nikdy mľtvi zcela jak rolia wenné keď ich pnstún' mráz Dnes verš môj šialenú hľadá v ich siných telách loh srdcia niamenné ich nepodkupný hlas ich áno a ich nie látky a nená'dstl pre S'ret čo začína Z ich i-zsnej krv* rásť Plač cšíe zavzVkne plač vetra v mikvom lísjí v jesenných bpčtnách než ľútostivý dážď ho navždn -np-te do bobtnajúcich brázd n. ''Klokoče Tokajec sknhravým krokom vody po poUacb kamenných a v behu romráva Minnlosť mčtva .je zlá änsv zhorely v pfeménl sťa zradná zástava len voda narieka keď Svoje p-údy valí rebrami úbočí do dlan^ údolia kde bieda odveká srleva o vzdornom žiali otrockých storočí čo ešte zabolia skúpo sťa detská päsť hluché sťa uši božie sle'nec m^l úbohý v šľapaji, jeho plat ■», kde večne niet čo test kde tl nič nsnomsže * a z Jeho ob’chy \ padá a padá hlad v gágory smädných hrúd v ktorých len švábka hnije Ten ne’'pTcSaý mlat Den byť Len nezhynúť Piť ako p'Jan pije vzdor Zo stndnine strát A TPz lak dravý nrúd za slnkom vyraziť na slávu história ra. Otče náš ktorv si. •. ktorého láska siáha z presto'a cb*~kov po stupňa oltárov vážil si kedysi na svojich prísnych váhach mierou vždy rovrpkou pánom a bedárom? Č’ to bnl panský dr’b či žandár podperený 6 če’rik demokrat či iní loka'l znali len kožu drať z tlel do br'zd ’"Ihrbených a s’ená zrno zrád slaľ husto PO kra'l 6asy sa men’lv vládli vžTv in' páni loe nc edo?nv ľud sa več'>e s bi"dou pral A r'sé’v m-hylv na neúrodnej str'ni do neU'-'nst-Vf'h hmd do nežičlivých skál Namiesto zrna žít len zlostná rs'rrba psoít tá siatba hc'^a'á na snv a ‘A'C .-I rb-r-J' žiro'a ■'krv'i "o::y tá vc5a strj-'á kto tez »’rúd zahaľ ’ ktože ho zreťazl Banky či oltáre?