Liptovské Hlasy - Tatranské Hlasy, 1939 (IV/3-42 - VI/43-52)
1939-01-21 / No. 3
ifücmé čník IV. Nepolitický spoločenský týždenník Sobota, 21. januára 1939 • * Iúli číslo 3 18. január 1939 Najslávnejší deň v slovenskej histórii sa odbýval 18- januára. Slovenský národ triumfoval svojou silou,, jednotou a víťazstvom. Podrobnosti osláv priniesly už denné časopisy a preto by nemalo významu rozpisov:«’ sa o tom v tlači týždennej- Oneskorených zpráv si nikto nevšíma- N" zdôrazňujeme, so všetkým zápalom, že tento deň je plným zadosťučinením!, že je nám vodííkom a najsvätejším nutkaním 'ísť neustále vpred s nezlomnou vierou vo víťazstvo slovenskej pravdy i v najhorších časoch- T, Slovenský chlieb len do slovenských úst Kedy prestane nátlak a politizovanie v našich úradoch ? Došlý nám sťažnosti, že niektorí českí zamestnanci v úradoch, v ktorých sú dosiaľ zamestnávaní, posmešne sa vyslovujú o autonómii a slovenskej vláde- V dôsledku toho rozhodli sme sa týchto Slovenskom pÁtenych a proti slovenskému národu zaujatým malým dušičkám dať výstrahu Keby sa mal stav takého politizovania na úkor v každom prípade kráľovsky platenej prácp i naďalej udržovať, budeme sa domáhať toho ,aby patriční českí úradníq1 neboli daní lenk dispozícii, ale aby bolo proti nim zavedené disciplinárne vyšetrovanie a aby boli zo štátnych služiej7 prepustení. Pracovné tábory sa ich potom ujmú so všetkou starostlivosťou- Od českých úradníkov žiadame v úradoch prácu, výkon, ale za ich benešovskú politiku im ďakujeme- Za protislovenské politizovanie nebudeme tu trpeť a platiť nikoho ani tých všelijakých nerozhodnutých uctichvostov- A. C., Nový živ»t Vstúpili sme do Novéb roku, do roku nového života, ktorý tak na vofnok, ako aj na vnútorné zacelenie, piusí sa odrážať od starého ži/ota nášho národa. V starom živote našon podliehali sme hroznej vlne polifickélo boja, keď miesto sjednoíenia a vzorného spolužitia, stále sa len debatovalo, argumentovalo, stále sa len bilo na bubon» naproti tomu na reálnu cestu sa nemyslelo a na ňu sa vôbec neprizeralo-Už dávno v minulosti, keď po ťažkej dennej práci odložili sme náš pracovný plášť a dostali sme sa na krátky čas do krásnej slobodnej prírody, keď sme tam v tej prírode kráčali po zelených úbočiach a medzi utešeným kviedrh vtedy mnohé a dosť rozličné mysňer,ky ťočily sa nám v hjave, bob7 to už vtedy myšlienky tak vážne, že (malo sa 'J- Vtedy o nich vážne jednať- Mnohé otázky čakajú aj teraz na súrne riešení- Áno, máme mnoho takých otázok, kto é vyžadujú naše súrn* zakročenie a ktoré otázky nesmú ostqf nevybavené ani jednu minútu' Jedna najdôležitejšia víézka je spoločná práca, to jest ustálenie spôsobu, lako by sa tnohly spojiť všetky sltn jed; notlivoov nášho národa k spolociH práci v našom novom živote-Spoločná práca by mala slúžiť ce,lej našej verejnosti, celému národu a nie jednej vrstve, preto je veľmi potrebné a osožné rozmýšlať o spôsoby zaistenia spoločnej práce, a to takej,, ktorá môže byt pevným základom pri vybudovaní našej šťastnej budúcnosti. Zaistiť spoločnú prácu možno však Ten tam kde láska a svornosť viaže <občSov v jecbn celok a konečne kde jestvuje rozhodná vôľa 1 práci-Za mindých 20 rolov sme stále počúvali, ží nejako sme roztrasení a že neprodikuje sa to, čc by sa malolo je úplní pravda, ale tcio vinou isn.e boli len a-en my. Mali sre na príklad nesmieme mnoho spolko a to aj v etnišskei 'lovej Vsi bolo in skor o 100, všade sre boli členmi, zsedávalo sa denne, ae mimo vyprázdnia niekoľko litríkov íevykonalo sa takier ni6 Slúžilo sa eda len litríkom? Ajaa dedinách sme sn a tam videli špiky, menované ako esedy, šport sa roziroval a mnoho inéi sa robilo,, ale o )pravdivom spolkovoi živote ne.bolo nožno hovoriť- Ä ke< sa v niektorá spolku ten zamrzí život na oko iicčo rozprúdil, podnety toho rozprúenia bolo naiste nejai osobnič,k-^rtvo, keď totiž jeden abo druhú namyslený úbožiak žiadal sdostať za veiúceho a v záujme svojn potom verboval si okolo seba kamqtov- Toto počínanie nekonalo sa v záujme rozšírenia lásky a svornosti, opačne, to všetko postavilo ostré barikády tak potrebnej láske a svornosti-A v tomto bola naša choroba! Je nám súrne potrebná príležitosť sa schádzať, keď sa máme poznať, vzájomne sa vzdelávať, úcíiť a podporovať, ale to všetko bez alkoholu-Áno, takéto schádzanie nemá mať za cieľ úplne slúžiť alkoholu, nemáme mať pred očami len a len napájať našf telo jedom, ale máme napájať našu dušu vzdelaním, obetavosťou, bohabojnosťou a láskou k spolubližnému-Nový život vyžaduje spoločnú prácu a k tomu ešte jednotne dirigovanú, pánovia, má nastať v š e ob ecná pracovná povinnosť, keďže dobre vieme, že veľká čiastka ľudstva je komótna, ba je lenivá a očakáva, aby jy pečené holuby boly donesené pred je1' ústa, ba ešte viac, aby jej tieto pečené holuby boly vložené priamo do úst Vieme ďalej veľmi dobre, že všeobecná pracovná povinnosť v iných štá,toch docielila zázraky, ktoré podobne môžu aj u nás nastať, len treba sa do toho pustiť rozumne, bezodkladne a vytrvanlivo, je však k tomu potrebná ne- Spevom nech zahučia tatranské doliny . . . Organizujme v každom meste a v každej dedinke spevokoly. SpovTtn posílime vlastenectvo. So spevom vytvoríme novú slovenskú spoločnosť. V posledných rokoch začaly sa venovať organizovaniu spevu v mestách a na dedinách všelijaké -elské a proletárske spolky. Ich ájnposť bola vždy dobre prepočítaná- Vžiy siahaly nepriamo: na cit. A preto st im pomerne dosť darilo Ale 6- október týmto selským a proletárskym organizáciám, ktorých funkcionári tučneli z hlúposti svedených a vládli milionami, seknul po prstoch- Títo zástupcovia malých roľníkov a slo.venskej chudoby, kým úbohý a ubíjaný Slovák drel pri pluhu, v bani alebo 'továrni, rekreovali sa z kortešovske/ činnosti v Karlových Varoch- Odkiaj’ mali na to prostriedky? Ale vráťme sa k veci- Bude trebjj aby inteligencia v dedinách začala organizovať spevácke spolky- Teraz je ri^ to ešte vhodný čas- Všade, kde je alebo kde s, a zriadi takýto spolok milovníkov spevu, získa i spev kostolný a vô,bec celý spoločenský život, postavený na základy šľachetnosti a krásy- H,