Tatranské Hlasy, 1940 (VII/1-51)
1940-01-06 / No. 1
majú životný cieľ: slúži ľudu a štátu. Majú tendenciu decentralizačnú a úspornú. Zákon číslo 190/1939 o verejnej správe vnútornej sa vo veľkej miere dotýka nášho verejného života. Z výkonnej moci verejnej ľví podiei budú mať župné úrady a taktiež i okresné úrady. Župné úrady budú v niektorých veciach prvšou a v niektorých veciach druhou inštanciou. Kompetencia teda tá, ktorú mal dosaváď krajinský úrad. Kompetencia okresných úradov je okrem malých výnimok doterajšia. Veľmi praktickou novotou tohoto zákona sa ukazuje presun pôsobnosti niektorých vecí z právomoci okresného úradu a krajiny na obvodné notárské úrady. Sú to veci často sa vyskytujúce a z hľadiska verejnej správy predsa vážne. Týmto presunom sa ide v ústrety nášmu ľudu, najmä krajom, kde niet dobrých komunikačných prostriedkov. Pôsobnosť týchto úradov určujú §§ 12 až 19 cit. zák. Na čele župných úradov budú stáť župani, na čele okresných úradov okresní náčelníci. Župana menuje vláda, okesného náčelníka minisierstvo vnútra. Župan je však priamym dôverníkom vlády. Z bližšá nás zaujíma štvrtý diel zákona hovoriaci o župnej samospráve, lebo župy vo svojom obvode sú samosprávne ustanovizne a tak aj právnické osoby, ktoré môžu nadobúdať práva a sa zavä zovať. Úloha samosprávy je v § 32 zák. ustálená touto jednou vetou : 'Starať sa o dopravné, hospodárske, kultúrne, sociálne a zdravotné záujmy župy a jej obyyvateľstva«. Vylúčená je teda politika, pošty, železnice a vojsko. Úiohy župnej samosprávy uskutočňujú: župný výbor, župné komisie i župan, poťožne župný úrad. Župný výior bude mať 12 riadnych a 12 náhradných členov. Ustanovenie členov výboru utčí zvláštny zákon. Kým ten zákon vyjde a bude prevedený pôsobnosť výboru bude vykonávať župan. Úloha, plná zodpovednosti spadá na týchto faktorov. Nakoľko pôsobnosť župnej samosprávy je v zákone určená len rámcovite úsilím samosprávnych faktorov má byť, aby oný rámec bol čím hustejšie a akostnejšie, naplnený zrnom z ktorého žatvu bude mať ľud čím hojnejšiu, úhradu a životaschopnosť. V dnešnej dobe, keď nemôžeme povedať, že je pokoj, istota, je ťažko podať pozitívny program činnosti do budúcna. Pri takýchto okolnostiach namiesto určitého programu práce, môžem len predniesť svoje presavzatie a dobrú vôľu k vykonaniu týchto úloh. Doprava (cesty) Keďže o krajinské cesty bude sa starať štát a o vicinálne cesty župa, je zrejmé, že úsilím mojim bude, aby do každej aj poslednej dedinky viedla riadne vybudovaná aj autami približiteľná cesta, lebo takéto cesty, sú dnes nevyhnuteľnou potrebou hospodárskeho a sociálneho života každej obce. Bolo by nescravodlivé žeby ľud bývajúci v blízkosti významných hospodárskych centier mal po ruke všetky vymoženosti komunikačného zariadnnia, zatiaľ obce na príklad Veľké Borovo, Závadka, Zábidov atď. nemohlysi doviesť ani len 5 q zbožia, lebo nemajú žiaducel cesty, je samozrejmé, že zo samotných župných prostriedkov sa tento cieľ uskutočniť nemôže, je k tomu potrebná dobrá vôľa aj zainteresovaných obcí a ďalších záujemníkov. Župné hospodárstvo pôjde týmto záujemníkom po ruke tak ďaleko, že koľko oni investujú do stavby ciest v hotovosti alebo v naturáliách, toľkou sumou prispeje župa. Na poli hospodárskom bude treba systematickej a svedomitej práce,aby sme dobehli zameškané. Tak v poľnohospodárstve, v priemysle, v obchode, v živnosti, v baníctve, v lesníctve, na poli cudzineckého ruchu, kúpeľníctva alď. Na tomto poli práce je nám každá ochota, každá spolupráca vítaná Musíme si byť vedomí toho, že nestačí len »o mať, čo mime, uskromniť sa s tým, čo jest, lebo našim úsilím musí byť utvoriť rezervu na ^upevnenie a zhodnotenie našej meny. Čo len tak môžeme dosiah nuť, keď viacej vyvezieme, ako dovezieme, čiže keď viacej predáme ako spotrebujeme. Je pravda, že rezerva zlata je len dočasnou realitou naproti tomu, usilovná a racionálna práca je trvalou hodnotou, a preto nesmie nám stačiť len povedomie že máme pohádkové krásy prírody: Vysoké a Nízke Tatry, Demänovú, Dobšinú, alď. Našou snahou má byť, aby tieto krásy bo y vábivé, aby ich prišiel svet, cudzina pozrieť, nadýchať do seba ozónu vzduchu, aby naše výietné miesta, okolité dediny, naše železnice, čím viac zarobily. Je treba zveľadiť cudzinecký ruch, podporovaním hotelierstva a hlavne účinlivou propagandou v cudzine. Lesy naše musia byť pestované bedlive. Naše dreyo musí byťdoma spracované a tak vyvážané. Poľnoh spodárstvo naše vyžaduje racionálneho vedenia. V prvom rade je treba sa nám starať o zvýšenie úrodno-ti zeme a to: scelovaním pozemkov, primeranou nápravou pôdy, odvodnením, preskúmaním pôdy aťď. Cielom toho musíme veľkú váhu kiásť na vybudovanie potrebných hospodárskych odborných škôl. Jestvujúci priemysel, najmä banský je nám treba podporovať tak aby sa z tohto odvetvia hospodárskeho života dostalo každému kraju. Na poli kultúrnom máme dosť čo doháňať. V prvom rade je nám potrebné odstrániť cudzí i kultúrne vplyvy donesené kuliúrträgermi neslovenskéko ducha, ktorí za 20 rokov napĺňali duše, im sverenej mládeže. Kult lásky k rodinnému krbu, k hlave rodiny, k predstaveným , musí byť pestovaný na našich školách i Namiesto hostincov a krčiem budeme stavať chrámy náboženstva národnej osvety. Úsilie naše o pestovanie zdravia ľudu musí byť vedené v kresťanskom duchu t. j už v školách musí byť vštepované do duše mládeže, že povinnosťou každého jednotlivca, každého š'átneho občana je dbať o svoje zdravie Povinnosťou samosprávy bude odstraňovať 'všetky príležitosti nákazy zdravia. Keď všetcia, nie však len úrady, budeme na poli hospodárskom, kultúrnom a zdravotnom podľa týchto zásad pokračovať tak, že riešenie sociálnych otázok nebude ťažké. Keď pôjdeme v intenciách nášho vodcu Andreja Hlinku, nášho prvého prezidenta dr. Jozefa Tisu a nášho predsedu v'ády dr. Tuku, musíme veriť, že náš štát, naše samosprávne zväzky budú prekvitať. K tomuto nech nám ; Všemohúci dá vôle, sily a požehnania. Šimon Pollák a synovia VEĽKOOBCHOD SPIŠSKÁ NOVÁ VES. 41 . —“—ľ- ~ .ľ'.1 ‘ ‘ ŕ’ '' Dr. Ján Ferenčík: K. štátnemu rozpočtu Slávny Snem! So záujmom sme sledovali expozé pána ministra štátnych financií, dr. Mikuláša Pružinského, na minulom snemovom zasadnutí najmä preto, lebo išlo o prvý rozpočet plnoprávneho štátu slovenského. Expozé nás uspokojilo a presved,čilo o tom, že základný kameň nášho štátu slovenského je pevný a možno >na ňom budovať hospodársky a sociálny život. Dr. Ing. Zaťko hovoril: bRámec nášho hospodárstva je snesiteľný. Náš št. rozpočet na rok 194p je reálny!“ Jednako nemožno schvaľovať článok, ktorý už 14. XII. večer vyšiel nadpisom: „Slovenské štátne financie sú vyrovnané.“ Oveľa premyslenejší bol titul článku „Slováka“ čís. 289: „Štátny rozpočet je reálny v každom ohľade.“ Slovenskí politici prejavili neobyčajnú zručnosť v diplomácii 14. marca t. r. Ukázali, že sú reálni politici, Ivedení láskou k národu. No. kto vy» Inašie 1 titul „Slovenské štáťpe financie sú vyrovnané“, nebol slovenským diplomatom. Okolo nás sú politici, ktorým záleží na tom, aby v Europe bol rozvrat, najmä tam, kde sú vyrovnané financie, kde je pevný základ k budovaniu hospodárskeho života. V pokračovaní hovoril rečník ďalej: Pred expozém ministra financií odznela v slovenskom parlamente sú-, kromná poznámka: „Nám všetkým na 1 Slovensku je lepšie, ako si zaslúžime. Skoda, že nie všetci sme spokojní! Vo väčších štátoch je horšie, ako u nás a ľudia Sú tam jednako spokojnejší. Prečo? Lepšia je tam mentalita, disciplína. J Lepšie je doma svojským životom žiť o chlebe a vode, ako v cudzom dorvoy sedieť pri bohatšom stole s ťažkým povedomím druho-, treťotriedneho občana, stále podozrievaného otroka Lepšie je bvf chudobným človekom, Slovákom,lako bohatvm konscriptom po zapredanjv lastného národa slovenského! No, takáto mentalitla je výsledkom roduvernei činnosti vychovávateľov národa, učiteľov, profesorov, katachetov, inteligentov. Od slovenského profesora bratislavského dostal som nasledovné slová: „Výchovná práca roduverných, ozajstných učiteľov a profesorov Slovákov ide veľmi pomaly dopredu. Väčšina nás je nacionálne ľahostajná. Nevie, nemôže a či nechce v mládeži zapáliť národného ducha. Mládež teda v škole vidí väčšinou ľahostajné tváre. A mimo školy? Vyložená nenávisť voči všetkému, čo je rýdzo slovenské. Na železnici dostáva žiakovský lístok „československých št. dráh“. Na vianočné prázdniny dokonca „žákovskú preukážku pre súrne úrady“, v internáte poukážka m obedv ie: „od in!e -’ ät ’ čs . § škôl Správa inter-átu ešte i v decembri 1939 je farebná pečiatka s nápisom „Internát čslov. stredných škôl.“ A keď žiaci pod vplyvom nacionátneho profesora sa opýtali, prečo to. správca im odpovedal, že kuratórium ešte nepovolilo zmenu — teda od 6. okt. 1938. Nacionálny profesor dokončieva svoj referát so slohami: „No, tu som potom zakročil radikálne: kázal som internátu urobiť pečiatku novú, slovenskí! na moje útraty — a zodpovednosť“. Nech mi ie dovolené odtiaľto apelovať na kultúrnych činiteľov slovenského štátu: Starait.e sa aby naša mládež a ľud slovenský bol spokojný v tom povedomí,' žé už j^ryý yožpočet