Tatranské Hlasy, 1941 (VIII/1-52)

1941-01-01 / No. 1

2. strana TATRANSKÉ HLASY Séf Slávime 2. vianoce v nacionálnom štáte. Ak nezapreme Boha a jeho lásku, budeme mať budúce vianoce ešte krajšie. Sú to farizeji, čo hádžu do sveta, že musia byť chudobní i bohatí. Kristus nie tak hovoril. Každý z nás musí mať strechu nad hlavou, jedny šaty do roboty, druhé na sviatok, 1 pár topánok do práce, dru­hé na nedeľu atď. Netreba nám paláce! Buďme spokojní. Nie je to dar boží, že nevisí nad našimi hlavami krvavý meč vojny ? ! Buďme si toho vedomí! propagandy Karol Murgaš : Zást. gen. taj. František Galan: Pod vianočným stromom strany že­láme pokoj tým, ktorí svoju prácu statočne vykonali. Tým, ktorí nepracovali, nech si uvedomia, že chybili a že svoje sily za­poja do budovania našej vlasti. Uvedom­me si, že sme jedna rodina. Tieto Vianoce sú skúškou pre nás, či sme naplnení du­chom A. Hlinku. Vela lásky do našich sŕdc! Ako dlho ešte? DSP. Posledné týždne boly vyplnené historickými udalosťami, ktoré najviac pre­­kvapily nepriateľov nového svetového po­riadku. Nehovorily síce zbrane, ale slovo mali diplomati, ktorých reč mala hodnotu rany mečom. Rozšírenie trojpaktu Berlín— Rím—Tokio a Maďarsko, Rumunsko a Slovensko ohromilo najprv prívržencov starého sveta, ktorí svoje oči stále upie­rajú k zúfalému Anglicku, len neskoršie sa rozhýbali a rozširovali nedôveru proti paktu, aby tak zbagatelizovali jeho vý­znam. Človek by ani neveril, že sa tiež na Slovensku nájdu ľudia, ktorí sú večne nespokojní. Tomu sa vlastne netreba di­viť, lebo stratili vládu a bohaté dôchodky. Človek sa ale diví, že majú ešte odvahu štvať, šíriť nedôveru a nenávisť a rozštvať národy, aby ohrozili existenciu vlastného národa. Nie sú to len bývalí agrárnici, demokrati, komunisti a. i., ktorých svet a idey sa zrútily ako domček z kariet, aj ľudia bezvadnej minulosti sa dajú nachy­tať ich báchorkami. Veď si len pozrime, čo všetko človek mohol počuť, keď mini­sterský predseda odišiel do Berlína. Vraj išiel podpísať smluvu, ktorou sa malo Slovensko pripojiť k Maďarsku, lebo Ma­ďarsko sa vraj „zaslúžilo“ keď pristúpilo k trojpaktu. Keď sa tak nestalo, a Slo­vensko vystúpilo prvý raz v dejinách ako vojenská mocnosť po boku najsilnejších štátov sveta, tak bolo zase zle, lebo vraj Slováci teraz budú musieť isť do vojny. Keď ich však Nemecko nechce do vojny proti Anglicku, tak hľadali iného súpera — tým bolo Rusko. Maďarsko, Rumunsko a Slovensko boly vraj v Berlíne prinú­tení pristúpiť k paktu, aby pômohly Ne­mecku v boji proti Rusku. Malé dieťa by sa nad týmito kombináciami zasmialo, lebo ich pôvodcovia príliš chytro zabudli na srdečný priebeh návštevy ruského ministra zahraničia Molotova v Berlíne, z ktorého vyšlo na javo, že pomer nemecko-ruský nie je vybudovaný na náhode, ale na pri­rodzených predpokladoch, ktoré vyplývajú zo štruktúry Nemecka a Ruska. So zvláštnou energiou sa vrhli zlo­­myseľníci na sčítanie ľudu na Slovensku, ktorým chceli rozštvať dobré súžitie ná­rodov na Slovensku. Pritom bolo najlepšie vidieť ako im sadli aj dobrí ľudia na lep. Dnes, keď už je po sčítaní ľudu, sa nám zdá byť smiešnym, čo sa všetko hovo­rilo a šepkalo pred uplynulou nedeľou. Sčítanie ľudu malo byť akýmsi plebisci­tom pre Nemecko, Maďarsko a kto vie koho ešte. Nemci mali dokonca manifes­tovať pre „Anschlus“. Samozrejme každý o tom vedel, len Nemci nie, lebo sú a zostanú verní svojmu Vodcovi. Keď teda nemanifestovali za „Anšlus“, tak ich spomenutí „chytráci“ nechali ma­nifestovať proti inžinierovi Karmasinovi, ktorý vraj stojí v ceste pripojeniu Sloven­ska k Nemecku. K týmto sa mali pridať aj Maďari a Rusíni, lebo aj tí vraj niekam škúlia. Teda každý škúli! To sa im zda­lo predsa moc, tak v poslednej minúte prehodili karty a tvrdili, že dôjde k pre­sťahovaniu národov, preto vraj to náhle sčítanie ľudu. Presťahovanie však nie je ľahkou vecou a ani nebude, hlavná vec pritom je, že sa ľud rozoštve. Ba ani Be­­neš nelenil a videl na Slovensku 80% smiešaacov, takzv, „Čechoslovákov“. Ani návštevy význačných nemeckých politikov neboly ušetrené ich kritiky, hoci sa každý úprimný Slovák z nich teší. Vývoj Sloven­ska bude tým priaznivejší, čím viac si Ne­mecko Slovensko obľúbi. Človek si len to môže oblúbiť, čo pozná, preto si treba priať, aby čím viac Nemcov prišlo na Slovensko. Nepriatelia Slovenska — od smradľavé­ho židáčka až po emigrantov v Londýne sledovali touto akciou jediný cieľ: rozví­riť verejné mienenie a rozoštvať národy Slovenska ako voľakedy pri voľbách. Ho­ci uplynulo len niekoľko rokov od zániku demokraitckých volieb na Slovensku, vše­tci neprajníci a zlomyseľníci museli sa pre­svedčiť, že sa slovenský ľud už úplne o­­slobodil z ich vplyvu. Otázkou je len, ke­dy sa dajú poučiť poslední politickí „tno­­hikáni“ starého režimu, ktorí ako máto­hy strašia ešte po Slovensku. Dokedy si budú zahrávať s existenciou štátu a ná­roda, brať chuť k životu a dôveru v le­pšiu budúcnosť? Slovensko bolo dosiaľ veľmi zhovievavé, ale aj zhovievavosť mu­sí mať svoje hranice. Hlasy z domova Zadržaná nemravnica. Štátna polícia v Kežmarku zadržala Martu Tarukovičovú. Tuláčku z Dvoriec, ktorá potulovala sa po Kežmarku a živila sa žobrotou a prosti­túciou. Okrem tejto svojej činnosti neza­budla občas, kde sa to pravda dalo, niečo si aj potiahnúť. Večer jednoaktoviek v Kežmarku. Divadelný odbor miestneho velit. Hlinko­vej mládeže v Kežmarku usporiadal dňa 26. decembra večer jednoaktoviek, na kto­rom predvedený bol Faguľov prípad v športovom dome a tri veselé jednoaktovky. Všetci herci podali svoje úlohy bezchybne, začo odmenení boli častým potleskom. Autostanica prvej pomoci v Kež­marku. Výbor Slovenského Červeného krí­ža v Kežmarku na poslednom svojom za­sadnutí za prítomnosti referenta záchran­nej služby riad. SČK v Bratislave Šima­­novského a zástupcov mnohých zaintereso­vaných úradov rozhodol sa zriadiť v Kež­marku autostanicu prvej pomoci, k čomu účelu má sa zakúpiť sanitné auto v cene do 80.000 Ks. Sanitné auto malo byť dodané už v apríli roku 1940, bude však odovzdané svojmu účelu ešte začiatkom január 1941. Predražovateľ. Štátna polícia v Kež­marku dľa udania jednej chudobnej ženičky zistila, že židovský obchodník Šalamon Grossberg až o 25% predával drahšie detské tričká, čím je zjavné to, že ešte ani dnes neprestali Žiadia so svojimi ne- Mestská sporitelňa v Levoči vám bezpečne uschová vaše úspory! Poskytuje Tavné hypotekárne úvery! 2 Odkaz redakcie. Kurzivkár Koťuha. Odkazujem Vás na vianočné číslo Tatranských hlasov „Od­kazy redakcie“. To platí aj pre Vás, pone­­váč ste sa pravým menom na rukopis ne­podpísali. red. dovolenými, protizákonnými machlami a myslia si, že budú sa aj naďalej bez­trestne obohacovať z mozolov ťažko pra­cujúceho chudobného slovenského ľudu. Grossberg oznámený bol policajnému súdu k potrestaniu a iste sa mu dostane takého trestu, že jak jemu tak aj ostatným jeho súverencom prejde konečne chuť k pre­dražovaniu. Anton Retter, zubný technik ordinuje v Spis. Novej Vsi í94"'5 Klinkov riadok č. 60. Chcel si polepšiť na sviatky. Anton Kibliha, robotník, opravoval pec v byte prednostu stanice v Podolinci, Leopolda Bobulu, ktorému vo vhodnom okamžiku z kredenca v kuchyni ukradol peňaženku s väčšou sumou a ufujazdil. Dlho sa však peniazom ani slobode netešil, štátna po­lícia ho v Kežmarku zlapala a peniaze poškodenému vrátila. --ok— Činnosť HM za rok 1939. Samostat­nosť Slovenského štátu vyžiadala si or­ganizáciu verejného života, aby sa ľahko mohly zvládnuť problémy, ktoré sa ob­javujú ako v živote jedinca, tak aj v živote národa. Pripraviť slovenskú mládež pre ťažkú úlohu : zachovať dedictvo otcov a ďalej hozveladiť! To si vytkla Hlinková Mládež za svoj cieľ. Drobnou prácou sa priprávajú deti od 6. roku a mládež do 20 roku, aby z nich boli dobrí Slováci. Temer 3/4 milióna podnikov za rok 1939 je najlepším dôkazom, že HM splnila a splní svoje poslanie v slovenskom národe. Činnošť HM môžeme deliť na vnútornú, verejnú, tábory a kurzy. Vnútorná činnosť vykazuje 485 000 schôdzok družín, 128.000 schôdzok čiat a 11.200 schôdzok miest­ 1. januára 1941. nych veliteľstiev, do verejnej činnosti patrí 19.300 pochodov, 18.700 vychádzok, 8.366 pretekov, 7.850 divadiel, 6.780 akadémií a 3.700 bábkových divadiel. Ďalej uspo­riadala HM 370 kurzov v miestach a 54 táborov. Spolu všetkých podnikov bolo 689.331. V tomto roku sa očakáva ešte väčšia činnosť, lebo počiatočné ťažkosti boly v prvých dvoch rokoch, do ktorých patrí tiež rok 1939, už prekonané. Ener­gia, ktorá sa venovala vnútornej organi­zácii, sa môže venovať výchovnej činnosti, čím získa najviac slovenská mládež. Tým sa bude môcť HM priblížiť najväčšej or­ganizácii mládeže sveta, nemeckej HJ s ktorou HM pestuje čo najužšie styky. STK Slovenský Červený kríž v Poprade pripravil 20. dec. štedrú vianočnú nádielku v rámci „Zimnej pomoci“ pre chudobné školské deti z popradského okresu. V ma­lej sieni mestskej Reduty shromaždilo sa do 220 deti'—oči všetkých žiarily teplom a detskou zvedavosťou pri pohľade na vianočný stromčok— na periach všetkých visela nemá radosť a bojazlivá otázka ; Čo mi prinesie Ježiško . .. Pô srdečnom prí­vete podpredsedu SČK v Poprade Valen- PRAMEŇ SALVATOR svetochýrna liečebná minerálka 663=12 PREŠOV tína Bezáka, nastala najradostnejšia chví­ľa—chvíľa, ktorá zaiste zanechala v srd­ciach obdarených milú, nezabudnutelnú spomienku na tohoročné Vianoce. Ježiško bo! praktický, nadelil šatstvo, obuv, teplú bielizeň, ba niekoľkým chudobným rodi­nám i potraviny, aby tohto roku nik nezostal bez vianočných koláčov. Najväč­šiu zásluhu má predsedníčka dobrovoľných sestier pri SČK v Poprade pi. Elena Ma­­šičková, ktorá temer celý svoj voľný čas venuje nezištnej práci sociálnej. Nemôžme však zamlčať ani obetavosť cdb. učiteliek št. mešt. školy a ctihodných sestier rím­skokatolíckej ľud, školy—všetky rovnako boly napomoci pri každej práci.—Musí­me s uznaním akceptovať tento šľachetný čin SČK v Poprade, ktorý v plnej miere koná svoje sociálne poslanie: Pomáhať u­­biedeným a trpiacim ... V mene týchto zo srdca úprimne voláme : Pán Boh za­plať ! Z činnosti HM v Levoči. V r. 1940 dostala HM v Levoči pevný organizačný a pracovne-výchovný podklad. Stav člen­stva: 34 vodcov-činovníkov a 525 členov. Organizovaná je študentská i učňovská mládež mužská a ženská. HM v Levoči usporiadala tieto podniky : Kurz pre vod­cov v apr. a máji 1940, zájazd na „Dni HM“ v Bratislave v júni, s 60 účastníkmi. Letný tábor v júli s 13 účastníkmi. Vod­covské školy a kurzy v júli a auguste. Na vodcovských poradách a iných celoštát-552 nych podnikoch sa účastnilo 8 činovníkov. Dňa 14. 111. usporiadala akadémiu, 16. augusta tryznu a 24. júna zábavnú pre­dnášku, Okrem týchto, HM prispela k programom iných vhodných podnikov a neraz dokázala svoju duševnú a telesnú zdatnosť na pretekoch doma aj inde, Há­­emisti absolvujú svoj pracovne-výchovný program za obetavého vedenia vodcov -činovníkov. Mládež sa schádza v pracov­ných miestnostiach, ktoré poskytlo mesto a riad. št. mešt. školy. Má tam odbornú literatúru, časopisy a primerané hry. Jednota národa sa musí vytvoriť, ak národ má žiť a napredovať.

Next