Tatranské Hlasy, 1942 (IX/1-50)
1942-01-03 / No. 1
2. strana Mestská sporiteľňa v Levoči vám bezpečne uschová vašeúspory! Poskytuje Tavné hypotekárne úvery! ľ iihuiihiiiih—i nm mimi iiiihm"i rmi thiushiiiiii mmiw i Piiwmn sm wii11—m ■. i sui iiiiibi'TM*«^ S božou pomocou do Nového roku Cez všetky prekážky a úskalia podarilo sa nám pomocou Všemohúceho dopracovať sa zas jedného roku a v plnej sile, s odhodlanosťou, s novými plánmi a so silnou vierou v srdci dávame sa do novej práce v Novom roku 1942. Tak ako i v minulom roku sme nevedeli, aké všelijaké prekážky sa nám postavia do cesty, ktoré bolo treba silnou vôľou a veľkou vytrvalosťou odstraňovať, tak nevieme ani na začiatku nového roku, čo nás čaká, ale sme presvedčení a istí, že naša silná viera a odvaha premôže všetko. Samozrejme nemôžeme túto prácu konať sami. V prvom rade spoliehame na výdatnú pomoc našich obetavých spolupracovníkov, ktorí okrem zamestnania venujú svoj voľa ný čas kultúrnemu, hospodárskemu sociálnemu povzneseniu svojho rodného kraja a tým sú v nemalej miere spolubudovateľmi šťastného a spokojného domova celej Slovače. Áno, títo drobní známi i neznámi pracovníci na roli národa dedičnej robia neoceniteľné služby pre blaho slovenského národa. Ba i ťažká ruka robotníka a roľníka napíše o svojich bolestiach a potrebách a tieto riadky, na ktorých je vidieť mozolnaté ruky a zapotené čelo, sú nám omnoho vzácnejšie, ako horkoťažko vyprosené články od slov. inteligencie. Nechceme tým uraziť tých, ktorí usilovne a vytrvale stoja v našich radoch, ba ani tých, na ktorých sa to vxťahuje, chceme ich len povzbudiť a veríme, že sa po našej výzve ozvú, že priložia ruky k spoločnému dielu, lebo ide aj o nich, ide aj o ich šťastie a budúcnosť. V nemalej miere si zasluhujú uznania čitatelia a odberatelia nášho regionálneho časopisu, ktorý nemá žiadnych hmotných ziskov a na to ani nehľadí, ale sleduje len kultúrne a hospodárske povznesenie kraja. Patrí im vďaka, že riadnym platením predplatného plnia svoje povinnosti a umožňujú nám časopis vydávať. Všetci môžeme smelo hľadieť do očú posudzovateľovi, lebo čo naše sily stačily, sme urobili a s takou neochvejnou vytrvalosťou chceme pokračovať i v roku 1942. Veríme, že Nový rok 1942 prinesie konečné rozhodnutia v dnešnom chaotickom svete, že dokonale zvíťazí pravda, pravda spravodlivosti, právd« Kristova. A na tejto Kristovej pravde budujeme svoje miié Slovensko, našu drahú vlasť. I ten najmenší pracovník, či už pracuje rozumom či tvrdou rukou, je spoluúčastný na budovaní spočného domova. Musí však do našich radov zájsť i skutočná Kristova láska, tá nás musí opatiúvaf pri každej práci, pri každom čine. Musí vymiznúť zakorenená nenávisť z našich duší. Niet hádam ani jedného národa na svete, ktorý by mal vštepenú takú hroznú nenávisť jeden proti druhému, ako práve Slováci. Po jednej dá ornluvif tým, stránke sa to azd# že sme po dihé desaťročia úpeli v otroctve a teraz, keď máme možnosť sa uplatniť, ťažko sa s priatelíme s myšlienkou, aby náš kamarát, súsed bol niečím viac ako ja. Tu mi prichodí na um niekoľko výstražných a povšimnutia hodných slov istého ríšsko nemeckého vedúceho činiteľa, ktorý v rozhovore medziiným povedal: —My máme radi Slovákov, Sú vzdelaní, dobrí robotníci, dobrí kamaráti, vedia sa oduševniť pre veľké a užitočné veci, m*jú pred veľkú a šťastnú budúcnosť, sebou lenže majú jeden škaredý zakorenený zvyk a to závisť. Nevedia dožičiť jeden druhému. U nás to nepoznáme a myslím že ani u iných národov to nenájdeme.— Rozmýšľajme o týchto slovách a iste nájdeme v nich skutočnú, ale žiaľbohu bolestnú pravdu. Usilujme sa ju odstrániť. Naučme sa ceniť si každú prácu, či je to tvrdá robota robotníka a či pracovníka duševaého. Sme závislí jeden na druhom. A v dnešnom novom sociálnom usporiadaní hľadí sa na to, aby bola rovnako ocenená každá práca, ktorá smeruje k dobru a blahu celého národa. A v tomto novom duchu na Kristových zásadách chceme pracovať aj my, chceme zveľaďovať drobnou prácou svoj kraj, kultúrne, hospodárske a sociálne postavenie každého jednotlivca a že túto prácu konáme dobre a bez všelijakých bočných úmyslov, svedčia listy, ktoré dostávame od našich čitateľov či spolupracovníkov, v ktorých uznávajú našu prácu a skromne sa k nám tiež hlásia, chcú tiež polienkom prispieť k stavbe šťastného domova a k povzneseniu našej vlasti. Sme naplnení vierou i nádejou v užitočnú prácu v nastávajúcom roku. Prosíme našich milých spolupracovníkov, aby neúnavnou usilovnosťou rozširovali okruh našich pracovníkov, našich odberateľov a čitateľov, aby rozširovali náš časopis a aby získavali nových predplatiteľov, aby sme takto mohli zaistiť riadny chod novín. Sľubujeme, že i v tomto roku sa vynasnažíme, aby sme zadosťučinili svojim povinnostiam voči našej čitateľskej rodine i voči národu. Chceme slúžiť dobre a spravodlivo, aby sme čestne obstáli pred Bohom i národom. -jp Prvý kresťanský oákaraý psáalk Ottokar Klatt j hodinár — klenotník — optik I Spištká Nová Ves | Mlinkov riadok č. 23. i 227-yz Hodiny, Šperky, Zeisove okuliare. Výhodné ceny ! im TATRANSKÉ HLASY Lázár a Hopká ?ánsky a dáms-y módnydom' Predaj výroby: Prvej slovenskej továrne odevov Sp. Nová Ves, Hlinkov riad. 46 34 '-13 Július Maguth: Do nového roku Sme po starom roku. Jedni, ktorým doniesol iba strasti a trápenia, želejú, druhí, obdarovaní úspechom a slasťou, sa tešia. Všetci však rovnako uvažujeme: čo bolo príčinou nášho úspechu alebo neúspechu a čoho sa máme v budúcnosti vystríhať, aby naša spokojnosť, blaženosť čím dokonalejšia bola. Lebo ťak velmi túžime po šíastí. }A preto právom voláme na prahu Nového roku : Šťastný Nový rok ! Veľká slovenská rodina túži po splnení všetkých predpokladov, ktoré náš život krásnym robia. Ale kde sa ony a v čom sa prejavujú ? Najväčším darom je zdravie, predsa si ho zdraví ľudia málo vážia. Hovorí sa o bohatstve ako veľkej príčine štastia, ale poznáme mnohé bohaté rodiny, u ktorých nepanuje kráľovstvo Kristovo, lež nespokojnosť svárlivosf a ani pohodlný, bezstarostný život nedáva to, čo sa štastím volá. Kedysi veľkí, bohatí a samopašni Rimania, obdarovaní všetkými dobrotami sveta, hoci mali všetky predpoklady pre dosiahnutie tuzemského štastia, nedosiahli kýženej blaženosti a podľahnúc cudziemu náporu, boli smätení s dejiska sveta. Žriedlo štastia preto darmo by sme hladali v hmote a v sebectve ľudí. Ono s« nachádza tam, kde sa hovorí o práci, povinnosti a obetavosti. Len v borbe a zápase zoceľujú sa sily, tvorčie sily. — Všetko, čo stojí, odpočíva, stagnuje a hlivie, netvorí základ rozvoja, ale len úpadku, čo je predzvesťou konca. A preto u nás nemáme miesta pre pohodlné sožívanie svojho života. U nás 3, januára 1§42. sa musí pracovať, obetoval: a poslúchat. Musíme obetovať svoju pohodlností a musím« cieľavedome a obetave pracovat na zveľadení svojho rodu a štátu. J. Hradiský: Spomienka padlým Miesta, blízko miest smutných, v lese pustom, v strede poľany, kde prechodia večer mraky ostriebrené mesiačkom. Vojaci, Vy poznáte tie poľany, kde srdcia našich kamarátov b if prestaly. Tam u Lisku, Lipovca i Pereščepína ich mohyly večne stáť budú v ničom proti zákonom, i kríže z brezy alebo divokého klenu. No, my nezabúdame, v živej pamäti Vás máme. Hrdinské boje i Vašu smrť. Spite kamaráti, spite sladký večný sen, keď cudzia Vás v svoju hrúd pojala zem. ♦ Zvesti ♦ KaJáý, kto zo ziskulačnoati za «voj* proixkty pažaduje a prijíma riilí« samy, než je úradne ustálené, pomika paáomielaf systém pevnýck cien a parnej cenovej hladiny, čim pácha zlsčin na sebe i na celej pospolitosti — MOHSĽS v Krompachoch v rámci zimnej pomoci rozdala medzi chudobnými žiakmi miestnych škôl teplých topánok za 7.000— Ks a chudobným rodinám lístky na potraviny v cene 4 650’— Ks. — MOHSĽS v Doľanoch zakúpila pre vojakov na front cigarety za 90-— Ks, ktoré zaslala na Gen. sekr. Strany do Bratislavy. — Nová príručka pre učiteľov. Ako sa dozvedáme, náš spolupracovník učiteľ Jožo Hiľovský-Pcdtatrsnský, ktorý píle často v slovenských denníkoch zaujímavé .reportáže zo života ľudu podtatranských dediniek, dokončil v minulých dňoch zaujímavú prácu, podrobne zpracované hodiny písania na ľudových školách v 2.-5. post. ročníku, ktoré dielo bude dobrou metodickou príručkou pre tých učiteľov, ktorí si s písaním nevedia rady. Kompozícia učiva je veľmi štastná. V súlade s učebnými osnovami rozvádza autor učivo v podrobne vypracovaných hodinách písania. Na každom stupni, v každom ročníku učivo podáva v novom soskúpení, takže učebná látka predkladaná je žiakom vždy v inej forme. Postupne žiaci osvoja si dokonale tvary jednotlivých písmen a ked sú už v písaní disciplinovaní, povoľuje voľnosti vo vyučovaní, môže sa rozvíjali individualita žiaka a kladú sa tak základy dobrého, pekného a čitateľného rukopisu. Vo všeobecnosti táto príručka je cenným prínosom v literatúre pre učiteľov a sme presvedčení, že ak dielo bude vydané tlačou, vykoná svoje postanie v slovenskej škole. Bolo by len želateľné, keby táto práca usilovného a obetavého pracovníka našla pochopenie v kruhoch učiteľstva. -RGl-