Ľud, 1948 (I/154-227)

1948-10-01 / nr. 154

- r a h u vcn radu tých, ktorí v posledných dňoch boli odsúdení pre rozvratnú, protištátnu, aleoo špionážnu činnosť, pribudli v streda 29. sept. t. r. ďalší dvaja. Pred Hiavným vojenským súdom v Prahe konalo sa súdne rokovanie s čatárom Vladimírom Cepelkom a desiatnikom Sergejom Solovjevom, poddôstojníkmi čs. armády, ktorých hl. vojenský prokurátor obžaloval, že vykonávali za peniaze, za hmotný zisk, špionáž a protištátnu činnosť podľa pokynov dôstojníka výzvednej slubžy istej západnej mocnosti. Za niekoľko posledných dní ;e to už druhý prípad, čo v podobnom procese vystupuj u členovia zahraničnej zpravodijskej služby, ktorá sa snaží vniesť medzi náš ľud rozvrat a nepokoj a súčasne sa snaží vyzvedieť dôležité štátne a vojenské tajnosti. Obidvaja obžalovaní, čat. VI. Čepelka a des. Sergej Solovjev, konali vojenskú služba u dôležitých vojenských útvarov v Prahe a k svojej činnosti sa priznali tým skôr, že boli usvedčení svedkami i dokumentárni, ktoré u nich našli. Vyšly najavo zarážajúce, ba neslýchané podrobnosti o bezohľadnej proti­­č< skoslovenskej činnosti vyzvedačov onej zá­padnej mocnosti, ktorí sa v Prahe roky po­hybovali, krytí diplomatickými pasmi a pred ftieraným úradným' poslaním, pričom prj svoju špionáž používali ako základňu zastu­­piteľský úrad svojho štátu. Vedúca osoba výzvednej služby, vyšší dôstojník cudze- ar­mády, získal obžalovaného čat. Čepelku v r. 1947 jednak peniazmi, cigaretami a pašova­nými pylonkami, jednak presviedčaním, ze 1 udovodemokratické zriadenie v ČSR musí padnúť a že on ako.odporca socializmu mu­sí dať najavo svoje smýšľanie činom, t. j. vj zvedačstvom a tak usilovať o zrušenie zná. rodnenia a bojovať pre tzv. slobodné pod­nikanie a tzv. slobodu obchodu. Na tajných schôdzkach vo svojom byte v Prahe a v by­toch iných diplomatických úradníkov zaúčal cudzí dôstojník čat. Čepelku do úskokov a metód špionáže, nabádal ho, ako má klamať a podvádzať svojich vojenských predstave­ných a ako možno z peňazí, vyplácaných za zradu vlasti, ľahko a poživačne žiť. Vo svo­je' obeit sa snažil vzbudiť doiem o nepreko­­r ateľnosti a všemohúcnosti špionážnej orga­nizácie, ktorá sa môže vždy postarať, aby 'ej pomocníci boli chránení a skrytí, kebv im hrozilo nebezpečenstvo, a líčil mu vražedne prostriedky, ktorými sa nenápadne odpratá­vajú z cesty nepohodlné osoby. Čatár Čepel­­kp potom získal pre účasť na vlastizrade j činnosti des. Solovjeva a spolu s ním vyzve­dali zprávy z odboru vojenského, politické­ho a hospodárskeho od septembra 1947 do P’á.ia 1948, ked boli zatknutí. Súdu predložili srec'áiny fotoaparát, ktorý obžalovaným vy­dali v budove jedného zastupiteľského úra­du k účelom vyzvedačským. Medzi svedka­mi vypočuli tiež osoby, ktoré obidvaja špió­­) . zvádzali k účasti na svojich zločinných či noch. Na schôdzke, ktorá bola po februaro­­\«ch udalostiach, napomenul cudzí dôstojník čat. Čepelku k zvýšenej opatrnosti, lebo vraj teraz pôjde do tuhého. V rozhovore, v kló­rom inštruoval Čepelku o nových úlohách, obvinil šéfa svojho zastupiteľského úradu, že svojou »nešťastnou taktikou« zavinil po­rážku reakcie vo februári. Povedal Čepelko­­vi. že za nových ťažších pomerov bude tre­­hr »pracovať« novými spôsobmi a uložil mu, aby vytvoril záškodnícku 9ieť, ktorú vyzbrojí r uličnými zbraňami. Splneniu tohto rozka-zu urobily prietrž vojenské orgány, Ktoré obidvoch obžalovaných a ich pomocníkov po dlhšom sledovaní pozatýkaly. A zatiaľ čo Maršal Montgomery pravdepodobným Paríž (United Press) — Ministri obra­ny piatich západných štátov rokovali v Paríži o spoločnom obrannom pláne proti „prípadnému útočníkovi“. Rozhovory boly tajné, ale i tak sa dostalo na verejnosť, že ministri obrany rokovali o štandardizácii zbraní a preskúmavali strategický plán západných štátov, ktorý vypracoval stály výbor znalcov. Vypracovali aj návrh žia­dostí Spojeným štátom o finančnú a vý­­zbrojovú pomoc. Najväčšie požiadavky malo Francúzsko, ktoré chce od USA vý­zbroj pre 10 obrnených divízií. 500 trysko­­vých lietadiel a finančnú pomoc pre voj-pôvodca Československo opustil, stáli pred hlavným vojenským súdom obidvaja zrad­covia a kajúcne sa doznali ku svojim zloči­nom. Obidvoch obžalovaných uznali vinný­mi zo zločinu vojenskej zrady a odsúdili ich okrem degradácie, vylúčenia z čs. brannej n.oci a straty čestných práv občianskych na trest smrti povrazom. Zbytok peňazí, ktorý­mi boli zločinci plateni a ktoré ešte nepre­­hýrili, ako aj technické prostriedky, poskyt­nuté im cudzími výzvednými orgánmi, me­­ozi nimi fotoaparát a súčiastky vysielacej stanice, prepadly v prospech štátu. šéfom — Veľké požiadavky Francúzska nový priemysel. Británia, ktorá je zo zú­častnených štátov najlepšie vyzbrojená, bude požiadaná, aby sa aktívne zúčastnila pri vyzbrojovaní ostatných štátov. Náčel­ník generálneho štábu britského impéria maršal Montgomery je označovaný za naj­pravdepodobnejšieho kandidáta na úrad náčelníka štábu západoeuropského gene­rálneho štábu. Na poradách totiž sostavili spoločný hlavný štáb, na čele ktorého bu­de vojak. V súvislosti s obsadením miesta predsedu spoločného štábu spomínajú sa okrem Montgomeryho francúzsky generál Juin a American generál letectva Norstad. Util * -ojenskf vyzvali odsúdení na smri ,.atnik prezrádzali vojenské tajomstvá — Inštruoval ich dôstojník istej západnej mocnosti Západné štáty sostavily spoločný hlavný štáb Mierová cena indického milionára Londýn (Reuter) — Indický veľkoprie­­myeelník, milionár Er Dalmia oznámil, že udelí v rokoch 1949, 1950 a 1951 odmenu 50.000 ruipií (3750 libier šterlingov) tomu. kto svojou činnosťou najviac prispeje k zacho­­vnaiu mieru. Túto „mierovú cenu“ poskytne hockomu, bez rasových a náboženských roz­dielov a bez ohľadu na to, v ktorej organizá­cii bude táto osoba členom. Porušovanie primeria v Palestíne Amman (Reuter) — V m jordánskom hlavnom meste vydali zprávu, podľa ktore.i Židia za posledné 4 dni sústavne porušovali prímerie v Palestine. Podľa tejto zprávy Židia ostreľovali arabské vozidlá na ceste medzi Jeruzalemom a Nabhisom. V Jeruza­leme. vraj. z ničil y dve budovy v neutrálnom pásme. 123 „podvratných organizácií“ v USA Washington (tass) — Americký gene­rálny prokurátor Clark oznámil, že začlenil do soznamu »podvratných organizácií« ďal­šie 4 organizácie, čím počet »podvratných or­ganizácií« sa zvýšil na 123. Štyri nové »pod­vratné organizácie« sú americký výbor pre pomoc európsky m robotníkom, americká rada pre styky so SSSR«, komunistická polirická asociácia a ľudový rozhlasový fond, založe­ný medzinárodným robtníckym radom. Do soznamu zaradili aj niekolko ultrareakcio­­nárskych organizácií, ako napr. Ku-Klux- Kian. čo je gestom voči liberálom, ale dote­raz neprepustili ani jedného zamestnanca na základe obžaloby, že je členom tejto organi­zácie. Trizóniu uskutočnia v októbri Frankfurt (čtk) — Ako sa hovorí na dobré informovaných miesta :h, urobil fran­cúzsky vojenský guvernér vi francúzskom pásme Nemecka generál Koenig prípravná opatrenia, aby francúzske pásmo bol pripo­jené k pásmam americkému a britskému L, raineskoršie 15. októbra. Zákaz ilegálneho vojenského výcviku , vo Fínsku Helsinki (United Press) — Fínska polícia dostala príkaz, abv dbala o to, aby sa vo Fínsku neprevádzal nijaký ilegálny vojenský výcvik. Príkaz je lôeledfeom návštevy sovietskeho vyslane^ u fínskeho ministra zahraničných veci, ktorý žiadal finsku vládu, abv dokázala, že povesti o ilegálnom vojenskom výcviku nie sú prav­divé. Fínska Iavičiarska tlač totiž uviedla, že niektoré strelecké spolky dávajú svo- Üffi Manom ®*jenský xýcvik. *wr~ Obecný bubeník provokatérom Plašil ľudí s vešaním, ak neodovzdajú obilie Bratislava (zz) — V poslednom čase skoro každý deň prinášala tlač a rozhlas zprávy o zaistení a potrestaní letákových provokatérov a poburovačov proti ľuďovo­­ďemokartickému režimu. Títo nepriatelia ľu­dovej demokracie poväčšine pôsobili v čes. l'ých krajinách a na Slovensku podobné pri. padv boly zriedkavosťou. Teraz však, po za­istení rozširovateľov poplašných zpráv v Trenčíne a v Žiline, prichádza ďalšia zpra­­va: dňa 5. septembra t. r. v obci Smrdákv mal miestny obecný bubeník vyhlásiť verej­nosti zprávu tohto znenia: »OSK Senica vy­­zýva všetkých roľníkov na príkaz nadria­dených úradov, aby všetci splnili im pred-písaný kontingent obilia do 9. IX. 1948. Kto b" tak nespravil, bude podľa platných pred­pisov prísne potrestaný.« Bubeník Vladimír vävra však svojvoľne a zlomyseľne pozme­nil posledné slová a vyhlásil: »...Kto by tok neurobil, bude podi’a platných predpi­sov obesený.« Týmto vyhlásením vzbudil Vá vra v obci veľký rozruch a rozhorčenie, zprá v-) sa rýchlo rozšírila a obyvateľstvo si me­­dzj sebou povrávalo, že »už nás budú vešať.« Na provokatéra, obecného bubeníka Vávru, podali trestné oznámenie v smysle zákona r a ochranu Repjibliky pre rozširovanie ne­pravdivých zpráv a poburovanie. Truman neustále útočí na republikánov Republikáni, vraj, poškodzujú štátnu bezpečnosť Oklahoma City (United Press) — Prezident Truman vyhlásil, že vyšetrovanie komunistickej činnosti v ÜSA, ktoré zosno­vali republikáni, prekáža federálnemu pá­traniu úradu a poškodzuje štátnu bezpeč­nosť. Výbor americkej poslaneckej snemov­ne pre vyšetrovanie tzv. neamerickej činno­sti svojimi tlačovými trikmi, ktorých cieľ bol celkom politický, poskytol informácie výzvednej službe cudzích štátov. Bez akého­koľvek ohľadu na americké vyhlásenie o občianskych slobodách tento výbor poškodil ipovesť nevinných ľudí rozširovaním divo­kých a falošných obvinení. Truman ďalej Obvinil republikánov, že uškodili práci na americkom atomovom programe svojimi neospravedlniteľnými útokmi ; na americ­kých «domových vedcov. Republikáni pošl’a­­pali slobodu jednotlivca a stali sa, vraj, ne­vedomky spojencom komunistov v USA. Truman ďalej povedal, že komunisti podpo­rujú Wallaoeovu pokrokovú stranu, lebo ohoú, aby zvíťazili republikáni. Sforza chce mier v západnom poňatí R í m (Router) — Taliansky minister zahraničných vecí Sforza sa vo svojom prejave dožadoval sjednotenia Európy, ako jediného prostriedku pre zabránenie voj­ny a udržanie svetového mieru. Taliansko sa musí usilovať, aby svojou zahraničnou politikou podporovalo utvorenie sjednote­­nej Európy a to Európy ako celku a nie jednotlivých blokov. V ďalšej časti svojho prejavu Sforza obvinil komunistov, že usi­lujú o izoláciu Talianska, pričom táto izo­lácia je iba pláštikom pre ich politiku sblíženia Talianska s tou veľmocou, ktorú považujú „za Mekku“ zajtrajška. Za prvý krok k utvoreniu sjednotenei Európy po­važuje Sforza utvorenie colnej únie Ta­lianska s Francúzskom, spoluprácu v rám­ci Marshallovho pianu, ku ktorej by sa pridaly aj ostatné europské národy a ko­­mečne vojenský pakt podobný paktu bru­selskému. Hovoriac o otázke bývalých ta­lianskych kolóií, Sforza zdôraznil, že pre Taliansko ešte nie je všetko stratené. Do­dal. že Taliansko nikdy neprestane usilo­vať o získanie mandátu nad jeho bývalými kolóniami. Juhoslávia nezastupuje už Albánsko v cudzine toch. V júni t. r. vláda Albánska nótou požiadala vládu FĽRJ, aby prevzala na seba starosť o repatriáciu albánskych štát­nych občanov, internovaných v Nemecku a Rakúsku. Vládu FĽRJ preto prekvapilo, keď vláda Albánska začiatkom septembra 1948 svojou nótou oznámila, že jej odobe­rá právo pátrať po albánskych štátnych občanoch, internovaných v Nemecku a Ra­kúsku, pretože to nepovažuje za potrebné. Takýto postoj albánskej vlády, ktorá tak­to odmieta priateľskú službu, prinútil vlá­du FĽRJ oznámiť vláde Albánska, že sa nebude viac starať o repatriáciu Albáncov, internovaných v Nemecku a Rakúsku a nepovažuje sa byť zaviaznou v budúcnosti ďalej chrániť záujmy a práva Albánska a jej štátnych občanov v štátoch, v ktorých to doteraz robila. slovanský zástupca Blagojevič síce schvá­lili výročnú zprávu. ale poukázali na to, že schvaľovanie Marshallovej pomoce je po litickou akciou, lebo táto pomoc sleduje politické ciele. Na túto sťažnosť odpove­dal predseda Medzinárodného menového fondu Gutt v tom smysle, že osobitná po­zornosť, ktorú venujú Marshallovej pomo­ci, neznamená, že ostatným štátom pripi­sujú menší význam. Dodal, že Medzinárod­ný menový fond bude dozerať na budúce .výsledky, Marshallovej pomoci. Ďalšie zhoršenie stykov susedných štátov Belehrad (Tanjug) — Vo februári r. 1947 vláda Albánska sa obrátila na vlár du FĽRJ so žiadosťou, aby prevzala ochranu práv a záujmov Albánska a jej ob* čanov v rôznych štátoch. Vláda FĽRJ pre­vzala ochranu práv a záujmov Albánska v týchto štátoch: Belgicku. Brazílii, Egyp­te, Anglicku, Taliansku, Kanade. Mexiku, Nórsku, Švajčiarsku a USA. Okrem toho juhoslovanská vláda chránila záujmy a práva albánskych občanov v týchto ľudo­vodemokratických štátoch: Českosloven­sku, Poľsku, Rumunsku a Maďarsku. Al­bánska vláda ani v jednom prípade v akej­koľvek forme nevyjadrila svoju nespokoj­nosť s tým. ale naopak vyslovila juhoslo­vanskej vláde pri mnohých príležitostiach vďaku a uznanie za starostlivosť a pozor­nosť, ktorú juhoslovanská vláda venovala albánskym štátnym občanom v iných štá-V CSR si sfažuie na medzinárodný menový fond Washington (United Press) — Československo a Juhoslávia prední osly sťažnosť na Medzinárodný menový fond, lebo podporuje Marshallov plán a neoceňu­je dostatočne význam obchodu medzi zá­padom a východom. Medzinárodný menový fond vo svojej výročnej znráve vystríha 47 členských štátov, že úsilie o svetovú ob­novu môže stroskotať, keď nezvýšia výro­bu a nezastavia infláciu. Zpráva pochval­ne sa zmieňuje o Marshallovej pomoci, ktorú považuje za čas. svetovej hospodár­skej obnovy, ôs. delegát Goldman a jflho­ Pápežov prejav mladým dievčatám Castel Gandolfo (Reuter) — Pápež Pius XII. prehovoril v stredu vo svojej let­nej rezidencii Castel Gandolfo k 200 delegá­tom sdruženia pre ochranu mladých diev­čat. Vo svojom prejave zdôraznil, že pre mladú dievčenskú mládež je dnes nebezpe­čenstvo. zlo veľké,a rozšírené. Vyzýval vnútornému precíteniu náboženstva a nie­k len k pridržiavaniu sa vonkajších formalít Americkí Slovania nedajú si rozbiť jednotu Chicago (tass) — V Chicagu sa skončilo zasadnutie 4. národného americ­kého Slovanského kongresu. Kongres schválil rezolúciu, v ktorei schvaľujú kan­didovanie Wallacea a Taylora ako kandi­dátov pokrokovej strany na prezidentstvo a viceprezidentstvo USA. Iná rezolúcia žiada podporu černochov v ich boji za ob­čianske práva v USA. Kongres schválil prevolanie k slovanským národom, v kto­rom žiada podporovanie ich jednoty. V prevolaní sa hovorí: „Spolu so všetkými demokratickými silami Ameriky chceme bojovať proti príprave novej vojny a ten­dencii USA k fašizmu. My. Američania slovanského pôvodu, zdravíme hrdinskú obnovu v slovanských štátoch a ^zaväzuje­me sa. že budeme brániť a upevňovať sty­ky pre jednotu a spoluprácu, ktoré nás spájajú. Nepripojíme sa k lživej nepria­teľskej vojnovej a protisovietskej propa­gande. Nedovolíme Wall Streetu a jehn agentom, aby rozbíjali našu jednotu, ale­bo narušili prirodzené sväzky priateľstva amerických" Slovanov. Nedovolíme, abv zradcovia slovanských štátov otravovali myseľ amerických Slovanov a ameriekóh" ľudu.“ Čs.-argentínska obchodná dohoda Buenos Aires (United Press) — Obchodná dohoda medzi ČSR a Argentí­nou, ktorá platí od júla minulého roku, bola rozšírená, keď sa obidva štáty do­­hodly, že sa pokúsia o výmenu tovaru v rovnakej hodnote. Keby jedna alebo dru­há strana vydala väčšie množstvo tovaru, ako predvída dohoria, vlády by nepožado­­valy preplatenie takéhoto rozdielu, len v tom prípade keby presahoval hodnotu 50 miliónov korún. Okrem toho rozdiely v hodnote dodávok budú bezúročné až do výšky 20 miliónov korún. USA žiadajú od SSSR vyrovnanie pôžičky Washington (Reuter) — USA zsfelaly SSSR ďalšiu nôtu, v ktorej žiadajú obnovenie rokovaní a vyrovnaní už dávno splatnej pôzifi ky vo výške 1.100 miliónov dolárov, ktoré do­stal SSSR v rámci dohody o pôžičke a prenáj­me. Podľa zprávy z úradných kruhov štátny štátny departement USA zaslal túto nótu soviet­skemu veľvyslancovi Panjuškinovi už pred dvo ma týždňami. Panjuškin doteraz na nótu ne­odpovedal, stále očakávajúc príkaz z Moskvy. í Bezvýhradne proti vojne (Pokračovanie s 1. strany) Minister zahraničných vecí _Dr. dementis ’ zdôraznil v Paríži 6nahu Českoslovt iŕka po skutočnom mieri. Boly to slová otvore­né, kritizujúce, ale v prvom rade usmierulu ce. Československo jasne sa postavilo do tábora mierumilovných národov bez akých­koľvek výhrad, pričom v praxi a nielen kon venčnými frázami alebo prázdnymi a bez­duchými slovami dokazujeme svoju snahu a borbu za mier. Robia sa na nás príkoria. Uviedol to v Paríži na niekoľkých prik'a doch Dr. dementis. Diskriminačná politika západu nás značne poškodzuje, či už po hospodárskej alebo politickej stránke. Pre­čo? Lebo sme postavili do radov národov, ktoré skutočne chcú trvalý mier a ktorých práca po všetkých stránkach k tomuto sme ruje. Preto sa my staviame pevne proti sna hám západu rozbiť Organizáciu spojenie» národov. Vidíme v tejto organizácii inšt-u ment, pomocou ktorého pri dobrej vôli a snahe by 6a daly odstrániť všetky nedoro/. umenia smierlivou cestou. Prirodzene ne smelo by dochádzať k neustálym porušova niam Charty Spojených národov západnými veľmocami a ich satelitmi. Sovietsky svä2 dôsledne prevádza svoju mierovú politiku ; preto sa staviame do prvých radov bojov níkov za trvalý mier po boku SSSR. Boj o dosiahnutie mieru a dohody medzi veľmocu mi nebudú ľahké. Vieme to všetci a vedia to aj politici, ktorí nás zastupujú na medzi­národných fórach. Veď,'dnešná politická si­tuácia vo svete je veľmi vážna, rozpory sa zväčšujú, ale sme presvedčení, že predsa len zvíťazí zdravý rozum a prianie celili i pokrokového sveta po mieri a mierovom bu­dovaní. Iba niekoľko jednotlivcov túži po vojne, kým veľká väčšina ľudstva chce mini aby pri pokojnom budovaní mohla zaistiť budúce generácie šťastnejší život. Správne povedal Dr. Clementis, že keby sa materiál, energia a práca, ktoré sa teraz používajú na znovuvyzbrojenie, použily na mierové buclo vanie, urobili by sme značný krok kupredu. Freto je správny apel Vyšimského na odzbro jenie, na stuženie financovania vojnových potrieb, lebo na tieto ciele použité peniaze by sa daly použiť na povznesenie životnej úrovne ľudstva, ktoré ešte stále trpí v mno­hých častiach sveta nedostatkom. Tieto fi­nančné prostriedky by sa mohly použiť na vybudovanie vojnou povznesenie mierového zničených krajov, na priemyslu, poľno­hospodárstva atď., atď. Či dospejeme k týmto métam záleží v prvom rade na západných veľmociach. Verí­me však, že aj vedúci politici západu budú sa vedieť vymaniť z područia kapitalistov, lebo ľudstvo to tak chce a potom bude mož né docieliť odstránenie rozporov a riešenie j p'-oblémov.

Next