Ľud, 1950 (III/2-77)
1950-01-03 / nr. 2
Číslo 2 , Strany Cena Kčs 2 Predplatné na „Ľud" mesačne 40 Kčs, Štvrťročne 120 Kčs, polročne 240 Kčs, ročne 480 Kčs. Predplatné do cudziny mesačne 70 Kčs, štvrťročne 210 Kčs, polročne 420 Kčs, ročne 840 Kčs so započítaním poštového. Mar oznamy a Inzerciu prijíma denne od 8.-12. hod. administrácia v Bratislave, Sedlárska 7/1., tel. 353 59 a fii adm. v Prahe II., Školská 13, tel. 27 GÖ6 Malé oznamy a Inzercia sa uverejni len po zaplatení. Malé oznamy: slovo 4 Kčs, tučné G Kčs, zamestnanie hľadajúci 2 Kčs. Za vydanie adresy a podanie ponuky 2 Kčs. Porto na zaplatenie pol núk 10.Kčs Novinové výplatné povolilo Riaditeľstvo pôšt a telegrafov v Bratislave. Dohliadaci poštový úrad Bratislava 2. s I o v e n s k ej obrody Bratislava, utorok 3. januára 1950 Fínska vláda porušuje mierovú smluvu Úrady pomáhajú vojnovým zločincom Moskva fťass) — Zástupca ministra zahraničných vecí SSSR Andrei Gromyko prijal 31. decembra vyslanca Fínska Sunströna a oznámil mu, že podľa spoľahlivých informácií sovietskych úradov je viac ako 300 vojnových zločincov, ktorí sú sovietskymi občanmi, ešte stále na území Fínska, čo odporuje mierovej smluve. Finska vláda mierovou smluvou sa zaviazala urobiť všetky potrebné opatrenia na zaistenie vydania všetkých sovietskych občanov, ktorí sa zdržujú na území Fínska, abv ich mohli súdiť pre porušenie sovietskych zákonov, ktorého sa dopustili zvadou alebo spoluprácou s nepriateľom cez vojnu. V tomto počte je tiež zahrnutá — Protest SSSR proti postupu Fínska skupina 56 vojnových zločincov, ktorí spáchali najtažš e zločiny proti SSSR. Fínska vláda tieto osoby pozná. Fínskej vláde dodatočne odovzdali listinu týchto osôb. Sovietske úradv sú tiež informované tom. že fínske úrady vystavujú niektorým o z týchto zločincov doklady na nepravé mená a napomáhaní zločincom, abv sa -krí vali a pokračovali v nepriaieľskej činnosti voči Sovietskemu sväzn. Sovietska vláda bv rada vedela, prečo fínska vláda až do dnešného ďúa nevydala zmienených vojnových zločincov sovietskym úradom, lebo týmto porušuje mierovú sniluvil a sovietsko-fínsku smliivu o priateľskej spolupráci a vzájomnej pomoci. S radostnou bilanciou a s elánom do nového roku Novoročný prejav prezidenta Republiky Klementa Gottwalda s Doterajšie výsledky našej práce nás oprávňujú k viere, že chuť k budovateľskej práci prinesie nám ovocie radostného socialistického zajtrajška Drahí spoluobčania! Najprv dovoľte, abv •• som vám všetkým želal šťastný a veselý Nový rok a veľa zdaru v živote i v práci v nastávajúcom roku. Dovoľte však tiež, aby som vám všetkým blahoželal k výsledkom uplynulého r. 1949, k výsledkom prvé ho roku našej päťročnice. A je veru k čomu blahoželať. Bez toho, že by sme upadali v neskromnosť, môžeme povedať, že bilan cia minulého roku je dobrá. V r. 1949 získal náá ľud už prvé plodv februárového víťazstva, plody toho, že sme pevne vykročili na cestu budovania socializmu. Však to pocítila každá mamička, každá rodina, a nielen pri vianočných nákupoch, ale v celom domácom hospodárstve. Stoií myslím za to pozastaviť sa u niekoľkých cifier, ktoré jasne ukazujú, ako sa v minulom roku pozdvihla životná úroveň nášho ľudu. V r. 1949 sa v prvom rade zvýäily príimv našich pracujúcich. Hlavne zásluhou socialistického súťaženia vzrástlv platy a mzdv v priemere asi o 15 pere. Tiež naši pôdohospodári viac utŕžily a to asi o 11 percent. Na dôchodkoch sociálnych dôchodcov sa vyplatilo dokonca o 60 pere. viac. Nielen však, že sa zväčšoval v dôchodv nášho pracujúceho ľudu. zväčšovalo sa i množstvo tovaru na trhu a súčasne klesaly ieho ceny. Rozdiel je tu oproti r. 1948 oza1 veľký. Tak v porovnaní s druhým polrokom roku 1948 vzrástla len na prfdelovom hospodár»tve v prvom polroku r. 1949 spotreba mania o 78 pere., bravčovej masti o 56 pere., aukru o 38 pere., vajec o 13 pere. Po uvoľnení mlynských výrobkov 1. októbra 1949 itúpla potom spotreba pšeničnej múky asi i 30 pere. a žitnej múky o 15 percent. Nad to, pravda, sme lanského roku zriadili i voľný trh- Začali sme s tým skromne v januári a vo februári. Behom roku sme v*ak oodstatne rozšírili ako počet druhov preíávanóho tovaru, tak i počet predajní. Priem sme veľmi prenikavé snižovali cenv. voľných potravín sme snížili behom roku n 50 pere., voľného textilu o 20 nerc., voľnej Jbuvi o 15 pere. Pokiaľ ide o textil, treba »»znamenať, že spotrebitelia textilu, kon!ekcie a topánok, nie podľa cien. ale podľa množstva — vzrástla oproti r. 1948 o 35 nerc. Dnešný stav ie už taký. že spotreba cextilu na jedného obyvateľa je o celú pätinu väčšia ako bola pred voinou v roku 1937. A teraz, ako včera oznámil minister Xrájčír, prichádza s Novým rokom ďalšie slacnenie. Snižuieme opäť cenv mäsa a mäsitých výrobkov na voľnom trhu a opäť rozširujeme sieť predajní. Snižuieme cenv roľného textilu, priemerne o 50 pere. a uvoľňujeme všetku obuv, okrem celokožeíei a pracovnej a to prakticky za ceny viazaného trhu. Šatenku rozširujeme opäť na ršetkých obyvateľov. Uvoľňuie,me tiež benjín pre osobné autá a naftu, takže no pred shádzajúcom uvoľnení benzíiu pre pákladíe autá sú teraz všetkv pohonné látky voľlé. Zvýšenie životnej úrovne nášho ľudu la však neprejavuje iba v situácii na trhu. treba tiež poukázať, že sme rýchlejšie pokročili napr. pri stavbe bytov. Zatiaľ čo v Ivoiročnici sme postavili alebo obnovili celkom 28.600 bytových jednotiek, postavili ■tme ich tento raz za jediný rok 21.000. Zlep iili sme veľmi vážne ai našu sociálnu školtkú a zdravotnícku starostlivosť. Môže byt >za.i našou pýchou, že roku 1949 sme vvlali — prepočítane na predvojnové koruiv — na sociálnu starostlivosť dva razy •iac. ako pred voinou v r. 1937. na školstvo ri razv viac a na zdravotníctvo dokonca Ivanásf ráz viac. Mvslím. že faktá. ktoré torn uviedol sú ozaj úctyhodné a že sú tiež ía i väčšou pohromou pre všetkých týrh. íuškalov. ktorí pravidelne každého prvého veštia, že budúci mesiac už „príde potopa“. Vie, nijaká potopa nepríde. Ale stále mohutneli ie a bude prúd potravín a výrobkov. ktorý plvnie z našich závodov a po'í našim spotrebiteľom. A čo, drahí priatelia, umožnilo tieto onatrenia v prospech nášho ľudu? Tým. ako som povedal, že sme v«iúnili pa. cestu budovania socializmu, že z práce ľudu netučnejú kapitalisti, tým. že sme sa naučili lepšie hospodáriť ako kapitalisti. Prvý rok nášho Päťročného plánu sme snlivli podľa rtntpraišťch odhadov asi na 102 pere., čím naša nrieinvse'ná výroba v pnslednúcb troch mesiacoch bola asi o 10 pere. vvššid. ako v rovnakom období predošlého roku. To neznamená nič viac a nič menej, ako že vo štvrtom roku po vojne obiem výroby na hlavu, nepočítajúc v to priemysel výživy, ie skoro o 40 pere. väčší ako pred voinou v r. 1937. Proti r. 1947 vyťažili sme o 50 nerc. viac hnedého uhlia, vyrobili sme o 100 pere, viac elektriny, o 20 pere. viac surovej ocele, o 20 pere. viac cementu, o 50 Bratislava (rl — zas' — Na Nový rok, práve na noludnle, prehovoril preži- • dent Republiky Klement Gottwald v čs. ro thlase, abv želal všetkému českému a slo- ■ venskému pracujúcemu ľudu š astie a ú neehv v novom roku a abv shodnotil hosno- : dárske, politické a mravné hodnotv. o ktor sme, zásluhou usilovnej práce, upevnené- ■ ho politického presvedčenia pracujúcich más a silnejšej vierv v zajtrajšok, bohatší, : ako v rokoch predchádzajúcich. Prezident Republiky Kl. Gottwald vo svojom novo- : ročnom posolstve k čs. ľudu povedal: : ■••••■•■•■■•■••a ••••••••••*.••■ pere. viac vlnených látok, o 25 pere. viac obuvi a 16 ráz viac traktorov. Potešiteľný rozmach dosiahlo tento raz naše stavebníctvo, ktoré splnilo prvý rok päťročnice už 24. novembra. Naiväčšfm jeho úspechom, ie. že vedľa vybudovania mnohých bvtových iednotiek sa dokončilv významné pne myselné stavby, ktoré zamestnávajú vo dvoch smenách okolo 62.000 robotníkov. Tiež naša znárodnená železničná a cestná doprava už ďaleko predbehla najvyššie výkony kapitalistickej éry. Veľký pokrok zaznaroeuc, va i naše pôdohospodárstvo. Boku 1949 sa zvýšil stav prasjat o 35 pere., oviec o 19 pare., kráv o 2.4 pere. Celková hodnota pôdohospodárskej produkcie sa zvýšila asi o 14 pere: oproti r. 1948. Tiež výkup pôdohospodárskych výrobkov bol vyšší ako pred rokom. I keď s ním nemôžeme byt spokojní, najmä čo sa týka jačmeňa, ovsa a hlavne zemiakov. Vykúpili sme viac chlebového obilia a vykúpili sme najmä viac tých výrobkov. kde sme ešte pred rokom silno krívali, a to o'emín o 61.8 pere., bravčového mäsa o 47.8 pere., mlieka o 30 pere. a vajec o 27,1 pere. viac ako pred rokom. Týmto úspechom ďakujeme za pokrok v zásobovaní ľudu. V minulom roku sme lepšie hospodárili i v našom zahraničnom obchode. Po rokoch p/isívnei obchodnej bilancie je bilancia zahraničného obchodu za r. 1949 opäť aktívna. Základ nášho zahraničného obchodu sa ďalej upevnil tým. že sa onät značne zväčšil ohiem obchodu s našou naivä'šou hospodárskou oporou — Sovietskym sväzora a s krajinami ľudovej demokracie. Dnes už skoro polovica nášho zahraničného obchodu je s obchodom so štátmi s plánova ným hospodárstvom. Je samozrejmé, že rozmach nášho hospodárstva priniesol i ďalšiu konsolidáciu našich financií. Uvediem len fakt. že naše štátne príimv za r. 1949 sú o 40 pere. vyššie než predpokladal rozpočet. Štátna pokladňa vykáže teda pre nový rok veľmi značný, — a poviem priamo — mnohomiliardovv prebvtok. A nie menej významným faktom ie, že v uplynulom roku prvý raz klesol u nás stav obeživa. Každý hospodár iste uzná. že nemôže bvf lepšieho ukazovateľa dobrého hospodárstva. Teda všestranný rozmach nášho hospodárstva nám umožnil urobiť prvé vážne krokv k zvýšeniu životnej úrovne ľudu. A čo bolo. drahí priatelia, hlavnou vzpruhou tohto rozmachu, čo bolo hláv nnu pružinou úspechov nášho socialistického budovania? Touto vzpruhou bola dobrá práca nášho ľudu, boly nové pracovné spôsoby a rozvoi súťaženia, bolo sústavné zvyšovanie produktivity práce. Náš ľud. naši robotnici, pracovali v r. 1949 opäť lepšie, ako v roku 1948. Údaje z októbra ukazujú, že nanr. nro dnktivita práce v fažúe hnedého nh’ia. v presnom strojárenstve a v stavebníctve, hoja priemerne o 20 pere. vyššia ako r. 1948, vo výrobe vlnenej priadze o 14 nerc., vo vý(Pokračovanie na 2. strane) Atentát na poľské veľvyslanectvo v Paríži Veľká zodpovednosť francúzskej vlády — Pobúrenie v Poľsku Par i ž (čtk) — 30. dec. 1949 nastal v budove poľského veľvyslanectva v Paríži výbuch bomby, ktorá rozborila predný múr a dvojitú bránu domu. Zranenie utrpel vrátnik veľvyslanectva. Je zrejmé, že Ide o zločin, spáchaný reakciou. Útok vyvolal medzi pracujúcim ľudom v Poľsku vlnu pobúrenia. Na poľských politických miestach zdôrazňujú, že ide o čin teroru, spáchaný francúzskymi reakčnými živlami, ktoré majú záujem na priostrení poľsko. francúzsfcyoh vzťaehov. Predovšetkým sa poukazuje na to, že osobitnú zodpovednosť za čin má priamo francúzska vláda, svojim protiipoľskýim postojom v poslednom čase vytvára ovzdušie, v ktorom francúzska reakcia sa nebojí použiť ani dynamit. Sväz poľsiko-francúzsketoo priateľstva vo Francúzsku, ktorého predsedom je známy atomový bádateľ Joliot-Curie, ostro odsúdil tento zločin vo vyhlásení, v ktorom záver vyznieva v tom stnysle, že atentát na poľské veľvyslanectvo jasne osvetľuje, čo všetko sa skrýva za francúzskojpoľským sporom /& kto je jeho pôvodcom. Sväz vyzýva francúzskych občanov, aby zasielali protesty národnému ahromaždeniu prezidentovi. V proteste majú Francúzi vysloviť a svoj zásadný protest a súčasne žiadať, aby sa skončili spor, ktorý môže viesť k veľkému zhoršeniu stykov so spriateleným národom. Úlohy nielen „Do nového roku želám vám všetkým, budovateľom socializmu, zdravie a veľké úspechy v plnení druhého roku Gottwaldovho päťročného plánu. Do našich závodov a na všetky pracoviská, kde sa naplňujú životom čísla Gottwaldovei päťročnice, nastupujeme dnes radostne. S nie menšou radosťou ako vlani nastupujeme do práce, a,by sme pokračovali v diele, ktorého'jednu pätinu sme úspešne dokončili. Prvý rok päťročnice sme nielen splnili, ale aj prekročili, vďaka vášmu pracovnému nadšeniu, iniciatíve pri prekonávaní prekážok, v uplatňovaní novej organizácie práce a nčením sa ovládnuť techniku. Tisícky našich úderníčiek a úderníkov sústredilo svoje sily a d ô m y sei k tomu, aby pokiaľ je to možné, nailenšie a v naikratkej dobe splnili úlohy päťročného plánu. Ich pričinením bolv v mnohých výrobných odvetviach doterajšie výkony mnohonásobne prekonané, výkonové normy upevnené a tak bola zvýšená produktivita práce. Veľmi si ceníme vysokých výkonov, ktoré dosiahli naši úderníci. Ukazujú nám, akých výsledkov možno dosiahnuť ovládnutím techniky. Taktiež s radosťou zisťujeme, že tieto výkony ovplyvňujú aj mnohých priemerných robot nlkov, ktorí v minulom roku zvýšili podstatne svoje výkony, prispeli k zvýšeniu výroby a v mnohých prípadoch tiež k zlepšeniu ich kvality. Výkony z dvojročnice baly v prvom roku päťročnice predstihnuté. Tisícky závodov, dielni, pracovísk a taktiež všetky priemyslové odvetvia splnily prvý rok päťročného plánu predčasne. Napriek tomu sa neuspokojujeme s výrobnými výsledkami, ale na každom pracovisku musíme sa usilovať o ich zvýšenie. Druhý rok päťročnice musíme v celej výrobe, ale najmä v rozhodujúcich odvetviach, prekročiť.“ V ďalšej časti svojho prejavu minister Kliment vvzdvihol najmä dôležitosť zvýšenia výroby vo všetkých odvetviach ťažkého priemyslu a pokračoval: ..Pred nami sú veľké úlohy. Poučení získanými skú senosťami z minulých rokov, sme naplnení presvedčením, že všetky tieto úlohy nielen splníme, ale aj prekročíme. Však už dnes, ako napríklad u vysokej pece na Kladne, v Škodovke v Plzni, a na mnohých iných miestach máme záväzky a socialistické smliivv, že úloh v vytýčené do konca roku 1950, budú splnené k 28. októbru, teda o dva mesiace skôr. Záleží na každom z nás na každom jednotlivom pracovníkovi veľkej armádv pracujúcich, tvoriacich svojimi rukami a dômyslom predpoklady radostného a šťastného života ľudu v socialistickej spoločnosti. Pri otváraní práce na úlohách druhého roku Gottwaldovei päťročnice ďakujeme všetkým, ktorí svojim veľkým pracovným úsilfm po zaslúžili o veľký úspech predchádzajúceho roku. Naplňme sa .neotrasiteľným presvedčením, že tieto úlohy splníme, chyťme sa s takým nadšením diela, abv rok. do ktorého vstupujeme, bol ešte úspešnejší! Űderuíctvo a socialistické súťaženie rozšírime, abv sme druhý rok päťročnice splnili s náskokom a v krotšej dobe! To všetko pre splnenie nášho hlavného cieľa, pre zvýšenie životnej a kultúrnej úrovne všetkého pracujúceho ľuud. Ešte úspešnejšie dopredu k socializmu pod vedením nášho prezidenta Klementa Gottwalda. splníme, ale aj prekročíme! Radostný nástup do práce v prvý deň druhého roku päťročnice — Rozhlasový prejav ministra priemyslu G. Klimenta v pondelok ráno Bratislava (rl) - Pondelok, 2. január 1950, prvý pracovný deň duhébo roku päťročnice bol vo všetkých závodoch a úradoch v celej Republike dňom radostného nástupu do práce. Vo veľkých závodoch v ital v pracujúcich závodné hudby a na všetkých pracoviskách odborárski a strannícki predstavitelia robotníkov mali príležitostné prejavy, vyzdvihujúce dôležitosť dňa. Vo všetkých závodoch vypočuli si robotníci ráno o 6. hodine, pri nástupe do práce, rozhlasový prejav ministra priemyslu Gustáva Klimenta, ktorý vo svojom prejave povedal: