Ľud, 1950 (III/80-151)

1950-04-04 / nr. 80

// É Ročník fff. Jiud“ ústredný orgán Strany slovenskej »brody, vychádza Každé ráno okrem pondel­ka a dni po sviatkoch. Redakcia: Bratislava, Michalská ulica i. 3., tel. 277 21, 255 49: ad­ministrácia: Sedlárska ô. 7/1., tel. 353 59; pražská administrácia: Praha II., Školská nl. 13. tel. 27-606. Účet poštovej sporiteľne 9995. Majiteľ a vydávaíeľ: Strana sloven­skej obrody, Bratislava, Sedlárska 7/1, teL 260-19. Šéfredaktor' Roman Kaliský, zodpo­vedný zástupca časopisu red. Jozef Dočkal Tlačí a expeduje kníhtlačlarefl „Práca“, Bra­tislava. Radlinského 51 Uzávierka o 20 hod. Rukopisy nevyžiadané sa nehonorujú Ve­st, týkajúce sa predplatného a inzercie, vy­bavuje administrácia, rÚstredný orgán Strany Číslo m Ceno Kčs 2 Predplatné na Xud“ mesačne 40 Kčs, štvrťročne 120 Kčs, polročne 240 Kčs, ročne 480 Kča, Predplatné do cudziny mesačne 70 Kčs, štvrťročne 210 Kčs, polročne 420 Kčs, ročne 840 Kčs so započítaním poštového, Malé oznamy a inzerciu prijíma denne od 8.—12. hod. administrácia v Bratislave, Sed­lárska 7/1, tel. 353 59 a fii ad m. v Prahe II, Školská 13, tel. 27 606 Malé oznamy a Inzer­cia sa uverejni len po zaplatení. Malé ozna­my: slovo 4 Kčs. tučné 6 Kčs, zamestnanie hľadajúci 2 Kčs. Za vydanie adreey a po­danie ponuky 2 Kčs. Porto na zaplatenie po­núk 10 Kčs. Novinové výplatné povolilo Ria­diteľstvo pôšt a telegrafov v Bratislave. Do­­hliadací poštový úrad Bratislava 2. sloven s k ej ob rody Bratislava, utorok 4. apríla 1950 Päť rokov Najvýznamnejšou udalosťou v histórii Bratislavy je nesporne 4. apríl 1945, deň, v ktorý Červená armáda vypudila nacisti« kého votrelca a mesto oslobodila. No ten­to deň je významný nielen preto, že Čer­vená armáda svojim hrdinným útokom zrna - rila úmysel nepriateľa vybudovať z Bra­tislavy silnú obrannú baštu, a tým zasvä­tiť mesto úplnej skaze, ale ai preto, že Bra­tislave otvoril vývojové možnosti, na aké nepomýšľali ani tí najväčší snílkovia v mi nulosti. Je nesporné, že Bratislava za 20 rokov predmníchovskej Republiky • urobila veľký pokrok. Z malého provinčného mesta stala sa hlavným mestom Slovenska a za 20 ro kov počet jej obyvateľstva sa takmer zdvoj násobil. No celý tento vzrast dial sa bez­­plánovic* a podľa toho aj výstavba mesta vyzerala. Vedľa obrovských železobetóno­vých obchodných a bankových palácov v rede mesta krčily sa malé chalupy brati­­vekých „bodenstándigerov“, ktorí ani •e t nechceli predať svoje domky a u­­ak miesto rozvoju mesta. Čo im bolo ■, že Bratislava, ako hlavné mesto ťa. má túto krajinu i reprezentcr predovšetkým svojou výstavbou? ) lipli na svojom majetku, nech o malý a nech hociako špatil sta a prekážal premávke. „Klein bolo ich heslo. Klasickým prŕ akéhoto malomeštiaokého egoiz­­ukrár Wendler. ktorého nevzhľnd tH túto peknú triedu Bratislavy, ale tým. ze značne trčal do ulice, prekážal frekven­cii. Za kapitalistickej éry nič nepompbto tohto „bürgera“, aby predajom svojho do mu prejavil pochopenie pre potreby mesta, pre jeho rozvoj. A nebolo to iné v ostat­­>- nýr-h štvrtiach Bratislavy Aj tam mnohí „húrgeri“ zánovité trvali na svojom vlast­níctve. Bratislava v tvchto okolnostiach stávala sa mestom protikladov: mestom 6ta vébných výstredností. V strede mesta ve­dľa paláca-cbatrč a na periférii vznikajúce veľké moderné b'okv čížových domov, mohutných školských budov vedlia špina­vých barákov. Toto všetko sa 4. aprílom 1945 rázom 'j zmenilo. Oslobodenie Bratislavy zlomilo ■ť putá .malomeštiackeho egoizmu, riadne plánovanej modernej výstavbe nestálo už nič v ceste. Či sa tejto možnosti ai využilo? Hádam každý, kto sleduje stavebný vývoj Bratislavy v posledných piatich rokoch, uplynuvších od je i oslobodenia, uzná. že odpoveď na túto otázku môže byť len klad ná. Veru. oslobodená Bratislava využila do­konale možnosti, ktoré sa jej otvorily so stránky stavebnej. Zmizol Wendlerov dom tia Štefánikovej ulici, zmi-zly mnohé iné dprhkv, ktorých existenciu udržoval egoľz- Snus malomeštiackych majiteľov a zasla­­ralý systém, mizne všetko to. čo prekáža vývoju a krajšej budúcnosti Bratislavy. A na takto získaných staveniskách vzniká 'tú nové paláce, verejné i obytné, budovv. : ktoré už dres sú prísľubom, že splni sa všetko to. čo oslobodenie umožnilo. r Päť rokov uplynulo od oslobodenia Bra­li tislavy. Je to krátkv čas. ale čo všetko sa f v tomto čase v Bratislave už urobilo? Vznik i la Veľká Bratislava pripojeným 7 sused- I ných dedín Lamača, Dúbravky, Devína, Pe j tržalky, Prievozu, Rače a Dvorník a počet ■ jei obyvateľov sa zvýšil bezmála na 200.009, ť V stavebnom vývoji mesta urobil sa znač­­, nv krok kupredu. Rozšírilv sa ulice, upra­­/ vili námestia a parky. odstránilv trosky. ‘ pamiatkv to boiov o Bratie'avu. Stačí len ! spomenúť únravu Suchého Mýta kde do­pravné pomery boly priam nemožné a kde dnes veľkomestský bulvár takmer rovne ide od Penzijného paláca po Baťu pri Mi* charikei bráne, stačí spomenúť Krížnu uli­­;cu, kde po f’-onte bola troska na troske a kde dnes vol’kolepé novostavby naznačujú, že tu Bratislave vzniká nový bulvár, kto­rý fu ako hlavné mesto Slovenska akiste dôstojne bude reprezentovať. A zmienkv zásluhu tú si ďalšie a ďalšie budovy. Je to predovšetkým obrovská budova poštv Slovenskei vvsokei školy technickej, bu­a dova Fondu národnei obpnw. ie to celý rad obytných budov, ktru-é v III okresp Brat’.staw za .Tnst!čným palcom poskytnú dobré a zdravé ubytovanie stovkám rodín našich pracujúcich ľudí. Viedlo by ďaleko vymenovať všetko to, čo sa v Bratislave už vybudovalo a buduje, no treba sa ešte len zmeniť o tom. že sa k veľtržným paviló­nom. Au ktorým vedie i zo stredu mesta a to tunelom pod hradom nová cesta a od ktorýcn vedie na Devín veľkolepá Slovan­ská cesta., na ktorej tak značným podielom v pracovných brigádach zúčastnila sa i'na ša mládež a vari každý pracujúci občan Bratislavy, buduje sa veľkolepá nábrežná cesta, ktorej muselv ustúpiť i niektoré do­my na Cukermandli. Oslobodená Bratislava neuspokojila sa len s týmto stavebným programom. Ten je oveľa širší a mnoho z neho ide sa usku­točni ť ešte tohto roku. Je to budovanie so­ciálnych ustanovizní, ihrísk a rekreačných stredísk, ktoré sú osobitnou charakteristi­kou ľudovodemokratického zriadenia Mno hé z týchto ustanovizní idú sa odovzdávať verejnosti práve z príležitosti tohoročných osláv, a to 2 pavilóny pre ubytovanie uč­ňov na Kráshei Hôrke. 3 detské ihriská v Karlovej Vsi, Petržalke a Trnávke, 2 pr'jdo-hospodárske útulky v Karlovej’Vsi a. v De­víne. 5 detských jasieľ a útulok pre slobod né pracujúce ženy na Urbáukovei ulici. Medzi najvýznamnejšie úlohy,-ktoré Brati­slavu v rámci 5RP čakajú, patrí tohto ro­ku žapo.ča(ie stavby klinického mesta, spo­menuté už odbúravanie Cukermandlu, ú­­prava Hviezdoslavovho námestia, kde prie stranstvo pred Národným divadlom, sve­dok to tak mohutných národných osláv a prejavov, má byť pré tieto účely rozšírené a to posunutím parku a Hviezdoslavovho pomníka ďalej na západ smerom k Ryb­nému námestiu atď., .atď. Bratislava má teda na čo spomínať vo výročný deň 4. apríla, má byť za čo vďač­ná hrdinnej Sovietskej armáde, na ktorej počesť v piate výročie svojho oslobodenia odhalí pomník pred Redutom na Hviezdo­slavovom námestí, kam občianstvo Brati­slavy bude každoročne putovať, aby za svo ie oslobodenie. ktoré mestu umožnilo takú sľubnú budúcnosť, vzdávalo hold a vďaku slávnej a víťaznej Sovietskej armáde. oslobodenej Bľatíilavr Jozef Dočkal Maďarsko oslavuje 5. výroe:e oslobodenia 4. apríl národným sviatkom maďarského ľudu — Vládne delegácie SSSR a ľudových demokracií v Budapešti Budapešť (ôtk) — Už koniec minulého •týždňa, bol celkom v znamení osláv 5. výročia oslobodenia Maďarska. Maďarská vláda schváli la návrh zákona, ktorým sa vyhlási 4. apríl za národný sviatok. Ministerská rada podala návrh prezídiu Maďarskej ľudovej republiky, aby zá­stupcu predsedu vlády Rákosiba vyznamenali zlatým záslužným radom práce za jeho záslu­hy o vybudovanie a upevnenie štátu. Maďarský ľud oslavoval máloktorý sviatok tak radostne ako 4. apťll, ktorý je medzníkom v histórii Ma d a,raka a začiatkom nového života maďarského ľudu. Pri jeho kolíske stála sovietsku armáda, vedená najväčším vojvodcom všetkých dôb ge­­neralissimom Stalinom. Pri praoovnom súťaže­ní na počesť národného sviatku robotnici v zá­vodoch i družstevníci dosiahli vynikajúce vý­sledky, Na oslavách 5. výročia oslobodeniu Ma­ďarska sa zúčastnily aj delegácie spriatelených a spojeneckých štátov. Sovietsku delegáciu tvo­ria. maršal Vorošilov, člen politbyra VKS(h) a zástunca rady ministrov SSSR, Suslov, tajom­ník ÚV KSS(b), generál Sviridov, veliteľ Oku­pačných vôjsk v Rakúsku a ukrajinský spisova­teľ Homčár. Do Budapešti príšly ďalej delegá­cie ľudovej Člny, severnej Kórey a Albánska, Bulharska, (poľská a ČSR. V ôs. delegáAi sú ministri Duríš, arm. gen. Svoboda a Dr. Ing. Šlechta. čs. delegáciu privítali v Budsipešti mi­nister NO Farkas, gen. taj. ústrednej odborovej rady Apró a iní / významní činitelia. V rámci osláv holo v nedeľu slávnostné položenie ven- 4 cov k pomníku sovietskych parlamentárov. Na Námestí slobody v Budapeští odhalili „Pomník vďačností“, ktorého originál zaslala maďarská vláda ako dar k 70. narodeninám generalissima J. V. Sta'ina. Talianske odbory proti dodávkam zbraní z USA Pracujúci ľud pripravuje demonštrácie proti vykladaniu zbraní R i m (čtk) — V piatok odoslali zo Spo­jených štátov prvé americké zbrane, ur­čené podľa A-paktu Taliansku. Národný výbor talianskych obrancov mieru pod predsedníctvom generálneho tajomníka talianskej socialistickej strany Nenniho v tejto_ súvislosti sa rozhodol vyhlásiť mo­bilizáciu všetkých ľudových síl proti vy­kladaniu amerického vojnového materiá­lu. Odborové organizácie prístavných ro­botníkov v severnom Taliansku sa jedno­myseľne vyslovily proti vykladaniu sume rickýcb zbraní. Zpráva o odoslaní americ­kého vojnového materiálu vyvolala v Ta­liansku veľké rozhorčenie medzi pracujú­cimi, ktorí eú rozhodnutí ešte rozhodnej­šie brániť mier. slobodu a ústavu. Časopis KS Talianska „Unita“ vyzýva všetkých Talianov, aby sa pripojili k veľkým ľu­dovým demonštráciám proti vykladaniu amerického vojnového materiálu v talian­skych prístavoch. Generálny tajomník všeodborového s väzu di Vittorio označil americké dodávky vojnového materiálu v taliansku za aktívne uríoravy na rozpú­tanie nove'- vojny. Di Vittorio vvzval pra­cujúcich Talianska, aby odopreli vyloďo­vať alebo prepravovať americké zbrane. / Ceny mesta Bratislavy Bratislave, (z) — K. výročnému dňu oslobodenia Bratislavy hrdinskou Soviet­skou armádou Rada ŰNV v Bratislave mi© ľuje .ceny za vynikajúcu umeleckú a y e; decku činnosť. V roku 1949 Plénum ÚNV usnieslo sa doplniť .svoje usnésenie o u­­deľovamí výročných cien v tom »mysle, aby okrem 8 výročných cien za vedu a umenie udeľovalo sa aj 8 cien za vynika­júci pracovný výkon v bratislavských pod ni.koch. Na svojom zasadnutí 27. marca t. r. usni© ela. sa Rada, ÚNV udeliť výročné ceny mesta Bratislavy na rok 1950 týmto vy­nikajúcim robotníkom, vedcom a umelcom Ceny za vynikajúce pracovné výkony: 1. úderničke Alžbete Stefi kove j, robot­níčke z nitiam© závodu Danubia—Cver­­novika, n. p, v Bratislave, Moc á so svojou dcérou, tiež údemíčkou, obsluhuje 3 mo­­tac'e stroje, za vypracovanie pracovnej metódy a plnenie normv na 163 pere. ■ 2. úderníkovi Antonovi robotníkovi Bratislavských Po’akovičovi, elektrotech­nických závodov — Siemens za sústavné ■preikročovanie normy na 180 pere. á za jej dvojnásobné spevnenie. 3. úderničke Alojzii Kalina novej, ro­botníčke z ťažiarne závoj]u Kablo, n. p. v Bratislave za spevnenie svojej normy 20 pere. a za jej prekročenie až na 250 o pere. • 4. Štefanovi Polákovi, robotníkovi z od­delenia výroby sírouhlíka závodu Dyna­mit-Nobel. n. p. v Bratislave za zlepšo­vací návrh, ktorým sa uišetria 3 pracov­né sily, za odpracovanie 800 hodin na krátkodobých brigádach a za. dobrovoľnú “účasť x,a uniouuD-e.i brigáde v Handioveju kdé.hó za. vzornú prácu vyznamenali. 5. úderničke Žofii Toľočkovej, robotníč­ke v oddelení výroby podrážkových do­sák Matador', n. p. v Bratislave za pre-; kopnícku prácu na poli socialistického tú­­taženie v závode, za spevnenie no-mv a jej sústavné prekročovanie až na 198 pere. 6. úderníkovi Štefanovi Benovitsovi, ro­botníkovi zo stavebného oddelerra, závodu Slovnaft, n. p. v Bratislave, vedúcemu transportnej stanice za sústavné prekro­­čovanie noriem priemerne o 54 pere. 7. Viktorovi Dittingerovi. murárovi, zlepšovateľovi stavebných strojov a zaria­dení, ktorý svojimi schopnosťami a odbor­nými znalosťami stal sa robotníckym stavbyvedúcim a. vynikajúcim spôsobom zabezpečil splnenie plánu na svojej stav­be. 8. Jánovi Nemčekovi. roľníkovi a. pred­sedovi JRD v Prievoze za zásluhy, že sa jarné práce v Prievoze uskutočňujú ra podklade finančného a pracovného plánu, za vzorné plnenie dodávkových-povinnosti a najmä za činnosť v JRD. Vedecké ceny. 1. Z odboru vied kultúrnych redakčné­mu kolektívu Pravdy za zredigovanie sborníka „Stalin — náš učiteľ“, ktorým vynikajúcim spôsobom oboznámil sloven­skú verejnosť so Stalinovou osobnosťou a jeho dielom na poli marxieticko-leninokej teórie a praxe. 2. Z odboru vied politicko-hospodárskvch Ladislavovi Novomeskému, povereníkovi školstva, vied a umení za jeho priekop­nícku knihu „Výchova socialistického po­kolenia“. 3. Z odboru vied prírodných univ. prof. «»Dr. Mikulášovi Končekovi za jeho dote­rajšiu vedeckú činnosť v odbore meteoro­lógie a za vybudovanie Štátneho meteoro­logického ústavu v Bratislave. 4. Z odboru vied technických zlepšova­teľovi Michalovi Hrivnákovi za viaceré významné^ zlepšovacie návrhy, ktorými sa. ušetrí ročne 2,160-514 Kčs (Dynamit-No­bel). 1. Z odboru literatúry Vladimírovi Mi­náčovi za jeho správne a umelecky vý­razné zachytenie epoloéen&kého prosesu na, našom vidieku v románe „Včera a zajtra“. 2. Z odboru hudby hudobnému skladate­ľovi' Jánovi Ciklkerovi za jeho skladbu „Zdravice Stalinovi“, ľudovú kantátu pre mužský sbor a veľký orchester na slová Fraňa Kráľa dielo 30. 3. Z odboru dramatického spisovateľovi Dr. Štefanovi Králikovi za jeho drámu „Buky podpollanské“. 4. Ž odboru výtvarných umení akad. .maliarovi Ing. Ľudovítovi Kudlákovx za jeho doterajšiu prácu s bratislavskými motívmi. Umelecké ceny.

Next