Ľud, 1950 (III/80-151)
1950-04-04 / nr. 80
// É Ročník fff. Jiud“ ústredný orgán Strany slovenskej »brody, vychádza Každé ráno okrem pondelka a dni po sviatkoch. Redakcia: Bratislava, Michalská ulica i. 3., tel. 277 21, 255 49: administrácia: Sedlárska ô. 7/1., tel. 353 59; pražská administrácia: Praha II., Školská nl. 13. tel. 27-606. Účet poštovej sporiteľne 9995. Majiteľ a vydávaíeľ: Strana slovenskej obrody, Bratislava, Sedlárska 7/1, teL 260-19. Šéfredaktor' Roman Kaliský, zodpovedný zástupca časopisu red. Jozef Dočkal Tlačí a expeduje kníhtlačlarefl „Práca“, Bratislava. Radlinského 51 Uzávierka o 20 hod. Rukopisy nevyžiadané sa nehonorujú Vest, týkajúce sa predplatného a inzercie, vybavuje administrácia, rÚstredný orgán Strany Číslo m Ceno Kčs 2 Predplatné na Xud“ mesačne 40 Kčs, štvrťročne 120 Kčs, polročne 240 Kčs, ročne 480 Kča, Predplatné do cudziny mesačne 70 Kčs, štvrťročne 210 Kčs, polročne 420 Kčs, ročne 840 Kčs so započítaním poštového, Malé oznamy a inzerciu prijíma denne od 8.—12. hod. administrácia v Bratislave, Sedlárska 7/1, tel. 353 59 a fii ad m. v Prahe II, Školská 13, tel. 27 606 Malé oznamy a Inzercia sa uverejni len po zaplatení. Malé oznamy: slovo 4 Kčs. tučné 6 Kčs, zamestnanie hľadajúci 2 Kčs. Za vydanie adreey a podanie ponuky 2 Kčs. Porto na zaplatenie ponúk 10 Kčs. Novinové výplatné povolilo Riaditeľstvo pôšt a telegrafov v Bratislave. Dohliadací poštový úrad Bratislava 2. sloven s k ej ob rody Bratislava, utorok 4. apríla 1950 Päť rokov Najvýznamnejšou udalosťou v histórii Bratislavy je nesporne 4. apríl 1945, deň, v ktorý Červená armáda vypudila nacisti« kého votrelca a mesto oslobodila. No tento deň je významný nielen preto, že Červená armáda svojim hrdinným útokom zrna - rila úmysel nepriateľa vybudovať z Bratislavy silnú obrannú baštu, a tým zasvätiť mesto úplnej skaze, ale ai preto, že Bratislave otvoril vývojové možnosti, na aké nepomýšľali ani tí najväčší snílkovia v mi nulosti. Je nesporné, že Bratislava za 20 rokov predmníchovskej Republiky • urobila veľký pokrok. Z malého provinčného mesta stala sa hlavným mestom Slovenska a za 20 ro kov počet jej obyvateľstva sa takmer zdvoj násobil. No celý tento vzrast dial sa bezplánovic* a podľa toho aj výstavba mesta vyzerala. Vedľa obrovských železobetónových obchodných a bankových palácov v rede mesta krčily sa malé chalupy brativekých „bodenstándigerov“, ktorí ani •e t nechceli predať svoje domky a uak miesto rozvoju mesta. Čo im bolo ■, že Bratislava, ako hlavné mesto ťa. má túto krajinu i reprezentcr predovšetkým svojou výstavbou? ) lipli na svojom majetku, nech o malý a nech hociako špatil sta a prekážal premávke. „Klein bolo ich heslo. Klasickým prŕ akéhoto malomeštiaokého egoizukrár Wendler. ktorého nevzhľnd tH túto peknú triedu Bratislavy, ale tým. ze značne trčal do ulice, prekážal frekvencii. Za kapitalistickej éry nič nepompbto tohto „bürgera“, aby predajom svojho do mu prejavil pochopenie pre potreby mesta, pre jeho rozvoj. A nebolo to iné v ostat>- nýr-h štvrtiach Bratislavy Aj tam mnohí „húrgeri“ zánovité trvali na svojom vlastníctve. Bratislava v tvchto okolnostiach stávala sa mestom protikladov: mestom 6ta vébných výstredností. V strede mesta vedľa paláca-cbatrč a na periférii vznikajúce veľké moderné b'okv čížových domov, mohutných školských budov vedlia špinavých barákov. Toto všetko sa 4. aprílom 1945 rázom 'j zmenilo. Oslobodenie Bratislavy zlomilo ■ť putá .malomeštiackeho egoizmu, riadne plánovanej modernej výstavbe nestálo už nič v ceste. Či sa tejto možnosti ai využilo? Hádam každý, kto sleduje stavebný vývoj Bratislavy v posledných piatich rokoch, uplynuvších od je i oslobodenia, uzná. že odpoveď na túto otázku môže byť len klad ná. Veru. oslobodená Bratislava využila dokonale možnosti, ktoré sa jej otvorily so stránky stavebnej. Zmizol Wendlerov dom tia Štefánikovej ulici, zmi-zly mnohé iné dprhkv, ktorých existenciu udržoval egoľz- Snus malomeštiackych majiteľov a zaslaralý systém, mizne všetko to. čo prekáža vývoju a krajšej budúcnosti Bratislavy. A na takto získaných staveniskách vzniká 'tú nové paláce, verejné i obytné, budovv. : ktoré už dres sú prísľubom, že splni sa všetko to. čo oslobodenie umožnilo. r Päť rokov uplynulo od oslobodenia Brali tislavy. Je to krátkv čas. ale čo všetko sa f v tomto čase v Bratislave už urobilo? Vznik i la Veľká Bratislava pripojeným 7 sused- I ných dedín Lamača, Dúbravky, Devína, Pe j tržalky, Prievozu, Rače a Dvorník a počet ■ jei obyvateľov sa zvýšil bezmála na 200.009, ť V stavebnom vývoji mesta urobil sa znač, nv krok kupredu. Rozšírilv sa ulice, upra/ vili námestia a parky. odstránilv trosky. ‘ pamiatkv to boiov o Bratie'avu. Stačí len ! spomenúť únravu Suchého Mýta kde dopravné pomery boly priam nemožné a kde dnes veľkomestský bulvár takmer rovne ide od Penzijného paláca po Baťu pri Mi* charikei bráne, stačí spomenúť Krížnu uli;cu, kde po f’-onte bola troska na troske a kde dnes vol’kolepé novostavby naznačujú, že tu Bratislave vzniká nový bulvár, ktorý fu ako hlavné mesto Slovenska akiste dôstojne bude reprezentovať. A zmienkv zásluhu tú si ďalšie a ďalšie budovy. Je to predovšetkým obrovská budova poštv Slovenskei vvsokei školy technickej, bua dova Fondu národnei obpnw. ie to celý rad obytných budov, ktru-é v III okresp Brat’.staw za .Tnst!čným palcom poskytnú dobré a zdravé ubytovanie stovkám rodín našich pracujúcich ľudí. Viedlo by ďaleko vymenovať všetko to, čo sa v Bratislave už vybudovalo a buduje, no treba sa ešte len zmeniť o tom. že sa k veľtržným pavilónom. Au ktorým vedie i zo stredu mesta a to tunelom pod hradom nová cesta a od ktorýcn vedie na Devín veľkolepá Slovanská cesta., na ktorej tak značným podielom v pracovných brigádach zúčastnila sa i'na ša mládež a vari každý pracujúci občan Bratislavy, buduje sa veľkolepá nábrežná cesta, ktorej muselv ustúpiť i niektoré domy na Cukermandli. Oslobodená Bratislava neuspokojila sa len s týmto stavebným programom. Ten je oveľa širší a mnoho z neho ide sa uskutočni ť ešte tohto roku. Je to budovanie sociálnych ustanovizní, ihrísk a rekreačných stredísk, ktoré sú osobitnou charakteristikou ľudovodemokratického zriadenia Mno hé z týchto ustanovizní idú sa odovzdávať verejnosti práve z príležitosti tohoročných osláv, a to 2 pavilóny pre ubytovanie učňov na Kráshei Hôrke. 3 detské ihriská v Karlovej Vsi, Petržalke a Trnávke, 2 pr'jdo-hospodárske útulky v Karlovej’Vsi a. v Devíne. 5 detských jasieľ a útulok pre slobod né pracujúce ženy na Urbáukovei ulici. Medzi najvýznamnejšie úlohy,-ktoré Bratislavu v rámci 5RP čakajú, patrí tohto roku žapo.ča(ie stavby klinického mesta, spomenuté už odbúravanie Cukermandlu, úprava Hviezdoslavovho námestia, kde prie stranstvo pred Národným divadlom, svedok to tak mohutných národných osláv a prejavov, má byť pré tieto účely rozšírené a to posunutím parku a Hviezdoslavovho pomníka ďalej na západ smerom k Rybnému námestiu atď., .atď. Bratislava má teda na čo spomínať vo výročný deň 4. apríla, má byť za čo vďačná hrdinnej Sovietskej armáde, na ktorej počesť v piate výročie svojho oslobodenia odhalí pomník pred Redutom na Hviezdoslavovom námestí, kam občianstvo Bratislavy bude každoročne putovať, aby za svo ie oslobodenie. ktoré mestu umožnilo takú sľubnú budúcnosť, vzdávalo hold a vďaku slávnej a víťaznej Sovietskej armáde. oslobodenej Bľatíilavr Jozef Dočkal Maďarsko oslavuje 5. výroe:e oslobodenia 4. apríl národným sviatkom maďarského ľudu — Vládne delegácie SSSR a ľudových demokracií v Budapešti Budapešť (ôtk) — Už koniec minulého •týždňa, bol celkom v znamení osláv 5. výročia oslobodenia Maďarska. Maďarská vláda schváli la návrh zákona, ktorým sa vyhlási 4. apríl za národný sviatok. Ministerská rada podala návrh prezídiu Maďarskej ľudovej republiky, aby zástupcu predsedu vlády Rákosiba vyznamenali zlatým záslužným radom práce za jeho zásluhy o vybudovanie a upevnenie štátu. Maďarský ľud oslavoval máloktorý sviatok tak radostne ako 4. apťll, ktorý je medzníkom v histórii Ma d a,raka a začiatkom nového života maďarského ľudu. Pri jeho kolíske stála sovietsku armáda, vedená najväčším vojvodcom všetkých dôb generalissimom Stalinom. Pri praoovnom súťažení na počesť národného sviatku robotnici v závodoch i družstevníci dosiahli vynikajúce výsledky, Na oslavách 5. výročia oslobodeniu Maďarska sa zúčastnily aj delegácie spriatelených a spojeneckých štátov. Sovietsku delegáciu tvoria. maršal Vorošilov, člen politbyra VKS(h) a zástunca rady ministrov SSSR, Suslov, tajomník ÚV KSS(b), generál Sviridov, veliteľ Okupačných vôjsk v Rakúsku a ukrajinský spisovateľ Homčár. Do Budapešti príšly ďalej delegácie ľudovej Člny, severnej Kórey a Albánska, Bulharska, (poľská a ČSR. V ôs. delegáAi sú ministri Duríš, arm. gen. Svoboda a Dr. Ing. Šlechta. čs. delegáciu privítali v Budsipešti minister NO Farkas, gen. taj. ústrednej odborovej rady Apró a iní / významní činitelia. V rámci osláv holo v nedeľu slávnostné položenie ven- 4 cov k pomníku sovietskych parlamentárov. Na Námestí slobody v Budapeští odhalili „Pomník vďačností“, ktorého originál zaslala maďarská vláda ako dar k 70. narodeninám generalissima J. V. Sta'ina. Talianske odbory proti dodávkam zbraní z USA Pracujúci ľud pripravuje demonštrácie proti vykladaniu zbraní R i m (čtk) — V piatok odoslali zo Spojených štátov prvé americké zbrane, určené podľa A-paktu Taliansku. Národný výbor talianskych obrancov mieru pod predsedníctvom generálneho tajomníka talianskej socialistickej strany Nenniho v tejto_ súvislosti sa rozhodol vyhlásiť mobilizáciu všetkých ľudových síl proti vykladaniu amerického vojnového materiálu. Odborové organizácie prístavných robotníkov v severnom Taliansku sa jednomyseľne vyslovily proti vykladaniu sume rickýcb zbraní. Zpráva o odoslaní amerického vojnového materiálu vyvolala v Taliansku veľké rozhorčenie medzi pracujúcimi, ktorí eú rozhodnutí ešte rozhodnejšie brániť mier. slobodu a ústavu. Časopis KS Talianska „Unita“ vyzýva všetkých Talianov, aby sa pripojili k veľkým ľudovým demonštráciám proti vykladaniu amerického vojnového materiálu v talianskych prístavoch. Generálny tajomník všeodborového s väzu di Vittorio označil americké dodávky vojnového materiálu v taliansku za aktívne uríoravy na rozpútanie nove'- vojny. Di Vittorio vvzval pracujúcich Talianska, aby odopreli vyloďovať alebo prepravovať americké zbrane. / Ceny mesta Bratislavy Bratislave, (z) — K. výročnému dňu oslobodenia Bratislavy hrdinskou Sovietskou armádou Rada ŰNV v Bratislave mi© ľuje .ceny za vynikajúcu umeleckú a y e; decku činnosť. V roku 1949 Plénum ÚNV usnieslo sa doplniť .svoje usnésenie o udeľovamí výročných cien v tom »mysle, aby okrem 8 výročných cien za vedu a umenie udeľovalo sa aj 8 cien za vynikajúci pracovný výkon v bratislavských pod ni.koch. Na svojom zasadnutí 27. marca t. r. usni© ela. sa Rada, ÚNV udeliť výročné ceny mesta Bratislavy na rok 1950 týmto vynikajúcim robotníkom, vedcom a umelcom Ceny za vynikajúce pracovné výkony: 1. úderničke Alžbete Stefi kove j, robotníčke z nitiam© závodu Danubia—Cvernovika, n. p, v Bratislave, Moc á so svojou dcérou, tiež údemíčkou, obsluhuje 3 motac'e stroje, za vypracovanie pracovnej metódy a plnenie normv na 163 pere. ■ 2. úderníkovi Antonovi robotníkovi Bratislavských Po’akovičovi, elektrotechnických závodov — Siemens za sústavné ■preikročovanie normy na 180 pere. á za jej dvojnásobné spevnenie. 3. úderničke Alojzii Kalina novej, robotníčke z ťažiarne závoj]u Kablo, n. p. v Bratislave za spevnenie svojej normy 20 pere. a za jej prekročenie až na 250 o pere. • 4. Štefanovi Polákovi, robotníkovi z oddelenia výroby sírouhlíka závodu Dynamit-Nobel. n. p. v Bratislave za zlepšovací návrh, ktorým sa uišetria 3 pracovné sily, za odpracovanie 800 hodin na krátkodobých brigádach a za. dobrovoľnú “účasť x,a uniouuD-e.i brigáde v Handioveju kdé.hó za. vzornú prácu vyznamenali. 5. úderničke Žofii Toľočkovej, robotníčke v oddelení výroby podrážkových dosák Matador', n. p. v Bratislave za pre-; kopnícku prácu na poli socialistického tútaženie v závode, za spevnenie no-mv a jej sústavné prekročovanie až na 198 pere. 6. úderníkovi Štefanovi Benovitsovi, robotníkovi zo stavebného oddelerra, závodu Slovnaft, n. p. v Bratislave, vedúcemu transportnej stanice za sústavné prekročovanie noriem priemerne o 54 pere. 7. Viktorovi Dittingerovi. murárovi, zlepšovateľovi stavebných strojov a zariadení, ktorý svojimi schopnosťami a odbornými znalosťami stal sa robotníckym stavbyvedúcim a. vynikajúcim spôsobom zabezpečil splnenie plánu na svojej stavbe. 8. Jánovi Nemčekovi. roľníkovi a. predsedovi JRD v Prievoze za zásluhy, že sa jarné práce v Prievoze uskutočňujú ra podklade finančného a pracovného plánu, za vzorné plnenie dodávkových-povinnosti a najmä za činnosť v JRD. Vedecké ceny. 1. Z odboru vied kultúrnych redakčnému kolektívu Pravdy za zredigovanie sborníka „Stalin — náš učiteľ“, ktorým vynikajúcim spôsobom oboznámil slovenskú verejnosť so Stalinovou osobnosťou a jeho dielom na poli marxieticko-leninokej teórie a praxe. 2. Z odboru vied politicko-hospodárskvch Ladislavovi Novomeskému, povereníkovi školstva, vied a umení za jeho priekopnícku knihu „Výchova socialistického pokolenia“. 3. Z odboru vied prírodných univ. prof. «»Dr. Mikulášovi Končekovi za jeho doterajšiu vedeckú činnosť v odbore meteorológie a za vybudovanie Štátneho meteorologického ústavu v Bratislave. 4. Z odboru vied technických zlepšovateľovi Michalovi Hrivnákovi za viaceré významné^ zlepšovacie návrhy, ktorými sa. ušetrí ročne 2,160-514 Kčs (Dynamit-Nobel). 1. Z odboru literatúry Vladimírovi Mináčovi za jeho správne a umelecky výrazné zachytenie epoloéen&kého prosesu na, našom vidieku v románe „Včera a zajtra“. 2. Z odboru hudby hudobnému skladateľovi' Jánovi Ciklkerovi za jeho skladbu „Zdravice Stalinovi“, ľudovú kantátu pre mužský sbor a veľký orchester na slová Fraňa Kráľa dielo 30. 3. Z odboru dramatického spisovateľovi Dr. Štefanovi Králikovi za jeho drámu „Buky podpollanské“. 4. Ž odboru výtvarných umení akad. .maliarovi Ing. Ľudovítovi Kudlákovx za jeho doterajšiu prácu s bratislavskými motívmi. Umelecké ceny.