Ľud, október-december 1968 (XXI/230-305)

1968-11-01 / No. 256

Škandál v Čo vie Alain Delon? # V ■ Dvakrát musel Alain Delon za Jeden týždeň prerušiť práce pri na­krúcaní svojho nového filmu v Paríži. Polícia ho predvolala na vy počutie vo veci Jeho bývalého tajomníka. Tohto súkromného tajom­níka Stefana Markoviča našli totiž pred dvoma týždňami na smetisku pri Paríži s rozbitou lebkou. Kriminalisti sa nazdávajú, že Delon vie viac o veci než to, čo doteraz priznal. AJ Delonovu ženu Nathalie vy počúvali, pretože bola s Markovičom spriatelená. Pravdepodobne ich ešte budú vypočúvať. Z uličníka Alaina Delona, ktorý po­chádza z veľmi chudobnej rodiny, vy­rástol za niekoľko rokov známy fil­mový herec. Delon, ktorý je úzko spriatelený aj s marseillským gang­sterom Guerinim, sa aj sám špeciali­zoval na úlohy gangstrov. Hrá ich ne­uveriteľne realisticky. V svojom po­slednom filme Studený anjel predsta­vuje vraha, ktorý pracuje na objed­návku; ani pri vypočúvaní neprezradí Ak /e správa pravdivá, potešia sa diváci televízie — pravda, nie našej, ale západonemeckej — z novej sen­zácie, akú doteraz nevysielala nijaká televízia: z vynikajúceho striptízové­ho programu. Predvedie ho členka chýrneho Crazy Horse Saloonu z Pa­rila. A čo je v tom najlepšie: bude to stály bod programu! Má sa vysielať v rámci série Night­club na želanie divákov Druhého pro­gramu. Bude to vyslovene mužský pro­gram, štartovali ho ul v minulých dňoch a doterajšia mienka publika je, že je príliš „meštiacky“. Ale striptíz ešte neprišiel na rad. Vysielať sa bude vo veľmi pokro­nič. A tak Delon ani v skutočnosti ne­povedal na polícii nič podozrivého. Vražda jeho sekretára — už pred dvoma rokmi zavraždili iného Delo­­novho známeho — nie je v nijakom scenári. Delon je tentoraz zapletený do skutočnej aféry. Takej, v ktorej doteraz zistili, že tajomník bol vydie­račom. Na rozpustilých večierkoch, ktoré sa konali v hercovom byte, tajomník fotografoval hostí v háklivých situá­ciách a potom ich vydieral. U zavraž­deného našli zápisník s menoslovom vydieraných umelcov. Preto sa krimi­nálna polícia nazdáva, že Delonovci vedia viac ako dosť o vydieraní ich sekretára. V posledných dňoch táto aféra nadobudla rozmery veľkého škandálu, do ktorého je zatiahnu­tých mnoho ľudí poprednej parížskej spoločnosti. Arbeiterzeitung, Viedeň Striptíz v televízii čilej nočnej hodine, je isté, že to bu­de novinka, ktorú azda preberú aj iné európske stanice, [clj Arbeiterzeitung, Viedeň ld& 0- Uoíú tx Dostáva 270 mariek štipendia dozorkyňa v škôlke, ale takáto mesačne a z toho nemôže vyžiť 23 ročná študentka Claudia Hoffman nová z Berlína. Zarábala si ako pomocnica v domácnosti, aj ako práca sa jej zdala jednotvárna. A preto si našla originálnejší zdroj príjmu. V playboyclube na berlín­skom Kurfürstendame obsluhuje diskotéku, ktorá večer čo večer predáva omamnú hudbu. Podmien­ka: hore nahá. Vo veľkej konku­rencii najlepšie sa páčila Claudia a hneď aj nastúpila. Pracuje každý večer štyri hodiny za mesačný plat 2000 mariek netto. „Prečo by som to nemala robiť? Baví ma to, a pritom sa učím psy­chológiu — pozorujem mužov, ako reagujú.“ Takto odpovedá Claudia každému, kto sa nad ňou pohor­šuje. Claudia je vysokoškoláčka, a čo na jej svojrázne zamestnanie povedia učitelia, to sa dozvie po skončení prvého semestra, -ex­­(Quick) Sachsovo múzeum Gunter Sachs, ktorý nie je len man­želom Brigitte Bardotovej, ale aj mi­lionárom a najmä milovníkom ume­nia, hodlá v mníchovskom Arabella­­parku vybudovať Modern-Art-Museum. Má byť koncipované ako tzv. Musée infini, to jest, bude sa stále dostavo­vať systémom včelieho úľa. Základná „bunka“ bude už r. 1972 pri otvorení Olympiády v Mníchove stáť. (cl) Arbeiterzeitung, Viedeň Chcú zdvihnúť Titanic Nylonové balóny majú vydvihnúť z mora Titanic — oznamujú teraz v Londýne. Záchrana parníka, strosko­taného pred 56 rokmi v Atlantiku bu­de stáť päť miliónov dolárov. Tragédia britského osobného parníka sa odo­hrala v noci na 15. apríla 1912. Tita­nic sa potopil po zrážke s ľadovcom. Z 2224 cestujúcich na palube lode, ktorá bola na svojej prvej plavbe, sa 1513 utopilo. Loď leží v hĺbke 4800 metrov. Jej situáciu chcú najprv zistiť tzv. echo­­lotom, potom chcú na rozličných miestach lode upevniť nylonové ba­lóny a tieto naplniť. Balóny majú takto vyniesť na hladinu mora loď o 46 326 tonách. Arbeiterzeitung, Viedeň T Koniec „Brucha Paríža" V parížskej štvrti tržníc, kde donedávna lovili „dámy“ zákazníkov, chodia dnes predovšetkým gazdinky na lov. Lebo v rue Montorgueíl bol zlatý prameň: predávajú tam kupci tržnicovým tempom, teda bez zbytočnej konverzácie, a to nielen obchodníkom, ale aj spotrebiteľom. V porovnaní k iným maloobcho­dom dostať tu údeniny, mäso, ovo­cie, zeleninu, hydinu — všetko, po čom srdce túži, a to až o osem frankov lacnejšie. Ale 1. marca 1969 to bude minu­losť. Po desiatich storočiach vy­prázdnia 42 hektárov tržnicovej štvrti v strede Paríža. Lacné obchody zmiznú. Mesto na Seine vtiahne to, čo sa od čias Emila Zolu nazýva bru­chom mesta. Na juhu mesta, v okre­se Rungis, blízko veľkého letiska Or­ly, robia nové zásobovacie stredisko, z ktorého budú dodávať každodenný chlieb nsemapolmiliúnovému mestu. Nekončí sa tým iba radosť domácich pani. Súčasne padne aj chýrna ro­mantika celej Európy do chemicky čistého odpadového vedra 21. storo­čia. Každý hosť Paríža šiel aspoň raz ochutnať cibuľovú polievku do jedného z prekvapivo čistých hos­tincov tohto okolia. Paríž uzavrie tým aj dobu, ktorá stála v nedokonalom styku k potra­vinovej hygiene: nejednému prešla chuť od jedla, keď uvidel muchy, ako si sadali na mäso a ryby. Teraz treba obrátiť pozornosť na dve veci, tržnicová štvrť, kde kráľ Ľudovít VI. kúpil roku 1037 malé tr­hovisko, z ktorého sa časom vyvinulo toto veľké stredisko, kde sa už se­demsto rokov organizuje výživa ce­lého mesta, leží v strede Paríža. Tre­ba teraz riadne plánovať, inak by po vyprázdnení vzniklo gigantické brlo­­hovisko. Na Seinu pozvali päťdesiat fran­cúzskych a cudzích architektov urbanistov. Tri dni sa radili s vylú­a čením verejnosti. Výsledky deprimo­vali. Zavrhli také žiarivé zásady ako „strhnúť alebo reštaurovať je zle sta­vaná otázka. Strhnúť by sa malo tam, kde možno postaviť lepšie. Ak reštaurovať, tak tam, kde to treba kvôli ľuďom, a nie kvôli výstavnosti.“ V parížskej mestskej rade rokovali celé týždne. 90 radných pánov chce­lo vedieť, či bude vláda ochotná kryť všetky výlohy. Súčasne žiadali posta­viť športoviská, hotely, časť univer­zity. Okrem toho najmenej tritisíc bytov pre asi desaťtisíc ľudí (dnes ich tam žije dvadsaťštyritisíc). Polo­vica bytov by mala byť lacná pre chudobnejšiu vrstvu. Premýšľajú aj o tom, či by nemali založiť park podobný newyorskému Central-Parku. Ale jeden z mestských radcov varoval: „Už teraz sa po no­ciach potulujú medzi Eiffelovou ve­žou a Ecole militaire podozrivé živ­ly; aby sa nestalo ako v New Yorku, kde sa obyvatelia v noci stránia Central-Parku. Ale mestská rada vie, že Paríž má primálo zelene. A tak azda predsa dôjde ku kompromisu. Zatiaľ ho ne­našli. Ale vec súri, lebo 4. marca otvárajú tržnice v Rungis. Za 48 ho­dín budú sa musieť veľkoobchodníci zo starých tržníc presťahovať do kli­matizovaných, najmodernejšie vyba­vených miestností, (cl) Die Presse — Viedeň mm t »’a Y Alain Delon s manželkou Nathalie Nas Ta Bega a pridal sa k nemu. Kráčali vedno mlčky. Sheffordovi prekypovalo srdce a Indián vô­bec málokedy zvykol utrúsiť slovo.- Až keď sa Shef­­ford obrátil k domu, Nas Ta Bega vystrel k nemu ruku. „Good bye — Bi Nail“ ozval sa, spájajúc anglic­ké a navajské slová, ktoré Shefford pochopil ako želanie dobrej noci. Aj on zaželal dobrú noc a díval sa za ním, dokiaľ postava Indiána nesplynula so striebristým šerom. Až ráno Shefford pochopiL Nas Ta Bega a Joe Lake boli už preč. Pre Shefforda to bolo nepríjem­né prekvapenie. Ale čo by im aj bol ešte povedal? Obidvaja odišli z jeho života, tak ako prišli. Uro­bili preňho ovela viac, ako mohol nateraz oceniť — oni dvaja a jeho dievčina ho naučili, kde hľadať zmysel života. Môže sa ešte v živote neraz potknúť, iste tomu tak bude, veď je to údelom človeka, no nikdy už nemôže padnúť a stratiť vieru v človeka a v boha, dokiaľ si bude môcť pripomínať takých ľudí ako Nas Ta Bega a Joe Lake.­WilTov Springs sa ráno javilo ako krásne a prí­jemné miesto. Presbrey mal skvelú náladu a jeho pekná žena bola vzrušená cestovnou horúčkou. Ob­chodník mal už prichystané dva dostavníkové ľahké koče a čakal na chvíľu odchodu, ktorý určil podľa zvyku ľudí z divočiny na moment, keď sa slnko ukáže. Za Pestrou púšťou sa na obzore črtalo pohorie, ktoré sa tiahlo až po San Francisco. Z čierneho masívu s modrastými žilkami kaňonov sa vypínali' vysoké ružovkasté štíty s bielymi čiapočkami sne­hu na končiaroch. Jana Withersteenová ša š chápavým úsmevom 342 dívala na šťastím žiariacu Fay. Ani starý pištoľník sa neubránil vzrušeniu. „Tak vidíte, Jana, ešte si spolu požijeme s Fay a Johnom, budeme mať blízko k Ventersovl a Bess a uvidíme obidvoch vraníkov. A Venters vám po­tvrdí, že Wrangle naozaj predbehol Black Stara ...“ A potom sa vydali na cestu z Willow Springs cez zelené údolie, posiate indiánskymi wigwamami, mustangami a Indiánmi, zahalenými^ do červených prikrývok, ďalej na Pestrú púšť v Ústrety vychá­dzajúcemu slnku, 341 Keď bolí hlava... Z bolenia hlavy majú mnohí Ameri­čania veľké hlavybolenie. Každého dvanásteho Američana alebo Ameri­čanku bolí hlava. Dokonca na bole­nie hlavy trpia viacej ženy ako muži, ženy sú na tom dva razy horšie. Preto nie div, že je Amerika priamo zaplavená reklamou na práš­ky proti boleniu hlavy. Milióny Ame­ričanov — nielen tí, ktorí potrebujú pomoc, ale aj zdraví každý deň, keď pozerajú televíziu, počúvajú rádio, čí­tajú noviny či časopisy, alebo sa vezú nejakým mestským dopravným pro­striedkom, sú priamo zaplavení re­klamou o najrýchlejšom, najbezpeč­nejšom a najúčinnejšom spôsobe lie­čenia bolenia hlavy. V predaji sa na­chádza asi 200 rozličných liekov, kto­ré údajne liečia túto chorobu. A keď­že Američanom velmi záleží na tom, aby si bolenie hlavy vyliečili čo naj­rýchlejšie, neľutujú ani peniaze. A tak sa v USA na lieky proti boleniu hlavy minie ročne celých 400 miliónov do­lárov. (eva) (Vjesnik)

Next