Ľudové Noviny, január-jún 1977 (XXII/1-26)
1977-01-05 / No. 1
TÝŽDENNÍK DEMOKRATICKÉHO ZVÄZU SLOVÁKOV V MAĎARSKU 5. JAN. 1977. ROČNÍK XXII. CENA 80 FILL ZASADAL STRANÍCKY VÝBOR V ŐRBOTTYÁNI Ďalej sa upevňovalo povedomie národností Na zasadaní straníckeho výboru v Örbottyáni prejednali otázku uplatňovania národnostnej politiky a jej výsledky dosiahnuté v tejto oblasti. Hostia i členovia výboru strany dostali k rukám spracovaný materiál o tejto téme, takže 35-clenný volený zbor sa mohol vopred zoznámiť a pripraviť na prediskutovanie tohto materiálu. Prítomných — zástupkyňu okresného výboru strany L. Lovászovú, ako aj vedúcich štátnych a spoločenských organizácií obcí — pozdravil tajomník straníckeho výboru v Örbottyáni Alexander Peszeki. K ôrbottyánskemu straníckemu výboru patrí 5 obcí, z nich štyri — Csornád, Vácrátót, Szód a Őrbotytyán — sú obývané slovenskou národnosťou. Referát predniesla členka výkonného výboru strany, riaditeľka vácrátótskej školy vyučujúca slovenský jazyk na škole, J. Tamaseková. V úvode svojho referátu uviedla, že vo všetkých štyroch obciach sa uplatňujú uznesenia o národnostnej politike strany, lebo stranícke organizácie pokladajú národnostnú otázku za organickú súčasť všeobecnej politiky našej strany. Vyzdvihla, že slovenská národnosť je v primeranom počte zastúpená v straníckom výbore a radových orgánoch obcí, a tiež poslankyňa Národného zhormaždenia tejto oblasti B. Divaldová je slovenskej národnosti. V troch obciach prebieha výuka slovenského jazyka plynule, vyučujú ho pedagógovia s vysokoškolským vzdelaním. V Csornádé je výuka materčiny zabezpečená už v materskej škole, lebo všetky jej učiteľky dobre ovládajú obidva jazyky. Vecné predpoklady materskej školy sú dobré, patrí medzi najlepšie fungujúce škôlky našich národnostných obcí vôbec. Na všeobecnej škole vyučuje slovenský jazyk úspešne už skoro 20 rokov pedagóg Martin Terény. Školská knižnica je síce vybavená slovenskými knihami a časopismi, no ich propagácia však nie je vyhovujúca a nie sú ňou spokojní ani vedúci obce. Kultúrny život v Csornádé sa síce v poslednom období spestril, sú však ešte možnosti na jeho lepšie využitie a rozvíjanie v budúcnosti. Zapojením miestnych spoločenských síl mohla by sa vyvíjať národnostná verejná osveta na vyššej úrovni. Cieľom obce v budúcnosti je ďalej pestovať kultúru materinského jazyka, doplniť knižnicu novými národnostnými dielami, oživiť miestny folklórny súbor, zriadiť národnostné kluby a usporiadať viac takých národnostných stretnutí, aký bol Národnostný deň zorganizovaný v r. 1976, ktorý sa skončil s veľkým úspechom. V obci Szôd prebieha výuka slovenského jazyka od r. 1970. Sú to manželia Hollósiovci, ktorí sa zapojili aj do rozvíjania kultúrneho života a zbierania národnostných tradícií v obci. Založili spevokol dospelých so slovenským programom. Funguje s pekným úspechom, získal uznanie aj v rámci celoštátnej súťaže. Vo Vácrátóte sa slovenský jazyk vyučuje od roku 1972. Skoro všetci žiaci nižších tried všeobecnej školy navštevujú hodiny slovenského jazyka, ktoré sú čoraz príťažlivejšie v kruhu tunajších detí. Rozširovanie slovenskej tlače prebieha vo všetkých obciach tejto oblasti. V najpriaznivejšej situácii je Csornád, lebo tu je znalosť slovenského jazyka najhlbšia. Ludové noviny často píšu o hospodárskom, politickom a kultúrnom živote národnostného obyvateľstva. No s rozširovaním novín nemôžeme byť spokojní, — povedala vo svojom referáte J. Tamaseková, — v budúcnosti musíme venovať zvýšenú pozornosť tejto otázke. Po referáte sa rozvíjala široká, užitočná diskusia, skoro všetci účastníci vyslovili svoj názor a mali určitý návrh vo veci zlepšovania národnostnej práce v tej-ktorej obci. K. Orossová uviedla, že hoci ona je maďarskej národnosti, spolupráca so slovenskými národnostnými prak cujúcimi je dobrá, všetci patria usilovným a za svoje práva oduševnene bojujúcim pracovníkom obce. Pokladá výuku slovenského jazyka za správnu a požiadala členov straníckeho výboru, aby aj oni boli hlásateľmi a aktívnymi vykonávateľmi národnostnej otázky. Michal Drenlcovics zo Szôdu s radosťou informoval členov výboru strany a tom, aké výsledky dosiahli na národnostnom poli v ich obci. Hovoril, samozrejme, aj o starostiach, najmä o tom, že obec nemá vyhovujúci kultúrny dom, v dôsledku čoho usporiadanie väčších podujatí naráža na ťažkosti. Predseda výrobného družstva Jozef Levák s uznaním sa vyjadril o usilovnej práci národnostných pracujúcich, ktorí sú zastúpení aj vo vedení družstva. Zdôraznil, že by mali účinnejšie žiť s danými možnosťami, vedúci družstva im maximálne poskytujú pomoc pokiaľ ide o pestovanie a zbieranie ich národnostných tradícií. Tajomník strany obce Csornád František Papp vo svojom príhovore informoval členov straníckeho výboru o dosiahnutých výsledkoch i starostiach. Uviedol, že kultúrna činnosť obce nie je dostatočne premyslená, lepšie je treba brať do ohľadu jej národnostný charakter. Podobne sa vyjadrili i ostatní účastníci tohto zasadania. Na pripomienky odpovedal a zhrnul ich tajomník výboru strany Alexander Peszeki. Poukázal na to, že uznesenia vynesené pred troma rokmi na zlepšenie národnostnej práce sa správne uplatnili a realizovali v praxi, Posilnilo sa socialistické povedomie národnostných pracujúcich. Tak vo verejnom živote ako aj na pracoviskách predchádzajú dobrým príkladom a čoraz uvedomelejšie a rozhodnejšie žijú s danými právami zabezpečenými im v našej ústave. Popri výsledkoch treba si všímať aj nedostatky, ktoré spoločným zomknutím bude možno likvidovať v budúcnosti. Zasadanie straníckeho výboru prijalo uznesenie na ďalšie zlepšovanie národnostnej práce Slovákmi obývaných obcí tejto oblasti. V uznesení sa zdôrazňuje pestovanie materinského jazyka, národnostnej verejnej osvety, ďalšie zlepšovanie jej osobných a vecných predpokladov. Sme toho názoru, že zasadanie straníckeho výboru bolo úspešné a ním vynesené uznesenie sa stane skutočnosťou realizovaním činmi tunajších národnostných i maďarských pracujúcich. J. Alt tlčastníci straníckej schôdze počúvajú reíerát Alexandra Peszekiho, tajomníka výboru strany Letecká služba Ministerstva poľnohospodárstva a výživy znamená veľkú pomoc pre poľnohospodársku výrobu. V roku 1976 poľnohospodárske lietadlá strávili vo vzduchu viae ako 211 tisíc hodín. Ochranu rastlín a pohnojovanie poľnohospodárskych kultúr vykonali na 2 1100 000 ha. Teraz prebieha ich zimná oprava na budaőrsskom letišti. Pohľad na opravu pomocníkov poľnohospodárov Príprava na spoločný let V ZSSR sa začala príprava na spoločné lety sovietskych kozmonautov s kozmonautmi ďalších socialistických krajín, povedal spravodajcovi TASS vedúci sovietskeho Strediska pre výcvik kozmonautov J. A. Gagarina generálmajor letectva B. Beregovoj. Prvú skupinu budúcich kozmonautov z ČSSR, Poľska a NDR už srdečne privítali ich sovietski kolegovia. Hostia sa oboznámili s laboratóriami, technickou základňou a trenažérmi výcvikového strediska. Na spoločných letoch so sovietskymi kozmonautmi, naplánovaných na terajšiu päťročnicu (1976—1980), zúčastnia sa kozmonauti Bulharska, ČSSR, Kuby, Maďarska, Mongolska, NDR, Poľska a Rumunska. B. Beregovoj konštatoval, že sa v poslednom období rozsiahle spolupracuje pri dobývaní kozmu. Viac ako desať rokov spolupracujú socialistické krajiny v rámci programu interkozmos, založenom na plnej rovnoprávnosti, vzájomnej pomoci a súdružskej podpore. Spoločným úsilím bratských krajín boli vypustené okrem umelých družíc desiatky meteorologických rakiet a uskutočnilo sa viac ako 20 experimentov z rôznych vedeckých odvetví. Významnou etapou vo výskume a využívaní kozmického priestoru na mierové účely bol nedávny let lode Sojuz 22 s fotografickou aparatúrou, ktorú vypracovali odborníci NDR a ZSSR a ktorú zhotovil národný podnik Carl Zeiss Jena. Rozhodný krok k historickému cielú ÚV Bulharskej komunistickej strany vydal výzvu všetkým komunistom a všetkému bulharskému ľudu. Zdôrazňuje sa v nej, že BLR, ktorá kráča cestou socialistického rozvoja, stojí teraz pred novými úlohami. Bulharský ľud je rozhodnutý sústavne zvyšovať ekonomický potenciál krajiny pri rozširovaní a prehlbovaní spolupráce so ZSSR a ostatnými socialistickými krajinami. „Siedma päťročnica”, uvádza sa vo výzve, „je novým rozhodným krokom na ceste k historickému cieľu — vybudovaniu rozvinutej socialistickej spoločnosti a utvoreniu materiálnych i duchovných podmienok prechodu ku komunizmu”. Výzva podčiarkuje, že XI. zjazd BKS nevytýčil len hlavné ciele, ale určil aj spôsob ich dosiahnutia — celoštáťny boj za zvyšovanie efektivity a kvality práce vo všetkých oblastiach spoločenského a hospodárskeho života. Prvý január 1977 bol významným dňom v živote obyvateľov hlavného mesta, ale aj v živote celej krajiny. V tento deň odovzdali do užívania novú linku budapeštianskeho metra. Na obrázku stanica na Deákovom námestí